Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622010535.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2023 v Košiciach, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.6.2023, sp. zn. 6T/79/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pv 51/22/8810 pre skutok, že

dňa 26. januára 2022 v čase okolo 12.10 hod. v meste C. D. E. na ulici F. G. XX/X, bez súhlasu
majiteľkyrodinnéhodomuvošieldodvoracezneuzamknutúbránu,odkiaľprešielkzadnýmuzamknutým
celoskleneným bielym plastovým dverám domu, na ktorých nezisteným spôsobom rozbil sklenenú
výplň, následne vošiel do priestorov domu, kde neoprávnene zotrval, pričom z domu zobral mobilný

telefón značky iPhone X 256 GB, zakúpený v roku 2018 a notebook značky Acer nezisteného
typu a výrobného čísla, zakúpený v roku 2010, dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a zúženie
bezpodielového spoluvlastníctva v písomnej forme, čím takto poškodenej H. H. B. spôsobil rozbitím
sklenenej výplne dverí škodu vo výške 220,- eur a škodu krádežou vo výške 196,74 eur, ktorý bol právne
kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
a) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto zahlásil odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s napadnutým
rozsudkom z dôvodu, že súd nevyhodnotil dôkazy vykonané v prípravnom konaní, ako aj v konaní

pred súdom správne a konal v rozpore so zásadou obsiahnutou v § 2 ods.12 Tr. por. Poukázal na
tú skutočnosť, že obžalovaný sa odsťahoval z domu koncom novembra 2021 a z LV č. XXXXX, kat.
územie C. D. E. vyplýva, že poškodená je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností – rodinného domu C.
G. XXXX na parc. č. XXXX/X a parciel č. XXXX/X, G. XXXX/X, G. XXXX/X I. G. XXXX/X. Dal do
pozornosti, že poškodená jednoznačne nedala súhlas obžalovanému, aby mohol vstupovať bez jej
súhlasu do jej rodinného domu. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný odovzdal kľúče

a poškodená vymenila zámky na dverách. Jednoznačne o vniknutí obžalovaného do domu poškodenej
svedčí kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný sa v uvedenom čase nachádzal bezsúhlasu v rodinnom dome poškodenej. Obžalovaný sa mal aj pred svedkyňou JUDr. E. vyjadriť, že
rozbil sklo, a taktiež svedkyňa J. vypovedala, že bol to obžalovaný, ktorý jej povedal, že rozbil okno a je
potrebné ho zaskliť. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, v ktorom
uviedol, že nebolo žiadnym dôkazom preukázané, aby obžalovaný mal súdom uložený zákaz vstupu do
obydlia, alebo že by bol z užívania nehnuteľnosti vylúčený. To, že poškodená je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti neznamená automaticky, že obžalovaný ako jej manžel má vstup do nehnuteľnosti
zakázaný, pretože právo obžalovaného užívať dom, ktorý je vo vlastníctve poškodenej vyplýva z ich
manželstva a rodinnoprávneho vzťahu, pričom návrh na rozvod podala poškodená až dňa 31.1.2022
a manželstvo bolo právoplatne rozvedené 4.11.2022. Ďalej dal do pozornosti, že v čase skutku mal svoje
trvalé bydlisko v predmetnom dome a podľa výpisu z obchodného registra mal na uvedenej adrese aj
sídlo spoločnosti H. F. C.. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Splnomocnenec poškodenej, ako i samotná poškodená sa svojimi písomnými vyjadreniami vo vzťahu
k odvolaniu prokurátora vyjadrili tak, že obžalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v mesiaci
november 2021 a prenajal si byt v C. D. E.. Táto situácia nastala z dôvodu, že ich manželstvo
netrpelo iba bežnou krízou, ale jednalo sa o trvalý rozvrat manželstva. Poukázali na tú skutočnosť,

že poškodená je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu a obžalovaný si bol vedomý
tejto skutočnosti, a aj preto dňa 21.1.2022, kedy si vypratával veci z domu, odovzdal poškodenej
kľúče od domu, na čo poškodená vymenila všetky zámky na dome. Dňa 24.1.2022 zistila po tom ako
obžalovanému odovzdávala maloleté deti, že jej zmizol z chodby domu jeden zväzok kľúčov, a preto
opäť vymenila všetky zámky a nainštalovala v dome kameru. Dňa 25.1.2022 odcestovala mimo územia

