Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120378644
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6120378644.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. E. C., F. XXX/XX, zastúpený Mgr. Filip Šoltýs a JUDr. Nicole Šoltýsová, konajúci na účet združenia
advokátov Šoltýs & Šoltýsová advokátska kancelária, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Nad Medzou B
- 16, proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. C., I. XXXX/X, zastúpený GRABAN,
TORMA&PARTNERSs.r.o.,sosídlomvKošiciach,Kováčska53,ozaplatenie1.090€spríslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/76/2020 zo dňa
7. decembra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jrozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/76/2020-220 zo dňa 7. decembra
2022.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.090 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.090 € od 13.6.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má
vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.090 € s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktoré vzniklo žalovanému po
odstúpení od nájomnej zmluvy žalobcom, resp. ktoré vzniklo žalovanému titulom plnenia z absolútne
neplatnej nájomnej zmluvy.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu k bytu
č. XX E. J. K. L. C. D. E. C. C. XX dňa 1.6.2020, pri podpise ktorej bol dňa 1.6.2020 žalobcom odovzdaný
žalovanému depozit vo výške 1.090 €. Žalobca dňa 11.6.2020 odstúpil od nájomnej zmluvy v zmysle
ust. § 679 ods. 1 OZ, keďže byt nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie a zároveň žiadal žalovaného
o vrátenie depozitu vo výške 1.090 €.

4. Doplneným dokazovaním po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 1.7.2021 uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/53/2022 súd zistil, že v nájomnej zmluve nebola dohodnutá
žiadna suma nájmu a pri uzavretí nájomnej zmluvy boli dohodnuté iba zálohové platby za služby. V byte
pri podpise nájomnej zmluvy nebola podlaha v kúpeľni, nefungoval záchod, neodtekal odtok v kuchyni
a nebol zavedený internet, pričom tieto vady žalovaný neodstránil a žalobca na vlastné náklady vyčistilkuchynský odtok a položil podlahu v kúpeľni. Vzhľadom na pretrvávajúci zápach v byte a nefunkčné
sociálne zariadenie žalobca byt neužíval ani jeden deň a dňa 11.6.2020 odstúpil od nájomnej zmluvy
v zmysle ust. § 679 ods. 2 OZ z dôvodu, že byt nie je v stave plnohodnotného využívania a nespĺňa

základné hygienické štandardy (nefunkčné sociálne zariadenie, zápach z upchatej kanalizácie).
Doručenie odstúpenia od nájomnej zmluvy vzal súd preukázané elektronickou komunikáciou cez
aplikáciu WhatsApp zo dňa 11.6.2020 o 21.19 hod. Zároveň dňa 11.6.2020 cez tú istú aplikáciu
o 21.25 hod. žalobca oznámil žalovanému, že zajtra (t.j. 12.6.2020 – pozn. odvolacieho súdu) bude byt
kompletne vyprataný a čistý, pripravený na odovzdanie. Od uvedeného dňa žalobca už v byte nebol.

Žalovaný sa dostavil k prevzatiu bytu až dňa 1.7.2020 po návrate zo zahraničia, kedy inicioval stretnutie
so žalobcom v predmetnom byte. Pri tomto stretnutí odmietol vrátenie zloženej sumy 1.090 €, trval na
zaplatení nájomného za jún 2020 a žalobou uplatnenú sumu nevrátil žalobcovi ani na základe písomnej
výzvy zo dňa 10.7.2020.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 40 ods. 4, 48 ods. 1, 2, 457, 663, 679 ods. 1 a 687 ods. 1 OZ .

6. Uzavrel, že zmluva o nájme je platná, lebo nevyžaduje písomnú formu a náležitosti zmluvy boli
stranami sporu dohodnuté. Ak nájomné nie je dohodnuté v zmluve, podľa názoru súdu platí, že nájomca
je povinný platiť prenajímateľovi nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 OZ – pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný odovzdal žalobcovi

byt v stave nespôsobilom na riadne užívanie, vady bytu neodstránil, preniesol túto povinnosť na žalobcu,
čím porušil svoju povinnosť odovzdať byt v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žalobca preto
dôvodne odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 679 ods. 1 OZ, odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému
doručené dňa 11.6.2020 elektronicky vo forme dokumentu, tvoriaceho prílohu správy, poslané cez
mobilnúaplikáciuWhatsAppapísomnáformatohtoodstúpeniabolazachovaná,pretoževyššieuvedená

