Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 8, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205924
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123205924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

29Csp/69/2023
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831
154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

9

29Csp/69/2023
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

8
29Csp/69/2023
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 061,30 EUR za porušenie jeho spotrebiteľských
práv konštatovanom v konaní 20Csp/82/2022.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy

8 877,48 EUR s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2017. Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 10.02.2023 pod sp. zn. 20Csp/82/2022 žalobu v celom rozsahu zamietol,
pričom konštatoval, že k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu, Všeobecnej úverovej banky
a.s. na žalovaného došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 o bankách, ale aj ust. § 17 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

3. Ako spotrebiteľ si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho

spotrebiteľských práv, keďže v základnom konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil jeho právo tým,
že požadoval od neho nárok na základe neplatného právneho úkonu.4. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje
samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, ale išlo o priame naplnenie
hrozbytým,žežalovanýuplatňovalpohľadávkunasúde.Zaprimeranúvýškufinančnéhozadosťučinenia

považuje sumu vo výške 3 061,30 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný od neho
v súdnom konaní požadoval a sumy, ktorá zostáva uhradiť do istiny poskytnutého úveru; pretože
vo veciach, v ktorých je predmetom konania je finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom
rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na
úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa obohatiť chcel.

5. Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy
súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Pojem
primeraný má viacero synoným, avšak jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia preto nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška
nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť.

6. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR, v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie
a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte primeraného finančného
zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej

strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech na súde
v spotrebiteľskom právnom vzťahu.

7. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemal v spore aktívnu
legitimáciu na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku za
porušenie práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov.

9. Obrana žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 20Csp/82/2022, ktorá ani
neviedla k zamietnutiu žalobcu, keď žalobca nedostatok aktívnej legitimácie nenamietal, nepredstavuje
úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007
Z.z..

10. Právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie zákonodarca v ust. § 3 ods. 5 veta tretia
zákona č. 250/2007 Z.z. podmienil aktívnym konaním a uplatňovaním práv spotrebiteľa.

11. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného
zadosťučinenia z dôvodu, že spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv má nárok

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Pokiaľ nebola platne postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu vedeného
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 20Csp/82/2022, neboli tak nikdy jej veriteľom a postúpenie

pohľadávky bolo deklarované súdom za neplatné od počiatku a potom je vylúčené, aby boli subjektom
zodpovedným za porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa .

13.Snázoromžalobcu,žeinštitútprimeranéhozadosťučineniamáplniťsankčnúfunkciunesúhlasia,ato
z dôvodu občiansko-právneho charakteru tohto súkromno-právneho inštitútu. Rovnako je aj nesprávny

názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút a to náhradu škody.

14.Suma,ktorejsapriznaniažalobcadomáhavtomtospore,ajvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti
nespĺňa podmienku primeranosti. Pre úplnosť uvádza, že odôvodnenie nároku žalobcu na finančné
zadosťučinenie, spočívajúce v strohom vyjadrení, že ide o sumu, o ktorú sa chcel dodávateľ na jeho úkor

obohatiť po zohľadnení rozdielov medzi poskytnutým úverom a plnením na úver, pričom zdôrazňuje, že
sám žalobca do dnešného dňa veriteľovi požičanú sumu úveru nevrátil, nezodpovedá ideám právneho
štátu.15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej
nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu
reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi, aby preukázal, že konaním

žalovanéhoutrpelujmutakéhorozsahu,ktorújepotrebnézhojiťposkytnutímfinančnéhozadosťučinenia.

16. Žalobca v replike uviedol, že v zmysle zamietajúceho výroku rozhodnutia v základnom konaní je
podľa jeho názoru evidentné, že si na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti
žalovaného čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

17.Pokiaľžalovanýuvádza,žezdôvoduabsencieujmymunároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie
nevznikol, uvádza, že pre vznik nároku sa nevyžaduje vznik, ani hrozba ujmy. V danom prípade išlo už
o reálnu hrozbu vzniku ujmy, nielen akademickú, keďže žalovaný ako neoprávnený subjekt viedol voči
nemu súdne konanie.

18. Z východísk, na ktorých v sporoch o primerané finančné zadosťučinenie stavia žalovaný
posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie vyplýva, že postupník nemôže byť nikdy porušovateľom
spotrebiteľských noriem a preto ho nemožno zaviazať ani na povinnosť zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie úspešnému spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky týkajúcich sa problematiky aktívnej vecnej legitimácie postupníkom pod sp. zn.

7Cdo/26/2017, ako aj 1Cdo/147/2017.

19. Žalovaný ako inkasná spoločnosť je povinný rovnako ako banka postupovať s odbornou
starostlivosťou, čo však nedodržal a uplatňoval si voči nemu pohľadávku v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale sa súdne konanie sa snažil využiť vo

svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa nemalo oporu
v hmotnom práve.

20. Za daných okolností je žalovaný pasívne legitimovanou stranou sporu a na podporu svojej
argumentácie poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.

