Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010126
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Revúcej, trvale
bytom C. X, D. E., bez pracovného pomeru, spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od 03.05.2022 do 17.08.2022 v obci C., okres Rožňava a inde, ako otec maloletej dcéry
F. B., nar. v roku 2009, si úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej

rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 12P/87/2021 zo dňa 19.08.2021 tak,
že je povinný prispievať na výživu svojej dcéry F. B. sumou vo výške 150 eur mesačne k rukám matky
maloletej F. G., o svojej vyživovacej povinnosti vedel, dňa 01.10.2020 na základe uzatvorenej kúpnej
zmluvy predal byť č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX A. D. C.,
ktorého bol výlučným vlastníkom svojmu bratovi a švagrinej za kúpnu cenu 4 000 eur, dňa 23.10.2020
previedol držbu motorového vozidla zn. Mazda CX-3 na svoju matku, výchovu a výživu svojej maloletej
dcéry nezabezpečil ani iným spôsobom a ponechal jej výživu výslovne na matke dieťaťa, v dôsledku

čoho dlhuje na výživnom matke maloletej F. G. sumu vo výške najmenej 600 eur,

o s l o b o d z u j e ,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A. B. je trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona. Podľa obžaloby sa obžalovaný mal skutku ktorý mu je kladný za vinu dopustiť nasledovným

spôsobom:

- úmyselne si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v období od 03.05.2022 do 17.08.2022;
- hoci vedel o svojej vyživovacej povinnosti, dňa 01.10.2022 (ide o preklep v obžalobe, pretože udalosť
sa stala dňa 01.10.2020) na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy predal byt č. X nachádzajúci sa na
druhom poschodí bytového domu so súpisným číslom XX A. D. C. za kúpnu cenu vo výške 4000 eur;
- hoci vedel o svojej vyživovacej povinnosti, dňa 23.10.2020 previedol držbu motorového vozidla značky

Mazda CX-3 na svoju matku;
- svoju vyživovaciu povinnosť nezabezpečil ani iným spôsobom.Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu. Zároveň logicky vysvetlil z akého dôvodu nemohol plniť svoju zákonnú povinnosť
vyživovať iného. Predovšetkým to bolo z dôvodu rozsiahlych zdravotných ťažkostí ktorými trpel

v žalovanom období a ktoré bránili akejkoľvek jeho fyzickej aktivite a bránili mu pracovať. V citovanom
období nemal žiadny majetok, žiadny príjem a živila ho matka z jej dôchodku. Byt, ktorý je citovaný
v obžalobe predal už v roku 2020 za sumu 4000 eur svojmu bratovi, pričom v kúpnej zmluve bola
klauzula,žedodesiatichrokovbytnemôžepredaťzavyššiucenu.Získanéfinančnéprostriedkypoužilna
splatenie jeho dlhov pre poisťovne. Pokiaľ ide o motorové vozidlo ktoré previedol na svoju matku tak isto

eštevroku2020,udialosatakzdôvodu,žezdôvoduzléhozdravotnéhostavusanecítildobreanemohol
motorové vozidlo bezpečne riadiť. Keďže v čase, keď previedol ďalšie motorové vozidlo na svoju dcéru
nebolo stanovené výživné a on nemal žiadne finančné prostriedky, s bývalou partnerkou sa dohodli, že
aspoňtakýmtospôsobomjejkompenzujevýživné.Zúraduprácezevidenciebolvyradenýnedopatrením
kvôli oneskorenému prevzatiu zásielky. V evidencii nezamestnaných je však opätovne evidovaný od
25.11.2022. Práceneschopný je od 29.11.2022. Pre zdravotné ťažkosti bol hospitalizovaný aj počas

výkonu trestu odňatia slobody. Alkoholické nápoje vôbec nepožíva od 17.08.2022 a jeho zdravotné
ťažkosti nevyplývajú z predchádzajúceho užívania alkoholu. Obžalovaný poukázal na to, že v roku 2021
bola začatá exekúcia na zameškané výživné, avšak ani tá nebola úspešne ukončená. Dcéru sa snažil
kontaktovať každý týždeň, avšak bez odozvy.

Svedkyňa F. G. vypovedala, že spolužitie s obžalovaným prerušila už pred štyrmi rokmi, za ktoré
obdobie jej z titulu výživného obžalovaný poukázal dvakrát po 200 eur. Chcela požiadať o náhradné
výživné, avšak bola poučená, že prv je potrebné podať trestné oznámenie a návrh na vykonanie
exekúcie. Za žalované obdobie nezaslal žiadnu čiastku, a o dcéru sa nijako nezaujímal. SMS správy
však dcére posielal po návrate z výkonu trestu. O zdravotných ťažkostiach obžalovaného svedkyňa

nemala poznatky. Od januára 2023 poberá náhradné výživné. Návrh na vykonanie exekúcie podala
dňa 18.05.2021. Svedkyňa potvrdila výpoveď obžalovaného čo sa týka kúpy a predaja bytu a prevodu
motorových vozidiel.

