Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203696
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4322203696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária,
spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti
žalovanému: URBÁR p. s. E. F., so sídlom Jabloňovce 215, Jabloňovce, IČO: 42 368 821, zastúpený:
Advokátska kancelária Maslák, s. r. o., so sídlom Šúrska 716/5, Modra, IČO: 55 088 007, o určenie
neplatnosti uznesení zhromaždenia pozemkového spoločenstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 16C/69/2022-196 zo dňa 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že uznesenia prijaté na zhromaždení žalovaného
dňa 03.09.2022, ktorými bola schválená:
a) zmena článku 3 bodu 6. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti v zmysle Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

zmien a doplnkov a to v nasledovnom znení: "Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
členmi spoločenstva, ako aj na tretiu osobu (nečlena spoločenstva) sa uplatňuje predkupné právo, to
neplatí ak ide o prevod na blízku osobu alebo na spoločenstvo ako na právnickú osobu. Ak vlastník
podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, pri ktorom platí predkupné
právo, je povinný ho ponúknuť oprávneným osobám z predkupného práva, podiel možno ponúknuť
prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci alebo spoločenstvo konajúce
prostredníctvom výboru, vlastník ho môže previesť členovi spoločenstva, resp. tretej osobe."

a
b) zmena článku 5 bodu 4. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti v zmysle Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
zmien a doplnkov a to v nasledovnom znení: "Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní na zasadnutí
zhromaždenia jeden hlas.",
sú neplatné.
Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni voči žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spoločných
nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, G. XXXX, G. XXXX, G. XXXX, G. XXXX,G. XXXX, G. XXXX H. G. XXXX, vedených pre katastrálne územie E. F., obec F., okres Levice
a členkou pozemkového spoločenstva URBÁR p. s. E. F.. Žalovaný je spoločenstvom vlastníkov
spoločných nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách,

s názvom URBÁR p. s. E. F., registrovaný pod registračným číslom R-041/402 v Registri pozemkových
spoločenstiev. Dňa 03.09.2022 bola zhromaždením žalovaného schválená zmena článku 3, bodu 6.
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov. Za schválenie
uznesenia hlasovalo 64,25 % všetkých hlasov, zdržalo sa 0 %, proti bolo 21,15 % všetkých hlasov

a to vrátane žalobkyne. Ďalším uznesením schváleným zhromaždením žalovaného dňa 03.09.2022
bola schválená aj zmena článku 5, bodu 4. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších zmien a doplnkov. Za schválenie uznesenia hlasovalo opäť 64,25 % všetkých hlasov, zdržalo
sa 0 %, proti bolo 21,15 % všetkých hlasov a to vrátane žalobkyne. Z evidenčnej karty podielnika,
týkajúcej sa žalobkyne, vyplývalo, že žalobkyňa je ako podielnička evidovaná od 03.01.2021 a k dátumu

vytvorenia tejto tlačovej zostavy, teda k 31.01.2023 by disponovala pomerom účasti na výkone práv a
povinností vyjadrenom podielmi na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu 20,69 % všetkých hlasov.

3. Po takto zistenom skutkovom stave súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 137
písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 1 ods. 1, § 2 ods.

1 písm. c), § 2 ods. 2, § 3, § 5 ods. 1, § 9 ods. 4, 5, 7, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách (ďalej aj len „zákona o pozemkových spoločenstvách“), § 3 ods. 1, §
39, § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, majúc pritom za to, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala určenia neplatnosti uznesení prijatých zhromaždením žalovaného dňa 03.09.2022,
ktorými bola schválená zmena článku 3, bodu 6 a zmena článku 5, bodu 4 Zmluvy o pozemkovom

spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

4. Keďže išlo o určovaciu žalobu, súd sa v prvom rade zaoberal jej procesnou prípustnosťou.
Určovacia žaloba podľa § 137 písm. d) CSP o určení právnej skutočnosti je prípustná, ak to vyplýva

z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je v danom prípade zákon č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách a to konkrétne § 15 ods. 2, posledná veta predmetného zákona, podľa
ktorej prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia. Určovaciu žalobu žalobkyne podľa § 137 písm. d) CSP, tak považoval súd
za procesne prípustnú.

5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu a mal za to, že
žalobkyňa je členkou spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a domáha sa určenia neplatnosti
uznesení, ktorými bola schválená zmena článku 3, bodu 6 a zmena článku 5, bodu 4 Zmluvy o
pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, pričom v oboch prípadoch

bola prehlasovanou členkou spoločenstva, v dôsledku čoho je aktívna vecná legitimácia žalobkyne
preukázaná. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že na úspešné podanie žaloby o určenie
neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia sa vyžaduje jej podanie minimálne dvoma prehlasovanými členmi
spoločenstva,pretožepokiaľbyzákonodarcapodmieňovalpodaniežalobytakoutopodmienkou,zakotvil
by ju priamo do zákona. Žalovaný je spoločenstvom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 1

písm. c) zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, s názvom URBÁR p. s. E. F., registrovaný
pod registračným číslom R-041/402 v Registri pozemkových spoločenstiev, ktorého orgán schválil
žalobou napadnuté rozhodnutia, v dôsledku čoho mal tak súd pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
rovnako za preukázanú.