9Cdo/324/2020 a 7Cdo/237/2021.

21. Primeranosť uplatnenej sumy finančného zadosťučinenia je vzhľadom na postoj žalovaného
a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek
zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinnosti.

22. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v
konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí
byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti
spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné

vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ
produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí.

23. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
výška škodlivého následku, ktorý dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo spôsobiť mienil porušením

spotrebiteľského práva. Poukázal pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v
ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením
sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť
uplatnená.
24. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením

rozsudku 20Csp/82/2022, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

25. Súd I. inštancie rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.02.2023 pod sp. zn. 20Csp/82/2022
zamietol žalobu žalovaného o zaplatenie nesplatenej časti spotrebiteľského úveru vo výške 8 877,48
EUR, poskytnutého zo strany jeho právneho predchodcu, Všeobecnou úverovou bankou a.s.. K

zamietnutiu žaloby došlo pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý si pohľadávku
uplatnil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako neplatného právneho úkonu pre rozpor s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené

dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

28. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi

spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania
v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

29. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc

musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.
30. Neobstojí námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu, konštatovaných v
konaní 20Csp/82/2022, v ktorom bola žalovanému zamietnutá žaloba o zaplatenie bankovej pohľadávky
pre neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z..

31. Súd I. inštancie poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenska republiky
7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, v ktorom odmietol dovolanie postupníka o jeho povinnosti zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu zisteného porušenia spotrebiteľského práva pre rozpor s

ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aj v tomto prípade bolo konštatované splnenie podmienok
hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., z dôvodu zamietnutia žaloby postupníka
pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie pre neplatnosť postúpenia pohľadávky.

32. Konštatoval, že nemožno súhlasiť s argumentáciou postupníka, že si len uplatnil odkúpenú

pohľadávku a preto ho nemožno považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva
zodpovedala. Za úspešné uplatnenie práva je potrebné považovať obranu spotrebiteľa proti nároku
uplatňovaného dodávateľom s tým, že postupník vyvolaním súdneho konania nie nevýznamnou mierou
participoval do zásahu práv spotrebiteľa, ktoré skončilo jeho neúspechom v dôsledku nerešpektovania
kritérií postúpenia bankovej pohľadávky.

33. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R48/2022 vyplýva, že pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle§ 3 ods. 5 tretia veta, zákona č. 250/2007 je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého prípadu.

34. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Cdo/127/2017 nesporne vyplýva, že jediným predpokladom, ktorý vyžaduje ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. pre uplatnenie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je, že
spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými právnymi predpismi. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby bol medzi stranami

spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma sa nevyžaduje.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti, alebo
majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo

potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho primeranosť. Bude preto
vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah
finančného zadosťučinenia.

35. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je potom možné konštatovať, že

vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ si voči žalovanému
ako dodávateľovi v konaní 20Csp/82/2022 uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených
v ust. § 92 zákona o bankách v spojení s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalovaný
preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa, súd považoval samotný nárok na primerané
finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak žalobe vyhovel iba čiastočne.

36. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv a povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade

musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

37. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna
výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať

požiadavku primeranosti.

38. Za daného stavu s ohľadom na porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochrany
sa úspešne domohol na súde, je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
dôvodný. Žalobca v základnom konaní bol nútený podniknúť kroky na ochranu svojich spotrebiteľských

práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného
zadosťučinenia. Žalobca však svoj nárok odôvodnil len úspešnosťou v konaní, v ktorom sa žalovaný
domáhal voči nemu zaplatenia bankovej pohľadávky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie
jeho spotrebiteľského práva, ktoré bol nútený brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného a následná
obrana jeho spotrebiteľských práv viedli k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a

spoločenskomživote.Takýmitonegatívnymidôsledkami,resp.nepriaznivýmiokolnosťamiprípadu,ktoré
by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a
sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7CoCsp/32 a 125/2020).

39. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia sumu 100 EUR z dôvodu, že žalobca nepreukázal, žeby konanie žalovaného malo
negatívne dôsledky na vznik jeho nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej situácie a súčasne zohľadnil
aj skutočnosť, že pôvodnému veriteľovi neuhradil ani istinu poskytnutého úveru, ktorej zaplatenia sa
žalovaný v základnom konaní voči nemu domáhal vo výške presahujúcej sumu 4 000 EUR. Ďalej

vychádzal zo skutočností, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie a v porovnaní
s inými prípadmi u žalobcu nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa,
ktoré by mali vplyv na jeho psychiku či rodinný život. Na základe uvedených skutočností potom
priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcoviako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd
pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa,
ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujmy nemateriálnej povahy

a musí zostať na úrovni a funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn, 2Co/137/2016, 17Co/17/2018, a 9Co/50/2018).

40. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

42. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

43. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k ust.
§ 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch,
keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP.

Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu
v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. DESK).

44. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá

i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

45. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov

konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262
ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

2
29Csp/69/2023
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.