Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320202422
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4320202422.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21

11C/18/2020

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
11C/18/2020-293
IČS: XXXXXXXXXX

thumbnail_0.png

thumbnail_1.wmf

Rozsudok
V mene Slovenskej republiky

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
F. XXX/XXX, XXX XX G. H., zast. I. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX/XX, XXX XX G. H., proti žalovanému:
K. H. J., nar. XX.XX.XXXX, L. M. XXX/XX, XXX XX H., zast. N. N. C., Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

21
11C/18/2020

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
11C/18/2020-293
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

18
11C/18/2020

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
11C/18/2020-293
IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Levice dňa 08.04.2020 domáhal, aby súd začal
konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca k žalobe uviedol, že žalovaný sa
stal vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Levice, Katastrálny odbor, na LV č. XXX,
katastrálne územie L., obec F. O., P. F. Q. XXX/XX so súpisným číslom 103 – viničný domček, na základe

kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.03.2020 a to v celosti. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
žalovaný nadobudol od predávajúcej L. R. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. P. XXXX/XX, XXX
XX H., ktorá minimálne 1/2-inu predmetnej nehnuteľnosti – viničný domček nadobudla v rozpore so
zákonom a to na základe uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 11D/27/2019-21, Dnot 73/2019 zo
dňa 20.05.2019 doplnené opravným uznesením zo dňa 20.05.2019 v dedičskej veci po poručiteľovi C.

S. E. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, ktorý v teoretickej rovine mohol byť vlastníkom
predmetného viničného domčeka len v 1/2-ine k celku. Tvrdenie žalobcu preukazuje uznesenie v
dedičskej veci po poručiteľovi N. S., zomrelom dňa 25.06.1962, po ktorom dedil otec C. S. a to U. S. v
1/2-ine k celku a zároveň aj Výmer osídľovacieho úradu o prídele do vlastníctva č. 11/135/III.237/1950
zo dňa 26.03.1963 z ktorého vyplýva, že druhú 1/2-inu nehnuteľnosti –viničný domček nadobudol do

vlastníctva N. N. a manželka I. E. T., po ktorých predmetnú 1/2-inu nehnuteľnosti zdedila ich dcéra L. B.
E. N., nar. XX.XX.XXXX, na základe dedičského rozhodnutia v roku 1973. Podľa žalobcu je nesporné,
že 1/2-ina nehnuteľnosti – viničný domček patrí do vlastníctva L. B. E. N., ktorá po nadobudnutí tejto
nehnuteľnosti aj s pozemkami evidovanými Okresným úradom Levice, Katastrálny odbor na LV č.
XXX, katastrálne územie L., C. F. O. ako parcely registra „E“ pod parcelným č. 750/1 ako záhrada

o výmere 220 m2, parcela č. 750/2 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, parcela č.
751/1 ako vinica výmere 2170 m2 a parcela č. 751/2 ako orná pôda o výmere 445 m2, ich darovala
v roku 1982 U. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich od toho času užíval ako svoje vlastné a znášal všetky
náklady súvisiace s predmetnými nehnuteľnosťami, teda platil každoročne dane. Po smrti U. E. tieto
nehnuteľnosti dobromyseľne ako vlastník užíva jeho syn D. E., nar. XX.XX.XXXX, (v tomto konaní

žalobca) až do dnešného dňa. Podľa žalobcu tento po smrti svojho otca U. E., užíval nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX katastrálne územie L., C. F. O. ako parcely registra „E“ parcela č. 750/1, 750/2,
751/1 a 751/2 v celosti ako svoje vlastné, nakoľko druhú 1/2-inu týchto nehnuteľností aj s viničným
domčekom na základe kúpnej zmluvy otec žalobcu U. E., nar. XX.XX.XXXX, odkúpil od U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XX, XXX XX G. H. za 5.000,- Kčs, tak ako to vyplýva z kúpnej zmluvy zo

dňa 07.05.1982. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresný úradom Levice, Katastrálny
odbor, na LV č. XXX, katastrálne územie L., obec F. O., na parcele č. 755/21 ako viničný domček so
súpisným číslom XXX v podiele 1/2-ina k celku a priznal mu na náhradu trov konania.

2. Dňa 27.04.2020 uznesením č. k. 11C/18/2020-35 vyzval súd žalovaného, aby sa vyjadrili k žalobe
podanej na Okresnom súde Levice dňa 08.04.2020. Žalovaný podaním zo dňa 25.09.2020 uviedol, že
tvrdenie žalobcu, že žalovaný je výlučným vlastníkom viničného domčeka súpisné č. XXX na C KN
parcela. č. 755/21 v k. ú. F. O. je nesporné. Žalovaný popiera tvrdenie, že L. R. E. S. nar. 14.10.1951
minimálne polovicu predmetnej nehnuteľnosti nadobudla v rozpore so zákonom, na základe uznesenia

OS Levice sp. zn. 11D/27/2019-21, Dnot. 73/2019 zo dňa 20.05.2019, doplnené opravným uznesením
zo dňa 20.5.2019 v dedičskej veci po poručiteľovi C. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.
Žalovaný popiera tvrdenie, že poručiteľ mohol byť vlastníkom v teoretickej rovine predmetného viničného
domčeka len v 1/2-ne. L. R. je legitímna dedička po poručiteľovi C. S., zomr. XX.XX.XXXX. Stavbu
viničného domčeka nadobudli po poručiteľovi , ktorý závet nezanechal, zákonní dedičia v čase jeho smrti

a to dve dcéry poručiteľa. Citované uznesenie deklaruje stav dedičskej dohody dedičky L. R. a jej sestryV. S., E. S.. Viničný domček podľa žalovaného postavil C. S. (U. S.) so synom ešte v 50-tych rokoch
minulého storočia. Stavbu postavil na pozemku mpč. 258/a (tento pozemok bol pridelený Výmerom o
prídele v 1/2 presídlenom z Maďarska). Stavba viničného domčeka však odjakživa patrila rodine S. a nie

N. N. a manželke I. E. T. ako ani I. S., ktorej štát majetok skonfiškoval. Výmera stavby viničného domčeka
doteraz zodpovedá pôvodnému stavu. Viničný domček a vinice vzalo pôvodným vlastníkom do užívania
družstvo v Plavých Vozokanoch v období združstevňovania, počas bývalého režimu boli nehnuteľnosti
v užívaní družstva. V žiadnom prípade neboli v zruinovanom stave, doteraz existujú v stave ako boli
postavené predkami L. R.. Polovica uvedenej nehnuteľnosti, preto podľa žalovaného nikdy nepatrila

do vlastníctva L. B. E. N. ako to tvrdí žalobca. Z Výmeru osídľovacieho úradu o prídele do vlastníctva
č. 11/135/III.237/1950 zo dňa 26.3.1963 podľa žalovaného taktiež nevyplýva skutočnosť, že polovicu
viničného domčeka nadobudol N. N. a manželka I. E. T. na základe prídelu. Preto po menovaných
nemohla polovicu viničného domčeka dediť L. B. E. N.. Tvrdenie, že L. B. darovala nehnuteľnosť v roku
1982 U. E., nar. XX.X.XXXX, ktorý ich užíval ako vlastné a platil dane nie je podľa žalovaného pravdivé
a žalovaný tieto skutočnosti kategoricky popiera. N. N. a manželka I. E. T. za údajný prídel viničného

domčeka prídelovú cenu nezaplatili, nakoľko im do vlastníctva nebol pridelený. Do vlastníctva im podľa
žalovaného nebol pridelený z dôvodu, že nebol štátom nikdy vyvlastnený. Vyvlastnený bol majetok v
1/2-ne po I. S., ktorá viničný domček nevlastnila. N. N. a manželka I. E. T. dotknuté, výmerom pridelené
nehnuteľnosti, pozemky a pivnicu ani nikdy neužívali, nakoľko užívali druhú vinicu, záhradu a pivnicu v k.
ú. L. (prídelom dostali N. v k .ú. G. H. dom s dvorom súpisné č. XXX O. X/X a tiež v k ú. G. H. t. č. L. ďalšiu

