Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-9Sa/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200334
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7021200334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A. B.

C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,
Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca
2021 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2021 bola zamietnutá
žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým,
že nato aby nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), musí mať už v čase posudzovania
zdravotného stavu status poistenca. Ak dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa §

142 ods. 3 ZSP až po zisťovacej lekárskej prehliadke (čo je aj prípad žalobkyne), nezíska spätne status
poistenca.

2. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodujúca o odvolaní žalobkyne, rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18.03.2021 odvolanie zamietla, a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie.

Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že účastníčka konania nesplnila jednu
z podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, nezískala ani jeden deň
obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorú je potrebné splniť podľa § 72
ods. 1 písm. b) ZSP, a to získanie obdobia dôchodkového poistenia najmenej jeden rok a z uvedených

dôvodov účastníčke nemohol byť priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP.

4. V konaní bolo preukázané, že ku dňu vzniku invalidity, k 21. novembru 2019, ani ku dňu posúdenia
zdravotného stavu, k 25. novembru 2019, účastníčka konania nebola poistencom, ale fyzickou osobou.Keďženezískalažiadneobdobiedôchodkovéhopoistenia,boljejpriznanýinvalidnýdôchodokzmladosti
podľa § 70 ods. 2 ZSP. Na účely § 70 ods. 1 ZSP účastníčka konania nezískala status poistenca aj
napriek skutočnosti, že dňa 10. decembra 2020 dodatočne zaplatila poistné podľa § 142 ods. 3 ZSP

za obdobie, kedy sa ako fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdium na vysokej škole
po dovŕšení 16 rokov veku.

5. Žalovaná svoje rozhodnutie podoprela rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/127/2009
z 27.01.2010 z ktorého podľa žalovanej vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1

ZSP vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom, a v sp. zn.: 7So/72/2016
dodatočné zaplatenie poistného žalobcovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil. Takýto
postup nie je možné považovať voči žalobcovi za diskriminačný, práve opačný postup by bol
diskriminačný voči poistencom.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 18.05.2021 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré
považuje za nezákonné. V žalobe poukázala na doslovné znenie ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d),
ktoré uvádza pojem fyzická osoba, a teda podľa žalobkyne aj fyzická osoba v zmysle § 70 ods. 2 ZSP
má nárok na dodatočné zaplatenie poistného, pričom by bolo zavádzajúce pripustiť výklad žalovaného,

že zákon pojednáva iba o poistencovi, a to najmä v nadväznosti na fakt, že osoba, ktorá o dodatočné
doplatenie invalidného poistenia žiada, musí stanovenú sumu vložiť ešte predtým, ako bude rozhodnuté
o jej žiadosti. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby subjekt najprv doplatil poistné, a až potom
Sociálna poisťovňa rozhodla o uznaní jeho žiadosti, pričom nemá garanciu vrátenia týchto prostriedkov.

7. Podľa žalobkyne je ustanovenie § 142 ods. 3 ZSP lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 70 ods.
1 tohto zákona, pretože sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, a teda poskytuje širšiu ochranu vo forme
možnosti doplatenia si poistného aj fyzickej osobe nezaopatrenému dieťaťu. Inštitút doplatenia by sa
vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu realizoval tak, že by sa navýšenie sumy odvíjalo od priemerného
osobného mzdového bodu ustanoveného v § 73 ods. 3 ZSP, čím by sa vytvorila fikcia statusu poistenca.

Hoci existujú dva právne základy pre vznik invalidného dôchodku, žalovaný sa v ani jednom rozhodnutí
nevysporiadal s námietkou účelu a doslovného znenia ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP a rovnako na ňu
nezodpovedá ani ním predostretá judikatúra.

8. Žalobkyňa má tiež zato, že rozhodnutia žalovaného diskriminujú fyzickú osobu – nezaopatrené dieťa,

ktorá nikdy nebola poistencom. Takáto osoba si nemôže v žiadnom prípade zvýšiť sumu priznaného
invalidného dôchodku, čím dochádza k diskriminácii celej skupiny osôb, ktoré sú kvalifikované ako
nezaopatrené. Ak vznikne nezaopatrenému dieťaťu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
2, a takéto dieťa nie je vôbec schopné vykonávať zárobkovú činnosť, priznaný invalidný dôchodok
predstavuje jediný možný zdroj príjmu pre takúto osobu. Naproti tomu pokiaľ rovnako vzniká invalidný

dôchodok už poistencovi, tento si môže navýšiť sumu invalidného dôchodku za pomoci inštitútu
dočasného doplatenia poistenia.

9. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe predostrel rovnaké argumenty, ako vo svojom rozhodnutí. Naviac
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1So/16/2016 zo dňa 27.06.2017 podľa ktorého „zákon

umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na
strednej škole. Nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecných
princípov poistenia ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje
poskytnúť poistnému poistné za plnenie pre prípad budúcej poistnej udalosti, o ktorej sa nevie, či a kedy

nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia je vylúčené, aby platne vzniklo poistenie
popoistnejudalosti,tedapovznikuprávnehodôvodu,nazákladektoréhomápoisťovňaplniť.Náhodnosť
poistnej udalosti (v danom prípade vzniku invalidity), teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takomto
prípade vylúčená. Dodatočné zaplatenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie ...., podľa
názoru odvolacieho súdu nemohlo mať za následok u navrhovateľky spätné získanie statusu poistenca

už ku dňu prvotného posúdenia jej invalidity,...“

10. Žalobkyňa v replike taktiež zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zopakovala, že
žalovaná sa nevysporiadala s právnym názorom žalobkyne ohľadom fikcie statusu poistenca. K novocitovanej judikatúre žalobkyňa uviedla, že v danom prípade ide o povinné poistenie, ktoré nie je založené
na zmluvnej voľnosti strán a štát má povinnosť chrániť občanov so zdravotným postihnutím.

11. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojich návrhoch a poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia.
Naopak žalovaná prehodnotila svoje doterajšie právne názory, predniesla zmenu právnej argumentácie
a na pojednávaní vyhlásila, že súhlasí so zrušením rozhodnutia s poukazom na vyvíjajúcu sa judikatúru
v tejto právnej otázke.

Posúdenie skutkových tvrdení, právne posúdenie, rozhodovacia prax

12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych
veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná

a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.

13. Podľa § 142 ods. 3 písm. c) ZSP, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za
obdobie, počas ktorého fyzická osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole
alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.´

Podľa § 70 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v
období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok
na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na
invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej
forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

14. Z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia poistenia na
dôchodkové poistenie fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil
získanieobdobiadôchodkovéhopoisteniazazaplatenéobdobie,alebo,žebyvylúčilúčinkydodatočného
zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke a ani

dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky
neviaže.

15. Súd reflektuje judikatúru, ktorú vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza žalovaný, a to predovšetkým
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 9So/127/2007 zo dňa 27.01.2010 v ktorom však nešlo o identický

prípad, nakoľko v danej veci nebola ustálená otázka dátumu vzniku invalidity. Čo je otázka podstatná.
Z uvedeného rozhodnutia, ktoré uvádza žalobca je potrebné uviesť, že súd zrušil správne rozhodnutie
a nariadil žalovanému skúmať otázku dátumu vzniku invalidity a následne rozhodnúť o tom, dôchodok
podľa § 70 ods. 1 prizná alebo nie. Už z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že priznanie dôchodku podľa
tohto ustanovenia je prípustné.

16. Pre účely určenia nároku na vznik invalidného dôchodku sa rozhodovacia činnosť Najvyššieho
súdu SR javí ako nejednotná, avšak správnemu súdu je známych viac rozsudkov Najvyššieho súdu
SR, v ktorých vyslovil odvolací, resp. kasačný súd právny záver, že dodatočným zaplatením poistného
na dôchodkové poistenie nadobudla fyzická osoba status poistenca v období pred vznikom invalidity

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019).

17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrení žalovanej vyplýva, že pri vyhodnotení
zisteného skutkového stavu vychádzala z gramatického výklade ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom kládla ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tak i vo vyjadreniach

adresovaných správnemu súdu v tomto konaní dôraz a slovné vymedzenie osoby, ktorej zákonné
ustanovenie priznáva nárok na invalidný dôchodok „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak“
z uvedeného doslovného zákonného znenia žalovaná v podstate odvodila, že osoba, ktorej sa priznáva
nárok na invalidný dôchodok musí byť poistencom už v čase realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky.Vo vzťahu k dodatočnému zaplateniu poisteniu na dôchodkové poistenie žalobkyňou zaplatením až
po zisťovacej lekárskej prehliadke, žalovaná zároveň odvodila, že spätný status poistenca na účely
posúdenia nároku na invalidný dôchodok žalovaná nezískala.

18. Tomuto čisto formálnemu reštriktívnemu výkladu zákona žalovanou, ktorý neobstojí ani z hľadiska
účelu sledovania inštitútom dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia ani z hľadiska účelu
sledovaného invalidným poistením podľa zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť.

19. V tomto ohľade nepresnosť alebo neurčitosť právneho predpisu upravujúceho právne následky
dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia na invalidný dôchodok nemôžu byť na ťarchu
účastníkom konania. Preto v súlade s ich legitímnym očakávaním vo vzťahu k uplatňovaniu princípu
solidarity pri rozdeľovaní nárokov podľa zásluhovosti prispievania, na ktorom je systém sociálneho
poistenia postavený, nemožno pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok opomínať dodatočné
zaplatenie dobrovoľného poistenia na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení.

20. Na okraj avšak dôrazne súd dodáva, že správne orgány sú povinné postupovať hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania, preto ak žalovaná dospela k záveru o potrebe zmeny
svojho rozhodnutia, mohla a mala podať návrh na uspokojenie žalobcu podľa § 101 Správneho súdneho

poriadku.

21. Ďalej bude správny orgán postupovať vo vyššie naznačených intenciách, ktoré v podstate
prostredníctvom svojej zástupkyne sám na pojednávaní avizoval.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote

jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1

písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským
súdom.