Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/138/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212677
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7123212677.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. X
a 2/ B. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. X proti žalovaným 1/ SPRÁVA DOMOV Košice, s.r.o., Košice,
Hroncova 5, IČO: 36 579 866, 2/ Aukčná spoločnosť Slovakia, s.r.o., Košice, Letná 40, IČO: 52 617 840,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., Košice-mestská časť Sever, Račí potok

2385/3, IČO: 53 769 589, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaniach žalobcov proti uzneseniu 34C/21/2023-34 z 15.8.2023 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalovaným
v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na
LV č. XXXXX, a to bytu č. 1 s príslušenstvom v kat. území F., pričom zároveň podali i návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadali, aby súd prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, a to bytu

č. 1 s príslušenstvom v kat. území F., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tými skutočnosťami, že
ich otec B. E., naposledy bytom v C., G. H. I. XX zomrel dňa X.X.XXXX, pričom pôvodne so žalovaným
v 1. rade uzatvoril zmluvu o výkone správy bytu č. 1 vo vchode č. 31, keď dňa 20.7.2023 našli na
nástenke v spoločných priestoroch predmetného bytového domu vyvesené oznámenie vlastníkom bytov
o písomnom hlasovaní k otázkam dražby datované dňa 4.7.2023, ktoré sa týkalo výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby predmetného bytu z dôvodu existencie nedoplatkov spojených
s bývaním a preddavkových platieb, ktorý vznikol v dôsledku odstránenia spôsobenej škody na bytovom
dome, keď ku dňu podania žaloby neboli oboznámení s výsledkom písomného hlasovania zdôrazniac,
že v byte, ktorý mal byť predmetom dražby, vznikol dňa 4.6.2023 požiar, v dôsledku ktorého zahynul ich
otec, výlučný vlastník bytu. Podľa žalobcov v súvislosti s požiarom a smrťou ich otca prebieha trestné
konanie, v ktorom majú postavenie poškodenej osoby, nakoľko k podpáleniu bytu sa mala doznať tretia

osoba a podľa ich vedomostí ich otec riadne uhrádzal mesačné preddavkové platby k bytu a výkon
záložného práva tak považujú za rozporný s dobrými mravmi, a to aj pre hrubý nepomer výšky údajného
dlhu vo forme spôsobenej škody, s ktorou ani nie sú presne oboznámení a tak vykonaním dražby by
došlo k nezvratným škodám na ich majetku za situácie, keď vymáhaná pohľadávka vlastne neexistuje.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXXX pre kat. území F. zistil, že vlastníkom bytu č. X je B.
E., nar. XX.X.XXXX, keď ďalej zo zápisnice o pojednávaní napísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa

Gimerskéhomalpreukázané,žetohtoMestskýsúdKošicepoverilprejednanímdedičstvapoporučiteľovi
B. E., zomrelom 4.6.2023, keď ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy deti – žalobcovia v 1. a 2.rade. Z upovedomenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach mu vyplynulo, že žalobca v 2. rade ním
bol upovedomený o zmene právnej kvalifikácie skutku týkajúceho sa požiaru zo dňa 4.6.2023. Citoval
§ 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334 a §

336 ods. 1, 3 CSP a charakterizoval predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Skúmal, či predmetný návrh je dostatočne dôvodný, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce
sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcov v konaní
bola preukázaná zápisnicou o pojednávaní zo dňa 24.7.2023, spísanou na Notárskom úrade JUDr.
JozefaGimerského.Dospelkzáveru,ževpredmetnejvecizákonnépodmienkyprevyhovenienávrhuna

nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, keďže neboli osvedčené podmienky pre bezodkladnú
úpravu pomerov strán a nemal osvedčenú ani existenciu obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti
ohrozená. Zaoberal sa ďalej všeobecne inštitútom záložného práva a možnosťami záložného veriteľa
a záložcu uspokojiť sa pri predaji zálohu formou dobrovoľnej dražby upravenej v zákone č. 572/2002 Z.z.
Lustráciami vo verejných zoznamoch nezistil, aby ohľadom bytu č. 1 zapísaného na LV č. XXXXX v kaz.
území Terasa bola chystaná dražba. Mal za to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia neuviedli žiadne konkrétne právne úkony, ktoré by žalovaní v 1. a 2. rade vykonali, prípadne
zamýšľali vykonať a ktoré by smerovali k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a tieto ani
nevyplynuli z ním vykonaného dokazovania, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol.

