Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318122
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6118318122.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: A. B.

C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova
14, Bratislava, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, I., zastúpená: Mgr. Michal Onufer,
advokát so sídlom Františkánska 2, Bratislava, o zaplatenie 22.960,-Eur s príslušenstvom, v časti
rozhodovania o úroku z omeškania a o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
16.800,- eur od 13.02.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanej domáhal žalobným návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 30. 07. 2018 zaplatenia sumy vo výške 22.960,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania zo
sumy 22.960,- Eur odo dňa 10.01.2018 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18. októbra 2021 č. k.
17C/57/2018-415 tak, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 16.800,- eur s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 16.800,- eur od 10.1.2018 do zaplatenia (I.) a v zostávajúcej časti žalobu

zamietol (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 46,34 % (III).

3. Krajský súd Trnava rozhodujúci o podanom odvolaní rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 16.800,- eur potvrdil a v časti o uložení
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.800,- eur
od 10.1.2018 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V časti priznaného úroku z omeškania podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu
prvej inštancie neodôvodňovalo priznanie úroku z omeškania z odlišnej sumy (1.070,70 eur) a vo vzťahu
k počiatku úroku z omeškania absentovala právna úvaha, ako i aplikácia právnej normy, na základe
ktorej žalobcovi prináležal priznaný úrok z omeškania.

4. Súd tak po vrátení veci opätovne nariadil pojednávanie, pričom predvolal strany sporu a rozhodol
v zrušenej časti a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

5. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

7. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Úrok z omeškania má povahu sankcie za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku,
dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa

neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech. Často býva preto úrok z omeškania
v praxi označovaný aj za „paušalizovanú náhradu škody“. Úroky z omeškania sa platia popri
samotnom dlžnom plnení (istine) a sú stanovené percentom z nezaplatenej časti dlhu (istiny).
Vobčianskoprávnychvzťahochniejemožnédojednaťvyššieúrokyzomeškanianežjevýškazákonných
úrokov. V obchodnoprávnych vzťahoch sa uprednostňuje dohoda podnikateľov (ich výška však nesmie

odporovať zásadám poctivého obchodného styku) a ak úroky neboli dohodnuté, uplatňujú sa zákonné
úroky z omeškania.

9. V prípadoch, kedy nebola splatnosť dlhu medzi stranami dohodnutá, ustanovená právnym predpisom
alebo určená v rozhodnutí, použije sa všeobecná úprava splnenia dlhu podľa § 563 OZ, a teda veriteľ

môže o splnenie dlhu požiadať dlžníka, dlžník je tak povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie
požiadal veriteľ. Výzvou veriteľa sa právo na plnenie sa stáva súdne vymáhateľným nárokom („actio
nata“). Žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou, nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením.

10. Súd v tomto konaní musel ustáliť dátum vzniku omeškania žalovanej s plnením dlhu, tzn. stanoviť
deň, od ktorého je žalovaná povinná platiť úroky z omeškania. Nakoľko v danom prípade čas plnenia
pohľadávky vzniknutej z bezdôvodného obohatenia nebol určený stranami konania, súd pre uvedený
prípad aplikoval uvedené ust.§ 563 OZ.

11. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 uviedol, že zo samotného spisu vyplýva
komunikácia medzi žalobcom a žalovanou, kedy žalobca požiadal žalovanú o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na to nadväzuje tvrdenie žalovanej pri výsluchu na ORPZ SR BA III zo dňa 13.02.2018,
vkonaníJ.:H./X-XXX-XX-XXXX, smerujúcektomu,žetýždeňpredchádzajúciuskutočnenémuvýsluchu
žalobca požiadal žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že najneskôr dňa

13.02.2018 pri výsluchu na ORPZ SR BA už žalovaná bola v omeškaní so zaplatením istiny, ktorú si
žalobca uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie.

12. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, požiadali
o ospravedlnenie, pričom nežiadali o odročenie pojednávania.

13. Je nesporné, že podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo
požadovať od žalovanej ako dlžníkovi popri plnení istiny aj úroky z omeškania z priznanej sumy, keďže
žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd počiatok úročenia odvodil od skutočnosti,
kedy žalovaná potvrdila pri výsluchu na OR PZ dňa 13.02.2018 ( č.l.12 spisu+ bod 15 odôvodnenia

rozsudku zo dňa 18.10.2021) vedomosť o existencii dlhu, tak ako to uvádzal žalobca na pojednávaní,
súd tak ustálil, že od uvedeného dátumu – t.j. od 13.02.2018 mala žalovaná určite vedomosť o existencii
dlhu (ktorý neskôr v priebehu konania popierala), a teda od uvedeného dátumu bola určite v omeškaní.
Skorší dátum, resp. doručovanie výzvy na úhradu pohľadávky žalobcom, kedy najskôr mohla vzniknúť
povinnosť plniť úroky z omeškania, nebol preukázaný. Súd tak uvedený dátum ustálil ako počiatok

omeškania a od uvedeného dátumu aj priznal úroky z omeškania z priznanej sumy.

14. Výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle uvedeného, súd žalovanému priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
16.800 eur od 13.02.2018 do zaplatenia, nakoľko až týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania.

Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo je zohľadnené
v zamietacom výroku II. pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa.

15. V súvislosti s priznaným úrokom z omeškania, na účely rozhodnutia o trovách konania, súd zohľadnil
popri priznanej istine aj sumu vyčíslených úrokov z omeškania od 13.02.2018 do času rozhodnutia súdu

o priznanej istine, t.j. do 18.10.2021.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 16.800,- eur s príslušenstvom, vo zvyšku bola žaloba
zamietnutá. Na účely rozhodnutia o trovách súd zohľadnil popri sume istiny, aj sumu vyčíslených
úrokov do času rozhodnutia súdu o priznanej istine, t.j. do 18.10.2021.V danom prípade tak hrubý

úspech žalobcu predstavuje 72,88% ( suma priznanej istiny 16.800 Eur spolu s priznaným úrokom
z omeškania z istiny vypočítaným ku dňu rozhodnutia súdu - ku dňu 18.10.2021- 3.093,04 Eur z celkovej
žalovanej sumy 22.960 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania vypočítaným ku dňu rozhodnutia
súdu – ku dňu 18.10.2021- 4.334,09 eur ). Hrubý úspech žalovaného potom predstavuje 27,12%
(v časti zamietnutia nároku), v konaní bol tak úspešnejší žalobca, pričom čistý úspech žalobcu vo veci

predstavuje 45,76 % (72,88- 27,12). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 45,76 %, ako je uvedené vo výroku
III rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).