Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-8T/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010308
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Turák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2522010308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Turákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23.10.2023 v Piešťanoch, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

I. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B.

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

1/ dňa 22.1.2021 od 11:00 hod. do 11:15 hod. v Z. na adrese D. T. X v trestnom konaní vedenom
na 3. Oddelení vyšetrovania, Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Trnava pod
ČVS:ORP-1437/3-VYS-TT-2020voveciobvinenéhoE.G.,stíhanéhozaprečinublíženianazdravípodľa
§156odsek1,odsek3písmenoc)Trestnéhozákonavsúbehusprečinomvýtržníctvapodľa§364odsek
1 písmeno a) Trestného zákona v procesnom postavení svedka vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
PZ, po zákonnom poučení o zodpovednosti za vedomé uvedenie nepravdivých údajov, osobitne za

trestnýčinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346Trestnéhozákona,smotívompodstatneovplyvniť
rozhodnutie v trestnom konaní v prospech obvineného E. G., úmyselne nepravdivo vypovedala, že dňa
27.10.2019 v dobe asi o 16.00 hod. alebo 17.00 hod. bola na ulici Z. Z. K. Z., kde dobre videla na
vlastné oči, ako vo vzdialenosti asi 80 metrov od nej sa dvaja muži snažia vtiahnuť do auta E. G., pričom
ho jeden z nich ako prvý udrel jeden raz do tváre a E. G. úder iba inštinktívne vrátil a mal sa snažiť
ujsť, hoci v skutočnosti E. G. napadol úderom päsťou do tváre poškodeného S. D. ako prvý, pričom I.E.
X. sa na mieste skutku a ani v jeho blízkosti v čase jeho spáchania vôbec nenachádzala a ani skutok
nevidela, a následne

2/ dňa 4.8.2021 od 08:30 hod. do 10:25 hod. v Z. na adrese E. XX v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8T/18/2021 proti obvinenému E. G. za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, počas hlavného pojednávania v procesnom postavení svedka vo svojej
výpovedi pred sudkyňou Okresného súdu Piešťany po zákonnom poučení o zodpovednosti za vedomé
uvedenie nepravdivých údajov a po zložení prísahy, s motívom podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu v

trestnom konaní v prospech obžalovaného, úmyselne nepravdivo vypovedala, že v inkriminovaný deň
27.10.2019 okolo 16:00 hod. alebo 17:00 hod. bola v Piešťanoch a videla zo vzdialenosti pár,
asi 10 metrov, ako poškodený S. D. napadol obžalovaného E. G. viacerými údermi do hlavy a chcel ho
zobrať spoločne s L. I. do auta zn. Range Rover, pričom E. G. sa iba bránil, avšak neutekal a iba zostal
na mieste, hoci v skutočnosti E. G. napadol úderom päsťou do tváre poškodeného D. ako prvý, pričom
menovaná Rusnáková skutok vôbec nevidela, pretože sa na mieste skutku a ani v jeho blízkosti v bode
jeho spáchania vôbec nenachádzala, pričom zároveň tak Okresný súd Piešťany vo svojom rozsudku v

trestnej veci pod sp. zn. 8T/18/2021 zo dňa 27.10.2021 ako i odvolací Krajský súd v Trnave v uznesenízo dňa 22.3.2022 o zamietnutí odvolania obžalovaného, vydaného pod sp. zn. 3To/13/2022 vyhodnotil
výpoveď I.Á. X. za nedôveryhodnú, tendenčnú s cieľom pomôcť obžalovanému,

t e d a

v bode 1/
-akosvedokvtrestnomkonanípredpolicajtomuviedlanepravduookolnosti,ktorámápodstatnývýznam
pre rozhodnutie,

v bode 2/
- v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný
význam pre rozhodnutie,