6. V súvislosti so samotnou otázkou neplatnosti bolo potrebné uviesť, že v súčasnosti neexistuje
všeobecná právna úprava, ktorá by upravovala vady rozhodnutí právnických osôb a ich právne následky
(absolútnaaleborelatívnaneplatnosť,čiinéprávnenásledky).Obchodnýzákonníksíceupravujedôvody
neplatnosti uznesení valného zhromaždenia kapitálových obchodných spoločností a členskej schôdze
družstva, zákon o pozemkových spoločenstvách a ani iné osobitné právne predpisy však takúto úpravu

neobsahujú. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 4Obdo/19/2018 z 30.12.2019 (33/222) prijal
záver, že analógia Obchodného zákonníka na vnútorné veci pozemkového spoločenstva je vylúčená.
Ak teda osobitná právna úprava absentuje a analógia podľa ustanovení Obchodného zákonníka je
vylúčená, potom by sa vady rozhodnutí orgánov pozemkového spoločenstva mali posudzovať podľavšeobecnej úpravy platnosti právnych úkonov, v dôsledku čoho by rozpor s kogentnou normou či s
dobrými mravmi, spôsoboval absolútnu neplatnosť týchto rozhodnutí. V prípade absolútnej neplatnosti
právneho úkonu je právny úkon neplatný od počiatku, dovolať sa absolútnej neplatnosti môže každý,

koho sa absolútne neplatný právny úkon dotýka, a to bez ohľadu na premlčaciu dobu, pričom súd
na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Naopak, v prospech relatívnej neplatnosti hovorí samotný § 15
ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý umožňuje prehlasovanému členovi spoločenstva
obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Relatívne neplatný právny
úkon sa považuje za platný, až kým sa dotknutý subjekt relatívnej neplatnosti nedovolá. Právo dovolať

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V
tejto súvislosti súd opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Obdo/19/2018
z 30.12.2019 (33/2022). Ak teda vady rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže
na súde žalobou napadnúť len zákonom aktívne vecne legitimovaný subjekt a síce prehlasovaný člen
spoločenstva a to v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa prijatia rozhodnutia zhromaždenia,
potom možno dospieť len k záveru, že vady rozhodnutí orgánov pozemkového spoločenstva, ktorých

dôsledkom je neplatnosť, majú následky relatívnej neplatnosti.

7. Pokiaľ išlo o uznesenie, ktorým zhromaždenie žalovaného schválilo zmenu článku 3, bodu 6
Zmluvy o spoločenstve, podľa ktorej sa aj na prevod podielu medzi členmi spoločenstva uplatňuje
predkupné právo, toto uznesenie bolo podľa názoru súdu neplatné, keďže bolo v rozpore s § 9 ods. 7

zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách, na
prevodpodielunaspoločnejnehnuteľnostimedzispoluvlastníkmispoločnejnehnuteľnostisanevzťahuje
všeobecné ustanovenie o predkupnom práve podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak nejde o prevod
podľa § 11 ods. 2, teda o prevod podielu, ktorý spravuje fond. Podľa názoru súdu tak § 9 ods. 7
predmetného zákona jednoznačne zakotvuje, že na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi

členmi pozemkového spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka
o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2 predmetného zákona, pričom o takýto
prípad v prejednávanej veci nejde. Samotná osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z.
z., ktorým bol novelizovaný zákon o pozemkových spoločenstvách uvádza: "Ide o úpravu ustanovení
uvedených v § 9 ods. 7 platného zákona týkajúcich sa predkupného práva pri prevode podielu spoločnej

nehnuteľnosti. Touto úpravou sa nemení režim vylúčenia predkupného práva pri prevode na iného
spoluvlastníka, ktorý je ustanovený platným zákonom, dochádza však k úprave niektorých detailov
a úprave formálneho členenia ustanovení preto, že tak, ako boli ustanovenia uvedené v platnom
zákone, spôsobovali nedorozumenia a chybnú aplikáciu tak zo strany účastníkov prevodu vlastníctva
ako aj zo strany katastrálnych odborov okresných úradov a dokonca i súdov." "Platná úprava uvedená

v odseku 7 obsahovala dve osobitné pravidlá voči všeobecnej úprave predkupného práva. Tieto
pravidlá navzájom nesúvisia, každé samostatne má postavenie lex specialis voči všeobecnej úprave
Občianskeho zákonníka. Prvé pravidlo ustanovuje, že pri prevode podielu na iného člena spoločenstva
nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo. Druhé pravidlo len ustanovuje, že ak sa prevádza
podiel na tretiu osobu, kedy podľa všeobecnej úpravy ostatní spoluvlastníci predkupné právo vždy majú

(okrem prípadu, že ide o prevod blízkej osobe), tak ponuku na prevod voči ostatným spoluvlastníkov
je prevodca povinný realizovať prostredníctvom výboru spoločenstva. Novela má priniesť tieto zmeny:
V odseku 7 (bod 14) sa uvádza len ustanovenie týkajúce sa prevodu medzi spoluvlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti. Neuvádza sa, že ide o prevod medzi členmi spoločenstva, pretože by mohlo ísť aj o
členov, ktorí sú vlastníkmi inej spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Cieľom je len, aby išlo o

prevod v komunite spoluvlastníkov jednej nehnuteľnosti. Inak sa ponecháva režim, ktorý je upravený
i platným zákonom. Ak sa prevádza podiel spoločnej nehnuteľnosti medzi jej spoluvlastníkmi, to zn.
na iného spoluvlastníka, vylučuje sa predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Dôvodom je umožniť
kumuláciudrobnýchpodielovscieľomeliminovaťenormnúrozdrobenosť.Cieľomjerovnakoodbremeniť
prevodcu od oslovovania ostatných spoluvlastníkov (ktorých sú spravidla desiatky, najčastejšie stovky

a niekedy i tisíce), pretože ak sa podiel prevedie na iného spoluvlastníka, ostane vlastníctvo podielu
zachované v okruhu existujúcich spoluvlastníkov a nedôjde k nekontrolovanému vstupovaniu nových
členov do pozemkového spoločenstva." Keďže zákon pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti
medzi jej spoluvlastníkmi predkupné právo vylučuje, potom rozhodnutie zhromaždenia, ktorým bolo toto
predkupné právo do zmluvy zakotvené, je v rozpore so zákonom a teda neplatné.

