Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200537
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:8721200537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

sudkýň JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otília Belavá v právnej veci žalobkyne: A. E., J.. X.X.XXXX,
G.: E. XXX/XXX, L. E., zastúpenej JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom: Kudlovská 1,
Humenné,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlom:Pribinova2,Bratislava,
o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III. z 27. mája 2022, č.k. 24Cpr/15/2021-153, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému nepriznal

náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobkyňa v konaní o neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou navrhovala, aby súd prvej inštancie určil, že
výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni na základe listu žalovaného zo 06.10.2020
je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola na základe rozhodnutia vedúceho služobného
úradu Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 01.07.2002 vymenovaná do funkcie hlavný referent -

Správa katastra Snina do dočasnej štátnej služby a následne rozhodnutím vedúceho služobného úradu
Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 16.12.2004 bola žalobkyňa vymenovaná do stálej štátnej služby.
Z opisu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne vo funkcii hlavný referent z 01.06.2017 mal súd prvej
inštanciepreukázané,žežalobkyňaakonajnáročnejšiučinnosťvykonávalaodbornúprípravurozhodnutí
v prvom stupni správneho konania (bod 15. opisu), ďalej samostatnú a opakujúcu sa činnosť pri príprave
podkladov na rozhodnutie, vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad
na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti, ako aj zabezpečenie

spracovania poštových zásielok, ich odovzdania na poštu a preberania poštových zásielok z pošty (bod
17. opisu). Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobkyňa dňa 25.10.2019 na predpísanom formulári
označenom ako Súhlas s trvalým preložením svojim vlastnoručným podpisom potvrdila, že v súlade s
§ 58 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe nesúhlasí so svojim trvalým preložením na voľné
štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca v 3. platovej triede, v organizačnom útvare Okresný úrad
Snina, katastrálny odbor, s miestom vykonávania štátnej služby v Snine s účinnosťou od 01.12.2019.
Žalobkyňa odmietla podpísať vyhotovený písomný záznam z pohovoru zo dňa 12.10.2019, a v tejto

veci neuviedla ani vyjadrenie. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný
písomne ponúkol žalobkyni uvedené štátnozamestnanecké miesto bez uvedenia toho, či ide o miesto na
technickom oddelení, dokumentácie a poskytovania informácií alebo o miesto na oddelení zápisov práv
k nehnuteľnostiam, zároveň žalobkyňa neobdržala opis činností tohto nového štátnozamestnaneckéhomiesta, ani nepožiadala žalovaného o predloženie opisu činností ponúknutého miesta, a to ani písomne,
ani ústne. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňa 31.12.2020 výpoveďou
žalovaného zo dňa 06.10.2020. Neplatnosť výpovede žalobkyňa odôvodňovala tým, že jej nebolo

ponúknuté štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca 3. platovej triede s činnosťou vykonávanie
zápisov práv k nehnuteľnostiam, ale opakovane na pokyn prednostu len novovytvorené miesto radca
v 3. platovej triede so zaradením na podateľni. Za predpokladu, ak by žalobkyni ponúkol žalovaný
preloženie na jej presystematizované štátnozamestnanecké miesto, ponuku by neodmietla. Postup
žalovaného považovala za nezákonný, v rozpore s § 24 písm. b) zákona o štátnej službe, nakoľko

štátnozamestnanecké miesto S.. H. na technickom oddelení bolo zrušené bez náhrady a toto zrušené
miesto nie je možné opätovne v rámci tej istej organizačnej zmeny nanovo vytvoriť na inom oddelení
a následne ho presystematizovať na ďalšie novo vytvorené miesto vo funkcii samostatný radca so
zaradením v 3. platovej triede. Uvedená organizačná zmena bola podľa žalobkyne zmätočná, nakoľko z
nej nebolo zrejmé, ktoré miesta mali byť zmenou skutočne dotknuté, pričom takto mohla byť spracovaná
až dodatočne. Žalobkyňa mala za to, že organizačnou zmenou a nadbytočnosťou nie je príčinná