vinicu s pivnicou v 1/1 po N. B. E. K. a W.) a tieto nehnuteľnosti aj užívali. Žalovaný ďalej uviedol, že otec
žalobcu U. E. od U. S., nar. XX.X.XXXX nikdy viničný domček nekúpil . Kúpna zmluva nemá náležitosti
kúpnej zmluvy a žalovaný tvrdí, že ide o podvrh. Podpis U. S. nie je pravým podpisom menovanej. Aj v
roku 1982 sa vyžadovalo na zmluve o prevode vlastníctva osvedčenie podpisu prevádzajúceho. Podpis
„predávajúcej“ nie je osvedčený. U. S. naviac nebola vlastníčkou viničného domčeka a ani podielu v 1/2

viničného domčeka, nakoľko sa svojho podielu zriekla v prospech brata C. (U.) S. v dedičskom konaní
sp. zn. D 355/1963. Ako nevlastníčka podľa žalovaného ani nemohla a nemala žiaden dôvod v roku 1982
dokonca „celý“ viničný domček (ako sa uvádza v kúpnej zmluve) s pozemkami predávať za 5000 Kčs .
Pri podpisovaní kúpnej zmluvy U. E. jednoznačne nebol dobromyseľný. Žalovaný na podporu svojich
tvrdení pripojil zápisnicu z dedičského konania po neb. N. S. č. D916/1962, kde je podľa žalovaného

pravý podpis U. S., ktorý sa diametrálne líši od podpisu U. S. uvedenom na kúpnej zmluve z r. 1982. Z
Výmeru 11/135/III.237/1950 bývalého osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave taktiež vyplýva,
že N. N. a manželke I. E. T. boli okrem iného majetku, pridelená vinica s pivnicou (po vlastníčke I. S. E.
G.) v podiele 1/2, pričom viničný domček predmetom prídelu nebol. Z obsahu Výmeru je jednoznačné,
že nehnuteľnosti boli pridelené z majetku identifikovaného v pozemnoknižnej vložke č. 301 +1 , parcela

mp. číslo 258a, druh vinica a pivnica. Teda podľa žalovaného prídelovou listinou dostali polovicu pivnice,
ktorá sa na parcele skutočne nachádza. Vo výmere je pozemok rozčlenený na časti: pivnica, záhrada,
roľa, vinica, uvedenému zodpovedá aj kompletná pozemnoknižná vložka č. XXX. Žalovaný taktiež
uvádza, že v čase smrti N. S. už bol viničný domček postavený a viničný domček (hajlok) zdedil po
svojom otcovi v celosti U. S. (ženatý s V. P.) otec L. R.. Sestra U. S., U. S., sa vzdala predmetného

majetku v prospech svojho brata. L. R. tak podľa žalovaného nadobudla viničný domček v celosti
legitímne, titulom dedenia po svojich predkoch. L. B., E. N. nikdy 1/2-nu podielu viničného domčeka
právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi nedarovala ani nepredala. Žalovaný poukazuje na fakt,
že L. B. bola v čase jej čestného vyhlásenia pripojeného ako dôkaz zo strany žalobcu, 86 ročná žena,
pričom do vzniku sporov medzi žalobcom a L. R. a medzi žalobcom a žalovaným sa vlastníctva k polovici

viničného domčeku nedomáhala a po desiatky rokov nevyvinula žiadnu snahu o usporiadanie tvrdeného
spoluvlastníctva k viničnému domčeku. V rôznych dokumentoch, ktoré pred smrťou podpisovala sa
vyjadruje k odborným otázkam, má poznatky a informácie, ktoré mohla získať jedine od žalobcu. L.
R. medzičasom napísala výhražný dopis, že jej odňala vlastníctvo k polovine viničného domčeka a
podala sťažnosť na Obecný úrad Plavé Vozokany, že L. R. bolo vydané súpisné číslo. Do začatia

súdnych sporov však podľa žalovaného menovaná o existencii viničného domčeka nemala ani potuchy.
Predmetný výhražný list je pripojený v spise sp. zn. 11C/36/2018, v ktorom sa žalobca voči L. R. domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pozemkov, ktorú však vzal späť. Otec žalobcu
sa podľa žalovaného zmocnil viničného domčeka neoprávnene. Majetok mu pravdepodobne vydalo
družstvo na základe falošnej kúpnej zmluvy z roku 1982 uzavretej medzi ním a U. S.. Viničný domček

začal užívať v stave ako ho postavili predkovia L. R., do nehnuteľnosti mohol zaviesť elektrinu a robiť
len bežnú údržbu a opravy, nakoľko viničný domček je v pôvodnom stave. Žalovaný ďalej navrhol, aby
bol k predmetnému spisu pripojený aj spis č. D 1193/1973, preukazujúci nadobudnutie pozemkov L.
B. po rodičoch dedením. U. E. nadobudol do podielového spoluvlastníctva pozemky E KN parcely č.750/1, 750/2, 751/1, 751/2 v k. ú. L. na LV č. XXX (na ktorých stojí viničný domček) v pomere 1/2-na
vydržaním, osvedčeným notárskou zápisnicou - osvedčenie vyhlásenia č. N 113/2017, Nz 25060/2017
zo dňa 19.7.2017, preto žalovaný žiada, aby súd vyžiadal od Okresného úradu Levice, katastrálny

odbor, spis týkajúci sa zápisu Z-4492/2017 osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, čo považuje za
dôležité pre zisťovanie skutkových okolností, ktoré sú obsahom návrhu na vydržanie vlastníckeho práva
a tvrdenými skutočnosťami v žalobe.

3. Na pojednávaní dňa 25.10.2022 strany zhodne navrhli konanie prerušiť na tri mesiace. Súd preto

vzhľadom na zhodné tvrdenie sporových strán konanie vedené pod sp. zn. 11C/18/2020 v zmysle §
163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový
poriadok“) prerušil. Dňa 08.02.2023 podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní, pričom uviedol, že
materiál na vykonanie dôkazov doručí súdu čo v najkratšom čase. Súd uznesením č. k. 11C/18/2020-104
zo dňa 20.02.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2023 rozhodol, že v konaní pokračuje.

4. Žalobca dňa 23.02.2023 doručil súdu podanie označené ako doplnenie žalobného návrhu, v ktorom
uviedol, že žalovaný sa stal vlastníkom vyššie uvádzaného viničného domčeka na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 03.03.2020 v spoluvlastníckom podiele 1/1. Predmetné vlastníctvo žalovaný
nadobudol od predávajúcej L. R. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. P. XXXX/XX, XXX XX H. a žalobca
naďalej tvrdí, že minimálne 1/2-inu predmetnej nehnuteľnosti nadobudla predávajúca v rozpore so

zákonom. Žalobca poukázal na to, že žalovaný odkazoval na dedičské konanie po N. S., zomr.
XX.XX.XXXX,avšakpodľažalobcutotodedičskékonaniejebezzávetu,ktorúbyvšakmuseloobsahovať
nakoľko žalobca je toho názoru, že v tomto konaní boli vynechaní dedičia v priamej línii. Žalobca má
za to, že sa jedná o dodatočné konanie o dedičstve na ktoré sa má podľa žalobcu prihliadať až po
prvotnom dedičskom konaní, ktoré žalovaný podľa žalobcu v konaní doposiaľ nepredložil. Žalobca ďalej

poukazovalnavyjadreniapaniR.,ktorépovažujezanepravdivéazavádzajúceatvrdil,žepaniR.jednala
motivovaná finančným prospechom. Žalobca taktiež popísal proces vymeriavania parciel, na ktorých sa
nachádzajú vinice a aj nehnuteľnosti prejednávané v tomto konaní a ďalej navrhol výsluch svedkov, ktorí
majú mať bližšie informácie k prejednávanej veci avšak ich totožnosť oznámi súdu až na najbližšom
pojednávaní vzhľadom na obavu z ovplyvňovania zo strany pani R.. Žalobca poukázal na to, že ak dôjde

k ukradnutiu a prepísaniu majetku tento majetok je stále majetkom toho, komu ho ukradli a vzhľadom na
toto tvrdenie žiada, aby súd zrušil rozhodnutia všetkých súdov od úmrtia osôb N. S., zomr. XX.XX.XXXX
a jeho manželky U. S. E. L., zomr. XX.XX.XXXX a rovnako aj všetkých ďalších uznesení a rozhodnutí,
ktoré možno považovať za dodatočné konania o dedičstve prípade ich opravy až do momentu pokiaľ
sa neobjasní, že na ktorom relevantnom dedičskom konaní sa tieto uznesenia prípadne rozhodnutia

