Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201440
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222201440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: A. B., K. XX.X.XXXX,
I. O. X. XX, O., o zaplatenie 592,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č. k. 9C/13/2022-49 zo dňa 11.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 9C/13/2022-49 zo dňa 11.10.2022 p o t
v r d z u je.

II: Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 9C/13/2022-49 zo dňa
11.10.2022 výrokom I zastavil konanie o zaplatenie istiny 426,88 eur, výrokom II uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 148,48 eur, pokutu 17 eur, poštové sadzby spojené s vymáhaním 1,85 eur,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca v období od 03/2019 do 10/2021 poskytoval

žalovanej služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Žalovaná za toto obdobie
cenu služieb verejnosti, spolu vo výške 148,48 eur, pokutu vo výške 17,- eur ako aj poštovný poplatok
1,85 eur spojený so zaslaním výzvy na plnenie zo dňa 7.10.2021 nezaplatila.

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľaustanovení§2ods.lzákonač.532/2010Z.z.oRozhlase
a televízii Slovenska (ďalej aj RTVS), § 1, § 2, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, písm. c), § 5 ods. 2,
§ 6 ods.5, písm. a), § 7 ods. 2, § 9 ods. 7, písm. b), § 10 ods. 4, písm. a), ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.

z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Dlh žalovanej pozostáva z nedoplatku predpísaných úhrad
za obdobie od 1.3.2019 do 1.10.2021 vo výške 148,48 eur, poštového poplatku 1,85 eur a nezaplatenej
pokuty vo výške 17,- eur, ktorá žalobcovi patrí z dôvodu, že úhrady za služby verejnosti poskytované
RTVS žalovaná nezaplatila do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovanú listom zo dňa
7.10.2021nazaplatenienedoplatkuúhradzaslužbyverejnostiposkytovanéRTVS.Žalovanánedoplatok

podľa výzvy žalobcu v požadovanej lehote neuhradila. Žalobca preto žalovanej podľa § 10 ods. 4 písm.
a) zák. č. 340/2012 Z. z. vyúčtoval i úhradu poštovej sadzby vo výške 1,85 eur za písomnú výzvu.
Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané predloženými listinnými dôkazmi. K námietke
žalovanej, že nie je vlastníčkou televízie ani rozhlasu a že od roku 2009 poberá sociálne dávky uviedol,že úhradu sú platitelia povinní žalobcovi platiť bez ohľadu na to, či využívajú jeho služby alebo nie, resp.
či vlastnia televízny alebo rozhlasový prijímač alebo nie. V zmysle § 3 písm. a) zákona o úhradách za
služby verejnosti je totiž platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v

evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a žalovaná ani nepopiera, že je odberateľkou elektriny.
Žalovaná svoje tvrdenie, že je poberateľom sociálnej dávky v zmysle § 9 ods. 6 písm. d) zákona o
úhradách za služby verejnosti žalobcovi neoznámila a nepreukázala, preto jej nárok na zníženie sadzby
podľa § 6 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona nemohol vzniknúť. Keďže žalovaná nezaplatila úhradu a

poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy žalobcu, vznikla jej v zmysle § 10 ods. 3 zákona
o úhradách za služby verejnosti povinnosť zaplatiť žalobcovi aj pokutu vo výške 17 eur.

4. Konanie v časti o zaplatenie istiny 426,88 eur súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby zo strany žalobcu (písomným podaním doručeným súdu dňa 10.5.2022) postupom podľa § 145
ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj C S P) zastavil.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalovanej ako v prevažnej miere úspešnej strane sporu trovy nevznikli, preto jej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

6. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Uviedla, že nevlastní televízor a preto nie je nič povinná
platiť. Argumentuje, že zákon č. 340/2012 Z. z. je zmes nezmyslov a súdu prvej inštancie kladie otázku,
či namietal protiprávnosť zákona. Tvrdí, že je nezmyselný záver, že je platiteľom elektrickej energie a
teda spĺňa definíciu platiteľa. Súdu prvej inštancie vytýka, že jej neoznámil termín pojednávania, ktorého
by sa zúčastnila a tvrdí, že žalobcovi riadne a včas oznámila, že jej nevznikla povinnosť platiť poplatky.

Keďže nevyužíva služby verejnosti nemohla porušiť ani povinnosti za tieto platiť. Domáha sa toho, aby
súd uznal, že štát v zastúpení žalobcom nemá právo vyberať poplatky za televíziu a rozhlas od ľudí,
ktorí televízor a rozhlas nemajú, aj napriek tomu, že to má ošetrené zákonom, je to nezákonné a štát
sa nesmie chovať ako vydierač.

