Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:0823106093.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné

prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/014190-002 zo dňa 24.07.2023, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 09. 08. 2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 09.08.2023 a doručenou správnemu súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „správny súd“) dňa 10.08.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/014190-002 zo dňa
24.07.2023, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie Okresného úradu
Čadca,odborustarostlivostioživotnéprostredieč.OU-CA-OSZP-2022/000328-005 zodňa08.12.2022
tak, že vyslovil, že vo výroku tohto rozhodnutia špecifikovaným spôsobom žalobca naplnil znaky
skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane prírody a krajiny“), tým, že vykonával
činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň znaky skutkovej
podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že nesplnil
povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 75 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, za čo
bol žalobca uznaný vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) a § 92 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody
a krajiny mu žalovaný uložil pokutu vo výške 100,- Eur. Vo zvyšnej časti výrok napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy prvého stupňa zostal nezmenený.

2. Žalobca v žalobe zároveň žiadal, aby správy súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej aj ako „SSP“). Návrh odôvodnil iba tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu ako
osobe na invalidnom dôchodku, ktorý tvorí jeho jediný príjem, hrozí značná finančná škoda.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 25. 09. 2023 tak, že
u žalovaného nie sú žiadne zákonné dôvody na to, aby súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby v danej veci vyhovel. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 184 a nasl. SSP
možno odkladný účinok správnej žalobe priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené
v ustanovení § 185 SSP, pričom žalobca žiadny takýto stav, t.j. existenciu závažnej ujmy vôbec

nepreukázal a neoznačil žiadne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť.Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 09.08.2023 zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP
(1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny predpis. Priznať odkladný účinok správnej
žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh
žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom

zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku preto musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa

30. 05. 2018, ktoré sú analogicky aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe pred správnym súdom, a v ktorom rozhodnutí kasačný súd vyslovil:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to

dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom
„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázaniazávisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej

ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakávauvedeniekonkrétnycharelevantnýchtvrdeníarozvedenie,včomkonkrétnepotenciálnuhrozbu
závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj

keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny
súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je nutné zdôrazniť,
že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len v stručnosti,
a vo všeobecnej rovine tvrdením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu ako osobe na
invalidnom dôchodku, ktorý tvorí jeho jediný príjem, hrozí značná finančná škoda. Svoje tvrdenia však

neosvedčil predložením akýkoľvek relevantných dokladov podporujúcich jeho tvrdenia, nepreukázal, že
jeosobapoberajúcainvalidnýdôchodok,nepreukázalvýškusvojichpríjmov,anijehocelkovejmajetkovej
situácie a tak nepreukázal, že jeho finančná situácia je skutočne natoľko nepriaznivá, že by v dôsledku
výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila tak závažná značná finančná
škoda, ktorá by bola dôvodom vyhovieť jeho návrhu na odklad napadnutého rozhodnutia.

13. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v
dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,

zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade fyzickej
osoby – jeho osobná, majetková a finančná situácia. Správny súd zdôrazňuje, že napadnutým
rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 100,- Eur a
taktiež mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo
výške 16,- Eur. S poukazom na súhrnnú výšku uloženej povinnosti v sume 116,- Eur sa správny

súd nedomnieva, že ide o takú vysokú sumu, ktorá by mala za následok hrozbu značnej finančnej
škody a bola by až do takej miery neúnosná, že by pre žalobcu predstavovala značné, až existenčné
riziko. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by bol osobou v existenčnom ohrození v stave
hmotnej núdze, ktorá by mu absolútne znemožňovala splniť si povinnosť uloženú v tejto výške.
Uvedené neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu

verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym
prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho konania.

14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky

uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen
nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania
žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože je poberateľom invalidného
dôchodku (ktorú skutočnosť navyše ani nepreukázal). Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnejpovinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by
mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,

či nenapraviteľný následok.

15. Správny súd v danom prípade nemal preukázaný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

16. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).