súvislosť a nestala sa pre žalovaného nadbytočnou. Výpoveď bola daná žalobkyni z osobných dôvodov,
vzhľadom na to, že jej miesto obsadila S.. H.. Podľa žalobkyne, uvedeným konaním žalovaného došlo
aj k porušeniu zásady zákonnosti, stability a zásady rovnakého zaobchádzania.
3. Pri posudzovaní otázky zákonnosti organizačnej zmeny súd prvej inštancie vychádzal z § 24
zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe. S poukazom na § 24 písm. b) zákona o štátnej službe mal

súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov preukázané, že v dôsledku vykonanej organizačnej zmeny
boli zrušené všetky štátnozamestnanecké miesta na katastrálnom odbore, nakoľko z pôvodných piatich
štátnozamestnaneckých miest vo funkcii hlavný referent v 2. platovej triede, na tomto oddelení vzniklo
päť nových štátnozamestnaneckých miest vo funkcii radca v 3. platovej triede, vrátane dvoch nových
miest na pozícii samostatný radca v 4. platovej triede a hlavný radca v 6. platovej triede. Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že k zrušeniu všetkých štátnozamestnaneckých miest na oddelení zápisov práv
k nehnuteľnostiam k 30.11.2019 došlo na základe organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 16 zo dňa 13.09.2019. Uvedeným opatrením sa počnúc dňom 01.12.2019 vykonali zmeny
v tabuľke zloženia a počtov miest na okresných úradoch na zabezpečenie optimalizácie miest za
účelom zjednotenia funkcií na jednotlivých odboroch na všetkých okresných úradoch. Uzavrel, že

organizačná zmena sa prejednala so zamestnancami včas. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k
30.11.2019 sa zrušili všetky miesta na katastrálnom odbore a k 01.12.2019 vrátane miesta žalobkyne
a následne sa vytvorili nové miesta s inou náročnejšou alebo s ďalšou činnosťou. Súd prvej inštancie
nepostupoval podľa § 319 C.s.p. a nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez návrhu žalobkyne.
Vykonanie ďalších dôkazov nepovažoval súd prvej inštancie za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Skonštatoval, že pokiaľ teda žalobkyňa na základe takto vykonanej organizačnej zmeny nesúhlasila
s trvalým preradením na vhodné miesto, bolo jej možné dať výpoveď v zmysle § 75 ods. 1 písm.
b) zákona o štátnej službe. V dôsledku organizačnej zmeny žalobkyňa nemala nárok na rovnaké
štátnozamestnanecké miesto s rovnakou pracovnou náplňou a zároveň vo vyššej 3. platovej triede.
S poukazom na § 75 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 27 ods. 2 zákona o štátnej

službe a článku 4 Nariadenia služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 56/2017
súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyni bolo na pohovore dňa 25.10.2019 ponúknuté miesto vo
funkcii radcu v 3. platovej triede na katastrálnom odbore, ktoré odmietla. Uvedenú skutočnosť mal súd
prvej inštancie preukázanú z listinných dôkazov a zo svedeckej výpovede F.. S.. D. E.. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že odborné činnosti vykonávané do 30.11.2019 na

oddelení technickom, dokumentácie a poskytovania informácií sa neodlišovali od činnosti na oddelení
zápisov práv k nehnuteľnostiam a tieto by spolu nesúviseli. Dodal, že išlo o činnosti na tom istom
katastrálnom odbore, pričom zo svedeckej výpovede mal súd prvej inštancie preukázané, že S.. H.
niekedy vypomáhala na jej oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam, iba túto prácu nevykonávala
komplexne. Pracovníčky katastrálneho odboru sa takisto zastupovali na podateľni. Zhrnul, že išlo teda

o miesto na tom istom odbore štátnej služby (geodézia, kartografia a kataster). Súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiadny vecný a relevantný dôvod, pre ktorý odmietla ponúknuté
miesto radcu v 3. platovej triede na katastrálnom odbore na podateľni. Pokiaľ žalobkyňa porovnávala
svoju situáciu s S.. H., táto mala podľa súdu prvej inštancie vysokoškolské vzdelanie a na jej miesto
žalobkyňa nespĺňala zákonom požadované kritériá. Podľa súdu prvej inštancie účelom organizačnej

