Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118217068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118217068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár
cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976 proti
žalovanej: S. G., bytom O. J.. XXX/X, XXX XX G., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so
sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 183,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/295/2018-328 zo dňa 3.9.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/295/2018- 328 zo dňa 3.9.
2021 vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/295/2018- 328 zo dňa 3.9.
2021 vo výroku II. a súvisiacom výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v tejto
časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
16,94 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II). Žalovanej
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82% (výrok III).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 138,78 Eur ako odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Súd mal v konaní
nesporné, že žalobca eviduje na majiteľa účtu žalovanej 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej
hodnote 33.193,918875 Eur. Rovnako tak bolo podľa súdu nesporné, že medzi stranami nevznikol
zmluvný vzťah, vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zákona, a že žalobca je oprávnený
požadovať odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov s poukazom na znenie ZoCP. Za

sporné súd považoval, či žalobca preukázal žalobou uplatnený nárok, ktorý žalovaná rozporovala, keď
fakturovaná suma musí mať oporu v iných dôkazoch.

3. Na základe vykonaného dokazovania zo žalobcom predložených faktúr za rok 2015 č. 15000070223,
za rok 2016 č. 1600064251 a za rok 2017 č. 1700380563, z cenníka CDCP účinného od 1. októbra
2015, z cenníka CDCP účinného od 1. októbra 2016 a z cenníka CDCP účinného od 20. septembra
2017 zistil súd, že žalovaná je žalobcom evidovaná ako majiteľka účtu cenných papierov. Na základe

uvedeného jej vznikla povinnosť platiť žalobcovi poplatok za vedenie účtu, aj keď medzi stranami sporu
nevznikol zmluvný vzťah, keďže ide o vzťah založený zákonom. Žalovaná predmetný poplatok žalobcovi
za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 nezaplatila.4. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa § 58 ods. 1, § 56 ods. 1 písm. a), c), § 163 ods. 3, § 161
a § 164a ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca uplatnený nárok preukázal len čiastočne, a to len za
obdobie mesiacov október až december 2015 a október až december 2016, keď súdu predložil cenníky
CDCP, ktoré boli účinné od 1. októbra 2015 do 31. decembra 2015, resp. od 1. októbra 2016 do 31.
decembra 2016. Nárok za obdobie od 1. januára 2015 do 30. septembra 2015 vyfakturovaný faktúrou
č. 1500070223 a nárok za obdobie od 1. januára 2016 do 30. septembra 2016 vyfakturovaný faktúrou

č. 1600064251 žalobca nepodložil žiadnymi včas predloženými listinnými dôkazmi, keďže nepredložil
cenníky, ktoré by pokrývali vyššie uvedené obdobia, hoci to bolo jeho povinnosťou. Prípadný argument,
že cenníky sa nachádzajú na webovej stránke žalobcu, nepostačuje pre záver o unesení dôkazného
bremena. Súd zastáva názor, že ak žalobcom predložené faktúry odkazujú na určitú položku obsiahnutú
v jeho cenníku, je jeho povinnosťou predložiť cenníky, ktoré obsahujú položku služby, na ktoré odkazuje
faktúra, a to za celé fakturované obdobie.

6. Pokiaľ ide o cenník CDCP na rok 2015, ktorý bol účinný od 1. januára 2015 do 30. júna 2015,
predložený žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. septembra 2021, súd návrh na vykonanie
tohto dôkazu zamietol a pri svojom rozhodovaní z tohto cenníka nevychádzal s odkazom na znenie
ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku. Podľa názoru súdu žalobca mohol a mal predmetný

cenník predložiť už skôr, zohľadňujúc účel sledovaný zákonným zakotvením sudcovskej koncentrácie
konania tak, aby súd a aj strany sporu mali pred pojednávaním vo veci k dispozícii všetky rozhodujúce
dôkazy, aby k ním mohli zaujať stanovisko (t. j., aby v plnej miere bola zabezpečená kontradiktórnosť
konania a s tým spojená rovnosť zbraní). Okrem výnimočných prípadov majú strany sporu dostatočný
priestor, aby v žalobe, vyjadrení k nej, replike a duplike uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti a predložili

