Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623201219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7623201219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. a 2. D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., obaja
zastúpení advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO: 47 253 126, proti žalovaným: 1. E. F., G. H., (neznámy vlastník), 2. neznámy (nezistený) právny

nástupca pozemnoknižného vlastníka I. H., nar. XX.XX.XXXX, 3. neznámy (nezistený) právny nástupca
pozemnoknižného vlastníka J. C., G. H., nar. XX.XX.XXXX, 4. neznámy (nezistený) právny nástupca
pozemnoknižného vlastníka K. F., nar. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX C., žalovaní v 1. až 4. rade, ako
neznámi vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.6.2023 č.k. 11C/14/2023-78

r o z h o d o l :

M e n í výrok rozsudku o náhrade trov konania tak, že žalobcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne
a nerozdielne priznáva voči spoločne a nerozdielne povinným žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov
konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.

P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu proti spoločne a nerozdielne povinným žalovaným v 1. až 4. rade

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C., pozemok KNE parcela č. XXXXX/X o výmere
464 m2, orná pôda tak, že túto prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom v 1. a v 2. rade
a uložil im povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť každému z bývalých spoluvlastníkov na strane
žalovaných sumu 300,00 eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej

pokladnici. Žalobcom náhradu trov konania voči žalovaným nepriznal.

2. Vo veci rozhodoval potom, čo Slovenský pozemkový fond ako zástupcu žalovaných podľa zákona
č. 180/95 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nereagoval na návrh
žalobcov na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou. Žalobcovia navrhovali
odkúpenie spoluvlastníckych podielov na pozemkoch potom, čo splnili požiadavky Slovenského

pozemkového fondu na predloženie územnoplánovacej dokumentácie a znaleckého posudku č. 16/21
znalkyne J. E. C. o ocenení nehnuteľnosti na účely stanovenia primeranej peňažnej náhrady. Súd prvej
inštancie vychádzajúc zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemohlo dôjsť k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva, rozhodol v súlade s návrhom žalobcov majúc za zistené, že nehnuteľnosť nie je
účelné rozdeliť a teda je dôvod na jej prikázanie do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za

primeranú náhradu, keď aj z vyjadrenia Mesta Krompachy vyplynulo, že s odpredajom parcely súhlasí
z dôvodu, že ide o vyriešenie prechodu z miestnej komunikácie na vlastnú parcelu žalobcov. Pokiaľzástupca žalovaných namietal sumu primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva vo výške 3,23 eur/m2 podľa znaleckého posudku J. C., súd konštatoval, že v súlade s §
151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP) zástupca žalovaných nepredložil žiadne dôkazy

a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by správnosť záverov znaleckého posudku spochybnil.
Všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavovala 1.500,00 eur, hodnota podielu každého spoluvlastníka
k dotknutému pozemku v rozsahu 1/5 tak činila 300,00 eur. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru súdu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali

v špecifickosti sporu a boli odôvodnené aj konkrétnymi okolnosťami v danej veci. Súd konštatoval, že
strany sporu ako podieloví spoluvlastníci majú postavenie iudicium duplex, teda postavenie žalobcu
aj žalovaného, súd v takom konaní nie je viazaný návrhom sporovej strany na spôsob vyporiadania,
lebo tento je daný v zákonne upraveným postupom podľa §142 OZ, spoluvlastníci nemohli vopred
predvídaťkonkrétnerozhodnutiesúdu,žalovanísúvpostaveníneznámychvlastníkov,ktorýchzastupuje
Slovenský pozemkový fond, preto priznanie náhrady voči nim by bolo nespravodlivé a vyvolanie konania

bolo slobodnou voľbou žalobcov vychádzajúc z faktu, že do ich majetkovej sféry nikto nezasahoval,
k podaniu žaloby ich nenútil a snažili sa iba vyriešiť prístup k svojej nehnuteľnosti. Zhodnotiac všetky
uvedené skutočnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, náhradu trov konania
žalobcom nepriznal.

3. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podali odvolanie žalobcovia tvrdiac existenciu
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP, že neboli splnené procesné
podmienky (a), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Nesúhlasili s aplikáciou § 257 CSP majúc

za to, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzajúce zo
špecifickosti predmetu konania, lebo aj v zmysle ústavnej praxe nemožno nepriznať náhradu podľa
tohto ustanovenia, na základe všeobecného záveru súdu hodnotiaceho dopad rozhodnutia v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázali na rozhodnutie R31/1972, v zmysle
ktorého v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má význam aj zistenie,

či navrhovateľ pred podaním návrhu ostatným spoluvlastníkom navrhoval zrušenie a vyporiadanie
dohodou spôsobom, ktorý uplatnil v konaní a dosiahol v konaní plný úspech. Zopakovali, že požiadali
Slovenský pozemkový fond (SPF) ako zástupcu žalovaných o odpredaj vyporiadavanej nehnuteľnosti,
na čo reagoval SPF výzvou na doloženie dokumentácie, znaleckého posudku, po jeho predložení
nedošlo napriek tomu k mimosúdnemu vyriešeniu veci. SPF ako zástupca žalovaných viac ako dva

a pol roka nereagoval. Vytkli tiež súdu, že ich nevyzval na vyjadrenie k možnému použitiu §257
CSP, nesúhlasili s jeho názorom, že neboli „nútení“ k podaniu návrhu, lebo práve nečinnosť zástupcu
žalovaných viedla k uplatneniu nároku v konaní pred súdom. Navrhovali preto, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal im plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo vzťahu k nim je nespravodlivé.

