Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202606
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1616202606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: O. M., D.. X.XX.XXXX,
N. X.. P. XX, O., zastúpenej: JUDr. Ľudmilou Dohnalovou, advokátkou, so sídlom Brezová 2232/22,
Topoľčany, proti žalovanému: M.. S. G., D.. XX.X.XXXX, N. X.. Slovenská X, O., zastúpenému:
JUDr. Igorom Hunom, advokátom, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 28 316,12 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.9.2020 č.
k. 7C/423/2016-399 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 28
316,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11 028,16 eur od 5.6.2015 do
14.6.2015, zo sumy 28 316,12 eur od 5.6.2015 do zaplatenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Uviedol, že žalobou sa pôvodný žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 28
316,12 eur s úrokom z omeškania, špecifikovaným v petite žaloby, z dôvodu, že uznesením Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009 zo dňa 27.3.2015, právoplatným dňa 28.5.2015, v exekučnej
veci oprávneného L. M. proti povinnému A3MEDIA s.r.o. súd schválil rozvrh výťažku vykonaný dňa
3.2.2015 súdnym exekútorom M.. S. G. v sume 53 052,75 eur, kde pohľadávka oprávneného-L. M. je
vo výške 39 344,28 eur, avšak po niekoľkonásobnej písomnej urgencii vtedajšou právnou zástupkyňou
oprávneného bola na jeho účet pripísaná platba 11 028,16 eur z účtu súdneho exekútora a nie je zrejmé,
z akého dôvodu nebola pripísaná celá suma. V priebehu konania pôvodný žalobca L. M. uzatvoril dňa
18.10.2017 zmluvu o postúpení na žalobkyňu O. M., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania, a

preto uznesením č. k. 7C/423/2016-144 zo dňa 30.11.2018 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu.
Skutkový stav zistený dokazovaním vykonaným predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov
posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, § 145 ods. 1, 2, § 165 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) účinného od 1.9.2005 do 31.3.2017
v čase vykonania dražby, a dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady škody. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával ako súdny
exekútor pre právneho predchodcu žalobcu exekúciu voči povinnému A3MEDIA s.r.o. a že Okresný

súd Bratislava II ako exekučný súd súhlasil so znížením sumy dražených nehnuteľností na sumu 53
052,75 eur. Sporným bolo, ako prebiehala dražba a či jediný záujemca, ktorý sa dražby zúčastnil L.. O.
Y. uhradil sumu 53 052,75 eur, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené. Žalobkyňa tvrdila, že suma za
ktorú boli nehnuteľnosti vydražené bola záujemcom L.. O. Y. zložená; uvedené preukazovala zápisnicouo udelení príklepu zo dňa 5.6.2013, zápisnicou o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností zo dňa 3.2.2015,
uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/18/2009-160 zo dňa 27.3.2015, výpisom z účtu VÚB
banky a.s. zo dňa 16.1.2014, potvrdením zo dňa 5.6.2013 o zložení sumy 26 562 eur v hotovosti na

exekútorskom úrade, ako aj svedeckými výpoveďami L.. O. Y., M.. Y. V. L.. Ľ. Y.. Žalovaný tvrdil, že
vydražiteľ L.. O. Y. mal iba sumu 25 000 eur, do polovice zábezpeky v sume 26 526,38 eur sa mu sumou
1526,38 eur zložila M.. Y. F.. L.. M. a druhú polovicu v sume 26 526,38 eur doplatil sám žalovaný, čo
malo byť pôžičkou pre L. M.. Svoje tvrdenie preukazoval výpisom z účtu vo VÚB banke a.s. ku dňu
15.1.2014, čestným prehlásením O.. O., čestným prehlásením zo dňa 5.6.2013 a svedeckou výpoveďou

manželky M. G.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dražba nehnuteľností prebehla tak,
ako to popísal právny predchodca žalobkyne, v konaní vypočutý ako svedok; svedčí o tom výpoveď
L.. O. Y. a tiež svedecké výpovede vykonané v trestnom konaní M.. M. Y., M.. G. Š. V. L.. Ľ.F. Y..
Svedecké výpovede L.. O. Y. V. L.. Ľ. Y. sú zhodné v tom, akú sumu mali na dražbu pripravenú a za
akú sumu sa napokon nehnuteľnosti vydražili. Neuveril tvrdeniu žalovaného, že dražiteľ L.. O. Y. sa
dostavil na dražbu len so sumou 25 000 eur, keď vopred vedel k akému úkonu ide, čo sa má dražiť

a za akú sumu, vedel to od svojho otca L.. Ľ. Y., ktorý bol informovaný M.. Y. aj svedkyňa M.. M. Y.
potvrdila, že nehnuteľnosti sa vydražili za sumu 53 000 eur. Poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa
ktorého ho mal L. M. výslovne ako súdneho exekútora uprosiť až pri dražbe, aby sa dražba konala, aby
sa už nehnuteľnosti vydražili, na základe čoho konštatoval, že je vysoko nepravdepodobné, že L.. O.
Y. prišiel na dražbu „iba“ so sumou 25 000 eur a „vedel“ resp. „tušil“, že žalovaný podľahne „tlaku“ L.