zakladajú. Žalobca je presvedčený, že do momentu jeho podania nebol v konaní predložený ani jeden
dôkaz zo strany žalovaného, kde by bol s iným majetkom jednoznačne zapísaný aj majetok v 1/2-
ine uvedený vo Výmere oslídľovacieho úradu o prídele do vlastníctva č. 11/135/III.237/1950 zo dňa
26.03.1963, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že L. R. a jej rodina niečo vlastnili a tento majetok sa
dedičskými konaniami dostal aj k L. R.. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením pani R., podľa ktorej

viničný domček vôbec nie je predmetom žaloby. Podľa žalobcu pani R. nijako nepreukázala, na akom
základe dospela k tomuto tvrdeniu. Podľa žalobcu je pozemok rozdelený a neznámy vlastník možno
pani R. ho od roku 2000 do dnešného dňa neobrába a do nedávna ani neplatila daň z nehnuteľnosti.
Vzhľadomnauvedenétakžalobcanavrhuje,abysúdvydalnasledovnýrozsudok:Súdurčuje,žežalobca
je jediným vlastníkom parciel č. 750/1, 750/2, 751/1, 751/2 o výmere 2907 m2 tak ako je uvedené na liste

vlastníctva č. XXX, k. ú. L., obec F. O., C. H.. Jedná sa o majetok, ktorý je zapísaný na Výmer 11/135/
III.237/1950 zo dňa 26.03.1963. Tento majetok pridelený prisťahovalcom bol pridelený v pomere 1/1 pod
číslom pozemkovej vložky č. 301 v tom čase odobratý a skonfiškovaný od bývalého vlastníka X. G.,
E. S. v podiele 1/1. Žalobca súčasne požiadal, aby súd vzhľadom na tvrdenia žalobcu a neposkytnutie
relevantných dôkazov zo strany žalovaného rozhodol tak, že zruší predošlé rozhodnutia Okresného

súdu Levice, ktorými sa rozhodlo o spornom majetku v neprítomnosti žalobcu dodatočným konaním
o dedičstve. Svoje podanie žalobca doplnil podaním doručeným súdu dňa 14.03.2023, v ktorom uviedol,
že v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má on sám, touto vadou
trpí aj Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a pani R. a teda bez určenia vlastníckeho práva
súdom nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností. Okrem už uvedených skutočností žalobca

uviedol, že požiadal notára o informáciu, či sa v Notárskom centrálnom registri závetov nenachádza aj
závet zosnulých osôb rodiny S. avšak táto informácia bola žalobcovi opakovane odopretá.5.Dňa23.05.2023súdnariadilpojednávanie,stranažalobcuokremužuvedenýchskutočnostípožiadala
o výsluch svedkov S. L. a L. R.. Rovnako aj žalovaný požiadal o výsluch L. R. a z tohto dôvodu súd
odročil pojednávanie na deň 28.07.2023.

6. Podaním doručeným súdu dňa 09.06.2023 žalobca uviedol, že žalobcovi ako aj jeho otcovi pánovi
U. E. vymeralo Poľnohospodárske družstvo Plavé Vozokany náhradný pozemok o výmere 17 árov
ešte v rokoch 1982-1984. Na pridelenom pozemku žalobca vysadil vinič a začal s opravou viničného
domčeka, nakoľko na pozemku stála podpivničená zrúcanina s prevalenou strechou. Žalobca ďalej

tvrdí, že úkon uvedený v dedičskom konaní pod sp. zn. D not 73/2019 vyhotovený dňa 20.05.2019
je protizákonný. Jedná sa o geometrický plán č. 12/2017, úradne overený pod č. 661/2017 zo dňa
19.07.2017 na parcele č. 755/21 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2. Podľa žalobcu tento
nikdy nedal nikomu súhlas, že môže na spornom majetku vykonať geometrický plán bez jeho vedomia
v jeho neprospech. Žalobca ďalej uviedol, že Kúpnu zmluvu zo dňa 03.03.2020, ktorou nadobudol
nehnuteľnosti žalovaný považuje za podvod, žalobca taktiež poukázal na inštitút predkupného práva

a zároveň uviedol, že jemu nič ponúknuté nebolo avšak ani nemohlo byť nakoľko predávajúci (L. R.)
nevie preukázať ako a po kom nadobudla vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. Žalobca
ďalej uviedol, že ak v rodine Kajtárovej prebehlo viacero dedičských konaní, prečo je sporná parcela
v súčasnosti registrovaná v Registri „E“ a nie v Registri „C“, nakoľko podľa žalobcu si dedičské konanie
vyžaduje zamerať zákonom presné hranice majetku dedenia.

7. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2023 žalovaný uviedol, že z doplnenia žalobného návrhu
vyplýva, že sa žalobca domáha aj určenia vlastníckeho práva v celosti k pozemkom v k. ú. L. zapísaných
na liste vlastníctva XXX ako majetku zapísaného na Výmere 11/135/III.237/1950 zo dňa 26.3.1963.
Žalobca tvrdí, že N. N. a manželke I. E. T. bola pridelená vinica mp. č. 258a s pivnicou v 1/1,

nakoľko v takomto rozsahu bola nehnuteľnosť X. S. skonfiškovaná. Žalovaný žalobný nárok uvedený
v písomnom podaní zo dňa 23.02.2023 neuznáva. K okolnostiam uvedeným v písomných podaniach
žalobcu žalovaný uvádza, že uznesenia vydané v dedičskom konaní sú rozhodnutiami súdnymi.
Dedičské rozhodnutia po predkoch L. R. sú právoplatné a napadnúť ich je možné len mimoriadnymi
opravnými prostriedkami, pokiaľ by boli na uplatnenie týchto procesných nástrojov zachované procesné

lehoty. L. R. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., T. I. P. XXXX/XX nadobudla sporný viničný
domček uznesením Okresného súdu Levice č. K. 11D/27/201921 zo dňa 20.05.2019, na základe súdom
schválenej dohodu dedičov, bez povinnosti vyplatiť spoludedičku. Žalobcovi podľa žalovaného nesvedčí
aktívna legitimácia na spochybňovanie dedičských rozhodnutí, nakoľko nie je a nikdy ani nemohol
byť účastníkom dedičských konaní, nakoľko nie je právnym nástupcom právnych predchodcov L. R..

Vzhľadom na uvedené tak žalobca podľa žalovaného nemá právo domáhať sa vydania dedičstva
voči právnej predchodkyne žalovaného. Žalobca sa podľa žalovaného dotknutými podaniami domáha
procesných nárokov voči L. R., ktorá nie je ani účastníčkou konania a v tomto konaní menovaná nemá
povinnosť zabezpečovať a predkladať dôkazy. Skutočnosti uvádzané v podaní žalobcu týkajúce sa
dedičskej línie predkov pani R. nemajú vplyv na predmetné konanie a v predmetnom konaní nemôžu

byť ani predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní a ani vôbec nemá právomoc
právoplatné dedičské rozhodnutia zrušiť. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k viničnému domčeku
kúpnou zmluvou v dobrej viere, že predávajúca je vlastníčkou nehnuteľností v pomere 1/1 k celku. Pri
uzavretí kúpnej zmluvy bol ubezpečený, že vlastnícke právo predávajúcej patrí a je nespochybniteľné.
Zanehnuteľnosťzaplatilkúpnucenu,apretojehovlastníctvopožívaprávnuochranu.Žalobcaodvodzuje

právne nároky k určeniu vlastníckeho práva k viničnému domčeku súpisné č. XXX v k. ú. L. na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.1982, podľa ktorej mal jeho otec U. E. kúpiť viničný domček a pozemky za
5 000 Kčs v celosti od U. S., a otec žalobcovi nehnuteľnosti neskôr daroval a na základe čestného
vyhlásenie L. B. vyhlasujúcej, že polovicu viničného domčeka darovala pani B. v roku 1982 U. E.,
ktorý žalobcovi podiel viničného domčeka daroval. Žalovaný nároky žalobcu na určenia vlastníctva k

viničnému domčeku súpisné č. XXX v pomere 1/2-ina k celku neuznáva. Zotrváva na vyjadreniach,
že viničný domček postavil právny predchodca L. R., N. S. so synom U. S.. Viničný domček v celosti,
teda v pomere 1/1 k celku je originálne nadobudnutým vlastníctvom právnych predchodcov L. R. E. S.,
ktorý pôvodný vlastník nadobudol výstavbou. Viničný domček bol pojatý do súpisu majetku v dedičskom
konaní sp. zn. D 916/62, lebo už bol postavený ku dňu smrti N. S., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.

