Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010311
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822010311.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanej:

W. I., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona (účinného do 31.10.2020), na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná W. I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Q.. Z. XXX, t.č. T., Q.. Z. Č.. XX/C, J.,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v Zubrohlave a všade tam kde sa zdržiavala i napriek zákonnej povinnosti, ktorá jej vyplýva priamo
zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Námestovo zo dňa 27.07.2009, spisová značka 1P/280/2008, právoplatným dňa 20.08.2009 bola
zaviazaná prispievať na výživu svojho maloletého syna Jozefa, narodeného 04.06.1992 sumou 67,- eur
mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca O. I., nar. XX.XX.XXXX, tak túto svoju
vyživovaciu povinnosť si zo subjektívnych dôvodov vôbec neplnila ani v minimálnej výške od 20.08.2009
do 31.08.2012, čím jej takto na výživnom vznikol dlh vo výške 2.412,- eur a takto konala aj napriek tomu,

že v rozhodnom období nebola vedená v evidencii nezamestnaných, nebola vedená ako poberateľka
dávok v hmotnej núdzi a prídavkov k dávke, pracovala brigádne v oblasti poľnohospodárstva, pričom
tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchala závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona (účinného do 31.10.2020).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31.10.2020), za použitia § 36 písm. j/ Trestného
zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 20.10.2022 na W. I. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaná sa aj napriek riadne vykázanému doručeniu na súdom nariadené hlavné pojednávanie
nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila.

Súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného

poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovanej z prípravného konania, kde uviedla, že svojmu
bývalému manželovi neuhradila žiadnu sumu na výživnom z dôvodu, že on syna nechcel a chcel, aby
išla na potrat. Vyjadrila sa, že syn má aktuálne 30 rokov, býva a pracuje vo Švajčiarsku. Bežne mu
posiela peniaze. V ďalšom štádiu výsluchu využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.

Z výpovede svedka poškodeného O. I. st. vyplynulo, že sa pripája k trestnému konaniu s nárokom na
náhradu škody vo výške 2.412,- eur a ku skutku sa vyjadril, že manželstvo bolo bezproblémové. S
manželstva pochádzajú 4 deti. Všetky plnoleté. Po 40 rokoch si prestali rozumieť. V roku 2007 bývala
manželka odišla do Rakúska na brigádu, kde bola rok. Potom sa dozvedel, že sa tam zoznámila s
nejakým Poliakom. Následne, keď sa vrátila z Rakúska, odišla do Talianska. V čase, keď bola v Rakúsku,

podal návrh na rozvod, keďže nebol v takej finančnej situácií, ktorá by mu umožňovala bez problémov sa
starať o deti. Uviedol, že má vedomosť o tom, že tu bola a dcére B., ktorej sporil peniaze, tieto zobrala a
použila na zaplatenie výživného na dcéry. Po jej odchode do Talianska, sa zo začiatku zopárkrát deťom
ozvala, ale potom o nej nepočuli 14 rokov. Až náhodne, keď si zlomila ruku a ležala v nemocnici, sa
ju podarilo policajtom vypátrať. Posledné 2 roky chodí na Slovensko, ale ako vždy stále tvrdí, že nemá

peniaze. Od detí vie, že im povedala, že im nedá ani cent. Deti sú už samostatné, tri dcéry sú vydaté
a syn pracuje vo Švajčiarsku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/280/2008-45 zo dňa 27.07.2009, so správou Finančnej

polície Cosenza, Taliansko, so správou Nadácie Roberta Lanzino, so správou Veľvyslanectva SR v Ríme
s prílohami, so správou Štátnej prokuratúry pri súde Catanzaro, so správou Zbora Karabinierov Kalábrie,
s evidenciu priestupkov a s odpisom RT.

Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b/ Trestného zákona (účinného do 31.10.2020), sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (po dlhší čas),

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaná konala spôsobom popísaným v

obžalobe. Tento svoj záver súd opiera o dôkazy vykonané tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní a z ktorých vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/280/2008
zo dňa 27.07.2009 bol v tom čase maloletý O. I. zverený do osobnej starostlivosti otca, s jeho právom
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a matke W. I. bola uložená povinnosť platiť na výživu
maloletého mesačne sumou vo výške 67,- eur počnúc od 01.08.2008 do budúcna. Na zameškané

výživnézaobdobiepod01.08.2008do31.07.2009vsume6.814,50eursúdpovolilmatkeW.I. mesačné
splátky vo výške 33,- eur splatné spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia do rúk otca maloletého O.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2009.

Z výsluchu obžalovanej a poškodeného O. I. vyplynulo, že obžalovaná neplatila na svojho syna žiadne

výživné. Neobstojí vyjadrenie obžalovanej, že na syna neplatila, nakoľko ho jeho otec nechcel a žiadal
ju, aby išla na potrat, keďže vyživovacia povinnosť pre ňu vyplýva nielen zo Zákona o rodine, ale aj z
rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/280/2008 zo dňa 27.07.2009. Z výsluchu obžalovanej
v prípravnom konaní vyplynulo, že od roku 2008 pracovala v Taliansku na čierno. Taktiež z jej výsluchu
vyplynulo, že výška jej mesačného príjmu je cca 500,- eur.S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že obžalovaná v rozhodnom období mala
príjem, z ktorého mohla uhrádzať výživné na svojho syna.

Súd preto nemal pochybnosti o vine obžalovanej a uznal ju za vinnú z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 138 písm. b/
Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu

v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané
v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak
uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky

sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu

dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k
nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných

členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti
(úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby

páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému

činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov
a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola doteraz súdom trestaná, ktorú skutočnosť
súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti
u obžalovanej zistené neboli.

Súd je toho názoru, že v danom prípade je vzhľadom na dĺžku trestného konania a okolnosti skutku

adekvátnym trestom trest vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej
doby na 24 mesiacov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.