mobilná aplikácia umožňuje určenie osoby, ktorá právny úkon urobila a umožňuje aj zachytenie jeho
obsahu. V dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo v súlade s ust. § 48 ods. 2 OZ k zrušeniu zmluvy
a k vzniku nároku žalobcu na vrátenie zloženej platby 1.090 € v zmysle § 457 OZ. K námietke
žalovaného, že žalobca neodovzdal byt oproti žiadanému plneniu súd uviedol, že odovzdanie kľúčov
od bytu nebolo účelné, pretože žalobca si kúpil vlastnú zámkovú vložku aj kľúče, pričom zaužívaným

postupom u žalovaného bolo, že nový nájomca si obstará vlastnú vložku do zámku, preto po ukončení
nájmu nebolo potrebné, aby žalobca kľúče odovzdal. Žalovaný už v júli 2020 inzeroval prenájom bytu,
z čoho súd uzavrel, že neočakával jeho odovzdanie žalobcom.

7. K vznesenej námietke premlčania žalobou uplatneného nároku súd uviedol, že k odstúpeniu od

nájomnej zmluvy došlo dňa 11.6.2020 a žalobca si uplatnil svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia
návrhom podaným na upomínacom súde dňa 16.9.2020, teda včas. Nedošlo teda k uplynutiu ani
subjektívnej a ani objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1, 2 OZ).

8. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného v zmysle § 517

ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie úrokov z omeškania od
13.6.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu po odstúpení od nájomnej zmluvy.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich plnú náhradu
úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10.1. Namietal záver súdu o platnosti nájomnej zmluvy a trval na tom, že nájomná zmluva je absolútne

neplatným právnym úkonom pre chýbajúcu náležitosť vyžadovanú zákonom – chýbajúce dojednanie
o výške nájomného. Nájomná zmluva bola uzavretá v písomnej forme a nemala všetky náležitosti
v zmysle ust. § 686 ods. 1 OZ. Použitie ust. § 671 OZ je v prípade nájmu bytu vylúčené, keďže osobitná
úprava nájmu bytu je obsiahnutá v ust. § 685 a nasl. Nedostatok dohody o nájomnom preto nie je
možné v prípade nájmu bytu preklenúť inštitútom obvyklého nájomného. V dôsledku chýbajúcej dohody

o nájomnom je táto zmluva neplatná.
10.2. Argumentoval ďalej tým, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti
právneho úkonu je premlčaný, keďže takýto nárok si žalobca uplatnil až podaním zo dňa 30.6.2022,
doručeným súdu dňa 1.7.2022. Žalobca sa pritom dozvedel o bezdôvodnom obohatení najneskôr dňa13.6.2020, kedy sa žalovaný dostal so zaplatením sumy 1.090 € do omeškania, teda v čase uplatnenia
nároku podaním zo dňa 30.6.2022 už bol jeho nárok premlčaný.
10.3. Namietal ďalej, že žalobca nemal zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy, pretože byt bol v stave

spôsobilom na užívanie a zároveň žalobca bol od začiatku uzrozumený so stavom bytu a akceptácia
tohto stavu vylučuje možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle § 679 OZ. Dôvod ukončenia
nájomného vzťahu nespočíval v údajných nedostatkoch bytu, ale dôvodom pre ukončenie nájomného
vzťahu bola osoba žalovaného a strata trpezlivosti a ochoty zo strany žalobcu. Stav bytu v čase jeho
odovzdaniadoužívaniazodpovedaldohodestránavtomtoprípadenejdeoodovzdaniepredmetunájmu

nespôsobilého na užívanie.
10.4. Okrem neexistencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy žalovaný namietal aj nedodržanie spôsobu
doručovania odstúpenia od zmluvy. Možnosť odstúpiť od zmluvy prostredníctvom sms bola dojednaná
iba pre prípad odstúpenia do 24-hodín od uzavretia zmluvy. Pre ostatné prípady bolo dohodnuté
doručovanie na bytovú adresu nájomcu alebo inú adresu, ak si to nájomca určí, čo dodržané nebolo.
10.5. Nakoniec poukázal na synalagmatickú povahu právnych vzťahov vyplývajúcich z ust. § 457 OZ.