zmeny nebolo poškodenie osoby žalobkyne a sledoval sa ňou objektívny cieľ. Z výpovede svedkyne,
vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, mal súd prvej inštancie preukázané, že miesta na
podateľni sú pre riadny chod odboru potrebné a túto situáciu bolo potrebné riešiť obsadením miest.
Diskriminácia žalobkyne nemohla spočívať v tom, či sa aj s ostatnými pracovníčkami vykonal pohovoralebo nie, ktorú skutočnosť nemal súd prvej inštancie za preukázanú, pri ich následnom zaradení na
nové pracovné pozície.
4. K námietke žalobkyne, že o organizačnej zmene sa neuskutočnila žiadna porada, súd prvej inštancie

uviedol, že zákon o štátnej službe explicitne neupravuje postup, akým majú vedúci zamestnanci
informovať o pripravovaných a uskutočňovaných organizačných zmenách. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že hoci bol spôsob vedenia pohovoru so žalobkyňou ohľadom organizačnej zmeny formálny,
nevyplynulo z neho, že by bol vedený úmyselne tak, aby sa získal od nej nesúhlas s jej preložením a
docieliť tak jej prepustenie zo štátnozamestnaneckého pomeru. Naopak, z reakcie prednostu okresného

úradu vyplynulo jeho prekvapenie, že žalobkyňa nesúhlasila s preložením na miesto, kde mala mať
vyšší plat. Žalobkyňa zároveň nepožiadala o ďalšie informácie alebo vysvetlenie k organizačnej zmene.
Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že pri organizačnej zmene a pri ponukovej
povinnosti postupoval žalovaný voči žalobkyni v súlade s platnými právnymi predpismi a internými
predpismiMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky.Poznamenal,žežalobkyňavdanejvecikontaktovala
kanceláriu generálneho tajomníka služobného úradu za účelom prešetrenia okolností jej výpovede zo

štátnozamestnaneckého pomeru, pričom komisia dospela k záveru, že nedošlo k pochybeniu zo strany
služobného úradu, ktorý sa zákonným spôsobom vysporiadal s ponukovou povinnosťou vo vzťahu
k žalobkyni. Aj súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný postupoval uvedeným spôsobom, zároveň
bol zachovaný princíp zákonnosti podľa článku 2 zákona o štátnej službe. S poukazom na § 71 ods. 1
písm. b), § 73 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe, súd prvej inštancie skonštatoval, že výpoveď

bola žalobkyni daná písomne a bola jej doručená dňa 06.10.2020, v ktorej bol riadne vymedzený jej
dôvod a to zrušenie štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii hlavný referent na oddelení zápisov práv
k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Snina. Uzavrel, že v danej veci boli splnené
všetky náležitosti vyžadované pre platnosť výpovede danej žalobkyni. Súd prvej inštancie nedospel ani
k záveru, že by v dôsledku organizačnej zmeny išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, aj

keď subjektívne mohla žalobkyňa pociťovať postup žalovaného ako nespravodlivý. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu, t.j. nielen, pokiaľ ide o určenie neplatnosti výpovede,
ale aj o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že v konaní úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však žiadne

trovy nevznikli, preto mu súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal. Pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. f), h) C.s.p., ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že výpoveď zo

štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni dňa 06.10.2020 je neplatná a jej štátnozamestnanecký
pomer trvá a zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam najmä tým, že nevzal do úvahy okolnosti, na základe ktorých došlo k neštandardnej
zmene rozhodnutia štatutárneho zástupcu žalovaného pri vytvorení nového štátnozamestnaneckého

miesta, samostatný radca v platovej triede 4., jeho obsadeniu F.. H. v rámci organizačnej zmeny na
katastrálnom odbore, oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam vrátane práve osoby žalobkyne, ktorá
mala uvoľniť pracovnú pozíciu vo funkcii radca na zápise práv k nehnuteľnostiam. Namietala, že súd
prvej inštancie pri preskúmaní platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru by mal skúmať
splnenie nielen hmotnoprávnych podmienok skončenia výpovede zamestnávateľa obsiahnutých v §

