Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Jana Třešková
Legislation area – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/52/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010450
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2623010450.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obžalovanému J.Š. Z.
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 9. októbra 2023 takto
r o z h o d o l :
obžalovaný
J. Z. F. P. Á. D. , nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Š.-S., A. XXXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,ž e
dňa 05.05.2023 v čase asi o 19.30 hod. v meste Š. - S. na adrese A. XXXX/X v obývačke rodinného
domu opakovane od svojho otca X. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. - S., A. XXXX/X pýtal 50,- eur
na kúpu nového králika, ktoré mu tento odmietol dať a preto dal otcovi facku, vysypal na hlavu proteínový
prášok a keď otec z obavy pred ním ušiel do spálne, utekal za ním, kde pokračoval vo vypytovaní peňazí
s tým, že tieto potrebuje, lebo otca zbije a zabije, na čo otec znovu povedal, že mu peniaze nedá a tak
začal otca opakovane udierať päsťou do ramena a hlavy a najmenej dvakrát kopol do ľavého stehna,
potom mu otec radšej povedal, že má len 30,- eur, avšak on stále požadoval 50,- eur s tým, že má v
kuchyni nachystané nože a keď otec do nej pôjde, tak ho s nimi dopichá, následne otca poslal, aby išiel
aspoň pre tých 30,- eur, lebo ho bude biť a zabije ho a keď mu otec peniaze podával, tak sa mu vyhrážal,
že mu má dať do minúty 50,- eur, lebo ho zabije a následne otca udrel päsťou medzi oči,
t e d a
iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin: vydieranie podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 psím j/, l/, n/ Tr. zák., § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa mu ukladá i ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré podľa §
74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Senica č. Z. XXX/XX/XXXX-XX, C.: X-XX-XXX-
XXXX zo dňa 31.07.2023, súd prejednal trestnú vec proti obž. J. Z. pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Obž. J. Z. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a následne odpovedal kladne na všetky otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obž. J. Z. priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy
súvisiace s výrokom o treste alebo ochrannom opatrení.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. J. Z., prečítaním znaleckého
posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 07.06.2023 A.. A. M., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, správy o povesti mesta Š.-S., výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR a odpisu registra trestov obžalovaného, pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obž. J. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti nebol odsúdený za žiadny trestný
čin. Okrem aktuálneho trestného stíhania nie sú a neboli voči nemu vedené žiadne trestné stíhania.
V minulosti bol priestupkovo postihnutý, dostal pokutu za parkovanie. Jeho vzťah k omamným a
psychotropným látkam nie je žiadny. V minulosti ich užíval. Jednalo sa o marihuanu a alkohol, vyskúšal
ich. Z jeho pohľadu s tým nemá problém v tom zmysle, že by bol závislý. Nie je agresívny ani pod
vplyvom alkoholu, ani omamných látok. Spätne hodnotí svoje konanie zle, nebolo to z jeho strany dobré.
Ľutuje svoje konanie.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 07.06.2023 A.. A. M., znalkyňou z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že z vyexplorovaného, z dostupných údajov a
po forenznom psychiatrickom vyšetrení znalkyňa u obžalovaného konštatovala prítomnú schizotypovú
poruchu a rozvinutú polymorfnú závislosť, konkrétne od metamfetamínu a kanabísu, predovšetkým v
psychickej zložke. Závislosť od alkoholu, ďalších psychoaktívnych látok, prípadne nelátkové závislosti
zistené neboli. Nebola zistená duševná porucha v pravom slova zmysle. Napriek tomu, že nemá
k dispozícii objektívne, verifikované údaje ohľadne užívania psychoaktívnych látok obžalovaným, je
možné konštatovať, že skutku sa s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dopustil v
súvislosti so závislosťou od metamfetamínu. Sám obžalovaný užívanie metamfetamínu popiera. Z
analýzy jeho správania je zrejmé, že v čase skutku v dôsledku intenzívneho cravingu (baženia
po droge) bol verbálne (vyhrážanie) aj brachiálne (fyzický útok) agresívny voči otcovi - svedkovi
X. Z.. Duševný stav obžalovaného v čase spáchania trestného činu neovplyvnil jeho konanie vo
forenzne významnej miere. Správanie obžalovaného nebolo paticky (chorobne) motivované, ale na
cieľ zamerané, psychologicky zrozumiteľné. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku
neboli forenzne významne zmenené. Ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli zmenšené
nepodstatne, vo forenzne nevýznamnej miere v dôsledku intenzívneho cravingu (baženia po droge).
Nebola zistená žiadna psychotická porucha, patický afekt, intoxikácia ťažkého stupňa a ani žiadna iná
porucha, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obž.