M. ohľadom vykonania dražby aj za predpokladu nezloženia súdom stanovenej sumy. Takýto priebeh
dražby považoval za nereálny. Ďalšie úkony vykonané po dražbe, a to doplatenie dražobnej sumy 26
526,38 eur, rozúčtovanie exekučného konania zo dňa 4.6.2015, tieto úkony vykonával sám žalovaný
bez toho, aby vychádzali z pokynov oprávneného alebo exekučného súdu. Išlo o jednostranné úkony
žalovaného-doplatenie sumy 26 526,38 eur na dražobný účet zo súkromného účtu, vyplatenie sumy

1526,37 eur M.. Y., vrátenie sumy 26 526,38 eur na súkromný účet, ktoré vykonával sám žalovaný bez
toho, aby mal čo i len jednu z týchto transakcií podloženú listinným dôkazom alebo výpoveďou svedka.
Pokiaľ ide o Čestné prehlásenie L.. O. Y. zo dňa 5.6.2013, ktoré má svedčiť tvrdeniam žalovaného
ohľadom doplácania sumy 1526,38 eur do polovice dražobnej sumy 26 526,38 eur, poukázal na to, že
v ňom je uvedené, že uvedenú sumu doplácal L. M., avšak od začiatku konania žalovaný tvrdil, že túto

sumu doplácala M.. M. Y. a aj jej ju po dražbe vyplatil z dražobného účtu. Samotný L.. O. Y. poprel, že
by takéto čestné prehlásenie podpisoval a tento dôkaz sa javí ako nedôveryhodný a vykonštruovaný
dodatočne, a preto ním nemal za preukázané skutočnosti tvrdené žalovaným. Uviedol, že ani svedkyňa
M. G. ako manželka žalovaného svojou svedeckou výpoveďou nemohla spochybniť zhodné tvrdenia
svedkov L.. O. Y., L.. Ľ. Y. V. M.. Y.; jej svedectvo vychádza z počutia žalovaného ako manžela,

pričom sama uviedla, že na dražbe sa nezúčastnila, „pohybovala sa“ v priestoroch exekučného úradu,
jej priebeh nezaznamenala priamo svojím vnímaním. Podľa tvrdenia žalovaného uvedená suma mala
byť zložená L.. O. Y. vo VÚB banke a.s. pred dražbou, k vkladu došlo o 13,18 hod, avšak tvrdeniu
žalovaného nesedia svedecké výpovede svedkov L. M. V. M.. Y., ktorí zhodne potvrdili, že v banke s
vydražiteľom neboli. Považoval za reálne tvrdenie vydražiteľa L.. O. Y., že suma 26 526,38 eur bola

vložená až po dražbe (je reálne vykonanie dražby do doby zloženia tejto sumy v banke, keďže bol
jediným účastníkom dražby a listiny boli nachystané) a následne išiel domov do N. a nevrátil sa na
exekučný úrad. K dôkazu, ktorým je potvrdenie zo dňa 5.6.2013, ktoré žalovaný spochybňoval, uviedol,
že zo znaleckého posudku vyplýva, že sporný odtlačok na potvrdení sa nezhoduje s ukážkami odtlačkov
pečiatky doloženej žalovaným (porovnávacej pečiatky z faktúr rovnakého dňa), čo však ale neznamená,

že na exekútorskom úrade sa nemohla nachádzať iná pečiatka, ktorá bola v danom čase používaná.
Znalec tiež uviedol, že na stanovenie jednoznačného záveru o pravosti resp. nepravosti je potrebný
originál tejto listiny. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že
potvrdenie je sfalšované; uvedené potvrdenie zapadá do svedeckých výpovedí právneho predchodcu
žalobkyne (svedka L. M.), L.. Ľ. Y., L.. O. Y., M.. M. Y., ktorí boli prítomní na dražbe a potvrdzuje tvrdenia