č í m s p á ch a l a

v bode 1/
- prečin krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/

- prečin krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. m) Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „prokurátorka“) podala na Okresný

súd Piešťany (v súčasnosti Okresný súd Trnava, ďalej len „okresný súd“) dňa 23.12.2022 obžalobu na
obžalovanú I. X., nar. 10.06.1999 (ďalej len „obžalovaná“) pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ ako prečin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 obžalovaná urobila vyhlásenie, že je vinná podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie po splnení procesných podmienok (§ 257
ods. 5, ods. 6 Trestného poriadku) a po odpovedaní na všetky otázky položené zo strany samosudcu
obžalovanou „áno,“ okresný súd prijal. Okresný súd následne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaná priznala spáchanie skutkov sa nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom

o trestoch a prípadnom ochrannom opatrení.

Dokazovanie vo vzťahu k obžalovanej bolo vykonané čítaním podstatnej časti listinných dôkazov,
konkrétne uznesenie policajta, sp. zn. ČVS:ORP-1669/3-VYS-TT-2021 zo dňa 24.10.2022 o pribratí
znalca na podanie znaleckého posudku, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria č. 45/2022 zo dňa 14.11.2022, lustrácie v ZVJS, databáze súdov (STA a CDB),
Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP) a odpis z registra trestov.

Okresný súd mal na základe týchto listinných dôkazov preukázané, že policajt uznesením, sp. zn.
ČVS:ORP-1669/3-VYS-TT-2021 zo dňa 24.10.2022 podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribral na

podanie znaleckého posudku znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatriaMUDr. Ľubicu Ondrisovú, ktorej určil v znaleckom posudku posúdiť a zodpovedať otázky: 1) Uviesť,
či obžalovaná je závislá na omamných alebo psychotropných látkach alebo i na alkohole, 2) Ak je,
uviesť, aký je stupeň závislosti obžalovanej na týchto látkach, 3) Ak je obžalovaná závislá, uviesť, či

znalec navrhuje ochranné liečenie, aký druh liečenia, resp. aké opatrenie navrhuje znalec uložiť, 4)
Uviesť, či pri preskúmaní závislosti znalec zistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmať duševný
stav obžalovanej a 5) Iné zistenia znalca o zdravotnom stave obžalovanej v súvislosti s vyšetrovaným
trestným činom.

Zo znaleckého posudku č. 45/2022 zo dňa 14.11.2022 vyplynulo, že obžalovaná trpí poruchou
psychikyasprávaniazapríčinenouužívanímpsychoaktívnejlátky(pervitínu)-syndrómzávislosti,pričom
závislosť na iných drogách, na alkohole ani na výherných hracích automatoch nebola zistená. Bolo
tiež konštatované, že spáchanie skutku súvisí čiastočne s drogovou závislosťou. Znalkyňa nenavrhla
obžalovanej uložiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu, nakoľko jej účel by sa nedal dosiahnuť z dôvodu,
že obžalovaná je t. č. zamestnaná v Taliansku. Navyše, od apríla 2022 abstinuje, takže je predpoklad,

že ak sa udrží v abstinencii a bude pokračovať v riadnom zamestnaní, nemala by páchať
protispoločenskú činnosť. Pri skúmaní závislosti znalkyňa nezistila skutočnosti odôvodňujúce skúmanie
duševného stavu obžalovanej.

Lustrácie ZVJS a STA boli s negatívnym výsledkom, pričom z lustrácie CDB okresný súd zistil okrem

preskúmavanej veci štyri záznamy (právoplatne skočená vec vedená na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. PN-0T/21/2021, pôvodne sp. zn. 0T/21/2021 a tri exekúcie vedené proti obžalovanej ako
povinnej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/388/2021 o zaplatenie 2043,20 eura
v prospech Poštovej banky, a.s., sp. zn. 30Up/1487/2021 o vymoženie 5047 eur v prospech EOS KSI
Slovensko, s.r.o. a sp. zn. 58Ek/1987/2022 o vymoženie 5047 eur v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o..