J. Z. v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť.
Z nepriamych dôkazov je možné suponovať, že skutku sa dopustil v súvislosti so závislosťou od
metamfetamínu, kedy jeho tenzia (napätie), dysfória (mrzutosť) a iritabilita (podráždenosť), agresia boli
prejavom cravingu (baženia po droge). Počas tohto stavu boli jeho ovládacie schopnosti zmenšené
nepodstatne, vo forenzne nevýznamnej miere. Je potrebné brať do úvahy, že do stavov intoxikácií sa
opakovane doviedol sám a dobrovoľne. Obžalovaný mal v tom čase opakované skúsenosti s užívaním
metamfetamínu, poznal jeho všeobecné nepriaznivé účinky, aj ich nepriaznivé účinky na svoju osobu,
tieto bol schopný predvídať a predpokladať. Obžalovaný v súčasnej dobe je schopný chápať zmysel
trestného konania v plnej miere. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobodepre spoločnosť nebezpečný, keďže u neho nie je prítomná duševná porucha v pravom slova zmysle,
a preto ochranné psychiatrické liečenie nie je dôvodné. Obž. J. Z. je závislý od psychoaktívnych
látok, konkrétne od metamfetamínu a kanabisu. Skutku sa s vysokou pravdepodobnosťou dopustil v
súvislosti s touto závislosťou, a preto mu navrhla uložiť protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Doposiaľ takéto liečenie obžalovaný neabsolvoval. Od liečenia je možné očakávať, že získa náhľad na
závislosť a utvrdí sa v tom, že abstinencia je pre neho jediná možná alternatíva a súčasne prevencia
kriminálneho správania. Okrem toho toto liečenie poslúži ako kontrola vonkajšia pri zlyhaní vnútornej.
Prognóza sa v súčasnosti javí dubiózna pre jeho osobnostnú štruktúru, absenciu zaangažovanosti
niečo meniť na svojom životnom štýle, nekritickosť, popieranie užívania psychoaktívnych látok, nižšiu
mieru sebareflexie, extrapunitívne tendencie, narušený hodnotový rebríček, v popredí egoistické
uspokojovania vlastných potrieb, hypolastický kontakt s realitou. Je predvídateľné, že obžalovaný
sa v prípade pokračovania v užívaní psychoaktívnych látok môže dopustiť protiprávneho konania.
Pravidelné kontroly u ambulantného psychiatra budú vhodné aj kvôli odsledovaniu psychického stavu
obžalovaného.
Nakoľko obž. J. Z. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd jeho vyhlásenie po splnení zákonom
stanovených podmienok prijal, dokazovanie o vine už nevykonával a obžalovaného uznal za vinného zo
spáchania skutku na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obž. J. Z., podľa správy o povesti mesta Š.-S. na
obžalovanéhoneevidujúžiadnesťažnosti,podnetyzostranymestskejhliadky.Podľainformáciímestskej
hliadky sa obžalovaný v poslednom období socializoval do neprispôsobivej skupiny rovesníkov, ktorí
boli a sú drogovo závislí a spôsobili vplyvom jeho neobvyklé správanie, ktoré sa vymklo zo štandardov.
Neevidujú žiadne pripomienky a podnety zo strany iných občanov a susedov. Podľa výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný v priestupkovom konaní
riešený dva krát, a to v oboch prípadoch pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam
o odsúdení.
Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obž. J. Z., súd zistil existenciu troch poľahčujúcich
okolností, a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), obžalovaný
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.) a nezistil existenciu žiadnej
priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností mal potom súd vychádzať zo zákonom
stanovenej trestnej sadzby štyri roky až desať rokov so znížením jej hornej hranice v zmysle § 38 ods.
3 Tr. zák. o jednu tretinu, t. j. z upravenej trestnej sadzby štyri roky až osem rokov. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi svoj skutok úprimne oľutoval, prejavil teda účinnú ľútosť a
snahu po náprave, pred spáchaním trestného činu sa trestnej činnosti nedopustil a viedol riadny život,
skutku sa dopustil s vysokou pravdepodobnosťou v súvislosti so svojou závislosťou od psychoaktívnych
látok (metamfetamínu a kanabisu), pričom súd má za to, že v prípade obžalovaného bude na jeho
prevýchovu postačovať i trest kratšieho trvania, teda znížený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, nakoľko uloženie trestu obžalovanému v trestnej sadzbe štyri roky až desať rokov, ktorú
trestnú sadzbu Trestný zákon ustanovuje pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., zníženej
v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu na štyri roky až osem rokov, by bolo v jeho
prípade neprimerane prísne. Súd v tomto smere poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017 sp. zn. J. XX/XXXX, podľa ktorého, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí o schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácií vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutiesúduodruhuavýškeuloženéhotrestu.Podľacitovanéhostanoviskajepotomnamieste,aby
súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí
spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu
za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny
bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosťmimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone).
Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Súd v danej veci v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam, kedy v konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/
trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to vo výmere dva roky a osem mesiacov
nepodmienečne, vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu (obžalovaný sa dopustil násilného,
hrubého a neospravedlniteľného konania voči svojmu otcovi). Obžalovaného súd pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný
nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Súd má zato, že trest vo
výške ako bol súdom uložený, splní svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu
aj individuálnej prevencie. Mimoriadne zníženie trestu nie je zrejme neprimerané a v danom prípade
spravodlivé.
Keďže obž. J. Z. je závislý od psychoaktívnych látok, konkrétne od metamfetamínu a kanabisu,
trestného činu sa s vysokou pravdepodobnosťou dopustil v súvislosti s touto závislosťou, kedy jeho
napätie, mrzutosť a podráždenosť, agresia boli prejavom cravingu (baženia po droge), pričom v
prípade pokračovania v užívaní psychoaktívnych látok je predvídateľné, že sa môže dopustiť ďalšieho
protiprávneho konania, súd v súlade s návrhom znalkyne A.. A. M. obsiahnutom v znaleckom posudku
č. 26/2023 uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.