Povinnosti žalovaného vrátiť peňažné plnenie koreluje povinnosť žalobcu odovzdať mu byt, pričom táto
povinnosť mala byť vyjadrená aj v petite žaloby, keďže žalobca doposiaľ byt neodovzdal.
10.6. Zo všetkých týchto dôvodov nesúhlasil s napadnutým rozsudkom.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať

mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11.1.Poukázalnazáveryodvolaciehosúdu,vyjadrenévuznesenísp.zn.6Co/53/2022zodňa13.5.2022,
z ktorých vyplýva, že odstúpenie od zmluvy žalobcom nemôže byť z hľadiska nedodržania zákonom
predpísanej formy neplatným právnym úkonom a v ďalšom konaní bolo na žalovanom, aby preukázal,
že byt bol spôsobilý na riadne užívanie. Žalovaný túto svoju obranu po zrušení rozsudku nepreukázal

a žalobca preto dôvodne a platne odstúpil od nájomnej zmluvy.
11.2. Nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy a stotožnil sa so
záverom súdu o jej platnosti. Pokiaľ by aj súd posúdil nájomnú zmluvu ako absolútne neplatný právny
úkon, je nárok žalobcu rovnako daný v zmysle ust. § 457 OZ.
11.3. Uviedol, že námietka premlčania je nedôvodná a je z právneho hľadiska nezmyslom. Žalobca

aj keď poukázal na možnú absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy vo svojom vyjadrení k zrušujúcemu
uzneseniu, nijako nezmenil ani nedoplnil skutkové okolnosti uvedené v žalobe a nijako teda žalobu
nezmenil, preto nejde o zmenu žaloby z dôvodu zmeny skutkových okolností. Žalobca sa stále domáha
zaplatenia sumy 1.090 € na základe rovnakých skutkových okolností a na základe rovnakých dôkazov,
ako uviedol v žalobe, teda na základe toho, že uzavrel so žalovaným zmluvu, na základe ktorej

mu odovzdal peniaze – depozit na energie, pričom byt neužíval ani jeden deň, a preto sa domáhal
vrátenia tejto sumy. Právne posúdenie predmetného skutkového stavu je vecou súdu. Už v žalobe bola
predmetná nájomná zmluva pripojená ako dôkaz. Žalobca nezmenil skutkové okolnosti, iba poukázal
na to, že jeho nárok je dôvodný aj na základe iného ustanovenia zákona, teda, že je ho možné
právne kvalifikovať aj inak, avšak na základe rovnakých skutkových okolností. Navyše, na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti bez návrhu sporovej strany.
Nedôvodnosť námietky premlčania je zrejmá aj z odbornej literatúry – zmenou žaloby nie je zmena
právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu. Poukázanie žalobcu
na možnú absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy preto nemôže byť posúdené ako zmena žaloby.
Doplneniežalobyoskutočnostiodôvodňujúceuplatnenýnárokajzhľadískuvedenýchvinomustanovení

nie je zmenou žaloby v zmysle ust. § 140 CSP. Rovnako nejde o zmenu návrhu podľa § 140 CSP,
ak žalobca po začatí konania ním uvedené skutočnosti v návrhu na začatie konania doplní o ďalšie
skutočnosti, ktorými odôvodňuje ním uplatnený nárok. Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného
žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. (Zborník IV., str. 701, R 38/1999
a ZSP 61/2000).

11.4. Zotrval na tom, že byt nemohol užívať, nakoľko nebol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne
užívanie, nebolo v ňom možné používať sociálne zariadenie, v kúpeľni chýbala podlaha, v kuchyni
neodtekal odtok, v byte nebolo dostatočné osvetlenie, nedala sa používať pec v byte a nebol zavedený
internet. Byt nespĺňal základné hygienické štandardy. Žalobca neustále komunikoval so žalovaným
a žiadal odstránenie vád, avšak žalovaný túto povinnosť preniesol na žalobcu. Vzhľadom na šíriaci sa

zápach v byte aj po vyčistený odtoku nebolo byt možné užívať, preto žalobca od zmluvy dňa 11.6.2020
odstúpil a od 12.6.2020 v byte už nebol, lebo po odstúpení zmluvy už ho vypratal a túto skutočnosť aj
oznámil žalovanému dňa 11.6.2020. Dňom 12.6.2020 byt žalovanému fakticky odovzdal a žalovaný si
ho neprebral iba z toho dôvodu, že do 1.7.2020 bol neprítomný na území SR a k osobnému odovzdaniubytu preto nemohlo dôjsť. Dňa 1.7.2020 sa strany sporu stretli v byte, kedy žalovaný odmietol vrátiť
žalobcovi zložené peniaze. Žalobca stav bytu nikdy neakceptoval, od počiatku mal k jeho stavu výhrady,
poprel tvrdenú dohodu o prebratí bytu aj s vadami s tým, že si tieto opraví sám a očakával, že žalovaný

