Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421200933
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5421200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu DSP financial consulting,
s.r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného advoconsulting
s.r.o. so sídlom tamtiež, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. - E., F. XXX/XXX,
právne zastúpenému BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, Jánoškova 1545,
o zaplatenie 60.881,77 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. 8Csp/22/2021 zo dňa 3. marca 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Konštatoval, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 30.10.2014 uzavretá zmluva o úvere v zmysle
§ 497 Obch. zák. Na danú zmluvu síce nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
(pretože úver bol zabezpečený záložným právnom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako
10 rokov), ale svojou povahou ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahuje právna úprava uvedená
v § 52 a nasl. Obč. zák. Okresný súd v tejto spojitosti doplnil, že hoci úverová zmluva je tzv. absolútnym

obchodom, pokiaľ je uzavretá spotrebiteľom, je nutné na ňu aplikovať nielen ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ale úprava Občianskeho zákonníka sa taktiež vzťahuje
aj na právne skutočnosti, ktoré v Obchodnom zákonníku upravené nie sú (napríklad platnosť právnych
úkonov, postúpenie pohľadávky, či strata výhody splátok).
2. V konkrétnostiach súdenej veci uviedol, že oprávnenie veriteľa zosplatniť úver nie je definované
priamo v zmluve, avšak § 273 Obch. zák. umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bola určená aj odkazom
na (všeobecné) obchodné podmienky. Predmetná zmluva obsahovala riadnu inkorporačnú doložku, na

základe ktorej sa úverové podmienky a všeobecné obchodné podmienky stali jej súčasťou. Okresný súd
zdôraznil, že oprávnenie banky (pôvodný veriteľ) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky predstavuje
významnú zmluvnú podmienku a súd je s odkazom na § 53 Obč. zák. vždy povinný skúmať, či takáto
zmluvná podmienka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.
3. V posudzovanom prípade je oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť upravené v bode
8.4 písm. a/ úverových podmienok (ďalej aj len ÚP) za situácie, ak dôjde k akémukoľvek „prípadu

porušenia“. Prípady porušenia sú vymedzené v bode 8.1 ÚP pod písmenami a/ až o/ s tým, že niektoré
sú upravené aj priamo v zmluve. Tam však nie je definovaný prípad omeškania dlžníka so splácaním
splátky.Podpísmenoma/ÚPjesíceuvedenéomeškaniedlžníkasozaplatenímpohľadávkybankyaleboso zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace, ale táto úprava je v rozpore
s podmienkami zosplatnenia obsiahnutými v § 53 ods. 9 Obč. zák.
4. Podľa dotknutej úpravy ÚP postačuje pre zosplatnenie omeškanie so zaplatením akejkoľvek

pohľadávky, t.j. aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, poplatkov, či nákladov banky. Možnosť
zosplatnenia sa preto neprimerane odchyľuje od § 53 ods. 9 Obč. zák. Okresný súd konštatoval,
že tak široko a nedostatočne určito koncipované vymedzenie omeškania dlžníka s akýmkoľvek
plnením (dokonca i z iného peňažného záväzku voči banke) považuje za netransparentné a „nemožno
vyhodnotiť, že sa jedná o prípad podstatného porušenia povinností“, ktorý si tak závažný následok, ako

je úplná strata výhody splátok, vyžaduje.
5. Nadväzne okresný súd uzavrel, že dotknutá zmluvná podmienka v bode 8.4 v spojení s bodom
8.1 písm. a/ ÚP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatná. Právny
predchodca žalobcu teda zosplatnil úver na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto nemohlo
dôjsť k platnému zosplatneniu a právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok len na zaplatenie
dlžných splatných splátok úveru (jeho konečná splatnosť je až dňa 25.9.2039). Banka nebola preto

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu a zmluva o postúpení pohľadávok
z 9.12.2019 v časti týkajúcej sa pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, je neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 Obč. zák.
6. Okresný súd zároveň vyslovil, že aj keby dotknutá zmluvná podmienka nebola neprijateľnou/
neplatnou, i tak by hodnotil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatný právny úkon, lebo

právny predchodca žalobcu ho nerealizoval v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. V tejto
spojitosti akcentoval zákonnú formuláciu „do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky“. Z vykonaného
dokazovania pritom vyplynulo, že zosplatneniu úveru predchádzala výzva veriteľa z 6.8.2018. Keďže
zo samotného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku
došlo k zosplatneniu úveru, okresný súd vychádzal z hypotézy § 53 ods. 9 Obč. zák.

