Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Renáta Ďurková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923202267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7923202267.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 63,40 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,40 Eur a náklady na vymáhanie vo výške 2,40 Eur, to
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 19.06.2023 písomné podanie označené ako „Návrh na vydanie
platobného rozkazu“, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 63,40 Eur (istina
v sume 46,40 Eur, pokuta vo výške 17,- Eur), poštovej sadzby v sume 2,40 Eur, ako aj náhrady trov
konania.
2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe Zákona
č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení noviel. Aktívna vecná legitimácia na podanie
tohto návrhu mu vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je
zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 Eur (podľa § 6 ods.
1 podľa uvedeného zákona) s periodicitou platenia úhrad: mesačne (podľa § 7 uvedeného zákona).
3. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil
úhrady v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.07.2016 - 31.03.2023. Písomnou výzvou zo dňa
15.03.2023 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný
nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu
v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska vo výške 17,00 Eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 46,40 Eur a pozostáva
z 10 neuhradených mesačných platieb podľa predpisov v kontrolovanom období od 01.07.2016 do
31.03.2023. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje istinu 46,40 Eur, pokutu vo výške 17,00 Eur, t.j. suma
63,40 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním, ktoré žalobca vyčíslil sumou 2,40 Eur.
4. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 27.06.2023 platobný rozkaz, ktorý sa
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 14.08.2023 platobnýrozkaz zrušil. Následne sa súdu podarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, kam mu bola dňa 01.09.2023
doručená žaloba spolu s prílohami, ku ktorej sa žalovaný nevyjadril.
5. S poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) a § 219 CSP, súd vo veci nenariadil pojednávanie,
nakoľko sa jedná o drobný spor.
6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výzvy na zaplatenie nedoplatku, prehľadu predpisov a platieb,
doručenky od žalovaného, doloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti uplatňovaného nároku listinné dôkazy a to Výzvu
na zaplatenie nedoplatku zo dňa 15.03.2023 č. 0090490998, ktorou žalobca vyzýva žalovaného na
zaplatenie nedoplatku za úhrady služby verejnosti, ktorá povinnosť mu vznikla túto platiť zo zákona
č. 340/2012 Z.z. a ktorý ako vyberateľ úhrady eviduje za kontrolované obdobie od 01.04.2014 vo
výške 48,80 Eur. Týmto bol vyzvaný, aby túto sumu uhradil do 30 dní od doručenia tejto výzvy (č.l.
3 spisu). Súčasťou podania bol aj prehľad predpisov a platieb k VS: č. 0090490998, v ktorom suma
predpisov činila 503,75 Eur, suma platieb činila 454,72 Eur, na základe čoho nedoplatok (rozdiel)
potom predstavoval sumu 48,80 Eur. (č.l. 4 spisu). Ďalej predložil súdu kópiu doručenky na adresu
žalovaného E. XXX, s dátumom prevzatia výzvy žalovaným 21.03.2023. Ďalej súdu predložil žalobca
potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 01.03.2023 vyhotovenú Slovenskou poštou, a.s. pod
zn. 1124/2023 (č.l. 9 spisu).
9. Podľa § 3 písm. a/ č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
10. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné
miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
12. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák., nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku
1vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ
podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
13. Podľa § 8 cit. zák., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
14. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia
úhradyvedieevidenciuplatiteľov.Evidenciaplatiteľovobsahujedátumvzniku,zmenyazánikupovinnosti
platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného
miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového
podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, §
6ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa
§5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3.
15. Podľa § 10 ods. 1, 3 cit. zák., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením
úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia
výzvy podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,00 Eur.
16. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, in extenso
insumma 63,40 Eur, inkorporujúca istinu v sume 46,40 Eur + zmluvnú pokutu v sume 17,00 Eur, ktorá
zodpovedá zákonnému nároku podľa § 6 ods. 1, ods. 2 a § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, nakoľko žalovaný zákonom určené úhrady v
rozhodnom období (01.07.2016 do 31.03.2023) nezaplatil, a to len čiastočne, čo vyplývalo z prehľadu
predpisov a platieb, ako ani nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 340/2012Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.17. Súd pri určení dlžných úhrad vychádzal zo žaloby, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca si voči
žalovanému uplatňuje úhradu poplatkov v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytovanéRozhlasomatelevíziou,zakontrolovanéobdobieod01.07.2016do31.03.2023.Zosumáru
predpisov a platieb k VS č. 0090490998 je zrejmé, že v kontrolovanom období od 01.07.2016
do 31.03.2023 suma predpisov činila 503,52 Eur a suma platieb zo strany žalovaného činila 454,72 Eur.
Dlh žalovaného na úhradách za služby verejnosti tak v rozhodnom období je vo výške 48,80 Eur bez
poštovného. Keďže vo veci nebolo preukázané, žeby u žalovaného existovali skutočnosti, pre ktoré by
bol od platenia úhrad oslobodený v zmysle § 5 zákona, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel,
a to do výšky 46,40 Eur, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil.
18. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi
v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou, aj právo na pokutu vo výške 17,00 Eur. Pretože žalobca splnil zákonnú podmienku a žalovaný
dlh neuhradil ani na základe výzvy žalobcu, preto je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17
Eur, a teda aj v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel.
19. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom
v súvislosti so zaslaním písomnej výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 2,40 Eur, predstavujúce
vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s.
a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Nárok na zaplatenie poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vyplýva žalobcovi z § 10 ods. 2 Zákona č.340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
20. Súd vzhľadom na predložené dôkazy stranami sporu a zistené skutočnosti mal za preukázané
tvrdenia žalobcu a teda dôvodnosť žaloby a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 63,40 Eur, ktorá pozostáva z úhrad za služby verejnosti vo výške 46,40 Eur a
z pokuty vo výške 17,00 Eur, ako aj náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné)
vo výške 2,40 Eur.
21. Súd dodáva, že daný spor nepovažoval za spotrebiteľský, pretože predmetom sporu je zaplatenie
koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového
a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné
zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej
služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie
určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická
osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom
koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu
je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je
určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie
programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu
verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná
službajecharakteristickátým,žejeuniverzálneurčenáverejnostiajefinancovanáverejnosťou.Súčasný
systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako
základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí
ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Súd vychádzal
zo záveru, že žalovaný nemá status spotrebiteľa a preto sa neuplatňuje § 299 ods. 1 CSP. Ako bolo
vysvetlené vyššie, návrh nie je uplatnený na základe nejakej spotrebiteľskej zmluvy, ale na základe
normy verejného práva.
22. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.25. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalovanému. O ich výške rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.