(resp. aspoň označili) všetky dôkazy, ktorými sa majú nimi tvrdené skutočnosti preukázať.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore strany sporu okrem žaloby, odporu, repliky
a dupliky zaslali súdu aj ďalšie vyjadrenie (žalobca doručil vyjadrenie z 18. novembra 2019 a žalovaná
vyjadrenie z 5. novembra 2020), a preto mal žalobca dostatočný priestor, aby v priebehu súdneho

sporu predložil pred pojednávaním vo veci predmetný cenník, osobitne v situácii, keď žalovaná v celom
priebehusporunamietala,žežalobcauplatnenýnároknepreukázalrelevantnýmidôkazmi.Pretojepodľa
názoru súdu neprípustné, keď žalobca predložil predmetný cenník po takmer 3 rokoch súdneho sporu.

8. K nároku žalobcu za rok 2017 súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok žalobca preukazoval

len cenníkom CDCP účinným od 20. septembra 2017, v ktorom sa kód služby CD-138 uvedený
žalobcom na faktúre č. 1700380563 nenachádza. Žalobcom fakturovaná služba tak nemala podklad v
ním predloženom cenníku. Nárok žalobcu na poplatok za vedenie účtu za rok 2017 preto vyhodnotil
súd ako v celom rozsahu nepreukázaný a tým pádom nedôvodný. Súd uviedol, že nemôže akceptovať
tvrdenie žalobcu uvedené na pojednávaní, že sa jednalo o chybu, ak bol na faktúre v skutočnosti

uvedený iný kód služby (a to kód služby CD- 6202), keďže (akýkoľvek) subjekt, ktorému je služba
žalobcom poskytovaná, si nevie žiadnym spôsobom verifikovať správnosť fakturovanej sumy. Takýto
postup, prípadne chybu pri uvádzaní údajov na faktúre, je nevyhnutné vykladať na ťarchu žalobcu.

9.Knárokužalobcuzaobdobieod1.októbra2015do31.decembra2015,resp.zaobdobieod1.októbra

2016 do 31. decembra 2016 súd aj v nadväznosti na námietku žalovanej uviedol, že v cenníku CDCP na
rok 2015 v znení účinnom od 1. októbra 2015 je pri položke 7.5., kód služby CD-138 uvedený výpočet
poplatku za vedenie účtu, ktorý sa určí nasledovne: C (objem cenných papierov v určenej menovitej
hodnote) x koeficient x počet mesiacov. V rozhodovanej veci je výpočet nasledovný: [16 x 33193,918875
(t. j. počet x menovitá hodnota akcií INKFLOW, a.s.) + 33,19319 (menovitá hodnota akcie Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s.)] x 0,0000044343 x 3 (mesiace október, november a december 2015) = 7,06
+ 20% DPH (1,41) = 8,47 Eur. Rovnaký výpočet sa použije aj na obdobie od 1. októbra 2016 do 31.
decembra 2016 v zmysle položky 7.5. cenníka CDCP účinného od 1. októbra 2016.

10. Ak žalovaná namietala, že žalobca používa jej neaktuálne priezvisko (K.), súd poukázal na to, že

zo zákona je povinnosťou žalovanej oznámiť žalobcovi zmenu osobných údajov (k tomu viď znenie
ustanovenia § 105 ods. 1 ZoCP), a to bez ohľadu na to, že žalobca má možnosť vedieť o tejto
zmene z priebehu iného sporového konania. Rovnako tak nemá vplyv na rozhodnutie súdu spornosť, či
žalobca doručil faktúry žalovanej, keďže tieto jej boli preukázateľne doručené so žalobou a s platobnýmrozkazom. Právnu relevanciu by mala predmetná námietka jedine v prípade, ak by si žalobca uplatňoval
úroky z omeškania a bolo by potrebné ustáliť okamih omeškania žalovanej. Keďže si však žalobca úroky
z omeškania neuplatňuje, je predmetná námietka nedôvodná.