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo preukázaných desať záznamov ohľadom
priestupkov. Ide o priestupok proti majetku zo dňa 13.04.2018 vyriešený pokarhaním, proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky (zo dňa 17.05.2020, bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur, zo dňa
29.04.2021 skočený uložením pokuty vo výške 300 eur a zákazom činnosti v trvaní 12 mesiacov, zo
dňa 24.05.2021, bola uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti v trvaní 24 mesiacov, zo

dňa 29.05.2021 skončený blokovou pokutou vo výške 20 eur), proti verejnému poriadku zo dňa
09.11.2020, uložená bola bloková pokuta vo výške 20 eur, na úseku civilnej ochrany (zo dňa 10.03.2021
s uložením blokovej pokuty vo výške 10 eur, zo dňa 10.04.2021, bola uložená bloková pokuta vo výške
10 eur, zo dňa 27.04.2021 skončený uložením blokovej pokuty vo výške 20 eur a zo dňa 28.11.2021,
bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur).

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná. Trestným
rozkazom Okresného súd Piešťany, sp. zn. 0T/21/2021 zo dňa 01.05.2021, právoplatným dňa
01.05.2021bolauznanávinnouzprečinukrádežepodľa§212ods.1 písm.b),ods.2písm.a)Trestného
zákona, za čo bola obžalovaná odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého

výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov s tým, že
obžalovaná sa osvedčila dňa 13.01.2023, a preto sa na ňu hladí, ako keby nebola odsúdená.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla, aby okresný súd v odsudzujúcom rozsudku uznal obžalovanú
vinnou na základe podanej obžaloby, a to na základe vyhlásenia o vine, a na základe toho navrhla

podľa § 36 písm. l), písm. m) Trestného zákona, za priznania jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h) Trestného zákona. Navrhla zhodnotiť pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona. Vo vzťahu k trestu sa stotožnila s trestom uloženým v trestnom rozkaze
s tým, že je evidentný negatívny vplyv E. G. na konanie obžalovanej. Neboli však preukázané žiadne
okolnosti, ktoré by podstatným spôsobom znižovali jej vlastnú zodpovednosť za spáchanie skutku.

Poukázalaajnatúskutočnosť,žeobžalovanánepodalatrestnéoznámenienaG., aakosamauviedla,
vuvedenomčasebolasamazávislánapervitíne,ktorýzískavalapráveprostredníctvomG..Vuvedenom
videla aj motiváciu k spáchaniu uvedených skutkov. Navrhla, aby okresný súd uložil obžalovanej s
použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne, so
zaradením do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči uviedol, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, k vine
sa vyjadrovať nebude. Odpor podali len v súvislosti s výškou trestu, nakoľko boli toho názoru, že trest
je neprimerane vysoký vzhľadom na okolnosti spáchania skutku. To, že nepodala obžalovaná trestnéoznámenie na E. G., že ju týral a bil, k tomu by uviedol, že ak má byť konkrétny, tak tieto skutočnosti
uviedla pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvinenej a OČTK mohli z úradnej moci v
tejto súvislosti konať. Navrhol okresnému súdu uložiť obžalovanej poľahčujúce okolnosti tak, ako uviedla

prokurátorka, ale navrhol aj § 36 písm. f) Trestného zákona, že trestný čin spáchala pod vplyvom
hrozby alebo nátlaku. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná aj na základe záverov znaleckého posudku, aj
na základe vlastnej výpovede pracuje od roku 2022 v Taliansku, kde vedie riadny život a nie je závislá,
navrhol okresnému súdu, aby pri rozhodovaní zobral do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu v zmysle §
39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na to, že použitie trestnej sadzby je pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj kratší trest. Navrhol okresnému súdu, aby
uložil obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaná právom záverečnej reči a posledného slova sa pridržiavala toho, čo uviedol jej obhajca a
tvrdila, že ľutuje svoje konanie.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom

konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred
sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá
má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného
konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. m) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sám oznámil trestný