7. Pokiaľ právny predchodca žalobcu vykonal upozornenie dlžníka listom z 6.8.2018, tak k tomuto
dátumu mal/musel byť žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou splatnou 25.4.2018 a v
zmysle § 565 Obč. zák. právo zosplatniť úver mohol veriteľ uplatniť (len) do splatnosti nasledujúcej
splátky,t.j.do25.8.2018;anieaž28.112018akoučinilvsúdenomprípade.Akbysaajvychádzaloztoho,
že žalovaný 6.8.2018 ešte nebol s relevantnou splátkou v omeškaní viac než 3 mesiace, tak s určitosťou

musel byť v omeškaní minimálne so splátkou splatnou 25.7.2018. Vo vzťahu k tejto splátke mohol veriteľ
úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov, t.j. od 26.10.2018, ale nie neskôr ako do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky, t.j. do 25.11.2018. Nakoľko veriteľ tak učinil až v oznámení z 28.11.2018, aj pri
tomto variante „nerealizoval s istotou“ svoje právo v súlade s § 565 Obč. zák.
8. Okresný súd uzavrel, že v posudzovanom prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky na

žalobcu, ide preto o neplatný právny úkon a postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky. Vzhľadom
na (určujúce) právne posúdenie veci bolo nadbytočné a nehospodárne doplnenie dokazovania
ohľadne vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Okresný súd doplnil, že ďalšími námietkami žalovaného sa nezaoberal,
lebo rozhodujúci záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bol dôvodom pre „celkové zamietnutie

žaloby“. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešný žalovaný má voči žalobcovi právo na
ich náhradu v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že podľa jazykového výkladu §

565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. je veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch oprávnený zosplatniť
úver aj pre omeškanie s jedinou splátkou, ktoré trvá viac ako tri mesiace. Presne takéto dojednanie
vyplýva aj z jednotlivých ustanovení VOP a ÚP právneho predchodcu žalobcu, ktoré však okresný súd
vykladal neprimerane prísne ad absurdum. Nesprávne preto konštatoval, že k zosplatneniu úveru môže
dôjsť aj len pre omeškanie so zaplatením čiastočného nároku (napríklad jediného poplatku); relevantná

pohľadávka banky je totiž tvorená istinou a príslušenstvom.
10. Zároveň – podľa odvolateľa – nie je možné dané ustanovenia vykladať izolovane bez skutočných
dôvodov, ktoré viedli veriteľa k využitiu práva zosplatniť úver. V súdenej veci v čase zaslania výzvy
z 6.8.2018 bol dlžník v omeškaním s riadnym a včasným splácaním viac ako deviatich splátok. To
znamená, že nešlo o využitie práva veriteľa v zmysle § 565 Obč. zák. pre akúkoľvek pohľadávku

banky, ale o také omeškania dlžníka, ktoré napĺňalo znaky predpokladané zákonom. Nadväzne sa jedná
o platné zmluvné dojednanie, zodpovedajúce obsahu a účelu zákona.
11. Nielen v dotknutej súvislosti žalobca dával do pozornosti judikatúru ústavného súdu preferujúcu
taký výklad právnych úkonov, ktorý smeruje k ich platnosti, pred výkladom, ktorého výsledkom jeneplatnosť právnych úkonov. Rovnako ochranu spotrebiteľa je nutné uplatňovať „triezvo“ a inštitúty,
ktoré už samotné smerujú k uvedenému, nepotrebujú extenzívny výklad a tým „expanzívnu“ ochranu
spotrebiteľa.

12. Žalobca namietal, že okresný súd ignoroval zhodné tvrdenia strán o tom, že postup právneho
predchodcu žalobcu bol v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák., t. j. o naplnení podmienok zosplatnenia
úveru. Okresný súd až na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil iný záver,
pričom žalobcovi neumožnil naň náležite reagovať, keď zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Učinil
tak síce s odkazom na konštatovanie o neplatnosti (zmluvného) dojednania o možnosti zosplatnenia