SR. Je toho názoru, že obrana obžalovaného je čiste účelová, nelogická a z kamerového záznamu
bolo preukázané, že niekoľko sekúnd pred rozbitím skla sa niekto pokúšal vchodové dvere otvoriť.
Obžalovaný po tom ako zistil, že jeho kľúče do vchodových dverí nepasujú, prešiel do zadnej časti,
kde rozbil sklo na dverách a vnikol neoprávnene do domu. Je nelogické ak by to bolo tak, ako to tvrdí
obžalovaný, že by takúto skutočnosť neoznámil na polícii, resp. vlastníčke domu. Skutočnosť, že mal

obžalovaný trvalé bydlisko a sídlo svojej firmy na uvedenej adrese je iba administratívnou záležitosťou,
pretože obžalovaný podnikanie prevádzkoval v A. I. E. C. K.. V rodinnom dome prevádzkareň nemal.
S oslobodzujúcim rozsudkom poškodená nesúhlasí a je presvedčená, že súd rozhodol nesprávne po
nesprávnom zhodnotení všetkých dôkazov.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, avšak
pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por., ale všetky dôkazy
vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku. Na svoju obhajobu uviedol, že okno nerozbil, keď tam prišiel

užbolopoškodené,stálesavnímalakovlastníknehnuteľnosti,vktorejmalajnejakéosobnéveci.Telefón
nezobral,zobralsiibaprázdnukrabičku,ažemalvziaťnejakýnotebook–jetovýmysel.Nato,abymohol
vstúpiť do domu uviedol, že súhlas nepotreboval a nemal ani zákaz vstupu a potvrdil, že pred udalosťou
odovzdal poškodenej sadu kľúčov od nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti vstupoval sám, do domu vošiel
cez okno, ktoré už bolo rozbité. To, že poškodená vymenila zámky nevedel, to sa dozvedel dodatočne.

Potvrdil, že tam došla L. E., ktorá ho vyzvala, aby opustil dom, a tiež tú skutočnosť, že objednal
sklenárstvo na opravu tohto skla, lebo stále vnímal, že ide aj o jeho nehnuteľnosť. V ďalšom poukázal,
že dohoda o vyporiadaní BSM bola len formálnou dohodou z dôvodu, aby sa k nehnuteľnosti nedostalideti z jeho prvého manželstva. Potvrdil, že z domu sa odsťahoval v novembri 2021 po vyporiadaní BSM,
lebo vzťahy s poškodenou neboli ideálne.

Poškodená H. H. B. vypovedala, že v novembri v roku 2021 sa obžalovaný odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a tomu predchádzala aj situácia z júla 2021, kedy zrušili ich BSM a vyporiadali ho, následne
čoho sa ona stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Keďže obžalovaný mal v dome ešte nejaké veci,
čakal ju pred domom, a keď prišla L. E., vtedy jej odovzdal kľúče od domu a zobral si svoje veci.
Poškodená oznámila obžalovanému, že si neželá, aby bez jej vedomia vstupoval do domu, a z toho

dôvodu vymenila zámky na dverách. Následne, keď prišiel obžalovaný pre deti, v chodbičke mala
položené nové kľúče, a keď sa vrátila, tie už tam neboli, z čoho usúdila, že ich mohol zobrať iba
obžalovaný, a preto druhýkrát zavolala kľúčovú službu a vymenila opätovne zámky na dverách. Keďže
mala ísť do Talianska, zároveň kúpila aj kameru a nainštalovala ju do rodinného domu. Obžalovaný
vedel, že nie je doma, a ešte počas jej cesty v Senci si u nej preveroval, či si prenajala auto. Keď
bola v Rakúsku, kamera vyslala správu, že bol narušený priestor a videla cez kameru obžalovaného.

Oznámila to L. E., ktorá tam hneď došla, a ktorej obžalovaný povedal, že rozbil dvere, lebo tam má
trvalý pobyt. Poverila L. E., aby vec oznámila polícii. Zistila, že jej zmizol mobilný telefón zn. iPhone,
notebook, zdravotné správy a nejaké dokumenty ohľadom vyporiadania BSM. Jednoznačne potvrdila,
že obžalovaný nemohol vstupovať do jej bytu, lebo mu oznámila, že si to nepraje ústne aj SMS správou
a zároveň odovzdal aj kľúče. Obžalovaný už v tom čase býval v prenájme. Nechala mu iba kľúče od

poštovej schránky, ktorá je z ulice a kľúče od brány, že keď príde pre deti, aby si ich mohol zobrať spred
domu. Tiež potvrdila, že splnila podmienky, lebo v rámci dohody o vyporiadaní BSM mu zaplatila 38.000,-
EUR. Dňa 4.1. ho definitívne vyzvala, aby do domácnosti viac nechodil.