172 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z., ale aj z hľadiska toho, či výpoveď nebola daná žalobkyni v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že v konaní bolo preukázané,
že rozhodnutie prednostu Okresného úradu Snina o prerozdelení štátnozamestnaneckých miest na
oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam nevychádzalo z návrhu vedúcej oddelenia, F.. E., ale bolo
vykonané výlučne v zmysle požiadaviek S.. H.. Poukázala pritom na výpoveď svedkyne F.. E., z ktorej

vyplýva, že pôvodne do 30.11.2018 boli na oddelení 4 zapisovateľky, jedna podateľňa a 1 vedúca, po
organizačnej zmene od 01.12.2018 boli 3 zapisovateľky, 1 miesto vkladár a 3 v podateľni. Uviedla,
že v zmysle návrhu vedúcej oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam na obsadenie novovzniknutých
štátnozamestnaneckých miest v rámci organizačnej štruktúry zo zápisu listín na rozhodovacie miesto
bola presunutá zamestnankyňa s vysokoškolským vzdelaním právnického zamerania. Zvyšné 3

zapisovateľky, pani E., H. M. A. navrhovala vedúca oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam zaradiť
tak ako doposiaľ, voči čomu nemal štatutárny zástupca žalovaného výhrady. Zásadným zvratom v
rozhodnutí štatutárneho zástupcu žalovaného bolo podľa žalobkyne to, že S.. H. bolo zo strany jej
vedúcej technického oddelenia, dokumentácie a poskytovanie informácií oznámené, že je miesto natechnickom oddelení bolo zrušené a má byť zaradená na podateľňu na technickom oddelení, s čím
nesúhlasila. Dôvodila, že po zásahu S.. H. žalovaný bez toho, aby zohľadnil 23 ročné pracovné
skúsenosti žalobkyne a jej ochoty zotrvať v štátnej službe na tej istej pracovnej pozícii na zápise práv

k nehnuteľnostiam bez náležitého vysvetlenia zmenil súhlas s preobsadením štátnozamestnaneckých
miest v zmysle návrhu vedúcej oddelenia a na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam účelovo vytvoril
nové štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca v 4. platovej triede, ktoré obsadil S..
H., ktorá so zápisom práv mala len minimálne skúsenosti a na novovytvorené štátnozamestnanecké
miesto vo funkcii radca na novovytvorenú podateľňu presunul žalobkyňu, na ktorom nemohla efektívne

zužitkovať svoju dlhoročnú prax so zápisom práv k nehnuteľnostiam. Dodala, že S.. H. na oddelení
zápisov práv k nehnuteľnostiam vo funkcii samostatný radca v 4. platovej triede reálne vykonávala len
tie pracovné činnosti ako ostatné 2 zapisovateľky v 3. platovej triede, t.j. iba prípravu rozhodnutí, pritom
rozhodovaciu činnosť, t.j. vklady vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a rozhodovanie o oprave
chýb v katastrálnom konaní vykonáva iná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním v
6. platovej triede. Podľa žalobkyne, hoci sa samotné splnenie kvalifikačnej požiadavky zo strany S.. H.

na obsadenie novovytvoreného štátnozamestnaneckého miesta v 4. platovej triede javí ako formálne
správne, vo svojej podstate znamenalo presadenie výslovne osobného záujmu tejto zamestnankyne
pracovať na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam, a nie zabezpečenie kvalitného a plynulého
plnenia pracovných úloh po uskutočnení organizačnej zmeny. V procese realizácie organizačnej zmeny
žalobkyňa v porovnaní s S.. H. nemala vytvorené rovnaké podmienky tak, aby aj ona mala možnosť si