tieto nedostatky odstráni. Tieto vady však žalovaný neodstránil.
11.5. Ohľadne odovzdania bytu zdôraznil, že žalovaný bytom disponuje, preto mu nemá čo vrátiť. Byt
mu pritom nemohol odovzdať po odstúpení od zmluvy výlučne z dôvodu, že žalovaný sa až do 1.7.2020
zdržiaval v zahraničí, pričom byt bol vyprataný dňom 12.6.2020. Následne žalovaný byt fakticky prevzal
1.7.2020,kedysasporovéstranyponávratežalovanéhozozahraničiastretli.Žalovanýuždňa21.7.2020

inzeroval prenájom bytu, čo je tiež v rozpore s jeho tvrdením, že byt mu odovzdaný nebol. K odovzdaniu
kľúčov od bytu nedošlo, pretože kľúče a vložka do zámku patrili žalobcovi a tento ho nemal dôvod
bezodplatne žalovanému vracať.
11.6. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentácii o neplatnosti zmluvy o nájme a neplatnosti

odstúpenia od zmluvy, ako aj na tvrdení, že k odovzdaniu bytu žalobcom mu nedošlo. Namietal tiež,
že žalobca vo vyjadrení nesprávne interpretoval názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení sp.zn.
6Co/53/2022 zo dňa 13.5.2022, keď odvolací súd formuloval jediný záväzný právny názor, týkajúci
sa zachovania písomnej formy právneho úkonu v prípade, ak tento bol uskutočnený prostredníctvom
elektronických prostriedkov. Žalovaný po vrátení veci nenamietal formu úkonu, ale poukázal na to, že

problematická je otázka doručovania. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva ani záver o platnosti
nájomnej zmluvy. Súd sa touto otázkou nijako nezaoberal a odvolací súd túto otázku preto predbežne
neposudzovalanevyhodnocoval.Vďalšejčastizopakovalargumentáciuzodvolaniaazpodanívkonaní
pred súdom prvej inštancie.

13. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

14. Krajský súd v Košiciach pred prejednaním odvolania žalovaného vyzval strany sporu v zmysle ust.
§ 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu ust. § 39, § 451,§ 685 ods. 1 a § 686 Občianskeho
zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní sporu neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci

rozhodujúce.

15. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že sa k otázke platnosti nájomnej zmluvy, a teda k otázke aplikácie
§ 49 (správne § 39 – pozn. odvolacieho súdu) OZ v spojení s § 685 ods. 1 a § 686 OZ na skutkový stav
vyplývajúci z vykonaného dokazovania vyjadril v záverečnej reči a vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného,

na ktorých zotrváva. Už v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že nájomná zmluva
môže byť posúdená ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom,
konkrétne s ust. § 686 ods. 1 OZ, keďže v nájomnej zmluve nie je dojednané nájomné ani jeho výška,
pričom dohoda o nájomnom je esenciálnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Keďže nájomné dohodnuté
nebolo, čo vyplynulo z výsluchu sporových strán a svedkyne L., možno posúdiť nájomnú zmluvu ako

neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 685 ods. 1 a § 686 OZ. Aj v prípade
takejto zmenenej právnej kvalifikácie však žalobou uplatnený nárok je dôvodný a rozsudok súdu je preto
vecne správny. Nárok z neplatnej zmluvy totiž tiež možno subsumovať pod ust. § 457 OZ. Žalovaný
je teda povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie v žalovanej sume a zároveň žalobca nie je
povinný vydať žalovanému žiadne bezdôvodné obohatenie, nakoľko byt nikdy neužíval a na jeho strane