Svedkyňa L. M. E. vypovedala, že poškodená ju telefonicky skontaktovala, aby šla zistiť do domu, čo sa

tam deje, a keď tam došla, našla tam obžalovaného, ktorý jej povedal, že tam má trvalý pobyt, a keďže
malanatelefónespustenýhovorspoškodenouH.H.B.,ajpoškodenápočula,žejejobžalovanýpovedal,
že rozbil okno, a že príde sklenárka ho zaskliť. Svedkyňa mala vedomosť, že obžalovaný nemá mať
kľúče od domu, keďže bola prítomná pri odovzdávaní kľúčov obžalovaným. Pri odovzdávaní kľúčov
povedala poškodená obžalovanému, že si nepraje, aby chodil do domu. K tomu, čo obžalovaný mal

vziať z domu sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa L. J. vypovedala, že obžalovaný jej telefonoval, že rozbil sklo na okne alebo na dverách, a že
ho potrebuje zaskliť. Keď tam došla, bola tam ešte aj svedkyňa L. E. a dvaja policajti. Vykonala opravu,
ktorá stála 220,- EUR a sumu zaplatila L. E..

Podľa Notárskej zápisnice zo dňa 26.1.2018 sp. zn. N 48/2018, Nz 2657/2018, NCRis 2693/2018
spísanej na Notárskom úrade notárom JUDr. N. F. bola medzi obžalovaným a poškodenou spísaná
dohoda o zúžení BSM, v zmysle ktorej nebudú do BSM patriť nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX
a LV č. XXXXX k.ú. C. D. E. s tým, že obžalovaný súhlasil, že nehnuteľnosti nadobudne do svojho

vlastníctva poškodená.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/33/2021, právoplatným dňa 14.7.2021
bolo za trvania manželstva zrušené BSM obžalovaného a poškodenej. Z Dohody o vyporiadaní BSM
uzavretej 12.11.2021 vyplýva, že poškodená nadobúda do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXXX a LV č. XXXXX k. ú. C. D. E. a obžalovaný má nadobudnúť hnuteľný majetok, a to finančné
prostriedky vo výške 38.000,- EUR a všetok majetok spoločnosti H. F. C..

Úradný záznam z kamerového záznamu, ako aj prehraný kamerový záznam obsahuje zábery interiéru
domu, a to prízemie. Záznam začína o 12.00.03 hod. V čase o 12.10.10 hod. je počuť zvuk rozbitia

skla bez toho, aby bolo vidieť rozbitý objekt, ako aj to, čo spôsobilo rozbitie skla a následne o 12.10.58
hod. je vidieť obžalovaného ako vošiel do domu a presunie sa ku skrini, odkiaľ vzal obal od mobilného
telefónu a vložil ho do tašky čiernej farby. Z kamerového záznamu z času pred 12.00 hod. je zrejmé,
že v čase okolo 9.00 hod. prišla do domu JUDr. E. za účelom kŕmenia mačiek a po ich nakŕmení dom
opustila. Podľa prefotenej komunikácie poškodená poslala dňa 4.1.2022 obžalovanému správu, v ktorej

ho žiadala, aby jej dal vedieť, keď bude chcieť vstúpiť do domu, lebo bez jej vedomia si to neželá.

Na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj ďalších dôkazov, ktoré boli oboznámené na hlavnom
pojednávaní dospel okresný súd k záveru, že konanie obžalovaného nie je trestným činom, pretoženebolo kamerovým záznamom preukázané, že sklo rozbil obžalovaný. Bolo však preukázané, že
obžalovaný do domu vošiel s úmyslom vstúpiť do neho ako do nehnuteľnosti, ktorú užíval.

Odvolací súd konštatuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a
uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie
je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „ in dubio pro reo“.
Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich

vierohodnosť a pravdivosť.

Obhajoba obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej, svedkyne L. E.
a svedkyne J.. Poškodená jasne uviedla, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť v novembri 2021,
keď si prenajal byt, a tam sa odsťahoval. Jasne popísala, za akých okolností došlo k odovzdaniu
kľúčov a zobratiu veci obžalovaným z rodinného domu, a taktiež aj situáciu, keď obžalovaný mal zobrať

vymenené kľúče z nových zámkov dverí, a keď poškodená túto skutočnosť zistila, opätovne vymenila
zámky na dverách, a taktiež nainštalovala kameru do rodinného domu, o čom už obžalovaný vedomosť
nemal. Z výpovede svedkyne L. E. je zrejmé, že keď došla do domu, našla tam obžalovaného, ktorý
jej tvrdil, že má tam trvalé bydlisko a sám jej povedal, že rozbil okno, a tak vošiel dnu. Túto skutočnosť
počula aj poškodená, keďže svedkyňa E. mala na telefóne spustený hovor s poškodenou a svedkyňa