3. Uznesenie napadli zvlášť podanými odvolaniami, obsahovo zhodnými, žalobcovia v 1. a 2. rade,
navrhli ho zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Z obsahu
napadnutého uznesenia im nevyplynulo, ako sa konajúci súd vysporiadal s predloženým dôkazom –
oznámením vlastníkom bytov o písomnom hlasovaní k dražbe bytu na ul. I. XX J. C., keď podľa nich
organizovanie písomného hlasovania vlastníkov bytov o udelení súhlasu s výkonom záložného práva

formou dobrovoľnej dražby je dostatočne konkrétny úkon smerujúci k zamýšľanému výkonu záložného
práva. Podľa ich zistení ku dňu 14.8.2023 na verejne dostupnom portáli katastra nehnuteľností na LV
č. XXXXX pre kat. území F. k predmetnému bytu bola už zapísaná informatívna poznámka o začatí
výkonu záložného práva, k čomu ako dôkaz predložili výpis z LV k tomuto dňu. Uviedli ďalej, že dňa
15.8.2023 prevzali zásielku od žalovaného v 2. rade zo dňa 9.8.2023, ktorou im bolo oznámené začatie

záložného práva predajom bytu. Súd nemal opomenúť ani ďalšiu významnú skutočnosť, ktorou je
doposiaľ nezistená existencia zodpovednosti vlastníka predmetného bytu, pre ktorý sa chystajú žalovaní
realizovať výkon dražby, keď na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach prebieha vyšetrovanie vo veci
obzvlášť závažného zločinu, ktoré doposiaľ nebolo ukončené a tam vystupujú v postavení poškodených
(ichotecuhorelvbyte)amajúvedomosťotom,žejedenzpodozrivýchsamalpriznať,atakpožadovanie

náhrady škody vo vzťahu k vlastníkovi predmetného bytu sa im javí ako predčasné. Nevyhýbajú sa
pritom riešeniu vzniknutej situácie, čo vyplýva aj z priloženej korešpondencie. Súd prvej inštancie však
ich argumentáciu nevzal do úvahy, nevyjadril sa k nej a svoje uznesenie dostatočne neodôvodnil, čím
je toto nepreskúmateľné a arbitrárne a boli porušené ich práva na spravodlivý súdny proces a princíp
predvídateľnosti práva.

4. Žalovaní vo vyjadreniach k odvolaniu, podaných samostatne, avšak obsahovo takmer totožných
navrhli rozhodnutie potvrdiť v plnom rozsahu. Poukázali na zmätočnosť navrhnutého petitu, nakoľko
žalovaný v 2. rade podľa nich nedisponuje aktívnou legitimáciou vykonávať záložné právo a je v situácii
len pasívne legitimovaného na základe vydaného živnostenského oprávnenia, ako i návrhu na realizáciu

tohtoinštitútuzákonompredpísanýmspôsobomadochádzatakkneúmernémuzásahudojehoprávana
výkon podnikateľskej činnosti. Samotné zverejnenie výsledkov hlasovania vlastníkov bytov nemá žiaden
priamy význam k relevancii výsledku tohto hlasovania, ani vo vzťahu k existencii právneho dôvodu
výkonu záložného práva, ktorý je nesporný a potvrdzujú ho aj odvolatelia a tento spočíva v spôsobení
škody poručiteľom, na ktorej odstránenie a uvedenie spoločných priestorov do obývateľného stavu boli

vlastníkom bytov v bytovom dome na ul. I. XX J. C. vystavené zálohové faktúry vo výške cca 48.000,-
eur. Aj napriek tomu výsledky písomného hlasovania boli zverejnené spôsobom obvyklým v danom
bytovom dome dňa 13.7.2023. Spochybnili snahu žalobcov naozaj uhradiť výšku škody a nebolo im
zrejmé, z akého legálneho zdroja čerpali žalobcovia údaj o dátume 14.8.2023, ako dni zverejnenia
informatívnej poznámky o začatí výkonu záložného práva k spornému bytu. Podľa ich názoru žalobcovia

sa šikanóznym a tendenčným spôsobom snažia zamedziť uplatneniu zákonných práv poškodených
spoluvlastníkov v bytovom dome, keď popierajú existenciu pohľadávky, hoci sami deklarujú spôsobenie
požiaru zo strany osôb nachádzajúcich sa v byte č. 1 a nezohľadňujú dostatočne existenciu škodovejudalosti požiaru, za ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetky osoby v byte sa nachádzajúce
v čase tejto udalosti.

5. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá

ust. § 220 ods. 2 C.s.p. upravujúcemu náležitosti súdneho rozhodnutia a z tohto dôvodu je
nepreskúmateľné.

7. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyjadrené v cit. ust. § 220 ods. 2 C.s.p. je

jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

12. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah
odôvodnenia rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strane namietať konkrétne
skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku
rozsudku súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Úlohou
sudcu je skoncentrovať do odôvodnenia rozsudku vždy iba podstatný obsah tých procesných úkonov a
prednesov sporových strán, ktoré sú relevantné pre konanie a rozhodnutie. V prejednávanej veci však

tomu tak nebolo.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je

to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej
dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného

hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniuv zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich
musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných

listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej
pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením
upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže

teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia, ako aj spisu zistil, že súd prvej
inštancie predčasne návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a svoju úvahu
i nedostatočne vysvetlil. Vychádzal z toho, že na príslušnom LV nie je vyznačená žiadna poznámka
o možnej dražbe a neboli preukázané žiadne úkony žalovaných svedčiace o ich úmysle realizovať výkon

záložného práva dobrovoľnou dražbou.