vybrať novovytvorené štátnozamestnanecké miesto, na ktorom chce pracovať. V dôsledku uvedeného
došlo k porušeniu zákazu diskriminácie uvedenom v § 4 zákona č. 55/2017 Z.z. tým, že žalobkyňa
s odbornými vedomosťami a zručnosťami organizačnej zmeny bola v rámci organizačnej zmeny
znevýhodnená preložením na novovytvorenú podateľňu s opisom činností, ktoré predtým vykonávala
len príležitostne v obmedzenom rozsahu v rámci zastupovania. Nestotožnila sa ani s odôvodnením

uvedeným v bode 50. napadnutého rozsudku a to, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
odborné činnosti vykonávané do 30.11.2019 na oddelení technickom, dokumentácie a poskytovania
informácií sa neodlišovali od činnosti na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam a tieto by spolu
nesúviseli. V tejto súvislosti poukázala na to, že z výsluchu S.. E. bolo v konaní preukázané, že
odborné činnosti vykonávané do 30.11.2019 na oddelení technickom, dokumentácie a poskytovania

informácií boli úplne iné ako činnosti na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam. Uviedla, že nerovnaké
zaobchádzanie so žalobkyňou v porovnaní s ostatnými zamestnancami na rovnakej funkcii v rovnakom
odbore štátnej služby vyplýva z nespornej skutočnosti, že s ďalšími dvoma zapisovateľkami zo strany
žalovaného nebol uskutočnený žiaden osobný pohovor, tak ako so žalobkyňou dňa 25.10.2019, ich
prechod na novú funkciu radca v 3. platovej triede bol plynulý so zachovaním takmer celého opisu

činnosti okrem jednej a to najnáročnejšej činnosti nevyhnutnej pre zaradenie do 3. platovej triedy pri
zápise práv k nehnuteľnostiam a s tým súvisiaceho udelenia výnimky z vysokoškolského vzdelania.
Podľa žalobkyne, u týchto zamestnankýň bolo v plnom rozsahu rešpektované právo na novovytvorené
štátnozamestnanecké miesto s rovnakým opisom činnosti a tiež vo vyššej 3. platovej triede, čo však
u žalobkyne nebolo. Namietala aj spôsob vedenia pohovoru s prednostom okresného úradu, ktorý bol

formálne vedený zmätočne, nezrozumiteľne, nakoľko žalobkyňa nemohla vedieť, na ktorej podateľni
a na akom oddelení má pracovať, t.j. či išlo o podateľňu na technickom oddelení alebo na oddelení
zápisov práv k nehnuteľnostiam, rovnako namietala aj to, že jej nebolo zrejmé, z akého dôvodu mala
byť preložená na bližšie neurčenú podateľňu ako jedna z troch zapisovateliek na rovnakom oddelení.
Zároveň žalobkyni nebol predložený opis činnosti ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta, ktoré

bol žalovaný povinný charakterizovať v písomnom zázname z osobného pohovoru alebo objasnením
minimálnenajnáročnejšejčinnostispojenejsvýkonomštátnejslužby,ktorésúvýznamnéprerozhodnutie
o prijatí alebo neprijatí ponúknutého voľného miesta a pre posúdenie otázky jeho vhodnosti pre
žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danej
veci boli splnené hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona č.

55/2017Z.z.Zformálneuskutočnenéhoosobnéhopohovoruz25.10.2019a06.11.2019nevyplývapodľa
žalobkyne naplnenie dôvodov pre danie výpovede. Žalobkyňa na záver zhrnula, že konanie
žalovaného je potrebné považovať za formálny výkon práva, ktorý obchádzal sledovaný účel a zmysel
ponukovej povinnosti žalovaného, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok a predpokladov platného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Právny úkon v spojení s ponukovou povinnosťou bol podľa

