Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8622010108.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD, L.LM., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.
októbra 2023, v trestnej veci ods. A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK- 3T/14/2022 zo dňa 27.
septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK- 3T/14/2022 zo dňa 27.septembra 2023 bolo podľa
§ 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovené, že ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., ktorý bol trestným
rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3T/14/2022 zo dňa 06.07.2022 odsúdený pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, pričom výkon uloženého trestu

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, sa v skúšobnej dobe
neosvedčil a uložený trest vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol odsúdený na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený sťažnosť s tým, že nesúhlasí, aby
mu bola premenená podmienka. Vie, že spáchal trestný čin, ale za to nemusí trpieť celá jeho rodina. Má
doma malého postihnutého chlapca, o ktorého sa chce starať a preto žiada o navýšenie podmienky.

Krajský súd následne na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania na verejnom
zasadnutí mal za preukázané, že odsúdený A. B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neviedol riadny život, keď sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva. Aj napriek tomu, že odsúdený bol v
predmetnom konaní podmienečne odsúdený za prečin krádeže, spáchal počas plynutia skúšobnej dobyrovnaký prečin, pričom si musel byť vedomý, že svojim konaním porušuje zákon. Odsúdený pritom
kradol alkohol, pod vplyvom ktorého, sa mimochodom počas skúšobnej doby dopustil aj priestupku na
úseku cestnej premávky. Odsúdený počas skúšobnej doby pracoval len niečo cez dva mesiace, čo

opäť nesvedčí o ním prezentovanej snahe postarať sa o svoje maloleté deti. Pretože v čase konania
verejného zasadnutia už odsúdenému skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula, mohol
okresný súd rozhodovať len o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo neosvedčil a teda
neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o prípadnom ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona a ako to navrhoval odsúdený

vo svojej žiadosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že v prípade
tohto odsúdeného nedošlo k naplneniu účelu trestu, ktorý mu bol uložený. Odsúdený svojim správaním
a konaním počas plynutia skúšobnej doby, kedy sa dopustil rovnakého úmyselného trestného činu,
sám dal príčinu na premenu podmienečného trestu. Okresný súd tak dospel k záveru, že odsúdený
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, v skúšobnej dobe sa
neosvedčil a že uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov vykoná. Vzhľadom na to, že

odsúdený pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd prvého stupňa
zaradil odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený A. B. bol trestným rozkazom Okresného

súdu Svidník sp. zn. 3T/14/2022 zo dňa 06.07.2022, právoplatného dňa 20.07.2022, uznaný za vinného
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na
4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní
14 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňa 21.07.2022 a uplynula dňa 21.09.2023.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako
súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak

sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Ako to správne konštatuje súd prvého stupňa, odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v tejto trestnej veci dopustil ďalšieho úmyselného protiprávneho konania
spočívajúceho v spáchaní opätovne prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 11T/7/2023 zo dňa

04.07.2023, právoplatného 21.07.2023, bol A. B. uznaný za vinného z vyššie uvedeného trestného činu
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením na
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutku sa dopustil
dňa 17.01.2023.

Z uvedeného aj sťažnostnému súdu vyplynulo, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nežil riadnym spôsobom života, pretože sa dopustil ďalšieho protiprávneho
konania, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený, pričom novej a to dokonca rovnakej trestnej činnosti sa
dopustil počas plynutia skúšobnej doby (a nie v jej polovici), čo odzrkadľuje postoj odsúdeného k jeho
predchádzajúcemu odsúdeniu a poskytnutiu šance viesť riadny život na slobode.

Odsúdený teda nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojim riadnym životom počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie. Okresný súd preto správne vyslovil, že ods. A.
B. napriek predchádzajúcemu podmienečne odloženému trestu nepreukázal, že by v skúšobnej dobeviedol riadny život. Z vyššie uvedených skutočností ako aj citovaného právneho ustanovenia sťažnostný
súd dospel k názoru, že prvostupňový súd správne a zákonne rozhodol, keď vyslovil, že sa odsúdený
neosvedčil.

Možno preto vyvodiť záver, že aj napriek hrozbe nariadenia výkonu uloženého podmienečného
trestu odňatia slobody, odsúdený nerešpektoval právoplatný rozsudok. Podmienečným trestom odňatia
slobody sa teda nedosiahol jeho účel.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu trestu. Sťažnostný súd
konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že odsúdený
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že výkon
uloženého trestu odňatia slobody odsúdený vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia považuje krajský súd tiež za zákonný.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré
považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a zákonné. V súlade s dlhodobo ustálenou
súdnou praxou síce platí, že za určitých okolností ani odsúdenie dokonca za trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe rozhodnutie o osvedčení odsúdeného, resp. o ponechaní podmienečného odsúdenia

v platnosti, automaticky nevylučuje, avšak nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu
predpokladá, že odsúdený porušil jeho podmienky takým spôsobom, že jeho ponechanie v platnosti by
bolo v rozpore s účelom trestu. Pri posudzovaní okolností odôvodňujúcich takýto postup pritom treba
hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré v priebehu plynutia skúšobnej doby nastali, a ktoré majú význam
pre rozhodnutie o tom, či ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, resp. rozhodnúť o osvedčení

príp. neosvedčení, vrátane celkového správania sa odsúdeného a charakteru a závažnosti dôvodov,
ktorými dal príčinu k rozhodovaniu o nariadení výkonu pôvodne podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody. Sťažnostný súd pritom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o (ne)osvedčení sa odsúdeného
súd nie je oprávnený opätovne posudzovať protiprávnosť a závažnosť činu spáchaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je preto aj

dodržovanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom
poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, ako je tomu aj v tomto prípade, svedčí
to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne
odložený trest treba vykonať. Z hora uvedeného je zjavné, že odsúdený nerešpektuje právne normy, na
základe ktorých má viesť riadny život a dopustil sa ďalšej protiprávnej činnosti. Nemožno prehliadnuť

ani odpis z registra trestov, v ktorom má odsúdený 3 záznamy, z toho 2 sú za trestný čin krádeže a preto
si musel byť vedomý aj toho, že spáchanie ďalšej trestnej činnosti bude nevyhnutne viesť k novému
odsúdeniu a táto skutočnosť môže byť súčasne dôvodom na premenu podmienečného trestu, ktorý mu
bol uložený v teraz prejednávanej veci. Ani odsúdeným udávané skutočnosti ohľadne jeho osobných
a rodinných pomerov, nie sú sami o sebe a ani nemôžu byť až tak zásadnými okolnosťami, ktoré by mohli

byť dôvodom na opätovné preskúmavanie a prehodnocovanie už právoplatného rozhodnutia z pohľadu
závažnosti konania, ktoré sú súdy povinné rešpektovať.

Je potrebné súhlasiť aj so záverom okresného súdu o nemožnosti predĺženia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, čo vyplýva zo záväzného Stanovisko č. 44/2013 trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení
skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Lehota
predĺženej skúšobnej doby totiž začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa
skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila. Zo slov uvedených v druhej vete citovaného ustanovenia "výnimočne

môže súd ... ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti" vyplýva, že podmienečné odsúdenie musí
v čase rozhodovania prebiehať, t.j. ešte musí plynúť lehota ustanovenej skúšobnej doby, čo zároveň
znamená, že táto pôvodne určená skúšobná doba ešte neskončila. U odsúdeného ale skúšobná
doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 21.09.2023, pričom súd prvého stupňa rozhodoval
o neosvedčení sa až 27.09.2023, teda už v čase, kedy nebolo možné túto skúšobnú dobu predĺžiť.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne
a zákonné a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku.Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.