Svedok H. B., brat obžalovaného, využil svoje právo a v trestnej veci svojho brata na hlavnom

pojednávaní odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa maloletá F. B., dcéra obžalovaného. O predmete
trestnéhokonaniaviezrozhovorusosvojoumatkou.Mávedomostilenotom,žeobžalovanýzažalované
obdobie nezaplatil výživné a ničím iným na výživné neprispieval. Potvrdila kontakty s obžalovaným,

niekoľkokrát sa stretli, porozprávali sa a asi v troch prípadoch jej dal do rúk po 20 eur. Zvykne jej písať
SMS správy, na ktoré však ona neodpovedá. Potvrdila, že na jej meno je napísané motorové vozidlo,
ktoré však používa mama. Vozidlo má od obžalovaného, ktoré jej daroval. Rovnako ani ona nemá žiadne
poznatky o zdravotných ťažkostiach obžalovaného.

Svedkyňa I. B., matka obžalovaného, tak isto využila svoje právo a v trestnej veci svojho syna pred
súdom odmietla vypovedať.

Z lekárskej správy MUDr. Markéty Mattošovej vyplýva, že obžalovaný od mája do augusta 2022 bol
vyšetrovaný pre opuch a bolesti pravého kotníku, ktorý ho obmedzoval v chôdzi a pri akejkoľvek fyzickej

práci a z jej odborného hľadiska nebol spôsobilý fyzickej práce. Po prekonaní infekcie COVID vo februári
2022 sa stal zdravotný stal obžalovaného výrazne zhoršil. Ošetrujúca lekárka vo svojej správe popisuje
aj ďalšie zdravotné ťažkosti obžalovaného a priložila rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu.

Zo správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín

vyplýva, že obžalovaný v tomto zariadení hospitalizovaný od 26.09. do 18.10.2022 pre migrujúce opuchy
a parainfekčný prejav v rámci boréliovej a mykoplazmatickej infekcie.

Do spisového materiálu boli doložené aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti
z 01.10.2020, prípadne uvedených motorových vozidiel.

Z príslušného exekučného spisu, s ktorým sa súd oboznámil, vyplýva, že exekúcia na výživné nebola
úspešná pre nemajetnosť obžalovaného.Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom. Po takto
vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:

Z hľadiska subjektívnej stránky sa na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného
činu zanedbania povinnej výživy vyžaduje, v tomto prípade, úmysel, resp. postačuje aj zavinenie
z nedbanlivosti. Je potrebné poznamenať, že zavinenie musí pokrývať všetky zákonné znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty komentovaného prečinu, teda konanie, následok a príčinný vzťah medzi
konaním a následkom. V tomto prípade je potrebné dokazovať predovšetkým vedomosť páchateľa

o existencií dotknutého typu zákonnej vyživovacej alebo zaopatrovacej povinnosti, o oprávnenej osobe,
ale zároveň aj o objektívnej schopnosti a možnosti plnil si túto povinnosť. V danom prípade je obžalovaný
stíhaný za obdobie niečo viac ako tri mesiace. Vykonané dôkazy však svedčia o tom, že v žalovanom
období bol obžalovaný úplne bezmajetný bez možnosti sa zamestnať a fyzicky pracovať a teda
získavať zárobok, a to z vážnych zdravotných dôvodov, ktoré neboli chvíľkového charakteru, ale sú
dlhodobé.Bolopreukázané,žeprevodmajetkuobžalovanéhotaknehnuteľnéhoakoajhnuteľnéhonemá

súvis s jeho povinnosťou platiť výživné, a tento proces obžalovaný logicky a akceptovateľne vysvetlil.
Vykonané dôkazy ničím nepreukázali úmysel obžalovaného neplatiť výživné, a to ani vo forme priameho,
či nepriameho úmyslu, ale ani žiadnym nedbanlivostným konaním, pretože okolnosti ktoré menovanému
bránili plniť si vyživovaciu povinnosť v žalovanom období nastali bez pričinenia obžalovaného.

Obžalovanýjevmiestetrvaléhobydliskahodnotenýkladne.Naverejnostisasprávaslušneapriestupkov
sa nedopúšťa. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, pre trestný čin podľa § 289 Trestného zákona,
naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 16.07.2022, kedy mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní troch mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 17.11.2022 (do výkonu trestu nastúpil dňa

18.08.2022). Okremtohomuboluloženýajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhov
na dobu 72 mesiacov.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, je nepochybné, že obžalovaný dlžné výživné za žalované obdobie
od 03.05.2022 do 17.08.2022 neuhradil, avšak toto dokazovanie svedčí o tom, že nedošlo k naplneniu

zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona. Preto súd vyslovil, že konanie obžalovaného A. B. nie je trestným činom, a v súlade
s ustanovením § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodil.

V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R18/1993) nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej
trestnej činom, ale neplnením povinností vyplývajúcej z príslušných ustanovení zákona o rodine, ktorej
zavinené porušenie samo o sebe nie je trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej
bolo treba výživné plniť, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného v zmysle § 43 Trestného
poriadku a dlhované výživné preto nie je možné uplatniť v trestnom konaní ako škodu podľa § 46

ods. 3 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov súd na hlavnom pojednávaní o nárokoch svedkyne F. G.
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní
od oznámenia rozsudku, a to v4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.