čin príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 veta prvá Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 veta prvá a druhá Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd pri žalovaných skutkoch (činoch) v bode 1/ a 2/ obžaloby najskôr skúmal, či vzhľadom na
spôsob vykonania týchto činov a ich následky, okolnosti, za ktorých boli činy spáchané, mieru zavinenia

a pohnútku obžalovanej je ich závažnosť nepatrná. Preskúmaním týchto zákonných kritérií dospel k
záveru, že závažnosť uvedených činov nie je možné považovať za nepatrnú, preto ide o trestné činy.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov uvedených v bode 1/ a 2/ obžaloby, tak pri trestnom
čine krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je záujem na ochrane

pred klamlivými obvineniami z trestného činu, ako aj na dôvodnej činnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdu. V tomto smere klamlivým obvinením je vedomé a nepravdivé oznámenie skutkových
okolností ohľadom času a miesta, kde mal byť trestný čin spáchaný, ale aj o tom, kto je páchateľom
trestného činu.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v nepravdivom obvinení konkrétnej nevinnej osoby
zo spáchania určitého trestného činu. Táto bola naplnená tým, že obžalovaná nepravdivo obvinila z
trestného činu v rozpore so skutočnosťou inú osobu (iné osoby).

Zistený skutkový a právny stav zodpovedá tomu, že právna kvalifikácia žalovaných skutkov v bode 1/
ako prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ ako prečinu
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, je správna a zákonná. K tomu
okresný súd dodáva, že obžalovaná ako trestne zodpovedná páchateľka konala v priamom úmysle (§
15 písm. a) Trestného zákona), nakoľko chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo

ohroziť záujmy ním chránené.

O obžalovanej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná, pričom
bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov, pričom sa osvedčila dňa 13.01.2023. Okrem

toho obžalovaná v priebehu rokov 2018 - 2021 spáchala desať priestupkov (jeden proti majetku, štyri
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jeden proti verejnému poriadku a štyri na úseku civilnej
ochrany).Priukladanítrestuodňatiaslobodyokresnýsúdprihliadolnavšetkyskutočnosti azásadypodľa§34
ods. 1 až 4 Trestného zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činov
a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy, pričom obžalovanej priznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu žalovaných trestných činov a ich spáchanie
úprimne oľutovala) a § 36 písm. m) Trestného zákona (sama oznámila trestné činy príslušným
orgánom) a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
(spáchala viac trestných činov).

Okresný súd následne ukladal úhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 346
ods. 2 Trestného zákona (trestného činu najprísnejšie trestného, 2 roky až 5 rokov), ktorú následne
upravil znížením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu s použitím § 38
ods. 3 Trestného zákona (pre pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1) a podľa
§ 41 ods. 1 Trestného zákona (súbeh viacerých trestných činov). Okresnému súdu sa však použitie

upraveného rozpätia trestnej sadzby (2 roky až 4 roky) zdalo neprimerane prísne, a preto po
prijatí vyhlásenia obžalovanej, že je vinná na hlavnom pojednávaní, obžalovanej mimoriadne
znížil trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, ako v
prípade mimoriadneho zníženia trestu v rámci konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Pri
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody o jednu tretinu (1/3) pod dolnú hranicu upraveného rozpätia

trestnej sadzby (2 roky), ktoré sa považuje za zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, okresný súd uložil
obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, t. j. na samotnej spodnej hranici
trestnej sadzby.

Obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon jej bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, zistené
poľahčujúce okolnosti, zistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia

slobody nespojený s jeho výkonom (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody) v takto
stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.

Uložený trest by mal dostatočným spôsobom vplývať na obžalovanú, aby počas plynutia skúšobnej
doby viedla riadny život (nedopúšťala sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov a predovšetkým

obdobných priestupkov). Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti vo vzťahu k vedeniu riadneho života
obžalovanou zo strany okresného súdu by totiž následne znamenalo, že obžalovaná by trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu, skutočne vykonala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je
potrebné podať na tunajší súd. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.