Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200136
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6023200136.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:
31820174,právnezastúpený:Tkáč&Partners,s.r.o.,sosídlomHrnčiarska29,04001Košice–mestská
časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných

prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ ARDIS ZH, s.r.o., so sídlom Krížna 13, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 259 141, 2/ INECO,
s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 738 379, 3/ Mesto Poltár, so
sídlom Železničná 489/1, 987 01 Poltár, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP3-023/008070-002 zo dňa 31.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 16.05.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou zo dňa 16.05.2023, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako v tom
čase príslušnému správnemu súdu dňa 16.05.2023, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-BB-OP3-023/008070-002
zo dňa 31.03.2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného

úradu Poltár, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PT-OSZP-2022/000524-035 zo dňa
27.10.2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa, ako príslušný orgán štátnej správy
na posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa § 2 ods. 3, § 3 ods. 1 písm. e) a § 4 ods. 1 zákona
č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa

§ 3 písm. k), § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 24/2006 Z. z.“), na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Obchodná galéria
ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody“, ktorý predložil navrhovateľ ARDIS ZH, s.r.o., Krížna 13, 965 01
Žiar nad Hronom, IČO: 51 259 141, v zastúpení spoločnosťou INECO, s.r.o., Mladých budovateľov
2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 738 379, po vykonaní zisťovacieho konania podľa 29 zákona č.

24/2006 Z. z. a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.
toto rozhodnutie zo zisťovacieho konania: Navrhovaná činnosť „Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV
ul. Slobody“ (ďalej len „navrhovaná činnosť“), na parcelách registra CKN č. 2561/19, 2561/36, EKN č.
723/2, 723/1, 722, 721, 720/3, 720/2 a 720/1 (okrem parcely registra CKN č. 2559/7, ktorá je v prekryve
s parcelami registra EKN č. 721, 720/3, 720/2 a 720/1) a predmetom ktorej bude zabezpečenie zázemia

pre skupinu maloobchodných prevádzok – Obchodná galéria, výstavba čerpacej stanice pohonných
hmôt a individuálna bytová výstavba (ďalej len „IBV“), ktorá bude pozostávať z 18 rodinných domov,súčasťou projektu budú zároveň parkovacie kapacity: 69 parkovacích miest určených pre zákazníkov a
zamestnancov obchodnej galérie a 2 parkovacie miesta pri každom dome sa nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z.“

2) Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Návrh odôvodnil
tým, že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti

žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“), podľa ktorej „práva
patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných

ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Sžf65/2011). Žalobca ďalej uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky
šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach
žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú
pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach

zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného
prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného
účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku
súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného

administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej
správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným
dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku
správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej
istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorý znamená, že tieto

rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Inštitút
odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné
rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch, ak správne orgány rozhodujú
vo všeobecnosti, a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je uplatňovaný správne. Správne
orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali

arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu
vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa
princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti
rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani

jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte
skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej
opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené
všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko

je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie
sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani
nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí
byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo
v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho

nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia.
Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostrední. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie
opriznaníodkladnéhoúčinkumôžesprávnysúdibeznávrhuuznesenímzrušiť,aksavpriebehukonania
ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca

preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak
totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho
účastníka konania 1/), ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času
rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznanýodkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to v ponímaní
žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia
by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd

priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia, a
to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2
a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej
aj ako „zákon EIA“), v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokomformným spôsobom. Na záver
žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo

právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym
účinkom prijatia odkladného účinku nemaria ďalšiemu účastníkovi konania 1/ žiadne ústavné práva, len
sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne
s poukazom na čl.20 ods. 3 Ústavy SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod
opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru a
to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho

práva a voľnej dispozície ním definitívne vyrieši.

3) Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
TrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadomnauvedenúlegislatívnu
zmenu Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) upovedomuje účastníkov konania, že
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/24/2023 sa vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/24/2023. V dôsledkov uvedenej legislatívnej

zmeny už následné procesné úkony uskutočňoval Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“),
ako vecne a miestne príslušný súd o správnej žalobe konať a rozhodnúť.

4) K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril dňa 10.10. 2023, pričom
vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že odkladný účinok v

predmetnej veci nie je nutný, nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené
spôsobenie závažnej ujmy je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila
závažná ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu
zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný podotkol, že v uvedenom prípade žiadna závažná ujma a iný

vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov
predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie
posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a preto žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietol.

5) Ďalší účastníci konania 1/ až 3/ sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrovali, procesné vyjadrenie bolo podané len ďalším účastníkom 1/, avšak len v rozsahu jeho
procesného stanoviska k podanej správnej žalobe.

6) Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7) Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.8) Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9) Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom

pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
10) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny

súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,

ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej

(§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj
jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania
kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je
kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych

znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a
od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh
zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o
hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho

účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej
ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre
sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

11) Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s

výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)

má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich
aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uzneseniaÚstavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku
- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného

účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by
pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním
spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.“

12) Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13) Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú
zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny
súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné
dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi
žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom
podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním
namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)

závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody
musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné
práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej

opatrnosti.

15) Žalobca odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou hrozbou
na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti
presne špecifikovanej vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bez zistenia

všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej
konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy
podľa § 185 písm. a) SSP v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného
účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného
rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného

následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe
nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
Správnysúdďalejpodčiarkuje,žeustanovenie§13zákonač.17/1992Zb.oživotnomprostredí,vktorom
je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo

závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti
predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

16) Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho
zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka

na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia a bez
priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto
argumentácia žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie.
Osobitne pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorejdôjde často k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie,
správny súd konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 185
a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok

meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie
zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto
hypotetický.

17) V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia

o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná, či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve – ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

18) Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho
nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na
životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok, teda

že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonný
dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

19) Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).