11. Z dôvodov uvedených vyššie mal súd prvej inštancie za to, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi poplatok za vedenie účtu v sume 16,94 Eur preukázanej žalobcom.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s

ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v spore úspešný v časti 9% a neúspešný v časti 91%
uplatneného nároku. Žalovanej preto priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 82% (91%
- 9%) [výrok III.].

13. Proti tomuto meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali obe sporové strany v zákonnej
lehote odvolanie.

14. Žalobca svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. odôvodnil podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) a f) C.s.p. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Žalobca namietal, že prvostupňový súd nevysvetlil, prečo v rámci vykonania dôkazov na pojednávaní
dňa 3.9.2021 nevykonal len dôkaz cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015 a zvyšné dôkazy
predložené na tom istom pojednávaní dôkaz výpis z účtu majiteľa k 31.12.2016 (podľa ktorého vypočítal
poplatok za rok 2016) a dôkaz výpis z účtu majiteľa k 31.12.2017 z vykonania dôkazov nevylúčil napriek

tomu, že boli predložené na tom istom pojednávaní. Zároveň súd neodôvodnil, prečo sa s predmetným
cenníkom neoboznámil napriek skutočnosti, že ten bol súdu dostupný na webovej stránke, čo je v
rámci rovnakých konaní, ktoré vedie žalobca bežná prax súdov a prečo trval na to, že tento dôkazný
prostriedok mu musí byť predložený v listinnej forme pred prvým pojednávaním, napriek skutočnosti,
že nebol sporným. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru prvostupňový súd

nepostupoval v súlade s § 182 CSP, nakoľko si žalobca nie je vedomý skutočnosti, že by pred skončením
súdneho pojednávania konanom dňa 3.9.2021 vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci a zároveň žalobcovi nie je známa skutočnosť, že by prvostupňový
súd vydal uznesenie o skončení dokazovania.

16. Pokiaľ ide o poplatok za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015, žalobca má za to, že z vykonaných
dôkazov - Cenník platný a účinný k 31.12.2015, vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.11.2019, v rámci ktorého
priznala, že je oboznámená s cenníkom za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 a z odkazu na tento
cenník na webovej stránke žalobcu je zrejmé, že súd mal k dispozícii dostatočné množstvo informácií,
podľaktorýchmoholposúdiťoprávnenosťnárokužalobcuzaobdobieod1.1.2015do30.6.2015,najmäs

poukazom na skutočnosť, že vykonanie dôkazu predmetného cenníka sám cielene odmietol. Na základe
uvedeného má žalobca za to, že súd neaplikovaním článku III ods. 1 cenníka platného a účinného
k 31.12.2015 na obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015, ktoré mal preukázateľne k dispozícii, nesprávne
vyhodnotil predložený dôkaz. Pokiaľ ide o poplatok za obdobie od 1.7.2015 do 31.12.2015, prvostupňový
súd pri hodnotení tohto dôkazu nesprávne vyvodil záver, že tento cenník sa vzťahuje len na obdobie jeho

účinnosti (od 1.10.2015). Poukázal na to, že poplatok za vedenie účtu je ročným poplatkom, ktorého
cena sa vypočítava podľa cenníka platného a účinného ku dňu vystavenia faktúry teda v tomto prípade
k 31.12.2015.

17. Pokiaľ ide o poplatok za obdobie od 1.1.2016 do 30.9.2016, má za to, že prvostupňový súd pri

hodnotení tohto dôkazu nesprávne vyvodil záver, že tento cenník sa vzťahuje len na obdobie jeho
účinnosti (od 1.10.2016). Ako už uviedol, poplatok za vedenie účtu je ročným poplatkom, ktorého cena
sa vypočítava podľa cenníka platného a účinného ku dňu vystavenia faktúry teda v tomto prípade
k 31.12.2016. V zmysle platného cenníka ku dňu vystavenia faktúry sa cena uvedená v cenníku
vzťahovala na celý rok 2016.

18. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2017, žalobca v tejto súvislosti poukazuje
opätovne na skutočnosť, že oprávnenosť nároku v prvom rade vyplýva z poskytnutého plnenia (nie z
cenníka alebo faktúry), ktorú preukázal predložením výpisu z účtu k 31.12.2017. Žalobca uznáva, žepri vyhotovení faktúry, ktorú prvostupňový súd v inej časti hodnotí ako len účtovný doklad, ktorý nič
nepreukazuje, spravil chybu v písaní a k službe priradil kód, ktorý sa nezhodoval so žiadnym kódom
uvedenýmvcenníku.Vtejtosúvislostivšakuvádza,žeoznačenieslužby,ktorábolapredmetompoplatku

nepozostáva výhradne z číselného kódu, ktorý svojim obsahom nič neznamená, ale aj pomenovaním
predmetnej služby - vedenie účtu majiteľa za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 - v textovej forme.
Predmetná faktúra síce obsahovala nesprávne kódové označenie služby, ktoré však nebolo možné
zameniť s inou službou, avšak obsahoval jej textové označenie, podľa ktorého bolo nespochybniteľne
možné identifikovať službu, ktorá bola predmetom fakturácie. Podľa tohto textového označenia bolo

možné s použitím cenníka platného ku dňu vystavenia faktúry odvodiť cenu za túto službu. Žalobca má
za to, že v spojitosti s predloženým výpisom z účtu k 31.12.2017, predloženým cenníkom platným k
31.12.2017 bolo z obsahu predloženej faktúry jednoznačne možné určiť akého plnenia sa predmetná
faktúra týka.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a odvolacie dôvody žalobca navrhuje odvolaciemu súdu,

aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.9.2021, č. k.: 27Cb/295/2018 zmenil
podľa ust. § 388 CSP tak, že: Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi istinu vo výške 183,78 Eur a náhradu
trov konania, a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu na účet žalobcu číslo
SK87 1100 0000 0026 2200 3416 vedeného v Tatra banka, a.s., alternatívne sa domáha, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018 zrušil podľa

ust. § 389 CSP a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20.ŽalovanápodalaprotimeritórnemurozhodnutiuvovýrokuI.vzákonnejlehoteodvolanieazároveňsa
vyjadrila k predmetnému odvolaniu žalobcu. Uviedla, že každý žalobca, ak podáva žalobu na zaplatenie
určitej sumy a výšku tejto sumy buď nemá dohodnutú v zmluve, uzavretej s dodávateľom alebo nemá

v zmluve uzavretej s dodávateľom služby dohodnutý spôsob, akým sa bude určovať čiastka, ktorú
bude na základe zmluvy musieť platiť, má k svojej žalobe pripojiť všetky doklady, z ktorých súd musí
posúdiť oprávnenosť výšky požadovanej sumy. Žalovaná nemá so žalobcom uzavretý žiadny zmluvný
vzťah a preto sa domnieva, že už pri podaní žaloby mali byť predložené všetky doklady, z ktorých
sa oprávnenosť sumy môže posúdiť. Opakovane poukazuje na rôznu výšku poplatkov, ktoré žalobca

požaduje, za poskytnutú službu, pričom pre žalovanú okrem presunu cenných papierov z doterajšieho
účtu vedenom Strediskom cenných papierov na žalobcom zriadený účet, ktorý bol povinný žalobca
podľa zákona vykonať bezodplatne, inú službu ako vytvorenie účtu, ktorého údaje sa nemenia, za celé
žalované obdobie neposkytol.

21. Záverom žalovaná opakovane poukazuje na to, že podľa nej žalobca je povinný žalovanej faktúru,
ktorou požaduje platbu, doručiť a že nestačí, ak jej ju doručí len ako prílohu k žalobe. To znamená,
že platca sa dozvie variabilný a špecifický symbol, ktorý je podľa príkazu žalobcu povinný nevyhnutné
uviesť, len vtedy, keď mu je faktúra doručená, lebo tento symbol sa nachádza len na danej konkrétnej
faktúre vystavenej na meno toho, kto má faktúru zaplatiť. A preto, pokiaľ žalobca nemôže preukázať,