7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie prednesenými v
predmetnom rozsudku.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

9. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z..
Predmetom sporu je zaplatenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového
a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky, ako zdroja financovania verejnoprávneho
rozhlasového a televízneho vysielania, ktorých právny základ a výšku upravuje zákon č. 340/2012

Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení k
rozhodnému obdobiu vzniku dlhu žalovanej. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný
príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom
poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za
ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je

odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba platí za vysielanie formou koncesionárskych
poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická osoba) financuje
verejnú službu, ktorá jej je poskytovaná ako občanovi. Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je
určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie
programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu

verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej
republiky. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je
financovaná verejnosťou. Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platí verejnú službu.

10. Každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny

v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome (t. j. platiteľ úhrady), je povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za
služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume
4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, a táto povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňakalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom (§ 3 písm. a). §
6 ods. 1, § 7 Zákona č, 340/2012 Z. z.). Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom

sa neviaže ani na pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo
rozhlasového alebo televízneho prijímača a pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti
poskytované žalobcom nie je podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t. j. vznik
povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom sa viaže len na evidenciu v zozname
odberateľov elektriny a nie na bezprostredné poskytovanie a využívanie služieb. Predmetná povinnosť

mu vyplýva priamo zo zákona v spojení so skutočnosťou, že sa fyzická osoba stane odberateľom
elektriny.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej
inštancie vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného

dokazovania v súlade s § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne
vyvodil aj správny právny záver, keď 11a prejednávaný prípad použil príslušné ustanovenia zákona
č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 1.7.2023 a správne ustálil, že žaloba žalobcu je
dôvodná, keď bolo preukázané, že povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť koncesionársky poplatok vo

výške 148,48 eur za obdobie od mesiaca marec 2019 do októbra 2021, pretože je fyzickou osobou,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste vrátane pokuty vo výške 17.- eur, pretože bola žalobcom
vyzvaná listom zo dňa 7.10.2021, ktorý jej bol doručený dňa 2.11.2021 (č. 1. spisu 7) na zaplatenie
nedoplatku na koncesionárskom, poplatku.

12. Pokiaľ žalovaná namietala, že bola poberateľkou sociálnych dávok a preto bola oslobodená od
platenia koncesionárskych poplatkov, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaná nepreukázala,
že žalobcovi oznámila, respektíve zaslala doklady, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od platenie
koncesionárskych poplatkov, preto jej obrana v spore v zmysle § 5 odsek 2 zákona č. 340/2012

z. z. nemohla byť úspešná. Nedôvodná je aj námietka žalovanej, že sa v spore nemohla brániť aj
prostredníctvom účasti na pojednávaní, ktorého termín konania jej nemal byť súdom prvej inštancie
oznámený. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň
11.10.2022 vrátane poučenia strany v spore o jej procesných právach a povinnostiach jej súd prvej
inštancie doručoval v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky na T. X. XXXX/XX, B. O., ktorú adresu ako svoje bydlisko označila žalovaná aj
v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci. Súd prvej inštancie predvolanie doručoval
poštovým orgánom hybridne s tým, že správa nebola listinné doručená z dôvodu, že adresát (žalovaná)
si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Keďže poštový podnik už v prípade nedoručenia takejto zásielky
(neznámy pobyt, neprevzatie zásielky v úložnej dobe) nedoručenú zásielku súdu nevracia, ale ju

skartuje, pre účely fikcie podľa § 111 ods. 3 CSP sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi
považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania, ktorú dostáva súd elektronicky do svojej
elektronickej aplikácie. V danom prípade bolo teda predvolanie žalovanej doručené na základe fikcie
podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 22.8.2022 a súd prvej inštancie mal splnené podmienky pre vykonanie
pojednávania dňa 11.10.2022. Pokiaľ žalovaná súdu prvej inštancie vytýka, že nenamietal protiprávnosť

zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
odvolací súd poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť hodnotiť právnu úpravu podľa predstáv
subjektu sporu.

13. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, tento stav aj správne právne posúdil a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Plne úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní

žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17
základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje procesnú ekonómiu súdneho konania,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 7Cdo/14/2018).15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovoláte!' domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v do volacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).