Stavbu viničného domčeka nadobudol dedením v celosti U. S., pričom pozemok v PKV 301 mpč. 258/
a pod B3 bol predmetom dedenia v polovici a to v konaní D 355/63 v zmysle uznesenia Štátneho
notárstva Levice zo dňa 14.03.1963. Viničný domček bol pojatý do súpisu v celosti a nie v jednej
polovici. Podľa žalovaného pôvodná vlastníčka pozemku zapísaného vo vložke 301 mpč. 258/a X. S.vydatá Tamás (sestra N. S. ) nikdy nevlastnila viničný domček, vlastnila len podzemnú pivnicu, ktorá
sa viazala k viničnému pozemku. Pivnicu podľa žalovaného nemožno považovať za stavbu viničného
domčeka a v tomto smere žalovaný poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie. Žalovaný tiež poukazuje

na skutočnosť, že Osídľovací úrad pre Slovensko v Bratislave začal prídelové konanie v k. ú. G. H.,
okres Želiezovce v prospech N. N. a manželky I. v roku 1950, sp. zn. 11/135/III.237/1950. Výmerom
osídľovacieho úradu bola z majetku X. S. pridelená manželom N. len polovica ornej pôdy s pivnicou
(nie však viničný domček) a prídelovú cenu zaplatili N. za pridelenú ornú pôdu – vinicu a nie za stavbu
viničného domčeka. Listinný dôkaz o tom predložil samotný žalobca. Sám žalobca podľa žalovaného

spochybňuje relevanciu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.05.1982 medzi U. E. a U. S. a to predložením
čestného vyhlásenia zo dňa 07.04.2020 t. č. už nebohej L. B., v ktorom ako 86 ročná vyhlasuje na
svoju česť, že darovala polovicu viničného domčeka v roku 1982 U. E., nar. XX.XX.XXXX a tento
viničný domček užíval so synom D. E. a vyhlasuje že má vedomosť o tom, že druhú polovicu U. E.
odkúpil od U. S. dňa 07.05.1982. Obsah vyhlásenia žalovaný spochybňuje; vyhlásenie bolo zrejme
nadiktované alebo napísané samotným žalobcom a vyhlasovateľka ho už len podpísala. Vyhlasovateľka

nemala odkiaľ mať vedomosť, kedy presne odkúpil U. E. od U. S. druhú polovicu nehnuteľnosti Mohla
sa to dozvedieť jedine od žalobcu. Významný údaj o tom, kedy ona mala darovať svoju polovicu U. E.
vo vyhlásení absentuje. Neuviedla, či bola alebo nebola spísaná darovacia zmluva, neuviedla dátum
uzavretia zmluvy (len rok) a ani to, na základe čoho mala byť ona spoluvlastníčkou polovice viničného
domčeka a teda z akého titulu odvodzovala svoje vlastnícke právo k viničnému domčeku. Identifikovala

stavbu podľa súčasného stavu na liste vlastníctva, nie podľa stavu v čase darovania. Vyhlásenie urobila
následne potom, čo si predchodkyňa žalovaného stavbu viničného domčeka právne vysporiadala. V
rozpore s čestným vyhlásením je vyjadrenie samotnej L. B. v konaní o vydržaní v zmysle notárskej
zápisnice notárky JUDr. Jany Kuchárikovej (N 113/2017, Nz 25060/2017 ), z ktorej vyplýva že L. B.
súhlasilasmajetkovoprávnymusporiadanímpolovicepozemkovavyhlasuje,žesanecítibyťvlastníčkou

ani pozemkov ktoré boli predmetom vydržania. Žalobca nepreukázal, že vyhlasovateľka L. B. bola v
roku 1982 podielovou spoluvlastníčkou stavby viničného domčeka špecifikovanej v čestnom vyhlásení.
Žalovaný ďalej uviedol, že ani z jedného dokumentu, ktorý je obsahom predmetného spisu a spisu sp.
zn. 11C/36/2018 nevyplýva, že by v minulosti mala L. B. v roku 1982 darovať U. E. polovicu viničného
domčeka a žalobca sa týmto zamotáva vo vlastných klamstvách a pochybných dôkazoch, ktorými sa

snaží preukázať vlastnícke právo k viničnému domčeku. Žalovaný poukazuje na fakt, že Civilný sporový
poriadok nezaraďuje čestné vyhlásenie medzi dôkazné prostriedky. Čestné vyhlásenie nie je právnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Tvrdenie žalobcu, že L. R. sa chce obohatiť o viničný domček
na jeho úkor je bezprecedentné. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, že L. B. vlastnila viničný domček
v polovici v čase údajného darovania a navyše L. R. už nie je ani vlastníčkou sporného viničného

domčeka. L. B. viničný domček vlastnila v podielovom spoluvlastníctve v 1/2 v roku 1982. Žalovaný
dodáva, že s L. B. L. R. rokovala vo veci zrušenia a vyporiadania pozemkov v roku 2016. L. R. na
ten účel objednala Geometrický plán č. 127/2017. Podmienky rozdelenia pozemkov si spoluvlastníčky
dohodli, teda ktorá bude čo vlastniť. Súčasťou Geometrického plánu je dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ktorú napokon spoluvlastníčka L. B. odmietla podpísať. Už v tom čase

podľa žalovaného, v roku 2017 svoje slovo nedodržala, lebo bola ľahko ovplyvniteľná. Taktiež uzavrela
v roku 2016 kúpnu zmluvu so žalobcom na odpredaj svojho podielu tých istých pozemkov. Keď mala
podpísať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva povedala L. R., že polovicu
pozemkov predala žalobcovi a že radšej dá pozemky jemu ako pani R.. Nato si žalobca dňa 19.7.2017
zabezpečil nadobudnutie pozemkov v podiele 1/2 k celku osvedčením o vydržaní. Viničný dom nebol

predmetom návrhu dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podľa návrhu
dohody mala parcelu, na ktorej stojí viničný domček nadobudnúť do výlučného vlastníctva L. R. v
celosti. Záverom žalovaný uviedlo, že pozemok pod stavbou viničného domčeka súpisné č. 103 C KN
p. č. 755/21 nie je evidovaný na liste vlastníctva a nie je vyňatý z pôdneho fondu, tzn. že je právne
nevysporiadaný, čo bráni rozhodovať súdu v merite veci vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k

viničnému domčeku. V predmetnom konaní (o určenie vlastníctva) nie je právne významné ani účelné
preukazovanie investícií vynaložených do opravy viničného domčeka. Žalobca si podľa žalovaného
musel byť naviac vedomý, že investuje do stavby, ktorú neoprávnene s právnym predchodcom obsadili,
že ide o cudziu stavbu, ku ktorej tak jeho otec ako ani žalobca nemali žiadny vlastnícky vzťah a ani
právo užívania.

8. Podaním doručeným dňa 07.07.2023 žalobca uviedol, že nikdy nedošlo k podpisu Kúpnej zmluvy
zo dňa 14.09.2016 s pani L. B., vzhľadom na fakt, žalobcovi N. B. oznámil, že by takýmto postupom
došlo k porušeniu zákonných ustanovení § 21 až §24 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniachna usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Práve vzhľadom na uvedené bol žalobcovi JUDr. Servátkom
odporučený iný postup, na vyporiadanie vlastníckeho práva. Práve v tomto čase sa podľa žalobcu
mala o celej veci dozvedieť pani L. R., ktorá do tej doby podľa žalobcu nevedela o existencii sporného

viničného domčeka. Žalobca taktiež poprel niektoré vyjadrenia žalovaného z podania doručeného súdu
dňa 15.06.2023 avšak s uvedením tvrdení, ktoré žalobca uvádzal už vo svojich predchádzajúcich
podaniach.