žalobkyne vykonaný žalovaným právne neakceptovateľným spôsobom, pretože so žalobkyňou bolo
zaobchádzané nerovnakým spôsobom tým, že v porovnaní s ostatnými zamestnancami na rovnakej
pracovnej pozícii na tom istom odbore nemala rovnaké možnosti, aby návrh na trvalé preloženie
zohľadňoval obdobný charakter činnosti, ktoré vykonávala na zrušenom štátnozamestnaneckom miestepodľa opisu štátnozamestnaneckého miesta vo vyššej 3. platovej triede. Zdôraznila, že v konaní
predložila dôkazy preukazujúce, že v jej prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a
žalovaný bol povinný preukázať, že uvedenú zásadu neporušil. Žalovaný v konaní nepredložil dôkaz, z

ktoréhobyvyplývalopak.Účelovosťpostupužalovanéhopriorganizačnejzmenevyplývaajztabuľkyč.2
zloženiaapočtovštátnozamestnaneckýchmiest,vzmyslektorejštátnozamestnaneckémiestovofunkcii
hlavný referent v 2. platovej triede na technickom oddelení, dokumentácie a poskytovania informácií,
na ktorom vykonávala štátnu službu S.. H. bolo organizačnou zmenou zrušené bez náhrady a zároveň
ku dňu 01.12.2019 bolo presunuté na oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, kde sa v ten istý deň

presystematizovalo na funkciu samostatný radca v 4. platovej triede.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení sa nič

nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené
ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v
ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel
odvolací súd prihliadať.
9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v

odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej výpoveď daná písomne
žalovaným,ktorájejboladoručenádňa06.10.2020nespĺňalavšetkynáležitostipredpokladanézákonom
a zároveň, že by išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý záver aj náležite odôvodnil, s
ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal riadne dokazovanie,
z ktorého vyplynul uvedený záver, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa

bola na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu Katastrálneho úradu v Prešove vymenovaná
do stálej štátnej služby, č. I.-XXXX/XXXX L. XX.XX.XXXX vo funkcii hlavného referenta, a na základe
dodatku č. 1 k služobnej zmluve č. I.-XXXX/XXXX L. XX.XX.XXXX bola žalobkyňa s účinnosťou
od 01.10.2013 trvalo preložená na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (žalovaného) na pozíciu hlavného referenta zaradenú do 4. platovej

triedy na Okresný úrad Snina, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam. Taktiež
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dodatkom k služobnej zmluve z 24.02.2014 č.p. U.-
Q.-XX-XXX/XXXX-K. sa v dôsledku zriadenia klientskeho centra na Okresnom úrade v Snine dňa
24.02.2014 prednosta Okresného úradu Humenné dohodol so žalobkyňou ako štátnou zamestnankyňou
na zmene opisu činností štátnozamestnaneckého miesta s účinnosťou od 24.02.2014, ďalším dodatkom

k služobnej zmluve z 01.06.2017, č: U.-Q.-XXXX/XXXXXX-XXX došlo s účinnosťou od 01.06.2017 k
zmene obsahu služobnej zmluvy a že žalovaný dňa 06.10.2020 písomne oznámil žalobkyni výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017
Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú žalobkyňa osobne prevzala
dňa 06.10.2020, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom, a to základe opatrenia ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 16 z 13.09.2019 s účinnosťou od 01.12.2019. Vykonaným dokazovaním
bolo zároveň preukázané, že v dôsledku organizačných zmien týkajúcich sa zloženia a počtu
štátnozamestnaneckých miest na Okresnom úrade Snina Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa
s účinnosťou od 01.12.2019 zrušilo štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný referent, 2. platová
trieda, v odbore štátnej služby 2.03 Geodézia, kartografia a kataster, na oddelení zápisov práv k

nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Snina, na ktorom žalobkyňa vykonávala štátnu
službu. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny a s tým
súvisiaceho zrušenia štátnozamestnaneckého miesta bolo vytvorenie nového štátnozamestnaneckého
miesta, ktoré žalobkyňa pri osobnom pohovore dňa 25.10.2019 a 06.10.2020 neprijala, nesúhlasila s
trvalým preložením v služobnom úrade a zároveň sa žalobkyňa so služobným úradom nedohodla inak,

preto žalovaný so žalobkyňou ukončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 71 ods. 1 písm.
b) zákona o štátnej službe z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe.
10. K tvrdeniam žalobkyne v jej odvolaní o tom, jej bola daná výpoveď neplatne vzhľadom
na neštandardnú zmenu rozhodnutia štatutárneho zástupcu žalovaného pri vytvorení nového
štátnozamestnaneckého miesta, odvolací súd dôvodí, že právny názor prvoinštančného súdu uvedený v

odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že v danej veci boli splnené všetky náležitosti vyžadované pre
platnosť výpovede danej žalobkyni, ktorá svojim obsahom, ani účelom neodporuje zákonu, neobchádza
ho, nie je ani v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, je správny. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo 46/2009z 25.11.2009, kedy v zmysle ustálenej súdnej praxe nielen v pracovnoprávnych sporoch ale rovnako
aj pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní
o organizačných zmenách ako aj pri výbere zamestnanca, s ktorým mieni skončiť pracovný pomer

resp. štátnozamestnanecký pomer skončiť vtedy, ak sa jeho funkcia (druh práce) stane nadbytočná.
Rozhodnutie o organizačnej zmene ani jej účelnosť súd nepreskúmava.
11. K námietke žalobkyne, že prednosta okresného úradu viedol so žalobkyňou ohľadom ponuky
nového pracovného miesta pohovor, ktorý bol formálny, nezrozumiteľný a zmätočný, nakoľko žalobkyňa
nemohla vedieť, na akom oddelení má pracovať, t.j. či išlo o podateľňu na technickom oddelení alebo

na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam, ako aj to, že jej neboli zrejmé dôvody takéhoto preloženia,
zároveň jej nebol predložený opis činnosti ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta, odvolací súd
uvádza, že táto námietka je bez právneho významu. Z obsahu spisového materiálu je nesporné,
že žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s trvalým preložením na novovytvorené štátnozamestnanecké
miesto vo funkcii radca v organizačnom útvare: oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho
odboru Okresného úradu Snina s účinnosťou od 01.12.2019. Zo záznamu z pohovoru so žalobkyňou

uskutočneného dňa 25.10.2019 z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenia nového
štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 34 spisu) vyplýva, že žalobkyňa bola riadne informovaná o
organizačnej zmene, ktorá vznikla v súvislosti s písomným rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej
republiky formou organizačného opatrenia. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasila s
trvalým preložením na novovytvorené voľné štátnozamestnanecké miesto, s účinnosťou od 01.12.2019

(č.l. 33 spisu), pričom odmietla podpísať záznam z pohovoru, voľné miesto neprijala a odmietla sa
vyjadriť, boli jej opätovne ponúknuté ďalšie vhodné štátnozamestnanecké miesta v rámci služobného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súlade s § 29 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe,
s čím žalobkyňa nesúhlasila a žiadne z ponúknutých voľných štátnozamestnaneckých miest neprijala,
nesúhlasila s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a zároveň sa so služobným

úradom nedohodla inak. Odvolací súd mal ďalej z úradného záznamu z 07.11.2019 preukázané (č.l.
37 spisu), že žalobkyňa bola opätovne požiadaná, aby sa vyjadrila k ponuke štátnozamestnaneckého
miesta, pričom táto odmietla komunikácia vzhľadom na jej práceneschopnosť. Odvolací súd dodáva, že
v konaní nebolo tiež preukázané, žeby zo strany žalovaného ako zamestnávateľa došlo k psychickému
nátlaku pri skončení pracovného pomeru smerom k žalobkyni. Vzhľadom na uvedené je potom bez

významu aj dôvod, ktorý viedol k ukončeniu pracovného pomeru. Vychádzajúc tak z toho, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou daná žalobkyni obsahovala všetky zákonné náležitosti a
nebolo preukázané, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, prípadne ho obchádzala,
závery súdu prvej inštancie týkajúce sa platnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
06.10.2020 sú správne, pričom správnosť uvedených záverov neboli spôsobilé spochybniť ani ďalšie

žalobkyňou uvádzané argumenty v podanom odvolaní.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami sporových strán, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (viď
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03).

13. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobkyne nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ako vecne a právne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko plne procesne úspešnému žalovanému trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal (viď uznesenie kolégia NS SR č. 15 z
9.10.2018).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).