bezdôvodné obohatenie neprichádza do úvahy. V čase vyhlásenia rozhodnutia žalobca byt k dispozícii
nemal, týmto bytom disponoval a disponuje žalovaný, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobcovi
uložiť povinnosť vydať žalovanému byt. Následne zopakoval argumentáciu o nedôvodnosti námietky
premlčania vznesenej žalovaným, ako túto uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (viď odsek 11.3.
odôvodnenia tohto rozsudku – pozn. odvolacieho súdu). Zo všetkých týchto dôvodov navrhol napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný na výzvu súdu oznámil, že už v predchádzajúcich podania a v odvolaní reagoval na
neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu chýbajúcej podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy – výšky
nájomného. Túto absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka nie je

možné zhojiť. Vzhľadom na písomnú formu nájomnej zmluvy mali byť v písomnej forme dohodnuté
aj všetky jej podstatné náležitosti, vyžadované zákonom pre jej platné uzavretie. Dohodu o výške
nájomného nie je možné preklenúť inštitútom obvyklého nájomného v zmysle § 671 ods. 1 OZ. Toto
ustanovenie nie je možné aplikovať na nájom bytu. Okrem absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvyargumentoval aj tým, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, keďže takýto nárok si žalobca uplatnil
až podaním zo dňa 30.6.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 1.7.2022. Tvrdením žalobcu o tom, že
zmluva o nájme je neplatný právny úkon, žalobca podstatne zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené

v žalobe a bol preto povinný podať návrh na zmenu žaloby, o ktorom mal súd rozhodnúť. Takýto návrh
však podaný nebol. Žalobca počas celého konania pritom argumentoval v prospech platnosti nájomnej
zmluvy,žalujúcplneniezukončenejzmluvyaargumentovalvprospechplatnostiodstúpeniaodnájomnej
zmluvy. Súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko k platnosti nájomnej zmluvy a táto nebola súdom
žiadnym spôsobom riešená. Následne súd zameral dokazovanie iba na zisťovanie, či nedostatky, ktoré

byt mal, dosahovali kvalitu vád spôsobujúcich nespôsobilosť bytu na užívanie. Nakoniec zopakoval
argumentáciu z odvolania o nesprávnej formulácii žalobného petitu, keď žalobca, dožadujúci sa plnenia
zo synalagmatického záväzku, mal povinnosť synalagmatickú povahu záväzku vyjadriť aj v petite žaloby.
Napriek nesplneniu tejto povinnosti súd žalobe vyhovel. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
aj keď čiastočne z iných dôvodov.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. októbra 2023 o 9.20

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 3. októbra 2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

20. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak
neaplikovalvprejednávanomsporeustanovenie§685ods.1a§686OZvspojenísust.§39a§451OZ,
nemalo to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže nároky zo zrušenej zmluvy a z neplatnej
zmluvy sú totožne upravené v § 457 OZ. Vecne správne preto súd rozhodol, ak žalobe žalobcu v zmysle

ust. § 457 vyhovel, aj keď titulom plnenia zo zrušenej zmluvy, hoci ide o nároky titulom plnenia z neplatnej
zmluvy.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.090 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo po zrušení nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2020

v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy žalobcom dňa 11.6.2020.

23. V podaní zo dňa 30.6.2022 žalobca poukázal na možné posúdenie nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2020
ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na chýbajúcu dohodu o nájme s tým, že aj v tomto
prípade je jeho nárok rovnaký ako v prípade zrušenia zmluvy v zmysle § 457 OZ.

24. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o nájme je platná, lebo nevyžaduje písomnú
formu a náležitosti zmluvy boli stranami sporu dohodnuté. Konštatoval, že ak nájomné nie je dohodnuté
v zmluve, nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy
s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 OZ). Vychádzajúc zo záveru

o platnosti nájomnej zmluvy následne posudzoval platnosť odstúpenia od tejto zmluvy a keďže žalobca
platne odstúpil od tejto zmluvy, došlo podľa názoru súdu k jej zrušeniu v zmysle § 48 ods. 2 OZ a nároky
strán sporu vyporiadal podľa § 457 OZ.25. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že v nájomnej zmluve suma nájomného
dohodnutá nebola a výška nájmu bola uvedená iba v inzeráte, čo nakoniec vyplynulo aj z výpovede
žalobcu. Napriek tomuto správnemu skutkovému zisteniu (že nedošlo k dohode o nájomnom písomne

v nájomnej zmluve) dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru, že napriek tomu je nájomná zmluva
platná, lebo nebolo potrebné ju uzavrieť v písomnej forme, a teda písomne výšku nájmu dohodnúť.