9. Dňa 28.07.2023 súd nariadil pojednávanie na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu

a právny zástupca žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa plne pridržiava
všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný
sa taktiež pridržiava svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadrení a ďalej uviedol, že
spochybňuje žalobcovo domáhanie sa zrušenia dedičských rozhodnutí, avšak žalovaný bližšie objasnil
dedičské vzťahy na ktoré poukázal žalobca. Podľa žalovaného N. S. mal 4 dedičov a to manželku U. S.,
ktorá zomrela v roku 1963 a tri dcéry, a to A. S. E. S., U. S. E. S. a U. K. E. S.. A. S. mala jediného syna

C. (niekedy uvádzaný aj U.) S.. C. S. sa oženil so ženou rodenou P. a tento C. S. bol otcom L. R. a jej
sestry V. S.. U. S. a U. K. nemali deti. Všetky dedičky po N. S. odmietli dedičstvo a preto sa stal jeho
právnym, nástupcom po A. S. jediný vnuk C. S., ktorý dedičstvo prijal a dedil po N. S., po starom otcovi.
Keď zomrel C. S., dedila po ňom manželka V. a deti, avšak manželka prevzala celé dedičstvo a po nej
dedila dcéra L. R., nakoľko jej sestra V. S. sa vzdala dedičstva.

10. Dňa 10.10.2023 súd nariadil pojednávanie na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu,
žalobca a právny zástupca žalovaného. Žalobca uviedol, že trvá na svojom pôvodnom žalobnom návrhu
a ostatné berie späť a navrhuje súdu, aby na ne neprihliadal. Žalobca pre doplnenie uvádza, že v čase
keď ešte žil JUDr. Servátka si dal vypracovať kúpnu zmluvu na odkúpenie nehnuteľností od pani

B., ktorá bola aj podpísaná, ale nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, pretože žalobca bol kontaktovaný
zo strany advokáta ohľadom novely zákona, ktorá zakazovala drobenie poľnohospodárskej pôdy,
strany od predmetnej kúpnej zmluvy upustili a písomné vyhotovenie zničili. Žalobca ďalej uviedol,
že predmetný viničný domček bol v roku 1984, keď ho začal opravovať v dezolátnom stave a preto
pristúpili k rekonštrukcii, nakoľko dovnútra viničného domčeka sa nedalo dostať a mal prepadnutú

strechu. Žalobca naďalej trvá na tom, že predmetné nehnuteľnosti boli vymerané poľnohospodárskym
družstvom a do náhradného pozemku patril aj viničný domček. Výmer náhradného pozemku vykonávalo
poľnohospodárske družstvo vzhľadom na to, že došlo k vyoraniu pôvodnej vinice žalobcu a tak bolo
žalobcovi na základe žiadosti pridelených 17 árov. Žalobca ukázal na geometrickom pláne, kde má
vysadenú vinicu a v časti, kde je viničný domček, vinica je až za domom, pričom celý pozemok má 29

árov a 17 árov bolo pridelené žalobcovi družstvom. Následne na pojednávaní vypovedala svedkyňa L.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. P. XXXX/XX, H., ktorá uviedla, že v roku 2017 dostala list od JUDr.
Servátku, kde bola priložená aj Kúpna zmluva avšak svedkyňa si myslela, že ide o podvod, pretože
podpis U. S. na zmluve sa nezhodoval s tým, ako sa v skutočnosti podpisovala a nehnuteľnosť v tom
čase nemala na mene a nevlastnila ju. Svedkyňa sa aj s advokátom stretla so žalovaným, pretože bola

ochotná predať svoj polovičný spoluvlastnícky podiel, avšak žalobca jej chcel vyplatiť sumu 1000,- eur,
s čím nesúhlasila. Svedkyňa ďalej uviedla, že pred predajom viničného domčeka bola jeho oprávnenou
vlastníčkou a toto vlastníctvo nadobudla dedičským konaním, čo aj vie dokázať a súčasne popiera, že
viničnýdomčekbolžalobcovipridelenýpoľnohospodárskymdružstvom.Ďalšínapojednávanívypovedal
svedok S. L., nar. X.XX.XXXX, bytom T. B. XXX/XXX, G. H., ktorý uviedol, že od roku 1972 pravidelne

chodieva oberať hrozno do susednej vinice a v roku 1972 videl, že na susednom pozemku stál viničný
domček avšak bol zruinovaný. Podľa opisu svedka bol viničný domček zvalená stavba, kde sa nedalo
vstúpiť pretože dvere boli zničené a nedali sa otvoriť a taktiež bola zvalená celá strecha a aj pivnica
a okná boli vyvalené dovnútra. Žalobca záverom uviedol, by vlastnícke právo k predmetnému viničnému
domčeku rozdelil, aby bol vlastníkom 1/2, s čím by súhlasil a naďalej by obrábal aj okolité pozemky,

ktoré kosí a je toho názoru, že ak sa o to nebude starať všetko sa to zrúti. Titulom záverečnej reči právny
zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení a naďalej je toho
názoru, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že právny predchodcovia žalobcu nadobudli
polovičný podiel viničného domčeku, či už kúpnou zmluvou alebo zmluvou darovacou. Dokonca podľa
žalovaného niejeanijasné,odakéhotituluodvíjažalobcasvojvlastníckynárok.Pokiaľtvrdil,žebolijeho

otcovi pridelené náhradné pozemky, ale nepreukázal žalobou a listinnými dôkazmi, že o ktoré presne
pozemky sa malo jednať, a už vôbec nie, že by mal byť jeho otcovi pridelený družstvom viničný domček.
Žalovaný ma naďalej za to, že žalobca opustený viničný domček opravil, aby bol v užívania schopnom
stave avšak touto opravou nemohla vzniknúť nová vec.11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a predložených listinných dôkazov, ide
najmä o kúpnu zmluvu na čl. 6-7, uznesenie o dedičstve 11D/27/2019-21 na čl. 8, opravné uznesenie o

dedičstve na čl. 9, uznesenie o dedičstve D 355/63-4 na čl. 10, 133 a 231, do, výmer o prídele vlastníctva
- N. N. s manž.na čl. 11-13 a 149-150, potvrdenie o vyrovnaní pohľadávky na čl. 14 a 147, PKN vložka
č. XXX na čl. 15, čestné prehlásenie - L. B. na čl. 16 a 143, kúpna zmluva na čl. 17, čestné prehlásenie
- A. E. na čl. 18 a 140, LV č. 480 a č. 302 na čl. 19, vyjadrenie žalovaného na čl. 47-52, zápisnica D
916/62-16 na čl. 56, 139 a 230, čestné prehlásenie - V. S. na čl. 57-58, predžalobná výzva na nápravu

protiprávneho stavu na čl. 59-60, 2x výpis z LV č. XXX na čl. 61, PKN vložka č. XXX na čl. 62-63,
notárska zápisnica N 113/2017, Nz 25060/2017, NCRls 25595/2017 na čl. 78 a 151, oznámenie na
čl. 79, pripojené spisy D 1193/73, spis sp. zn. 11C/36/2018 (osobitne geometrický plán č. 127/2017
na čl. 29) a spis sp.zn. 8C/16/2020, doplnenie žalobného návrhu na čl. 109-131, žalobcom spísaný
rodostrom rodiny S. N. na čl. 132 a 152, zápisnica D 1193/73 na čl. 134, vyjadrenie k žalobe o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - L. R. na čl. 135-138, vymeranie náhradných pozemkov

na čl. 140, potvrdenie JRD Tekovské Lužany o prevzatí vinice na čl. 141, žiadosť o vysadenie novej
vinice na čl. 142, výmer o prídele vlastníctva- N. O. na čl. 145, Žiadosr X. I. s manželkou o vydanie
adaptačného povolenia na viničný hajlok na čl. 146, rozhodnutie o povolení adaptácie - rekonštrukcie
hospod. budovy na čl. 146, poučenie na zadnej strane výmeru na čl. 148, O. R. na čl.153-154, žalobný
návrh doplnenie na čl. 155-157, doplnenie žalobného návrhu zo dňa 07.06.2023 na čl. 175 - 184, čestné

vyhlásenie L. S. na čl. 185, čestné vyhlásenie U. V. na čl. 186, vyhlásenie k vzniku vlastníckeho práva
L. B. na čl. 187, Čestné vyhlásenie A. E. na čl. 188, čestné vyhlásenie B. na čl. 189, výkaz výmer na
čl. 190, osvedčenie o vydržaní N113/2017, Nz 25060/2017, NRCLs 25595/2017 na čl. 192, LV č. XXX
na čl. 193-194, odpoveď na výzvu žalobcu na čl. 215, doplnenie žalobného návrhu zo dňa 05.07.2023
na čl. 216-224, žiadosť na kataster, technické oddelenie na čl. 225-227, vyjadrenie katastra na žiadosť

na čl. 228, doklady zo spisu D 916/62 na čl. 232-235 (dedičstvo N. S.), celá PKN vložka č. XXX na čl.
236-237, identifikácia parciel na čl. 238, odpoveď OÚ Levice na čl. 239 -240, osvedčenie o dedičstve
9D88/2011, Dnot 46/2011 na čl. 241-243 (dedičstvo V. S., E. P.), rozhodnutie D 240/84 na čl. 244-245
(dedičstvo C. S.).

12. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalovaný sa podľa výpisu z LV
č. XXX evid. na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor pre okres Levice, obec Plavé Vozokany,
kat. úz. L. stal vlastníkom viničného domčeka s.č. XXX postavený na parc. č. 755/ č. 127/21 (pričom
právny vzťah j parcele na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva) na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 3.3.2020, v. z. 8/2020 zavkladovaná pod V-1084/2020 v celosti. Vlastnícke právo k

predmetnej nehnuteľnosti žalobca nadobudol od predávajúcej L. R. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. I. P. XXXX/XX, XXX XX H.. Pani L. R., právna predchodkyňa žalovaného predmetnú nehnuteľnosť
nadobudla preukázateľne dedením po svojich predkoch (viď uznesenie OS Levice 11D/27/2019-21 zo
dňa 15.05.2019 v spojení s opravným uznesením 11D/27/2019-25 zo dňa 20.05.2019).

13. V zmysle predloženého dedičského uznesenia zo dňa 15.05.2019 vydaného notárkou JUDr. Iveta
Alsterová pod sp. zn. 11D/27/2019-21, Dnot 73/2019, v dedičskej veci po poručiteľovi C. S., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, notár schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe
ktorej – nehnuteľnosti v kat.úz. L., v obci Plavé Vozokany, okres Levice, okres Levice – viničný domček
s.č. XXX na parcele XXX/XXXX, vedené v kat. nehnuteľností okresným úradom Levice, katastrálnym

odborom na geometrickom pláne č. 127/2017 zo dňa 18.07.2017, úradne overeným pod. č. 661/2017
zo dňa 19.07.2017 ako parc. č. 755/21 – zast. plochy a nádvoria vo výmere 71 m2 (súp.č. určené
Oznámením obce Plavé Vozokany č. 02018/03742 zo dňa 17.12.2018) nadobudla L. R.. V zmysle
opravného uznesenia 11D/27/2019-25, D not 73/2019 zo dňa 20.05.2019 Okresný súd v Leviciach
opravil predchádzajúce uznesenie tak, že v bode I. a II. doplnil, že predmetom dedenia bol viničný

domček s.č. XXX bez pozemku v celosti. Prvé uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2019
a druhé dňa2 0.05.2019.

14. V zmysle geometrického plánu č. 127/2017 zo dňa 18.07.2017 na určenie vl. práv k nehnuteľnostiam
p.č. 755/20, 755/21, 755/22, 755/23, 755/24 a 755/25 vyhotoveného spoločnosťou GEODÉZIA LEVICE,

s.r.o. parcela č. 755/21 o výmere 71 m2 mala vzniknúť zánikom parc. č. 750/2. Tento geometrický plán
nie je ani autorizačne a ani úradne overený.15. Z Výmeru o prídele vlastníctva č. 11/135/III.237/1950 zo dňa 26.03.1963 vyplýva, že N. N. a manž. I.
E. T. boli pridelené tam uvedené nehnuteľnosti po X. S. vrátane nehnuteľností v kat. úž. G. H. evidované
na pkn vložke č. XXX ako parc. č. 251a i- pivnica, parc. č. 258a 2 – záhrada, parc. č. 258a 3 - roľa a parc.

č. 258a 4 - vinica. V zmysle pkn vložky č. XXX . na 1- cu X. S. B4 podľa výmeru o prídele do vlastníctva
KNV v Nitre odd. VII/FNC zo dňa 15.02.1950 č. II/135/III-237/50 vkladá sa vlastnícke právo manželom:
a) N. N. a b) I. N.. Rod uhliar, každému v rozsahu 1.

16.Vzmyslenotárskejzápisniceoosvedčenívyhláseniaovydržanízodňa19.07.2017vydanejnotárkou

JUDr. Janou Kuchárikovou pod sp. zn. N 113/2017, Nz 25060/2017, NCRls 25595/2017, predmetná
notárkaosvedčilatitulomvydržaniavlastníckeprávoknehnuteľnostiamevid.naOkresnomúradeLevice,
katastrálny odbor: - pozemky evid. na LV č. XXX, kat. úz. L. pod B2/podiel po L. B., E. N./, parc. reg.E,
parc. č. 750/1 – záhrady - 220 m2, parc. č. 750/2 – zast. pl. a nádv. - 72 m2, parc. č. 751/1 - vinica - 2170
m2, parc. č. 751/2 - orná pôda - 445 m2, v pomere v1/2-ine nadobúda: D. E., nar. X.X.XXXX. bytom G.
H., T. F. Q. XXX/XXX v pomere v 1-ine v celku.

17. Z identifikácie parciel zo dňa 15.01.2022 č.j. 17/2002-0 okrem iného vyplýva, že k parc. č.258/2 –
vinice v pkn vložke č. XXX pre kat. úz. G. Lužianky nie sú podmienky na založenie listu vlastníctva,
pričom stav podľa údajov registra C KN je zlúč. do parc.č. 755/1, k. ú. L. – orná pôda o výmere 9 ha
a 2635- nájomca, držiteľ, iná oprávnená osoba PD P. Vozokany.

18. Z listu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa 11.2.2020 vyplýva, že uznesenie
11D/27/2019-21 Dnot 73/2019 zo dňa 15.05.2019 je jediná verejná listina, s ktorou kataster disponuje
v súvislosti s dotknutou nehnuteľnosťou a viničný dom so súp. č. XXX bol prvýkrát zaevidovaný do
registra C KN dňa 3.7.2019 pod položkou výkazu zmien č. 28/2019.

19. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ" alebo „Občiansky
zákonník“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

21. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

25. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

26. Podľa § 47 ods. 1 OZ, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

27. Podľa § 135b ods. 1 OZ, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi

cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.28. Podľa § 135b ods. 2 OZ, ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu
nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí

vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

29. Podľa § 40 ods. 1 OZ účinného 01.07.1969 do 31.12.1982, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

30. Podľa § 46 ods. 1 OZ účinného 01.07.1969 do 31.12.1982, písomnú formu musia mať zmluvy o
prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

31. Podľa § 490 ods. 2 OZ účinného 01.07.1969 do 31.12.1982, nezastavané stavebné pozemky smú
občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú.
Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom

práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom.
Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme
poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na
zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia §
134.

32.Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“alebo„Civilný
sporový poriadok“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

33. Určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je
(negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny
záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.

Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje
bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie

povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva /§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku/, nemá preventívna
ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žiadny zmysel a
význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva
týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav

vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby môže
byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. U tzv. určovacích žalôb /§137
písm. c) Civilného sporového poriadku/ je požiadavka právneho záujmu, dokonca naliehavého právneho
záujmu, výslovne stanovená zákonom; jeho nedostatok (nepreukázanie) vedie k zamietnutiu žaloby.
Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia

neistoty je aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne nemá možnosť žalovať
naplneniezrovnakéhodôvodu.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácie
rozhodných skutočností. Je tiež právnym nástrojom procesného práva, ktorý má zabrániť tomu, aby boli
v praxi vyvolávané zbytočné spory bez praktického právneho významu pre subjekty práv (strany sporu).
Právnu normu treba vykladať tak, aby splnila svoju funkciu, spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom

vyriešení alebo usporiadaní problému v tom zmysle, aby obstálo v hodnotení tzv. zdravého rozumu a
podľa predstáv spravodlivosti, panujúcej v spoločnosti. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má
na požadovanom určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba
vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené

právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí
ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahumohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2017 sp. zn. I. ÚS 151/2016.

34. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 03.03.2020 od predávajúcej L. R. a že viničný dom už existoval v čase, keď začal žalobca,
resp. jeho otec pozemky obhospodarovať. Žalobca, ale spochybňuje minimálne polovicu vlastníckeho
právakviničnémudomčekužalovaného,nakoľkozastávanázor,že polovicaviničnéhodomčekapatrído
vlastníctva L. B., E. N., nar. XX.XX.XXXX, na základe dedičského rozhodnutia v roku 1973 ako dedičky

po poručiteľoch N. N. a manželka I. E. T., ktorí vlastníctvo k polovici viničného domčeka nadobudli na
základe Výmeru osídľovacieho úradu o prídele do vlastníctva č. 11/135/III.237/1950 zo dňa 26.03.1963.
L. B. E. N., mala viničný domček a priľahlé pozemky vedené Okresným úradom Levice, Katastrálny
odbor na LV č. XXX, katastrálne územie L., C. F. O. ako parcely registra „E“ pod parcelným č. 750/1
ako záhrada o výmere 220 m2, parcela č. 750/2 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2,
parcela č. 751/1 ako vinica výmere 2170 m2 a parcela č. 751/2 ako orná pôda o výmere 445 m2 darovať

v roku 1982 U. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich od toho času užíval ako svoje vlastné a znášal všetky
náklady súvisiace s predmetnými nehnuteľnosťami, teda platil každoročne dane. Po smrti U. E. tieto
nehnuteľnosti dobromyseľne ako vlastník má užívať jeho syn D. E., nar. XX.XX.XXXX, až do dnešného
dňa. Žalovaný zastáva názor, že z Výmeru osídľovacieho úradu o prídele do vlastníctva č. 11/135/
III.237/1950 zo dňa 26.3.1963 nevyplýva skutočnosť, že polovicu viničného domčeka nadobudol N. N.

a manželka I. E. T. na základe prídelu, preto po menovaných nemohla polovicu viničného domčeka
dediť L. B. E. N.. Žalovaný tvrdí, že viničný domček postavila rodina L. R. ešte v 50-tych rokoch
minulého storočia a výmera stavby viničného domčeka doteraz zodpovedá pôvodnému stavu. Žalobca
toto tvrdenie nepoprel avšak uviedol, že on so svojím otcom predmetný viničný domček opravili, nakoľko
v čase darovania pozemkov to bola ruina v zdevastovanom stave. Žalobca v rámci svojich vyjadrení

spochybňoval aj zákonnosť nadobudnutia dedičstva L. R. a uviedol, že bolo porušené jeho predkupné
právo, keď L. R. previedla vlastnícke právo k pozemkom evid. na LV č. XXX, kat. úz. L. pod B2/podiel
po L. B., E. N./, parc. reg.E, parc. č. 750/1 – záhrady - 220 m2, parc. č. 750/2 – zast. pl. a nádv. - 72 m2,
parc. č. 751/1 - vinica - 2170 m2, parc. č. 751/2 - orná pôda - 445 m2, v pomere v1/2-ine, nakoľko prv
mala podiel ponúknuť žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi a vzhľadom k tomu, že má zato, že

je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1 v pomere k celku aj vo vzťahu k viničnému domčeku a tak
z tohto titulu namietal aj porušenie predkupného práva vo vzťahu k viničnému domčeku.

35. Súd mal dedičskými rozhodnutiami preukázané, že L. R. sa stala dedičkou po svojich predkoch
na základe dedičského rozhodnutia, ktoré je právoplatné. Pre doplnenie súd uvádza, že predmetom

tohto konania nemôže byť požiadavka žalobcu zrušiť predošlé rozhodnutia súdov, nakoľko súd nie
je príslušný v tomto konaní zrušiť rozhodnutia v predošlých dedičských konaniach a žalobca nie je
ani osobou vecne legitimovanou na začatie takýchto konaní. Okrem toho má súd zato, že zrušenie
dedičských rozhodnutí by ani nemalo vplyv na určenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca nepredložil
ani žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval podvodné konanie žalovaného, alebo pôvodnej vlastnícky pani L.

R., či jej predkov. Rovnako žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že právne relevantne namietal porušenie
predkupného práva v zákonom ustanovenej lehote, pričom súd vzhľadom na vykonané dokazovanie
ani nemá preukázané, že by bolo porušené predkupné právo vo vzťahu k viničnému domčeku, nakoľko
žalobca v konaní nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k viničnému domčeku.

36. Žalobca odvodzuje svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k viničnému domčeku v rozsahu 1
v pomere k celku z toho, že nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 v pomere k celku k pozemkom,
na ktorých je viničný domček postavený a tak je vlastníkom aj viničného domčeka minimálne v tomto
rozsahu. Súd tu konštatuje, že v prídelovej listine (Výmeru o prídele vlastníctva č. 11/135/III.237/1950
zo dňa 26.03.1963) nie je manželom N. pridelený viničný domček, ale len vlastnícke právo v rozsahu 1

k pomere v celku (resp. obaja po 1) po X. S., okrem iných, k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. H. evidované
na pkn vložke č. XXX ako parc. č. 251a i- pivnica, parc. č. 258a 2 – záhrada, parc. č. 258a 3 - roľa
a parc. č. 258a 4 vinica. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje právo od nadobudnutia vlastníckeho práva
k pivnici, tu súd uvádza, že prídelovými listinami sa prideľovali pozemky a veci s nimi spojené - typu
podzemné pivnice, pričom sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2023 uvádza, čo sa považuje

za pivnicu v znení "že je to stavba stojaca po zemou parcely" a viničný dom je nadzemná stavba.
Uvedené korešponduje aj s o znením § 139b - Pojmy stavebného zákona č. 50/1976 Zb., kde v odseku 7
písm. b) je uvedené, že drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr.
pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, prestavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to: podzemné
stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Z uvedeného
vyplýva,žemanželiaN.vyššieuvedenýmprídelomnenadobudlipolovicuvlastníckehoprávakviničnému

domčeku a tak od ich vlastníctva žalobca nemôže odvodzovať svoj nárok na nadobudnutie vlastníckeho
práva k viničnému domčeku. Okrem toho žalobcovi notár osvedčením o vydržaní (notárska zápisnica
zo dňa 19.07.2017, sp. zn. N113/2017, Nz. 25060/2017, NCRls 25595/2017 napísaná na notárskom
úrade JUDr. Jany Kuchárikovej) osvedčil iba vlastnícke právo k pozemkom, a to na podklade vyhlásenia
L. B., E. N. zo dňa 29.03.2017 k vzniku vlastníckeho práva, kde uviedla, že nemá výhrady ku vzniku

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech D. E. vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu pod B2
v pomere 1 k celku k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor pre okres
Levice, obec F. O., kat. úz L. na LV č. XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. 750/1 o výmere 220 m2, druh: záhrady, parcela č. 750/2 o výmere 72 m2, druh: zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. 751/1 o výmere 2170 m2, druh: vinica, parcela č. 751/2 o výmere 445 m2,
druh: orná pôda, t.j. iba k pozemkom.

37. Žalobca odvodzoval svoj nárok aj od kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.05.1982 uzatvorenej medzi
jeho otcom ako kupujúcim a U. S. ako predávajúcou. Tu súd uvádza, že zo zápisnice zo dňa 19.07.1962
sp. zn. D916/62 v dedičskej veci po N. S. zomr. dňa 25.06.1962 vyplýva, že prítomné dedičky (prítomná
bola aj U. S.) dedičstvo odmietajú a dedičstvo prevezme U. S. /ž. V. P./. Viničný domček bol práve U.

S. v tomto dedičskom konaní pojatý do súpisu majetku, pričom z uvedeného aj vyplýva, že v tom čase
už existoval. V zmysle uvedeného, teda U. S. nemohla kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.05.1982
previesť vlastnícke právo k viničnému pozemku, nakoľko sa už v roku 1962 vzdala dedičstva, a teda
vlastnícke právo k viničnému domčeku nikdy nenadobudla. Kúpnopredajná zmluva uzatvorená medzi
U. S. a U. E. okrem toho ani nespĺňa náležitosti požadované v tom období na platnosť kúpnopredajnej

zmluvy,nakoľkonehnuteľnosť tamniejedostatočneidentifikovanáatakznejnemožnovyvodiťzáver,že
sa týka predmetu sporu a žalobca ani nepreukázal odovzdanie kúpnej ceny U. S.. Súd čestné vyhlásenie
matky žalobcu nepovažuje za relevantný dôkaz, nakoľko matka žalobcu má záujem na rozhodnutí v
prospech svojho syna a čo sa týka čestného vyhlásenia pani B. ohľadne kúpy otca žalobcu od U. S. (čl.
143), uvedená osoba nebola prítomná pri uzavieraní kúpnej zmluvy, či predávaní kúpnej ceny a ani to

netvrdí a tak tento dôkaz nemožno brať za dôkaz preukazujúci uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatenie
kúpnej ceny, tak ako tvrdí žalobca. Zároveň, aj keď súd nie je oprávnený posudzovať podpis na zmluve,
voľným okom je vidno, že podpis Alžety Kajtár na kúpnopredajnej zmluve nie je zhodný s podpismi U. S.
na zápisnici v dedičskom konaní. Taktiež Kúpna zmluva žalobcu s pani L. B. zo dňa 14.09.2016 podľa
samotného vyjadrenia žalobcu nebola nikdy podpísaná.