úveru, ale napokon v rozsudku vyslovil aj závery týkajúce sa samotného procesu zosplatnenia
v konkrétnostiach súdenej veci. Odvolateľ tvrdil, že protistrana uznala, že jeho právny predchodca
požiadavku písomného upozornenia v lehote 15 dní splnil.
13. Žalobca nesúhlasil s výkladom § 53 ods. 9 Obč. zák. prezentovaným okresným súdom, označoval
ho za formalisticky a v rozpore so „zdravým rozumom“. Obsahom označenej právnej normy nie je
omeškanie so splátkou, ale upozornenie na možnosť zosplatniť úver; pričom nie je potrebné, aby takéto

upozornenie bolo vykonané s každou jednotlivou splátkou. Doplnil, že z legislatívneho procesu týkajúce
sa predmetnej právnej úpravy je zrejmé, že zákonodarca ani neuvažoval o písomnom upozornení.
14. Odvolateľ tvrdil, že § 565 Obč. zák. „nepreväzuje“ písomné upozornenie s konkrétnou splátkou,
ale len ukladá veriteľovi povinnosť takéto upozornenie vykonať za situácie, že nastalo omeškanie
so splácaním úveru. To znamená, že nie je potrebné, aby medzi omeškanou splátkou a samotným

zosplatnením úveru veriteľ dlžníka písomne upozorňoval v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. Postačuje, ak
existujú staršie omeškané splátky a veriteľ upozornil písomne dlžníka na možnosť využitia zosplatnenia
úveru, ale následne/reálne bolo právo využité pre neskoršie omeškané splátky. V jednotlivostiach
posudzovaného prípadu bol dlžník v omeškaní so splácaním splátok splatných od 25.11.2017, v čase
upozornenia (6.8.2018) išlo o 9 splátok a k využitiu práva na zosplatnenie došlo pre splátku splatnú

25.8.2018; v ktorom smere však okresný súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

15. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu
o konsenze strán v otázke splnenia podmienok zosplatnenia úveru. Poukazoval na to, že už v prvom
vyjadrení k žalobe považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

za neoprávnené a v rozpore so zákonom. Súčasne namietal aj premlčanie uplatneného nároku, ktorou
spojitosťou sa okresný súd nezaoberal, keďže zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
vsúdenejveci(zrovnakéhodôvodubolnáležitezamietnutýajnávrhžalobcunadoplneniedokazovania).
16. Žalovaný zopakoval, že jeho procesná strana nerozporovala/potvrdila len samotné doručenie
upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru a tiež doručenie oznámenia o zosplatnení. Bezprostredne

aj v rámci vyjadrenia na pojednávaní okresného súdu však trval na nekalosti predmetnej zmluvnej
podmienky. V danej súvislosti dával žalovaný
do pozornosti, že priamo v oznámení o zosplatnení úveru sám veriteľ odkazuje na bod 8.1 písm. a/
produktových obchodných podmienok, ktorý umožňoval zosplatnenie celého úveru pre akékoľkovek
porušenie zmluvných povinností. Navyše, je daný značný rozpor v informáciách obsiahnutých vo VOP,

ÚP a samotnej úverovej zmluve. Nadväzne mal za to, že za pohľadávku banky bolo možné považovať
aj neuhradený poplatok. V dotknutom smere sa tak stotožňoval s argumentáciou prvoinštančného súdu,
ktorý bod 8.1 ÚP vyhodnotil ako nekalú zmluvnú podmienku vzhľadom na jej neurčitosť.

17. Žalobca na vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už nereagoval.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že zmluvné dojednanie o možnosti veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (celého) úveru/zosplatniť ho pre nezaplatenie čo i len jedinej splátky, je
už vo všeobecnosti veľmi zásadným zmluvným dojednaním. V konkrétnostiach súdenej veci uvedené
nadobúda ešte intenzívnejšiu povahu. Právnym predchodcom žalobcu bol totiž žalovanému poskytnutý
úver vo výške 55.900 eur

so splatnosťou takmer až 23 rokov. Za takéhoto stavu, podporeného aj zriadením záložného práva na
niekoľko nehnuteľností (vrátane rodinného domu), oprávnene veriteľa kedykoľvek v priebehu trvania
záväzku zosplatniť úver, t.j. požadovať fakticky okamžité splatenie celého (v daný moment aktuálneho)
dlhu jednoznačne predstavuje absolútne zásadný zásahdo pomerov strán.