8. Rovnako za neplatné považoval súd prvej inštancie aj rozhodnutie zhromaždenia, ktorým bola
schválená zmena hlasovania v zmysle, že každý člen spoločenstva má pri hlasovaní na zasadnutí
zhromaždenia jeden hlas. Ustanovenie § 15 ods. 1 predmetného zákona zakotvuje, že každý členspoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru
účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4, pričom § 9 ods. 4 súčasne
zakotvuje, že pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva

v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Podiel na spoločnej nehnuteľnosti tak
vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle ods. 5 predmetného ustanovenia,
v prípade, ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva
a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve

nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím
zhromaždenia. Zákon tak podľa názoru súdu jednoznačne preferuje, pokiaľ to je možné, pomer účasti na
výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva zakotvený v § 9 ods. 4 zákona a iba za predpokladu,
že sú splnené podmienky uvádzané v ods. 5 predmetného ustanovenia, možno tento pomer účasti
dojednať inak. Osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 97/2013 uvádza, že v prípade, že jednotlivé
parcely patriace do spoločnej nehnuteľnosti sú zapísané na rôznych listoch vlastníctva a v dôsledku

toho sú podiely jednotlivých členov spoločenstva na jednotlivých parcelách rôzne a nedajú sa preto
určiť postupom podľa odseku 4, v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia hlasovania na zhromaždení
a určení podielu na výnose z hospodárenia spoločenstva sa pomer účasti, resp. výpočet pomeru
účasti dotknutých členov spoločenstva môže určiť buď dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím
zhromaždenia. V konaní nebolo sporné, že spoločná nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností

na viacerých listoch vlastníctva. V konaní tiež nebolo sporné, že až do schválenia zmeny v hlasovaní
sporným rozhodnutím zhromaždenia, sa na zasadnutí zhromaždenia realizovalo hlasovanie podľa
veľkosti podielov na spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného mal tak súd za to, že pomer účasti
členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve bolo možné
určiť podľa § 9 ods. 4, keďže bol takto určený od samotného vzniku spoločenstva a to až do prijatia

sporného rozhodnutia zhromaždenia. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že sám žalovaný vo svojom
vyjadrení argumentuje, že prijatou zmenou zmluvy o spoločenstve, nedošlo k odchylnej úprave pomeru
na výkone práv a povinností, pokiaľ ide o majetkové práva členov či ďalšie majetkové práva žalovaného.
Žalovaný v konaní netvrdil a nieto ešte nepreukázal, v dôsledku čoho, resp. z akého dôvodu už nie
je podľa neho možné určiť pomer účasti členov na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva

v spoločenstve podielmi na spoločnej nehnuteľnosti tak, ako tomu bolo až do schválenia sporného
rozhodnutia zhromaždenia. Ak teda pomer účasti členov podľa ich veľkosti podielov určiť možné je,
potom rozhodnutie zhromaždenia, ktorým bola prijatá zmena zmluvy spoločenstva tak, že každý člen má
na zhromaždení jeden hlas, je v rozpore so zákonom a teda neplatné. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť
ani s argumentáciou žalovaného, že § 15 ods. 1 zákona je dispozitívnym ustanovením a to s poukazom

na § 5 ods. 1 písm. j) predmetného zákona, keď § 5 v zásade upravuje formu a obligatórne náležitosti
zmluvy o spoločenstve. V zmysle § 5 ods. 1 písm. j) predmetného zákona musí zmluva obsahovať okrem
iného ďalšie skutočnosti podľa § 15 ods. 1. Zákonodarca tak v tejto časti zákona zakotvil obligatórne
náležitosti zmluvy o spoločenstve, pričom jednou z požiadaviek zákona je aj obligatórne vymedzenie
pomeru účasti členov spoločenstva pri rozhodovaní zhromaždenia a to bez ohľadu na to, či je tento

pomer určený podľa § 9 ods. 4 alebo podľa § 9 ods. 5 zákona. Obligatórne zakotvenie tejto náležitosti
do zmluvy dáva logický dôvod, keďže z povahy veci ide o jednu z najdôležitejších náležitostí zmluvy, od
ktorej sa odvíja miera účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva.
Avšak iba za predpokladu, keď pomer účasti nie je možné určiť podľa § 9 ods. 4 zákona, je ho podľa
názoru súdu možné určiť dohodou členov alebo rozhodnutím spoločenstva tak, ako to predpokladá § 9

ods. 5 predmetného zákona. V súvislosti s argumentáciou žalovaného s poukazom na dôvodovú správu
k zákonu č. 110/2018 Z. z., podľa ktorej "nie je v záujme členov spoločenstiev, aby jeden spoluvlastník
získal rozhodujúcu väčšinu hlasov, a je v rozpore s inštitútom spoločenstva, aby spoločenstvo získalo
samo v sebe rozhodujúce postavenie a hospodárilo len na základe vôle výboru a bez ohľadu na vôľu
počtom prevažujúcich ostatných členov spoločenstva...." je potrebné uviesť, že táto sa týkala zákonného

zakotvenia možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielu na spoločnej nehnuteľnosti, keďže
dovtedy platná právna úprava zakazovala spoločenstvu podiely na spoločnej nehnuteľnosti nadobúdať
a to súčasne s tým, že sa zároveň zakotvil maximálny podiel spoločenstva, ktorý nesmie presiahnuť
49 %. Keďže v konaní nebolo tvrdené a preukázané splnenie podmienok podľa § 9 ods. 5 zákona,
rozhodnutie zhromaždenia, ktorým sa prijala zmena hlasovania v zmysle, že každý člen spoločenstva