L.. O. Y. V. L.. Ľ. Y., že na nehnuteľnosti mali sumu, ktorá bola určená ako minimálna exekučným
súdom. Na základe uvedeného mal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným ako súdnym
exekútorom, keď napriek schváleniu rozvrhu výťažku v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava
II č. k. 37Er/18/2019-160 zo dňa 27.3.2015 nevyplatil pohľadávku oprávnenému v sume 39 344,28 eur,
ale len v sume 11 028,16 eur, čím porušil ust. § 165 ods. 1 exekučného poriadku. Týmto vznikla škoda

v sume 28 316,12 eur, o ktorú sa žalobkyni zmenšil majetok, resp. sa nezvýšil a to v priamej príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného ako dôsledok porušenia povinnosti a pokiaľ ide o zavinenie, žalovaný
sám priznal, že uvedenú sumu žalobkyni, resp. právnemu predchodcovi žalobkyne nevyplatil. Návrh
žalovanéhonavýsluchsvedkovO..O.O.,V.G.V.R.U.zamietolzdôvodu,žetítosvedkoviabolivypočutív trestnom konaní a v civilnom konaní neboli produkované nové dôkazy, ku ktorým by sa mali vyjadrovať.
Pre úplnosť uviedol, že aj keby dražba prebehla, ako to popisoval žalovaný, aj v takom prípade sú
naplnené predpoklady pre priznanie náhrady škody. Je preukázané porušenie povinnosti a to ust. §

145 ods. 1 exekučného poriadku, kedy žalovaný podľa jeho tvrdenia schválil vydraženie nehnuteľnosti
za sumu 25 000 eur, čo je nižšia suma ako určená exekučným súdom, pričom v súlade s exekučným
poriadkom nemal dražbu vôbec vykonať a mal postupovať v súlade s § 145 ods. 2 exekučného poriadku
a nasl.. Jeho konanie viedlo k škodovej udalosti a to k vydraženiu nehnuteľnosti za nižšiu sumu, pričom
zavinenie vo forme priameho úmyslu je zrejmé, keď samotný žalovaný popisuje takýto priebeh dražby;

sám priznáva konanie v rozpore s exekučným poriadkom. Aj v takomto prípade by vznikla škoda, ktorá
spočíva v znížení pohľadávky žalobkyne v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a ktorou je
rozdiel medzi minimálnou sumou 53 052,75 eur, za ktorú sa mala nehnuteľnosť vydražiť a sumou 25 000
eur, za ktorú ju neoprávnene vydražil žalovaný podľa jeho tvrdenia. Vzhľadom na omeškanie žalovaného
splnenímpeňažnéhodlhu,priznalžalobkyniúrokyzomeškaniapodľa§517ods.1,2Obč.zákonníkaa§
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. K potvrdeniu zo dňa 5.6.2013 uviedol, že Znalecký posudok Č.. X/XXXX bol vypracovaný

O.. A. O. A.., znalcom z odboru Kriminalistiky, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov a z jeho
záveru pod č. U.. III, bod 1, str. 8, vyplýva, že na základe všetkých zistených faktov je možné konštatovať,
že na kópii sporného potvrdenia nie je prekopírovaný odtlačok pečiatky Exekútorského úradu Malacky
M.. S. G., ktorá bola predložená na skúmanie a sporný odtlačok sa nezhoduje ani s ukážkami
odtlačkov tejto pečiatky na predložených porovnávacích faktúrach z rovnakého dňa 5.6.2013. Súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecké skúmanie, keď uviedol, že na stanovenie jednoznačného
záverupravosti,resp.nepravostijepotrebnépreskúmaťoriginállistiny,avšakpodľaznaleckéhoposudku
by znalec potreboval preskúmať originál listiny, ak by chcel skúmať všetky potrebné skutočnosti, napr.
spôsob vyhotovenia odtlačku, možnosť fotomontáže, mieru deformácie kópie zariadením a pod.. Znalec
v úvode svojho záveru jednoznačne odpovedal na položenú otázku, ktorá znela: Zistíte, či fotokópia

odtlačku pečiatky na potvrdení zo dňa 5.6.2013 bola vyhotovená kopírovaním pravého odtlačku pečiatky
Exekútorského úradu Malacky M.. S. G.? Na túto otázku znalec odpovedal bez toho, že by potreboval
preskúmať originál listiny. Podľa jeho názoru nie je žiadnym dôkazom podložené tvrdenie súdu, že by
sa na exekútorskom úrade mohla nachádzať iná pečiatka, ktorá bola v danom čase používaná. V tejto
súvislosti zdôraznil, že ani na predložených porovnávacích faktúrach sa sporný odtlačok nezhoduje, z

čoho vyplýva, že sa používala iba jedna pečiatka a aj ak by sa teoreticky pripustilo, že sa používala aj
iná pečiatka, ani tá by nebola podľa posudku zhodná so sporným odtlačkom. S poukazom na Vyhlášku
o dražbe nehnuteľností Ex 14/2009 zo dňa 24.4.2013, podľa ktorej bol začiatok dražby stanovený na
deň 5.6.2013 o 13,00 hod. a na listinný dôkaz vystavený VÚB a.s., podľa ktorého suma 26 526,37 eur
bola zložená o 13,18 hod., namietal, že v žiadnom prípade predmetná suma nemohla byť zložená v