4. Protistrana vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie
rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov
konania v súlade s §388 CSP.

6. Rozhodnutím súdu prvej inštancie bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď
súd vychádzal z nesprávnej interpretácie použitej právnej normy a vo veci neaplikoval zodpovedajúce
zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, aj keď toto v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval.

7. Žalobcami tvrdené dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP neboli naplnené,

pretože odvolací súd nezistil absenciu procesných podmienok, za ktorých je možné vo veci konať
a rozhodnúť. Súd vo veci postupoval na základe kvalifikovaného návrhu na začatie konania, rozhodol
v rámci svojej právomoci a príslušnosti, vo vzťahu k subjektom, ktorým zákon priznáva procesnú
spôsobilosť a neexistovala ani prekážka začatého konania či rozsúdenej veci, ani nedošlo v konaník rozhodnutiu vydaného vylúčeným sudcom. V konaní súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutí neboli
zistené ani žiadne také procesné pochybenia, ktoré by bolo možné subsumovať pod odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali negatívny vplyv na procesné práva žalobcu nápravy

ktorého zásahu by sa nemohol domôcť ani v odvolacom konaní. Pokiaľ je aj rozhodnutie súdu prvej
inštancievecnenesprávne,neznamenátosúčasnezásahdoprávasporovejstranynaspravodlivýsúdny
proces.

8. V konaní je nesporné, že žalobcovia z procesného hľadiska dosiahli vo veci plný úspech, lebo

súd v súlade s ich návrhom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán. Aj keď je správna
argumentácia súdu o povahe postavenia sporových strán, ktoré sú v pozícii tzv. iudicium duplex, teda
súčasne žalobcov i žalovaných a rovnako tak je zákonu zodpovedajúca úvaha súdu o tom, že existuje
zákonné pravidlo o navrhovanom spôsobe vyporiadania v zmysle § 142 OZ, to samo o sebe nevylučuje
v tomto konaní rozhodnúť v súlade so zásadou procesného úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov
konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Aplikácia § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Spôsob § 257
CSP súdom by v zásade vylučovala v akomkoľvek prípade možnosť priznania náhrady trov v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bez toho, aby sa zohľadňoval prístup každej
z dotknutých sporových strán. Práve v predmetnom spore súd opomenul vziať do úvahy uvedené
hľadisko, keď niet pochýb, že žalobcovia predtým, než podali návrh na súd v dostatočnom časovom

odstupe viac ako dva a pol roka komunikovali so zástupcom žalovaných v otázke mimosúdneho
vyriešenia sporu. SPF ako zákonom ustanovenému zástupcovi neznámych vlastníkov (§13 a nasl.
zák. č. 180/95 Z.z.), predložili ním požadované doklady týkajúce o okolnostiach významných pre účely
vyporiadania (územnoplánovacia dokumentácia, stanovisko obce o účele a využiteľnosti pozemku,
ocenenienehnuteľnosti).Napriekuvedenému,SPFnepristúpilkvyporiadaniuspoluvlastníctvadohodou,

čo malo za následok nevyhnutnosť uplatnenia nároku v súdnom konaní. Neobstojí argumentácia súdu,
že žalobcovia neboli nútení na podanie žaloby, pretože konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je reflektovaním práve tej zásady, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie, že nikoho
nemožno nútiť zotrvať v takomto záväzkovom vzťahu, osobitne v situácii, ak podielovými spoluvlastníkmi
sú neznámi vlastníci a súčasne je riešenie tejto otázky potrebné pre praktický život a bezproblémové

užívanie nehnuteľnosti žalobcami. SPF svedčí v zmysle zákonnej úpravy zák. č. 180/1995 Z.z.
oprávnenie na nakladanie s pozemkami neznámych vlastníkov, teda aj na uzavretie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na účely uzavretia ktorej žalobcovia predložili všetky
potrebné doklady. Za daného stavu sa preto javí ako nanajvýš opodstatnené a zodpovedajúce princípu
spravodlivosti uplatniť pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov zásadu procesného úspechu v spore

podľa § 255 ods. 1 CSP, aj keď otázka účelnosti rozhodnutia je už na uvážení žalobcov, lebo je faktom,
že SPF je len zástupcom vlastníkov. Zohľadňujúc vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a priznal žalobcom proti žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď procesne úspešným odvolateľom vznikol nárok na náhradu trov konania
proti žalovaným v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).