26.Vzmysleust.§685ods.1OZnájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľprenecháva
nájomcovizanájomnébytdoužívania,atobuďnadobuurčitúalebobezurčeniadobyužívania;nájomná

zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde
k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

27. V zmysle ust. § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela

písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

28. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

29. V zmysle ust. § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods.
1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

30. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Vychádzajúc z citovaného ust. § 685 ods. 1 a § 686 ods. 1 OZ pre uzavretie zmluvy zákon síce
nevyžaduje písomnú formu, avšak určuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu (§ 686 ods. 1 OZ),

pričom bez nich nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy
o nájme bytu sú označenie bytu a popis jeho príslušenstva, rozsah užívania bytu a výška nájomného
a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Obligatórnou náležitosťou takejto
zmluvy následne už nie je popis bytu a jeho príslušenstva.

32. Podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu je teda aj dohoda o výške nájomného a výške úhrad
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo dojednanie o spôsobe ich výpočtu. Občiansky zákonník tu
vychádza zo zásady, že zmluva o nájme bytu je odplatnou zmluvou a dohoda o nájomnom musí byť
jej súčasťou. Aplikácia ust. § 671 OZ o platení obvyklého nájomného v prípade neexistencie dohody
o nájomnom pri nájme bytu je vylúčená vzhľadom na osobitnú úpravu v ust. § 685 a nasl. OZ.

33. Pokiaľ nájomná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 686 ods. 1 OZ, ide o zmluvu neplatnú
v zmysle § 39 OZ.

34. V prejednávanej veci nájomná zmluva bola uzavretá dňa 1.6.2020 v písomnej forme (č. l. 12 spisu),

pričom v nájomnej zmluve bola dohodnutá iba výška zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním
bytu. Dohoda o výške nájomného alebo spôsobu jeho výpočtu v uvedenej nájomnej zmluve absentuje,
z ktorého dôvodu je táto nájomná zmluva neplatná a strany sporu sú povinné v zmysle ust. § 457 OZ
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali.

35. Vzhľadom na záver o neplatnosti nájomnej zmluvy nadbytočným bolo následne skúmanie platnosti
odstúpenia od tejto zmluvy, keďže účinne možno odstúpiť iba od platnej zmluvy.

36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pri uzavretí nájomnej zmluvy zaplatil
žalovanému 1.090 € titulom vratnej zálohovej kaucie, titulom zálohových platieb na služby spojené

s užívaním bytu a aj ďalšiu platbu v sume 400 €, ktorej charakter z nájomnej zmluvy nebolo možné
určiť, žalobcovi nebol známy charakter tohto plnenia a žalovaný tvrdil, že malo ísť o nájomné, ktoré však
dohodnuté nebolo.37. Oproti zaplateniu tejto sumy žalovaný umožnil žalobcovi užívať byt, ktorý bol predmetom nájomnej
zmluvy, pričom žalobca si sám zakúpil vložku do zámku a kľúče k tomuto bytu.

38. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca tento byt vôbec neužíval, a to pre vady, pre
ktoré byt nebol v užívania schopnom stave (chýbajúce sociálne zariadenie, upchatý odtok a zápach
šíriaci sa z kanalizácie), nevyužíval žiadne plnenia spojené s užívaním bytu (nespotreboval žiadne
energie a pod.), nespôsobil žiadne škody v byte, naopak, byt zhodnotil opravou odtoku v kuchyni
a položením podlahy v kúpeľni, v dôsledku čoho súd správne uzavrel, že nemá voči žalovanému žiadne

záväzky.

39. Keďže žalobca predmetný byt neužíval a neužíval ani služby spojené s užívaním bytu, vznikol mu
nárok na vrátenie sumy 1.090 € v plnom rozsahu, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie,
a to titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle ust.
§ 451 ods. 2 v spojení s ust. § 457 OZ.

39. Žalobca si splnil aj svoju vzájomnú povinnosť odovzdať byt, ktorý bol predmetom nájmu žalovanému,
a to tým, že tento byt vypratal a dňa 12.6.2020 žalovanému sprístupnil.