má pri hlasovaní na zasadnutí zhromaždenia jeden hlas, je v rozpore s § 9 ods. 4 predmetného zákona
a je teda neplatné. Aj pre prípad, že by toto rozhodnutie zhromaždenia nebolo neplatné pre rozpor so
zákonom, teda pre prípad, že by bol § 15 ods. 1 predmetného zákona dispozitívnym ustanovením, je
nutné dospieť k záveru, že sporným rozhodnutím prijatý spôsob účasti členov spoločenstva na výkonepráv a povinností vyplývajúcich z členstva spoločenstva sa v zmysle všetkých skutkových okolností
zistených v prejednávanej veci, prieči dobrým mravom, pretože hrubo znevýhodňuje žalobkyňu ako
väčšinovú podielovú spoluvlastníčku a naopak zvýhodňuje ostatných menšinových spoluvlastníkov. Ako

vyplýva z karty podielnika, žalobkyňa by k 31.01.2023 disponovala pomerom účasti na výkone práv a
povinností vyjadrenom podielmi na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu 20,69 % všetkých hlasov. Ak je
teda celkový počet členov žalovaného 175 tak ako to tvrdí žalovaný, potom na zvyšných 174 členov
pripadá priemerný pomer účasti vyjadrenom podielmi na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu cca 0,45 %
všetkých hlasov/člen. V dôsledku zhromaždením prijatého rozhodnutia sa však pomer účasti žalobkyne

pri hlasovaní výrazne znižuje na 1 hlas, pričom pri ostatných členoch sa z priemerných 0,45 % zvyšuje
tiež na 1 hlas. Takýto pomer účasti prijatý rozhodnutím spoločenstva hrubo diskriminuje žalobkyňu,
keď výrazným spôsobom obmedzuje jej účasť na výkone hlasovacích práv, čo vo svetle skutočností,
že až do prijatej zmeny sa na zasadnutí zhromaždenia realizovalo hlasovanie podľa veľkosti podielov
na spoločnej nehnuteľnosti, nemožno hodnotiť inak, ako úmysel poškodiť žalobkyňu. V tomto smere
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 M Cdo 1/2011, podľa ktorého absencia

dobromyseľnosti pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej
osoby, má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni
ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. b)
a h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Mal za to, že zákon o pozemkových spoločenstvách dohodnutie zmluvného predkupného práva v
žiadnom svojom ustanovení nevylučuje a súd sa s uvedenou skutočnosťou vôbec pri koncipovaní svojho

rozhodnutianezaoberal,keďžesvojprávnynázorkoncipovalohľadomzákonnéhopredkupnéhopráva(§
9 ods. 7 a 8 zákona). Mal preto za to, že v zmysle spolkovej autonómie za stavu, keď žiadne ustanovenie
zákona o pozemkových spoločenstvách nezakazuje dohodnutie si zmluvného predkupného práva, s
tým, že podľa § 5 ods. 1 písm. f) je možné v zmluve o spoločenstve dohodnúť práva a povinnosti členov
spoločenstva,aževäčšinačlenovžalovaného(64,25%všetkýchčlenovžalovaného,nielenprítomných)

túto úpravu prijala na riadnom valnom zhromaždení, kde sa tvorí vôľa žalovaného, súd neprimerane
zasiahol do rozhodnutia členov žalovaného. Zákon o pozemkových spoločenstvách, rovnako ako
Obchodný zákonník pri obchodnom podiele, možnosť zriadenia zmluvného predkupného práva
explicitne neupravujú. Pritom ale v obchodnom práve sa výkladom pripúšťa zriadenie predkupného
práva k obchodnému podielu (I., A. Predkupné právo na obchodný podiel a dôsledky jeho porušenia.

In Bulletin Slovenskej advokácie, č. 7-8/2010, s. 26-36). Žalovanému je zrejmý judikát Najvyššieho
súdu SR, na ktorý poukázal aj prvoinštančný súd v bode 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
teda že analógia Obchodného zákonníka na vnútorné veci pozemkového spoločenstva je vylúčená,
no uvedený výklad o možnosti zriadenia zmluvného predkupného práva je možné vztiahnuť aj na
prípad pozemkových spoločenstiev, keďže tak Obchodný zákonník, ako aj zákon o pozemkových

spoločenstvách o možnosti zriadenia zmluvného predkupného práva explicitne nehovoria. Ak sa teda
valné zhromaždenie ako najvyšší orgán žalovaného (§ 14 zákona o pozemkových spoločenstvách)
nadpolovičnou väčšinou hlasov uznieslo na tom, že je povinnosťou členov žalovaného ponúknuť svoj
podiel pri predaji aj ostatným členom žalovaného (zmluvné predkupné právo), žalovanému nie je známy
dôvod, pre ktorý by takéto dojednanie malo byť neplatné (§ 9 ods. 7 a 8 sa týkajú úpravy zákonného

predkupného práva). Žalovaný bol preto toho názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a zároveň aj porušuje právo na spravodlivý proces, keď pri zmluvnej úprave
predkupného práva členov žalovaného v zmluve o spoločenstve napadnutý rozsudok konštatuje rozpor
so zákonným predkupným právom podľa § 9 ods. 7 a 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, bez
čo i len zmienky o § 5 ods. 1 písm. f) zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý podľa názoru