že faktúru tomu, od koho platbu požaduje aj doručil, žalovaná sa domnieva, že žaloba je predčasne
podaná. Z Cenníka na Webe sa nevyhnutný údaj nedozvie a nazdáva sa, že nie je povinná si cenu
služby ani sama vypočítať.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislavedňa27.10.2023.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu i žalovanej
dospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiejevovýrokuI.vecnesprávneavovýrokuII.akoajsúvisiacom

výroku o náhrade trov konania je rozhodnutie potrebné zrušiť a vec vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 183,78
Eur titulom odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Z § 58 ods. 1 a nasl. zákona č. 600/1992
Zb. o cenných papieroch vyplýva, že stredisko cenných papierov bezplatne zriadilo účet každému,

kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe prvej vlny kupónovej privatizácie,
vrátane žalovanej. Vzťah medzi žalobcom ako osobou vykonávajúcou činnosť centrálneho depozitára
a žalovanou, ako majiteľkou zaknihovaných cenných papierov bol založený zákonom s poukazom na
znenie ustanovení § 163 ods. 3 a § 164a ods. 3 ZoCP. Právnym titulom medzi stranami sporu teda nie jezmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne
ustálil, že žalobca má voči žalovanej nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov
bez potreby osobitnej zmluvnej dohody a základ nároku žalobcu je preto daný. Druhou zásadnou

otázkou podľa súdu prvej inštancie pre rozhodnutie v predmetnom spore bolo, či žalobca uplatnený
nárok dostatočným spôsobom preukázal. Povinnosťou žalobcu preto bolo preukázať uplatnený nárok
včas predloženými relevantnými dôkazmi, keďže faktúry vystavené žalobcom na preukázanie nároku
a na unesenie dôkazného bremena nepostačujú. Bolo povinnosťou žalobcu - a to predovšetkým s
ohľadom na námietky vznesenej žalovanou v predmetnom spore - predložiť cenníky, na ktoré ním

predloženéfaktúryodkazovali.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že nárok žalobcu je preukázaný a teda dôvodný iba vo výške 16,94 Eur. Žalobu vo zvyšku zamietol pre
neunesenie dôkazného bremena aplikujúc ustanovenie § 153 C.s.p. o koncentrácii konania.

24. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., keďže dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími

námietkami žalovanej a v tejto časti poukazuje na správnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý
sa s argumentáciou žalovanej vysporiadal. Žalovaná v odvolaní zotrvala na svojej argumentácii, ktorú
uplatnila v prvoinštančnom konaní s tým, že opakovane namietala nedoručenie faktúr vopred ako aj
skutočnosť, že žalobca uplatňoval rôznu výšku poplatkov. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej
inštancie uvádza, že prípadné nedoručenie faktúr nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku, keď

tieto listinné dôkazy boli prílohou k žalobe, žalovanej boli doručené spolu so žalobou a mala možnosť
sa k týmto dokladom vyjadriť. Doručenie faktúr by mohlo mať vplyv jedine na posúdenie omeškania, t.j.
kedy nastala splatnosť záväzku a kedy sa dostala žalovaná do omeškania, v prípade nároku žalobcu aj
na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd k odvolaniu žalovanej uvádza, že konkrétne neuvádza
v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia vo výroku I., poukazuje iba na skutočnosť, že žalobca zvyšoval

poplatky,čoriadnenevysvetlil.Jepotrebnézdôrazniť,že priznanienárokunazaplateniesumy16,94Eur
súd prvej inštancie zdôvodnil v odseku 17 napadnutého rozsudku, kde uviedol svoj výpočet za obdobie
od 1.10. do 31.12.2015 a za obdobie od 1.10. do 31.12.2016. Výpočet za uvedené obdobie žalovaná
nespochybnila, ako už bolo uvedené, spochybňovala samotné cenníky. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že cena bola určená zákonom predpokladaným spôsobom a je teda záväzná. Výška poplatku

bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom
období. Cenník, na základe ktorého si žalobca určuje výšku poplatkov za služby, vznikol podľa postupu
schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) v súlade s ustanovením § 103 ods. 3 zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len “ZoCP”).