38. Žalobca odvodzuje svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k viničnému domčeku aj z toho titulu,
že pozemky, na ktorých je postavený viničný domček boli jeho otcovi (U. E.) pridelené od JRD Plavé
Vozokany, titulom vymerania náhradných pozemkov (čl. 140). Tu súd uvádza, že JRD Plavé Vozokany
neboli vlastníkmi uvedených pozemkov, ale len nájomcami, resp. držiteľmi, či inou oprávnenou osobou

(viď identifikáciu parciel na čl. 238), a tak nemohli dotknuté parcely a ani viničný domček na nich
postavený previesť do vlastníctva žalobcu, resp. jeho otca, ale na uvedenom podklade im vzniklo iba
právo užívania, a aj to iba k pozemkom. Súd ďalej uvádza, že z potvrdenia PD ani nevyplýva presná
identifikácia pozemkov, t. j. či ide o pozemky, na ktorých je postavený viničný domček a zároveň,
nakoľko žalobcovi bolo pridelených necelých 17 árov pôdy, pričom celý pozemok, na ktorom mu malo

byť pridelených predmetných 17 árov má výmeru až 29 árov a žalobca do spisu nedoložil žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval, že v pridelenej výmere 17 árov by sa mala presne nachádzať aj tá časť pozemku,
na ktorom stojí viničný domček. Pozemky v okolí viničného domčeka žalobca nadobudol až v roku 2017
Notárskou zápisnicou č. N 113/2017, Nz 25060/2017, NCRls 25595/2017, ktorej predmetom taktiež
nebol sporný viničný domček.

39. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedoložil do spisu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa stal
vlastníkomviničnéhodomčekaaanidôkaz,ktorýbypreukazovaljehooprávnenieviničnýdomčekužívať.

40. Ďalej je súd toho názoru, že žalobca nepredložil ani žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že

predmetný viničný domček bol naozaj zrúcaninou, ako aj dôkazy reálne preukazujúce investovanie
do viničného domčeka a jeho zhodnotenie. Na preukázanie dezolátneho stavu viničného domčeka
predložil iba čestné vyhlásenia (L. S.– tety žalobcu a U. V. – vlastníka susediaceho pozemku) a bol
vypočutý svedok. Z predložených čestných vyhlásení vyplýva, že viničný domček vyžadoval opravua aj sa realizovala, no súd z vyjadrení nemá preukázané, že išlo o taký rozsah prác, aby sa dalo
hovoriť o novej stavbe. K stavu viničného domčeka vypovedal aj svedok S. L., ktorý uviedol, že od
roku 1972 pravidelne chodieva oberať hrozno do susednej vinice a videl, že na susednom pozemku

stál zruinovaný viničný domček. Podľa opisu svedka bol viničný domček zvalená stavba, kde sa nedalo
vstúpiť, pretože dvere boli zničené a nedali sa otvoriť a taktiež bola zvalená celá strecha a aj pivnica
aoknábolivyvalenédovnútra.Uvedenévšakúplnenekorešpondujespopisomaopisomstavuviničného
domčeka v zmysle znaleckého posudku č. 277/2018, ktorý bol predložený v spise sp. zn. 11C/36/2018
vedenom ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom medzi žalobcom

a pôvodnou vlastníčkou – L. R.. V zmysle tohto znaleckého posudku žalobca uviedol, že viničný domček
mal mať zrútenú zadnú časť strechy, spadnuté trámy, na streche nebola časť krytiny a do objektu
zatekalo a steny boli čiastočne spadnuté. Žalobca vtedy uviedol, že nanovo vybudoval stenu, vybudoval
nový krov a uložil pôvodnú keramickú krytinu, ktorú doplnil s inou použitou krytinou, ktorú dokúpil.
Žalobcaďalejpostavilnovýkomín,vyhotovilrozvodyelektrinyvobjekte,novéomietkyadrevenéobklady
a repasoval pôvodné okná a dvere. Uvedené uviedol sám žalobca a tak popis v znaleckom posudku

súd bral do úvahy s ohľadom na posúdenie rozsahu rekonštrukčných prác na viničnom domčeku.
Z uvedeného popisu v znaleckom posudku súdu vyplýva, že nešlo o postavenie novej stavby v zmysle §
135bObčianskehozákonníka,aleišlooopravuviničnéhodomčeka(niedeštrukciupôvodnéhoviničného
domčeka a teda o jeho zrútenie a nanovopostavenie). V čase opravy mal viničný domček steny, aj keď
nie všetky, aj časť strechy, dvere a okná. K uvedenému súd dáva do pozornosti znenie Rozsudku

Najvyššieho súdu Českej republiky z 05.11.2022, sp. zn. 22Cdo 761/2021, podľa ktorého „K stavbe
nemožno nadobudnúť vlastnícke právo jej prepracovaním; nadobudnutie vlastníctva k prepracovanej
stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla.“ a súčasne v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/1996 „Za demoláciu stavby v zmysle § 14 zákona č. 403/1990
Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, pri

ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Ak na mieste takto
zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba, i keď druhovo zhodná, v takomto prípade nejde
o zhotovenie stavby v zmysle § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 403/1990 Zb., ale o zriadenie novej stavby na
pozemku na mieste pôvodne zaniknutej stavby.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31.08.2005, sp. zn. 2Cdo 22/2005 „spracovaním (§ 135b Občianskeho zákonníka) nie je možné

nadobudnúť vlastníctvo iba časti cudzej veci (stavby).“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho
názoru, že aby mohlo ísť pri stavbe o novú vec nestačí, aby išlo o prestavbu pôvodnej stavby, ale musí
dôjsť k zániku pôvodnej stavby t. j. k jej deštrukcii. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by on, resp. jeho predok predmetný viničný domček zrekonštruovali
v takom rozsahu, že by do úvahy prichádzalo vyporiadanie v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka,

pričom v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.08.2005, sp. zn. 2Cdo 22/2005
takto nie je možné nadobudnúť vlastníctvo iba k časti stavby a predmetom určenia vlastníckeho práva
v tomto konaní je iba podiel v rozsahu 1 v pomere k celku.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť,

nakoľko žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na to, že v súčasnosti
platí úprava Civilného sporového poriadku a nie Občianskeho súdneho poriadku, súd je v konaní iba
arbitrom a rozhoduje na základe dôkazov predložených alebo navrhnutých stranami sporu a sám ich
nenavrhuje a nevyhľadáva. Žalobca je tým pádom povinný svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ktoré
sám predloží súdu a ak ich bez svojej viny nemôže predložiť, navrhne doplniť dokazovanie súdom.

V takomto prípade však musí presne uviesť, čo navrhuje doplniť v rámci dokazovania, pričom takýto
dôkaz musí presne špecifikovať a uviesť, prečo ho nemôže sám zabezpečiť, súčasne musí navrhovateľ
uviesť, čo sa má nevrhnutým dôkazom vo vzťahu k predmetu konania preukázať. Vzhľadom na všetky
skutočnosti uvedené v tomto odôvodnení má súd za to, že žalobca nijako nepreukázal titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k viničnému domčeku, pričom súd je toho názoru, že aj v prípade zistenia, že

žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, uvedená skutočnosť nezakladá dôvod
na vyhovenie žaloby v prospech žalobcu, nakoľko ani táto skutočnosť by nepreukazovala žalobcovo
vlastnícke právo k viničnému domčeku.

42. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O náhrade trov konania strán súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, pretože súd žalobu žalobcu
zamietol. Preto súd priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

2
11C/18/2020

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

11C/18/2020-293
IČS: XXXXXXXXXX

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom

súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V Leviciach dňa 10. októbra 2023

JUDr. Alena Moravčíková
s u d k y ň a