odvolateľa zakladá možnosť úpravy zmluvného predkupného práva členov spoločenstva, pričom v
prípade pozemkových spoločenstiev je legitímny účel zachovávať spoluvlastnícku štruktúru podielnikov,
a teda štruktúru členov spoločenstva a stanoviť podmienky na prevod podielov, a teda členských práv.12. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd ďalej určil, že prijatá zmena zmluvy o spoločenstve
žalovaného, podľa ktorej má každý člen žalovaného pri hlasovaní na zasadnutí zhromaždenia
žalovaného 1 hlas, je neplatná, a to z dôvodov uvedených v bodoch 41 až 45 odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Argumentáciu súdu považoval za zmätočnú, ako aj vytýkal nesprávne aplikovanie § 9
ods. 4 a 5 a § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách na prejednávanú vec. Ust.
§ 9 ods. 4 a 5 sa totiž týkajú pomeru účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností,
t. j. všeobecne vo vzťahu k všetkým právam a povinnostiam členov, ktoré vyplývajú z členstva v
spoločenstve. Naproti tomu, hlasovacie právo ako jedno z nemajetkových práv členov spoločenstva

je osobitne upravené v § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách. Aj iné práva
súvisiace s členstvom v spoločenstve sú na iných miestach zákona osobitne upravené (napr. právo
na podiel na zisku v § 20 ods. 1 zákona). Prvoinštančný súd tak nesprávne uprednostnil a aplikoval
všeobecnú úpravu § 9 ods. 4 a 5, ktorá sa týka generálne práv a povinností členov, pred osobitnou
úpravou § 5 ods. 1 písm. j) zákona v spojení s § 15 ods. 1, ktorá sa týka hlasovacieho práva ako
jedného z nemajetkových práv členov, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Takisto § 5 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách ustanovuje, že stanovy spoločenstva môžu,
okrem iného, obsahovať hlasovací poriadok zhromaždenia, ak tento neupravuje zmluva o spoločenstve.
Samotný zákon o pozemkových spoločenstvách tak ustanovuje, že úprava hlasovania je dispozitívna
(čo pripúšťa aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku v bode 45 odôvodnenia), a predpokladá, že
vnútorné pravidlá fungovania spoločenstva si upravia samotní členovia pozemkového spoločenstva, čo

je zároveň aj prejavom ich spolkovej autonómie. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku (bod 45
odôvodnenia) pre prípad, ak by bol § 15 ods. 1 dispozitívny, uviedol, že prijatá úprava (teda že každý
člen má pri hlasovaní jeden hlas) sa prieči dobrým mravom, pretože hrubo znevýhodňuje žalobkyňu ako
väčšinovúpodielovúspoluvlastníčkuanaopakzvýhodňujeostatnýchmenšinovýchspoluvlastníkov.Táto
konštatácia súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ide o jednostranný náhľad súdu

na vec, bez toho, aby sa vysporiadal s účelom prijatej zmeny, t. j. zachovať účel spoločenstva v podobe
spoločného rozhodovania členov o užívaní a hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou (§ 19 ods. 1
zákona o pozemkových spoločenstvách), a teda zachovať kolektívny prvok pri rozhodovaní. Poukaz
prvoinštančného súdu v bode 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 1/2011, bolo absolútne neprislúchajúce na tento prípad. Prvoinštančný

súd v napadnutom rozsudku nekriticky a jednostranne preberal tvrdenia žalobkyne bez toho, aby sa
vysporiadal s postavením ostatných členov žalovaného, čím dospel k nesprávnym právnym záverom.
Vzhľadom na počet členov žalovaného s rôznymi veľkosťami spoluvlastníckych podielov na jednotlivých
listoch vlastníctva, pričom pri takomto počte dochádza často k prechodu členských práv a povinností,
nie je dosť dobre možné očakávať, že by zmluva o spoločenstve obsahovala konkrétny pomer účasti

každého člena (vyjadrené napríklad % alebo zlomkom). O tom svedčí napríklad to, že v zmluve o
spoločenstve žalovaného nie sú vyjadrené konkrétne % spoluvlastníckych podielov každého člena,
podľa ktorých sa vypláca podiel na zisku. V konečnom dôsledku vytýkal, že právne posúdenie veci
prvoinštančným súdom svedčí v prospech obsolétnosti § 5 ods. 1 písm. j) zákona, čím je naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Bez softwérov pre urbáre by nebolo dosť dobre

možné vypočítať výšku podielu každého člena vzhľadom na celú výmeru spoločnej nehnuteľnosti,
preto zákonodarca ustanovil v § 9 ods. 5 možnosť celkovo pomer členských práv a povinností upraviť
rozhodnutím zhromaždenia, t. j. nie priamo zmluvou o spoločenstve, ale rozhodnutím zhromaždenia
(ktoré sa nemusí prejaviť do zmluvy o spoločenstve). Žalovaný poukázal tiež na to, že nemožno
zamieňať osobitnú úpravu hlasovacieho práva upravenú v zmluve o spoločenstve podľa § 5 ods. 1 písm.

j) zákona s úpravou pomeru účasti na členských právach a povinnostiach všeobecne podľa § 9 ods.
4 a 5 zákona.

13. V záverečnej časti odvolania žalovaný bol toho názoru, že napadnutý rozsudok je založený na
prizme všeobecného posudzovania podielového spoluvlastníctva bez zohľadnenia osobitnej právnej

formy pozemkového spoločenstva a jej účelu a bez zohľadnenia spolkovej autonómie.

14. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému voči žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, považujúc rozsudok za vecne
správny. Zdôraznila, že ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách je kogentným
ustanovením, a preto interpretácia žalovaného ohľadom zmluvného predkupného práva je v príkromrozpore s úmyslom a cieľom úpravy predkupného práva v zákone o pozemkových spoločenstvách,
konkrétnejehoneuplatneniapriprevodepodielumedzičlenmispoločenstva.Medzezmluvnejautonómie
súdanézákonomazmluvnéstranysinemôžuupraviťurčitývzťahtak,žetakátoúpravabybolavrozpore

so zákonom. Tento rozpor môže mať aj podobu obchádzania zákona, či dojednania, ktoré je v rozpore
s účelom zákona. Okrem toho dodala, že ani analógia s Obchodným zákonníkom nie je správna,
pretože Obchodný zákonník zriadenie predkupného práva na obchodný podiel nezakazuje, zatiaľ čo
zákon o pozemkových spoločenstvách predkupné právo pri prevode podielu medzi spoluvlastníkmi v
§ 9 ods. 7 vyslovene zakazuje. K ďalším námietkam žalobkyňa uviedla, že ustanovenie § 5 ods. 1

zákona o pozemkových spoločenstvách upravuje povinné náležitosti zmluvy o spoločenstve, pričom
pod písm. j) sú uvedené ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 13 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 4 a 5,
§ 15 ods. 1, 3 a 4. Uvedené ustanovenie pripúšťa modifikáciu alebo spresnenie existujúcej právnej
úpravy v zmluve o spoločenstve, neumožňuje však upraviť tieto otázky v priamom rozpore so zákonom.
Ustanovenia § 15 ods. 1 a 3 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré sú povinnou náležitosťou
zmluvy o spoločenstve, majú byť prevzaté do zmluvy o spoločenstve v zákonnom znení a v zmluve

možno upraviť iba ďalšie podrobnosti o spôsobe výkonu hlasovacieho práva, nemožno však určiť inak
veľkosť podielov členov. Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákon o pozemkových spoločenstvách je
dispozitívne do tej miery, že umožňuje vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti upraviť ďalšie otázky spojené
s výkonom hlasovacieho práva, neumožňuje však vylúčiť základnú zákonnú úpravu, t.j. základný princíp
veľkosti podielu určuje veľkosť hlasu na zhromaždení. Súhlasila s tým, že žalovaný nepreukázal z akého

dôvodu už nebolo možné určiť pomer účasti členov na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva
v spoločenstve podielmi na spoločnej nehnuteľnosti tak, ako tomu bolo až do schválenia sporného
rozhodnutia zhromaždenia. Až v odvolaní dôvodil modernými výkonnými softverovými programami.
Zotrvala na tom, že obe zmeny zmluvy o spoločenstve boli prijaté v úmysle obmedziť jej postavenie
u žalovaného, redukujú postavenie žalobkyne len na pasívny príjem a umožňujú jej prehlasovanie inými

členmi spoločenstva, ktorých podiel je neporovnateľne nižší. Tým sa popiera princíp spravodlivosti.
Poukázala tiež na to, že ak by sa aj pri určení veľkosti hlasov členov na zhromaždení mohla na
základe ustanovenia § 9 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách prijať iná ako zákonná úprava
určenia veľkosti hlasov, aj táto by musela aspoň v základných rysoch rešpektovať základné princípy
spravodlivosti. To znamenalo, že aj v takom prípade by nebolo možné jednostranne zvýhodniť alebo

znevýhodniť člena len z titulu veľkosti jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Okrem toho mala za to,
že pozemkové spoločenstvo nie je výlučne výsledkom realizácie práva na slobodné združenie, ale v jeho
úprave je silne prítomný aj verejnoprávny aspekt, ktorý sa prejavuje v rozdielnom spôsobe vzniku, účele
právnickej osoby, zložení a kreovaní orgánov a pod. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Žalovaný následne v odvolacej replike uviedol, že dispozitívnosť právnej normy nie je daná výlučne
vyjadrením „ak zo zmluvy o spoločenstve, zo stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo
iné“, ide len o jeden z viacerých spôsobov vyjadrenia dispozitívnosti. Kogentnosť alebo dispozitívnosť
právnej normy je potrebné vyvodzovať aj s ohľadom na ostatné ustanovenia právneho predpisu.
Pri porovnaní znenia § 12 ods. 5 a § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách

bol toho názoru, že ide len o iný spôsob vyjadrenia dispozitívnosti úpravy /§ 5 ods. 1 písm. j)
špeciálne k hlasovaciemu právo členov/. Zotrval tiež na argumentácii, že § 5 ods. 1 písm. j) zákona
o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách je
špeciálnym ustanovením k § 9 ods. 4 a 5 zákona, keďže sa neviaže na pomer členských práv všeobecne
(t. j. všetkých členských práv), ale výlučne len na jedno z nemajetkových členských práv, a to práva

hlasovať. Preto bol právny názor prvoinštančného súdu, keď považoval prijatú úpravu hlasovania jeden
člen – jeden hlas za rozpornú s § 9 ods. 4, nesprávny. Prvoinštančný súd mal túto úpravu, ktorá sa netýka
všetkých členských práv, ale len jedného z členských práv, a to práva hlasovať na valnom zhromaždení,
posudzovať z pohľadu § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 15
ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, nie z pohľadu § 9 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových

spoločenstvách, ako to urobil v napadnutom rozsudku. Napriek tomu aj keby postupovali podľa § 9 ods.
4 a 5 zákona o pozemkových spoločenstvách, v prípade žalovaného je možnosť uplatnenia § 9 ods.
5 zákona daná. Zdôraznil, že cieľ osobitnej úpravy hlasovania spočíval v zachovaní účelu žalovaného
ako spoločenstva, t. j. ako združenia väčšieho počtu osôb sledujúceho rovnaký záujem. Priklonenie
sa ku kogentnosti § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách by znamenalo neprípustné