15. Nie sú pochybnosti o tom, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže oprávnený záložný veriteľ začať výkon záložného práva a uspokojiť sa spôsobom
určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona - zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách. Prvoradou podmienkou takéhoto postupu však je nespochybniteľná
existencia samotnej pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

16. Záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím
vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome a zabezpečené sú predovšetkým pohľadávky vzniknuté

z právnych úkonov vlastníka bytu a podľa zaužívanej praxe k právnym úkonom možno zaradiť
analogicky aj protiprávne konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade za zabezpečenú
pohľadávku pokladá škodu vo výške 48.529,28 eur vyplývajúcu z vystavených faktúr za realizáciu prác
odstraňujúcich škody vzniknuté v júni 2023 pri požiari bytu č. X G. H. I. XX J. C., ktorý vlastnil B. E.
(viď podanie žalovaného v 1. rade na č.l. 81-82 súdneho spisu). B. E. pri požiari X.X.XXXX zomrel

(viď úmrtný list na č.l. 16 súdneho spisu). V súvislosti s požiarom bolo (je) odborom Kriminálnej polície
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach vedené trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin všeobecného
ohrozenia, v ktorom žalobcovia vystupujú ako poškodení. Podľa tvrdenia žalobcov, obsiahnutého už aj
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, požiar bytu spôsobila tretia osoba (nie ich otec – právny
predchodca), pričom s touto skutočnosťou a argumentáciou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom

nevysporiadal a ani z obsahu spisu nie je zrejmá zodpovednosť právneho predchodcu žalobcov za
spôsobenú škodu v dôsledku protiprávneho konania.

17. O úmysle žalovaného v 1. rade realizovať neodkladne dražbu sporného bytu pritom nie sú vážnejšie
pochybnosti, o čom svedčia i jeho podania zdokumentované v spise. Žalovaný v 2. rade napokon

konajúc na základe jeho pokynu dňa 9.8.2023 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva,
sledujúc predaj zálohu na dražbe. Pritom konanie žalovaných smerujúcich k výkonu žalovaného práva
dobrovoľnou dražbou, súdom prvej inštancie nerozpoznateľné je zrejmé napríklad z výpisu z LV č.
XXXXX vyhotoveného 14.8.2023 (deň pred jeho rozhodnutím), keď pri byte č. 1 je zapísaná informatívna
poznámka o začatí výkonu záložného práva pre navrhovateľa vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome na ul. I. XX, XX J. C. zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom Správa domov
Košice, s.r.o. (č.l. 67 súdneho spisu).

18. K námietkam žalovaných obsiahnutým v ich vyjadreniach k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, k preskúmavanému uzneseniu a odvolaniam žalobcov, týkajúcim sa nedostatku ich

pasívnej legitimácie v spore sa žiada dodať, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa má zamedziť výkonu dražby, je pasívne legitimovaný správca bytového domu, a to ako
navrhovateľ dobrovoľnej dražby. Postavenie žalovaného v 2. rade je regulované ust. § 6 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu
a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitnými zákonmi a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie

príslušnej živnosti. Z tohto dôvodu je nevyhnutné skúmať, či medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade
existuje právny vzťah, vyžadujúci si úpravu pomerov (i keby však žalovaný v 2. rade naostatok v konaní
nebol pasívne legitimovaný, v prípade vyhovenia návrhu len voči teraz žalovanému v 1. rade by účinkytakéhoto rozhodnutia mali vplyv i na prípadnú chystanú dražbu a toto by zaväzovalo i dražobníka podľa
§ 19 ods. 1 písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách).
19. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalobcov na

nariadenie neodkladného opatrenia. Po vyhodnotení pasívnej legitimácie žalovaných prvoinštančný súd
znovu posúdi existenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, v dôvodoch rozhodnutia
uvedie, na základe ktorých konkrétnych tvrdení a listín skúmal osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi stranami vrátane existencie či neexistencie pohľadávky, slúžiacej ako podklad pre budúcu možnú
dražbu a zhodnotí tak žalobcami tvrdené skutočnosti, ktoré majú osvedčovať potrebu neodkladnej

úpravy pomerov strán, berúc do úvahy aj účinky navrhovaného neodkladného opatrenia voči tej, ktorej
procesnejstrane,prihliadajúcinanámietkyprezentovanévodvolacomkonaní,pričomsvojerozhodnutie
náležite a vyčerpávajúco odôvodní.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).