40. Podstatným z hľadiska splnenia jeho vzájomnej povinnosti teda nebolo odovzdanie kľúčov od bytu,

ktoré spolu so zámkovou vložkou patrili žalobcovi, ale podstatným z hľadiska vyhovenia žalobe bez
uloženia vzájomnej povinnosti žalobcu vypratať byt bola tá skutočnosť, že žalobca bol pripravený plniť,
a teda byt odovzdať žalovanému už dňa 12.6.2020 a k jeho fyzickému odovzdaniu nedošlo výlučne
z dôvodov na strane žalovaného, ktorý sa až do 1.7.2020 nezdržiaval na území Slovenskej republiky.

41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k stretnutiu sporových strán v predmetnom byte došlo dňa
1.7.2020 a aj pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o vrátení žalovanej sumy, je nepochybné, že byt bol
žalovanému k dispozícii a v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu žalovaný bytom vo
svojom vlastníctve, ktorý bol predmetom nájmu, nepochybne disponoval.

42. Žalobca si teda splnil svoju povinnosť vypratať byt žalovaného ešte pred podaním žaloby, na druhej
strane žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie prijaté titulom neplatnej nájomnej
zmluvy vo výške 1.090 €, z ktorého dôvodu vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal
žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pokiaľ
žalobou uplatnený nárok priznal titulom zrušenej zmluvy, nemá za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, keďže nároky z neplatnej zmluvy a zo zrušenej zmluvy sa posudzujú zhodne
podľa § 457 OZ v spojení s ust. § 451 ods. 2 OZ, preto súd v konečnom dôsledku vecne správne
rozhodol, ak s poukazom na ust. § 457 OZ zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie

vo výške 1.090 €.

44. K vznesenej námietke premlčania nároku titulom neplatnej nájomnej zmluvy odvolací súd uvádza, že
žalobca si žalobou včas uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako to správne vyhodnotil
súd prvej inštancie, pričom právna kvalifikácia nároku je vecou súdu. Pokiaľ odvolací súd včas uplatnený

nárok kvalifikoval ako nárok z neplatnej zmluvy, a nie ako nárok zo zrušenej zmluvy, nemá to vplyv na
včasnosť uplatnenia nároku žalobcom.

45. Žalobca si žalobou uplatnil bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo žalovanému po odstúpení
nájomnej zmluvy v zmysle § 457 OZ, v žalobe opísal skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzoval tento svoj

nárok a k žalobe pripojil aj listinné dôkazy, medzi inými aj nájomnú zmluvu.

46. Pokiaľ následne uviedol, že nájomná zmluva bude zrejme absolútne neplatným právnym úkonom
pre absenciu dohody o nájomnom, uviedol tak iba možnú inú právnu kvalifikáciu toho istého nároku za
nezmenených skutkových okolností.

47. Pokiaľ žalobca teda počas konania poukázal na možnosť právne inak kvalifikovať nárok uplatnený
žaloboubezzmenyskutkovýchtvrdení(okolností),nejdeozmenužalobyvzmysle§140ods.2CSP,akoto tvrdí žalovaný, keďže žalobcom uplatnený nárok je stále nárokom titulom bezdôvodného obohatenia
a tento bol uplatnený včas (§ 107 OZ).

48. O zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde k zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny
v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podriadil pod hmotnoprávnu normu,
ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Poukázanie žalobcu na možnú absolútnu neplatnosť zmluvy
preto nebolo možné posúdiť ako zmenu žaloby.

49. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, keďže účinne možno odstúpiť len od platne uzavretej zmluvy,
súd by otázku platnosti nájomnej zmluvy musel skúmať ex offo, teda aj bez námietky sporových strán
a v závislosti od tohto zistenia by pristúpil k právnej kvalifikácii žalobou uplatneného nároku bez ohľadu
na to, ako bol nárok právne kvalifikovaný žalobcom.

50. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy sú odvolacie námietky

vo vzťahu k platnosti odstúpenia od zmluvy z hľadiska existencie dôvodov odstúpenia a dodržania
doručovania, ako aj odvolacie námietky vo vzťahu k stavu bytu, v akom sa tento nachádzal v čase
uzavretia nájomnej zmluvy, bez právneho významu, neboli podstatnými z hľadiska rozhodnutia v spore,
a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

51. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, vo vzťahu ku ktorým neboli vznesené
žiadne odvolacie námietky, pričom žalovaný sám v odvolaní (str. 13, bod 7.) uviedol, že sa dostal do
omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňa 13.6.2020, preto odvolací súd považoval za nespornú
skutočnosť, že k omeškaniu žalovaného došlo dňa 13.6.2020.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.

53.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP),
zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 373 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).