obmedzenie vnútrospolkovej autonómie členov pozemkového spoločenstva bez racionálneho dôvodu,
ak na sledovanie ich záujmov vo vzťahu k hospodáreniu spoločnej nehnuteľnosti im aj tak zákon
umožňuje využívať prípadne iné právne formy, kde budú postupovať úpravou hlasovania jeden člen
– jeden hlas. Vytýkal tiež, že na združovací aspekt prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku nebralžiadny ohľad, pričom zohľadňoval len záujmy jedného z členov bez zohľadňovania záujmov ostatných
členov. Mal za to, že nejde o žiadny neprimeraný zásah, bola to legitímna úprava jedného z členských
(nemajetkových) práv členov spoločenstva súladná so zákonom o pozemkových spoločenstvách, ktorú

si schválili členovia nadpolovičnou väčšinou. Na dobré mravy bolo preto potrebné nahliadať komplexne,
nielen z jedného uhla pohľadu (bez zohľadnenia práv ostatných) a podrobiť testu proporcionality. Osoby
vlastniace spoločnú nehnuteľnosť nie sú len spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, ale aj členmi
pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby súkromného práva (ZSP 41/2018). Cieľom členov
žalovaného v podobe prijatej osobitnej úpravy hlasovacieho práva bolo naďalej zachovať podstatu tejto

právnej formy, kolektívny prvok pri rozhodovaní o spoločnej nehnuteľnosti, zároveň s vyvážením práv
podielnikov s väčším podielom dodržiavajúc princíp proporcionality tak, aby nedošlo k neprimeranému
poškodeniu podielnikov s väčším podielom či neprimeranému zvýhodneniu podielnikov s menším
podielom (k čomu by mohlo dôjsť, ak by nielen hlasovacie právo, ale aj podiel na zisku bol vyplácaný
podľa počtu hláv, bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, resp. by bolo obmedzené právo
niektorých členov kandidovať do orgánov spoločenstva či navrhovať uznesenia valného zhromaždenia).

Dispozitívnosť § 15 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách podľa
žalovaného zodpovedá súkromnoprávnemu charakteru úpravy pozemkových spoločenstiev, spolkovej
autonómii členov a účelu zmluvy o spoločenstve. K zmluvnému predkupnému právu uviedol, že aj
v prípade uplatnenia predkupného práva medzi členmi dochádza k naplneniu účelu právnej úpravy,
o ktorom hovorí žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, a to ku kumulácii, resp. zvyšovaniu podielov

jednotlivých členov, ale tak, aby svoj záujem mohli uplatniť všetci oprávnení spoluvlastníci, a aby
nedochádzalo k skupovaniu podielov len jedným či malou skupinou členov bez toho, aby aj ostatní
členovia mohli uplatniť predkupné právo. Zotrval na tom, že prvoinštančný súd sa v napadnutom
rozsudku vôbec nevenoval rozdielu medzi zákonným a zmluvným predkupným právom, a teda vôbec
neprihliadal na možnosť dohodnutia si zmluvného predkupného práva pri prevode členských práv v

zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o pozemkových spoločenstvách, na ktorom sa dohodli členovia
vo svojom základnom vnútornom dokumente, ktorý upravuje postavenie členov v žalovanom ako
pozemkovom spoločenstve. Táto úprava nie je diskriminačná, vzťahuje sa na každého člena rovnako.

17. V odvolacej duplike žalobkyňa k dispozitívnosti ustanovenia § 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 97/2013

Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov poukázala na dôvodovú správu
kzákonuč.110/2018Z.z.ajasnýúmyselzákonodarcu.Formuláciouzákonustanovídefinujepožiadavku
na kogentnosť ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách. Mala tiež za to, že
ustanovenie § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových spoločenstvách umožňuje vlastníkom spoločnej
nehnuteľnosti upraviť ďalšie skutočnosti podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách.

Nedovoľuje však ísť nad rámec zákona, prípadne ho obchádzať tak, že úprava v zmluve o spoločenstve
by bola popretím právnej úpravy obsiahnutej v § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách.
Nesúhlasila s odkazom na právnu úpravu vnútorných pomerov občianskych združení, obchodných
spoločností alebo družstva, pretože každá právnická osoba má svoju vlastnú právnu úpravu vnútorných
pomerov. Taktiež nesúhlasila s dovolávaním sa žalovaného na maximálnu mieru zmluvnej autonómie

priznanej občianskemu združeniu. Ak členovia chceli hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti v inej forme
právnickej osoby alebo využívať výhody voľnejšej úpravy vnútorných pomerov inej právnickej osoby,
mali zriadiť za účelom obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti iný druh právnickej osoby, čo zákon
o pozemkových spoločenstvách pripúšťa.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzujúc odvolanie žalovaného, po zistení, že
v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

20. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti uznesení,
prijatých na zhromaždení žalovaného dňa 03.09.2022, ktorými bola schválená: a) zmena článku 3
bodu 6. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle
Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov a to v
nasledovnom znení: "Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva, ako

aj na tretiu osobu (nečlena spoločenstva) sa uplatňuje predkupné právo, to neplatí ak ide o prevod
na blízku osobu alebo na spoločenstvo ako na právnickú osobu. Ak vlastník podielu na spoločnej
nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, pri ktorom platí predkupné právo, je povinný ho
ponúknuť oprávneným osobám z predkupného práva, podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru.
Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci alebo spoločenstvo konajúce prostredníctvom výboru,

vlastník ho môže previesť členovi spoločenstva, resp. tretej osobe." a b) zmena článku 5 bodu 4. Zmluvy
o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov a to v nasledovnom znení:
"Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní na zasadnutí zhromaždenia jeden hlas." Súd prvej inštancie
žalobnému nároku žalobkyne vyhovel a uznesenia, citované vo výroku rozsudku, určil za neplatné. Proti

tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Vytýkal pritom, že v zmysle spolkovej autonómie žiadne ustanovenie
zákona o pozemkových spoločenstvách nezakazuje dohodnutie si zmluvného predkupného práva.