20. V daných súvislostiach by viac ako len „za úvahu“, stálo zváženie, či takéto zásadné zmluvné

dojednanie nemá byť výslovne upravené priamo v zmluve. Žiaducim by bolo aj konkrétne skutkové
tvrdenie a následné preukázanie, že dlžník/spotrebiteľ mal reálnu možnosť takéto dojednanie ovplyvniť,
dosiahnuť jeho modifikáciu; čo pri využití inkorporačnej doložky viazanej na Všeobecné obchodné
podmienky, či úverové podmienky formulované výlučne dodávateľom sa javí ako úplne iluzórne.
O preukázaní náležitého vysvetlenia dlžníkovi, čo predmetné dojednanie pre neho znamená, ani

nehovoriac.
21. Z daného pohľadu potom vôbec neobstojí odvolacia námietka žalobcu o neprimerane ochranárskom
prístupe okresného súdu k dlžníkovi, ktorý má status spotrebiteľa. Práve naopak, v rozoberaných
jednotlivostiach súdeného prípadu akceptovanie popísaného spôsobu dojednanie oprávnenia veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru do určitej miery až vychyľuje prístup v prospech žalobu,
resp. jeho právneho predchodcu.

22. Krajský súd vôbec nespochybňuje prípustnosť dojednania medzi zmluvnými stranami oprávnenia
veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku (v tomto prípade úveru), resp. pohľadávky z neho
plynúcej,všeobecnýmprávnymzákladomktoréhodojednaniaje§565Obč.zák.(citovanývnapadnutom
rozsudku). Zdôrazňuje však jednoznačné znenie textu relevantnej časti tejto právnej normy – „ak ide

o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté ...“.
23. Ide o úplne jasnú, doslova až jednoduchú formuláciu, pričom nemôže byť najmenším problémom
takto jasne a nepripúšťajúco iný výklad ju zahrnúť, ak už nie priamo do textu zmluvy, tak určite do
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, či úverových podmienok, na ktoré sa následne

uplatní inkorporačná doložka. Právny predchodca žalobcu, ako dominantná strana zmluvného vzťahu
(z hľadiska formulovania textu zmluvy určite) však takto nepostupoval. Oprávnenie zosplatniť úver
zakomponoval do viacerých ustanovení (ani nie toho istého dokumentu), ktoré vyžadovali pomerne
komplikované vzájomné posúdenie.
24.Úverovépodmienkypredstavujútakmer24strántextuaobsahujúúpravumnožstvainštitútovprávnej

a ekonomickej povahy, z ktorých veľká časť na posudzovaný zmluvný vzťah ani nedopadá. K úverovým
podmienkam zároveň prináležia aj VOP zahŕňajúce 43 strán textu, či Sadzobník poplatkov, ktorý má
ďalších 42 strán. Napriek vyššie rozoberanej absolútnej zásadnosti dojednania o možnosti zosplatnenie
úveru dotknuté ustanovenia nie sú nijako v texte predmetných dokumentov zvýraznené, ale splývajú
s množstvom iných, resp. ďalších najrozličnejších dojednaní, či úprav vzťahu veriteľa a spotrebiteľa.

25. Z obsahovej stránky zároveň zodpovedá stavu veci, osobitne zneniu dojednaní zdôraznených už
okresným súdom, že v ich zmysle bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver pre akýkoľvek prípad porušenia
povinností dlžníka. Vo vzťahu k eventualite omeškania s úhradou platieb, dokonca nielen pre omeškanie
so zaplatením pohľadávky banky z dotknutého (úverového) právneho vzťahu, ale aj pre omeškanie so

zaplatením iného peňažného záväzku voči banke. Neobstojí tak značne tendenčný výklad odvolateľa
o tom, že pod pohľadávkou banky sa rozumie len istinu a príslušenstvo jednotlivej splátky. Takto
široko koncipované oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru jednoznačne presahuje
jeho racionálny základ, osobitne vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorého ochrana je v rámci Európskej únie
postavená na roveň iných hodnôt verejného poriadku.

26. Za takéhoto stavu (obsahových i formálnych) náležitostí inkriminovaných zmluvných dojednaní nie
je možný iný záver, ako záver o neurčitosti a neprijateľnosti a tým aj neplatnosti predmetného zmluvného
dojednania. Nadväzne zosplatnenie úveru vykonané na základe neplatnej zmluvnej podmienky nemôže
byťplatnéanemôžebyťanivýchodiskomprenáslednépostúpenie(celej)pohľadávkynažalobcu.Vecne

správnym je tak záver okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
27. Len na dokreslenie krajský súd udáva, že sám odvolateľ pri obhajobe tvrdenia zákonnosti
vymedzenia oprávnenia veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v zmluvných dokumentoch
potreboval na uvedené niekoľko strán nie úplne jednoducho koncipovaného textu; hoci – ako je vyššie
uvedené – dotknuté zákonné ustanovenie obsahuje sotva 30 slov jasného (právneho) textu.