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. ako vecne správny podľa §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

26. Na základe odvolania žalovaného preskúmal odvolací súd aj napadnutý výrok II., ktorým súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd

žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu, že nárok za obdobie od 1. januára 2015 do 30. septembra
2015 vyfakturovaný faktúrou č. 1500070223 a nárok za obdobie od 1. januára 2016 do 30. septembra
2016 vyfakturovaný faktúrou č. 1600064251 žalobca nepodložil žiadnymi včas predloženými listinnými
dôkazmi, keďže nepredložil cenníky, ktoré by pokrývali vyššie uvedené obdobia. Súd prvej inštancie bol
toho názoru, že ak žalobcom predložené faktúry odkazujú na určitú položku obsiahnutú v jeho cenníku,

je jeho povinnosťou predložiť cenníky, ktoré obsahujú položku služby, na ktoré odkazuje faktúra, a to za
celé fakturované obdobie. Pokiaľ ide o cenník CDCP na rok 2015, ktorý bol účinný od 1. januára 2015 do
30. júna 2015, predložený žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. septembra 2021, súd návrh
na vykonanie tohto dôkazu zamietol a pri svojom rozhodovaní z tohto cenníka nevychádzal s odkazom
na znenie ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku. K nároku žalobcu za rok 2017 súd uviedol,

že tento nárok žalobca preukazoval len cenníkom CDCP účinným od 20. septembra 2017, v ktorom sa
kód služby CD-138 uvedený žalobcom na faktúre č. 1700380563 nenachádza. Žalobcom fakturovaná
služba tak nemala podklad v ním predloženom cenníku. Nárok žalobcu na poplatok za vedenie účtu
za rok 2017 preto vyhodnotil súd prvej inštancie ako v celom rozsahu nepreukázaný a tým pádom
nedôvodný.

27. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu, uplatneným podľa § 365 ods. 1
písm. a) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces.Podľaodvolaciehosúdunepostupovalsúdprvejinštanciesprávne,akvovzťahukpredloženému
dôkazu - cenníku platnému a účinnému od 1.1.2015 do 30.6.2015 uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa
§ 153 C.s.p. a tento dôkaz vylúčil.

28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca pripojil k žalobe ako listinné dôkazy: Fa č.
15000070223 vystavená k 31.12.2015 - poplatok za rok 2015, Fa č. 16000064251 vystavená k
31.12.2016 - poplatok za rok 2016 a Fa č. 1700380563 vystavená k 31.12.2017 - poplatok za rok 2017 s
tým, že dal odkaz na príslušné cenníky zverejnené na webovej stránke žalobcu. Na základe vyjadrenia

žalovanej zo dňa 15.8.2019 a dôvodov v ňom uvedených, žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 18.11.2019
predložil nasledovné dôkazy: výpis z účtu majiteľa k 31.12.2015, rozhodnutie o povolení na činnosť,
cenník platný a účinný ku dňu vystavenia faktúry za rok 2015, cenník platný a účinný ku dňu vystavenia
faktúry za rok 2016, cenník platný a účinný ku dňu vystavenia faktúry za rok 2017 a Prevádzkový
poriadok CDCP. Na základe vyjadrenia žalovanej zo dňa 5.11.2020 a na základe predbežného právneho
názoru súdu, ktoré otázky zostávajú sporné, žalobca na pojednávaní dňa 3.9.2021 predložil nasledovné

dôkazy: cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015, výpis z účtu majiteľa k 31.12.2016 a výpis z
účtu majiteľa k 31.12.2017. Súd prvej inštancie vykonal všetky predložené dôkazy s výnimkou dôkazu
- cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015 s odôvodnením (bod 15.1 napadnutého rozsudku),
že: „Pokiaľ ide o cenník CDCP na rok 2015, ktorý bol účinný od 1. januára 2015 do 30. júna 2015,
predložený žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. septembra 2021, súd návrh na vykonanie

tohto dôkazu zamietol a pri svojom rozhodovaní z tohto cenníka nevychádzal s odkazom na znenie
ustanovenia § 153 CSP.”

29. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom

štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje
procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie
za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť
riadnehovedeniasporujevšeobecnevyjadrenávčlánku8C.s.p.tak,žestranysporusúpovinnévykonať
prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony

nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti
konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony
vykonávali včas.

30. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej

obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas.
Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli
uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil

neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký
priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. „Účelom sudcovskej koncentrácie konania
bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu
strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia
alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania)

smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby
poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).

31. Podľa odvolacieho súdu uplatnenie sudcovskej koncentrácie nebolo zo strany súdu prvej inštancie

vykonané v súlade so zákonom. Prvostupňový súd nevysvetlil, prečo v rámci vykonania dôkazov na
pojednávaní dňa 3.9.2021 nevykonal len dôkaz - cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015
a zvyšné dôkazy predložené na tom istom pojednávaní dôkaz - výpis z účtu majiteľa k 31.12.2016,
podľa ktorého vypočítal poplatok za rok 2016 a dôkaz - výpis z účtu majiteľa k 31.12.2017 z vykonania
dôkazov nevylúčil napriek tomu, že boli predložené na tom istom pojednávaní. Zároveň súd neodôvodnil,

prečo sa s predmetným cenníkom neoboznámil napriek skutočnosti, že ten bol súdu dostupný na
webovej stránke. Podľa odvolacieho súdu vykonanie predloženého listinného dôkazu by neznamenalo
predlžovanie sporu a teda by nemalo vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania, keďže listinný dôkaz
mohol byť vykonaný priamo na pojednávaní a bol spôsobilý odstrániť spornosť nároku. Ak teda súdprvej inštancie predmetný dôkaz vylúčil, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepostupoval procesne
správne.

32. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávne
záveryzpredloženýchlistinnýchdôkazov-cenníkov,nazákladektorýchposudzovalpoplatokzavedenie
účtu majiteľa za rok 2015 a 2016, keď nevzal do úvahy, že cena sa vypočítava podľa cenníka platného
a účinného ku dňu vystavenia faktúry.

33. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj nárok na poplatok za vedenie
účtu majiteľa za rok 2017, keď z dôvodu, že na faktúre č. 1700380563 uvedený kód služby CD-138
sa v cenníku nenachádza, dospel k záveru, že poplatok je nepreukázaný. Odvolací súd súhlasí s
tvrdením žalobcu, že oprávnenosť nároku v prvom rade vyplýva z poskytnutia plnenia, ktoré bolo
preukázané predložením výpisu z účtu k 31.12.2017. Predmetná faktúra síce obsahovala nesprávne
kódové označenie služby, ktoré však nebolo možné zameniť s inou službou, pretože obsahovala

jej textové označenie, podľa ktorého bolo nespochybniteľne možné identifikovať službu, ktorá bola
predmetom fakturácie. Podľa tohto textového označenia bolo možné s použitím cenníka platného ku
dňu vystavenia faktúry odvodiť cenu za túto službu. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že faktúra nie je
dôkazom o poskytnutí plnenia, nahrádza iba výzvu na plnenie, čo uviedol v inej súvislosti aj súd prvej
inštancie (odsek 18.1 napadnutého rozsudku).

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu
nevykonal všetky listinné dôkazy predložené žalobcom a nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy - cenníky
ku dňu 31.12.2015 a ku dňu 31.12.2016, preto rozsudok v napadnutom výroku II. podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie

bude vykonať dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi vrátane dôkazu predloženého
na pojednávaní dňa 3.9.2021 t.j. cenníkom účinným od 1.1. do 30.6.2015 (viď odsek 28 a na základe
takto vykonaného dokazovania opätovne posúdiť dôvodnosť poplatkov za vedenie účtu majiteľa za roky
2015, 2016, 2017. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
nesprávne označenie kódu služby na faktúre nie je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie nároku.

35. Keďže odvolací súd rozhodnutie v napadnutom výroku zrušil, o náhrade trov konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 396 ods. 3 C.s.p).

36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).