Namietal taktiež nesprávne aplikovanie § 9 ods. 4 a 5 a § 5 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových
spoločenstvách na prejednávanú vec, čím bol založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Záverom vytýkal nerešpektovanie vôle výrazne nadpolovičnej väčšiny členov žalovaného
a nezodpovedanie argumentov žalovaného.

21. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne a preto
ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za

správne, skutkovo a právne zdôvodnené s tým, že následne sa odvolací súd obmedzil už len na
doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, zameriavajúc sa pritom
na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného.

22. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spoločných

nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, G. XXXX, G. XXXX, G. XXXX, G. XXXX,
G. XXXX, G. XXXX H. G. XXXX, vedených pre katastrálne územie E. F., obec F., okres Levice
a členkou pozemkového spoločenstva URBÁR p. s. E. F.. Žalovaný je spoločenstvom vlastníkov
spoločných nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách,
s názvom URBÁR p. s. E. F., registrovaný pod registračným číslom R-041/402 v Registri pozemkových

spoločenstiev. Dňa 03.09.2022 bola zhromaždením žalovaného schválená zmena článku 3, bodu 6.
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov. Za schválenie
uznesenia hlasovalo 64,25 % všetkých hlasov, zdržalo sa 0 %, proti bolo 21,15 % všetkých hlasov
a to vrátane žalobkyne. Ďalším uznesením schváleným zhromaždením žalovaného dňa 03.09.2022

bola schválená aj zmena článku 5, bodu 4. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších zmien a doplnkov. Za schválenie uznesenia hlasovalo opäť 64,25 % všetkých hlasov, zdržalo
sa 0 %, proti bolo 21,15 % všetkých hlasov a to vrátane žalobkyne. Z evidenčnej karty podielnika,týkajúcej sa žalobkyne, vyplývalo, že žalobkyňa je ako podielnička evidovaná od 03.01.2021 a k dátumu
vytvorenia tejto tlačovej zostavy, teda k 31.01.2023 by disponovala pomerom účasti na výkone práv a
povinností vyjadrenom podielmi na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu 20,69 % všetkých hlasov.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti postupom podľa § 387 ods. 3 CSP k odvolacím námietkam žalovaného
dodáva, že nemožno hovoriť o neprípustnom preskúmavaní uznesení pozemkového spoločenstva, za
situácie, ak prehlasovaní členovia, resp. jeden člen spoločenstva (čo bol daný prípad) sa obráti na
súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia združenia. Uvedený procesný postup stanovuje zákon

o pozemkových spoločenstvách v § 15 ods. 2 posledná veta, s čím sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal, ako aj sa riadne vysporiadal s prípustnosťou takejto žaloby. Z uvedeného vyplýva,
že spolková autonómia pri tvorbe rozhodnutí združenia je už zo zákona obmedzovaná možnosťou
prehlasovaného člena spoločenstva obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia združenia.
Následne takéto rozhodnutie musí prejsť súdnou kontrolou (platnosť, resp. neplatnosť rozhodnutia
združenia). Takouto kontrolou neprešli súdom prvej inštancie preskúmavané uznesenia, s čím sa

odvolací súd stotožňuje a dodáva, že súd prvej inštancie sa správne nezaoberal zmluvným predkupným
právom, nakoľko z pomeru hlasovania jednoznačne vyplýva, že medzi členmi spoločenstva nebol
dosiahnutý konsenzus (zhoda) v rozsahu 100% ohľadom dojednania zmluvného predkupného práva,
a preto ani takéto právo vzniknúť nemohlo, ako ani nemohlo byť zaradené medzi dohodnuté práva
a povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o pozemkových spoločenstvách. Zmluvný konsenzus

je prejav zhodnej vôle zmluvných strán ako predpoklad vzniku zmluvy. Ak nie je dosiahnutý, zmluva
nevzniká, a teda aj argumentácia o spolkovej autonómii zo strany žalovaného, ktorou vzniklo
zmluvné predkupné právo, je nedôvodná. Rovnako tak za nedôvodné je potrebné považovať námietky
žalovaného, týkajúce sa aplikácie § 5 ods. 1 písm. j) v spojení s § 15 ods. 1 zákona o pozemkových
spoločenstvách, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu, z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona

o pozemkových spoločenstvách jednoznačne vyplýva, že každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní
zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností podľa § 9 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách, v dôsledku čoho odvolací
súd dospel k záveru, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je aj v tejto spornej otázke správne. Na
zdôraznenie správnosti odvolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že aj pri určení pomeru hlasov

podľa § 9 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné zohľadniť pomer účasti člena
spoločenstva na výkone práv a povinností, resp. určiť pomer účasti členov spoločenstva na výkone
práv a povinností z členstva dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia, pričom
je potrebné zohľadniť rozsah podielov jednotlivých členov aj na hlasovacích právach. Uvedené vyplýva
aj z dôvodovej správy, v ktorej je uvedené, že člen spoločenstva má pri hlasovaní na zhromaždení

k dispozícii počet hlasov, ktorý zodpovedá počtu alebo veľkosti podielov spoločnej nehnuteľností, ktoré
vlastník vlastní. V opačnom prípade tak, ako uviedol súd prvej inštancie, rozhodnutie zhromaždenia
neobstojí pri súdnej kontrole. Je neprípustné, aby boli upravované podmienky fungovania spoločenstva
podľa vôle väčšiny bez toho, aby podliehali súdnej kontrole, ktorej sa môže domôcť prehlasovaná
menšina, ak idú na jej úkor. Naviac, podľa názoru odvolacieho súdu hlasovací poriadok nemožno

stotožňovať s určením počtu hlasov tak, ako to uvádzal žalovaný v odvolaní.

24. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a
odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v

súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).