J. spontánne potvrdila, že obžalovaný ju zavolal, aby zasklila okno, lebo ho rozbil. Svedkyňa L. E.
ešte ozrejmila, že bola v predmetný deň doobeda nakŕmiť mačky a všetko bolo v poriadku. Výpovede
poškodenej a vyššie citovaných svedkýň sú vo vzájomnej zhode. Taktiež o objektivite kamerového
záznamu nie sú žiadne pochybnosti, pričom sú presne uvedené časové údaje, kedy došlo k rozbitiu skla,
a kedy obžalovaný vošiel do domu a začal si brať veci. Aj keď jej pravdou, že kamera nezachytila presne

osobu, ktorá rozbila okno, je však zo všetkých vyššie citovaných skutočností zrejmé, že iná osoba, ako
obžalovaný to spôsobiť nemohla. Logicky z toho vyplýva, že skutočne obžalovaný už nemal vedomosť,
že poškodená druhýkrát vymenila zámky na dverách a nainštalovala kameru pred svojím odchodom do
Talianska. Z uvedených časových údajov je evidentné, že ak by sklo nerozbil obžalovaný, musel by sa
tam stretnúť s iným páchateľom. Je tiež nelogické, na čo by vôbec obžalovaný sa približoval k domu,

a ako by chcel zrealizovať zo svojho pohľadu svoje právo vojsť do domu, keď nemal mať kľúče od domu.

Na základe vyššie uvedených dôkazov aj odvolací súd konštatuje, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako sa mu kladie za vinu. Objektívne ďalej bolo preukázané, že obžalovaný
s poškodenou uzavreli dohodu o zúžení BSM, taktiež rozsudkom za trvania manželstva bolo ich

BSM zrušené a na základe ich vzájomnej dohody aj vyporiadané. Poškodená sa tak stala výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a obžalovanému vyplatila 38.000,- EUR za účelom vzájomného
vyporiadania a obžalovanému ešte ostal všetok majetok spoločnosti H. F. C.. Jednoznačne bolo
preukázané, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť v novembri 2021, kedy si našiel aj iné bývanie,
bolo mu zakázané poškodenou vstupovať do domu, a taktiež obžalovaný odovzdal kľúče od domu

poškodenej. V čase skutku bol obžalovaný s poškodenou ešte v manželskom vzťahu, aj keď neviedli
spoločnú domácnosť. Návrh na rozvod bol podaný dňa 31.1.2022 a manželstvo bolo rozsudkom zo dňa
18.10.2022 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.11.2022.

Podľa § 3 ods.1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska
na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Podľa § 3 ods.2 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená

súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na
individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.

Podľa§3ods.3zák.č.253/1998Z.z.ohlásenípobytuobčanovSlovenskejrepublikyaregistriobyvateľov
Slovenskej republiky prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej

v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

Podľa § 194 ods.1 Tr. zák. kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá
dopustí sa trestného činu porušovania domovej slobody.Obydlím iného sa pritom rozumie dom, byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie, vrátane priestorov
a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté, inej osoby, než páchateľa (§

122 ods.5 Tr. zák.). V zmysle platných zákonov platí všeobecná premisa, podľa ktorej je manžel
nevlastník oprávnený užívať byt manžela vlastníka z titulu existujúcich rodinnoprávnych vzťahov, najmä
povinnosť manželov žiť spolu, neplatí to však bezvýnimočne. Výkon práv totiž nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
ako mimoprávnymi pravidlami ľudského správania sa. Existencia rodinnoprávneho vzťahu zakladá

právo manžela bývať v byte, ktorý patrí druhému manželovi ak ide o spoločnú domácnosť rodiny
založenú manželstvom. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom uvedeným v rozhodnutí NS SR sp. zn.
2Tdo/50/2016, že rozhodujúcou skutočnosťou je teda to, kto konkrétne obydlie v čase činu reálne užíva
(má v ňom svoju domácnosť a súkromie) a nie právny vzťah k takémuto priestoru. Výsledky dokazovania
jednoznačne ukazujú, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť, preto existencia „formálneho“
rodinného vzťahu mu nezakladala právo vniknúť do domu, ktorého vlastníčkou je poškodená, keď reálne

už v dome nebýval a nemal do predmetného domu ani prístup. Ani adresa sídla firmy neumožňuje
v danom prípade obžalovanému neoprávneným spôsobom vniknúť do domu poškodenej, lebo tým, že
opustilspoločnúdomácnosť,faktickyzmenilajreálnesídlofirmyabolojehopovinnosťouadministratívne
si zmenu vyznačiť. Napokon, z výpovede poškodenej vyplynulo, že miesto podnikania malo byť v A.
I. E. C. K..

Úlohou okresného súdu bude v prípade potreby doplniť dokazovanie a hlavne opätovne zákonným
spôsobomvyhodnotiťvšetkydôkazyjednotlivoavichvzájomnejsúvislostianáslednevovecirozhodnúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku

okresného súdu, ale stotožnil sa s dôvodmi odvolateľa, ako aj s dôvodmi v písomnom vyjadrení
poškodenej, preto podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322
ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.