28. Nad rámec určujúceho záveru krajský súd dodáva, že okresný súd náležite postupoval aj v otázke
výkladu vzájomnej spojitosti § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. a jej aplikácie na konkrétnosti súdenej veci.
Neobstojí tvrdenie žalobcu o „nepreviazanosti“ označených právnych noriem. Bezprostredne z textu §53 ods. 9 Obč. zák. je nepochybné, že právna regulácia obsiahnutá v danom zákonnom ustanovení
sa viaže na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák.; čo je vyjadrené aj priamo uvedením dotknutého
číselného označenia.

29. Rozhodne účelom § 53 ods. 9 Obč. zák. nebolo len izolované (bez spojitosti s konkrétnym využitím
oprávnenia veriteľa požadovať zaplatenie celej jeho pohľadávky) zakomponovať do právnej úpravy
povinnosť veriteľa písomne upozorniť dlžníka na uplatnenie daného práva, ako sa snaží tvrdiť odvolateľ.
Ak by sa akceptoval tento prístup, mohol by veriteľ upozorniť dlžníka na povinnosť zosplatnenia úveru
v prípade akéhokoľvek omeškania dlžníka s určitou platbou a bez ohľadu na to, či si dotknutú omeškanú

platbu vyrovnal, postačovalo by takéto upozornenie aj pre zosplatnenie založené na omeškaní sa so
splátkou splatnou (oveľa; aj o niekoľko rokov) neskôr. Nie je podstatná polemika o pôvodnom zámere
zákonodarcu pri prijatí § 53 ods. 9 Obč. zák., rozhodujúci je text zákona v schválenom znení.

30. Využitie práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák. (práva, ktoré môže použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky) je v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. spojené s upozornením na eventualitu

uplatnenia tohto práva. To znamená, že sa tak musí udiať v období týkajúcom sa splátky, od nezaplatenia
ktorej sa vyhlásenie mimoriadnej splatnosti odvíja. Nakoľko od jednoznačného vymedzenia takejto
splátky sa odvíjajú tiež všetky „lehotované“ právne súvislosti (vrátane napr. otázky premlčania nároku)
podľa krajského súdu je nevyhnutné, aby veriteľ minimálne v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky/dlhu jasne identifikoval splátku, konkrétne pre ktorú dotknuté právo uplatnil.

31. Je neprípustné, aby tak učinil až následne po tom, čo sa druhá strana záväzkového vzťahu
začne brániť a namietať dodržanie podmienok príslušných právnych noriem. Išlo by v podstate o akési
„dopasovávanie“ dodatočným vymedzením relevantnej splátky do zákonom definovaných lehôt. Presne
k uvedenému smeroval aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorý bol okresným súdom správne
zamietnutý.

32. V tejto spojitosti taktiež neobstojí vyjadrenie odvolateľa o zhodnosti tvrdení strán o dodržaní právnym
predchodcom žalobcu podmienok zosplatnenia v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. Bez
ohľadu na to, že by svojim charakterom išlo o právne posúdenie, a nie o skutkové tvrdenia, žalovaný už
vo vyjadrení k žalobe poprel, že by došlo k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa. Vyjadrenie
žalovanej strany potvrdzujúce doručenie písomného upozornenia vyžadovaného § 53 ods. 9 Obč. zák.

a samotného oznámenia o zosplatnení pohľadávky/dlhu rozhodne nemožno považovať za akceptáciu,
resp. súhlas dlžníka s (hmotnoprávnym) postupom veriteľa. Napokon, sám odvolateľ v rámci citácie
stanoviska protistrany (hoci už nie tučným písmom v bode 44. odvolania) uvádza vyjadrenie žalovaného
„...avšaknesúhlasímestým,ženecharakterizoval,akásplátkaajčosatýkatohopremlčaniaapodobne.“

33. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

34. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu („vrátane súvisiaceho

výroku o trovách“), ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu k

35. onkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej
je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne
podmienenéhovýrokuonárokunanáhradutrov.Lennaokrajkrajskýsúddopĺňa,žeokresnýsúdnáležite

aplikoval zásadu plného úspechu v spore.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.