banke až po vykonaní dražby tak, ako to tvrdil svedok L.. M. a ako to ustálil súd; takéto vyhodnotenie
dôkazu súdom je nesprávne, pričom skutkové zistenia súdu nevychádzajú z predložených dôkazov.
Ďalej uviedol, že listinný dôkaz „ Čestné prehlásenie zo dňa 5.6.2013“ podpísaný L. M., L.. O. Y. V.
M.. M. Y., bol predložený aj v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 3T/103/2017 dňa 6.2.2020 a
odmieta vyfabulované a dôkazne nepodložené tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že tento dôkaz je

vykonštruovaný dodatočne, preto sa javí súdu ako nedôveryhodný. V tejto súvislosti uviedol, že nikto zo
subjektov uvedených v predmetnom čestnom prehlásení nespochybnil pravosť tohto dokumentu, urobil
tak až súd prvej inštancie. Podľa jeho názoru je zrejmé, že vydražiteľ L.. O. Y. nemal pri sebe v deň
konania dražby vyššiu hotovosť ako 25 000 eur, pretože ak by tomu tak bolo, nemusel by si požičiavať od
inej osoby sumu 1526,38 eur nato, aby splnil podmienky uskutočnenia dražby. Pokiaľ svedok L.. M. vo

svojej výpovedi uviedol, že túto sumu Y. neposkytol, svedok klamal a zavádzal súd. Podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku sa súd pri vyhodnocovaní dôkazov prikláňa na stranu svedkov L.. M., M.. Y., L..
Y. a tvrdenia žalovaného pokladá za nedôveryhodné a predložené dôkazy za vykonštruované. V deň
dražby prevzal od dražiteľa L.. Y. len sumu 26 526,37 eur, ktorá bola zložená v banke dňa 5.6.2013 o
13,18 hod a neprevzal od neho ďalšiu sumu v hotovosti. Poukázal na to, že z ním predloženého dôkazu

a to Čestného prehlásenia O.. O. O., ktorý bol zamestnaný v inkriminovanom čase na Exekútorskom
úrade M.. S. G., zo dňa 9.7.2015 s úradne overeným podpisom menovaného, vyplýva, že žalovaný
mal v úmysle s L. M. uzatvoriť riadnu písomnú zmluvu o pôžičke na sumu 26 526,38 eur, týkajúcu sa
predmetnej dražby, ktorú L. M. poskytol, a že bolo jeho snahou od mesiaca apríl 2015 do 9.7.2015,aby L. M. podpísal takúto zmluvu. Nie je podstatné, že v prehlásení O.. O. O. uviedol „ sumu cca
20 000 eur“; podstatné je, že žalovaný mal záujem na vyriešení záležitosti s L. M. ohľadne pôžičky
súvisiacej s predmetnou dražbou a to v čase, keď žalovaný nemohol tušiť, že L. M. podá na neho trestné

oznámenie. Poukázal na to, že vydražiteľ odmietol uhradiť druhú polovicu do dražobnej ceny dražených
nehnuteľností, finančné prostriedky na doplatenie nemal ani oprávnený L. M. v exekučnom konaní, ktorý
na žalovaného naliehal, aby dražbu ukončil aj s tou hodnotou ako bola zložená na dražobný účet s
tým, že oprávnený súhlasil, že o tú sumu dostane menej po výťažku. Po takejto vzájomnej dohode
žalovaného s L. M. previedol zo svojich finančných prostriedkov na dražobný účet druhú časť dražobnej

sumy a pri rozúčtovaní na túto dohodu prihliadol, pričom oprávnenému L. M. priznal len sumu 11 028,16
eur a sebe vrátil späť na svoj účet pôvodne zapožičanú sumu 26 526,38 eur, zníženú o 0,59 eur.
Tvrdil, že v tomto smere uzatvorili ústnu dohodu o predmetnej pôžičke. Podľa jeho názoru by sa mali
posudzovať všetky skutočnosti v právnej veci, aj tie, ktoré nastali ešte počas dražby od 5.6.2013 a nie
prihliadať len na tie, ktoré nastali vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.3.2015 sp.
zn. 37Er/18/2009-160, I., ktorým súd rozhodol o schválení rozvrhu výťažku zo dňa 3.2.2015 vykonaným

súdnym exekútorom-žalovaným. K svedeckým výpovediam svedkov L. M., L.. O. Y. V. M.. M. Y. uviedol,
že nehovorili pravdu a v ich výpovediach sú rozpory, keď svedkovia nedokázali zhodne ustáliť, kto bol
prítomný v miestnosti, kde prebiehala dražba, či sa mali prepočítavať nejaké financie a kým sa mali
prepočítavať, či niekto vôbec videl nejaké finančné prostriedky, svedkovia sa rozchádzajú v tom, v akom
čase sa mali zložiť finančné prostriedky do banky a kto ich išiel zložiť. Ďalej uviedol, že svedok O. A.

vo svojej výpovedi zo dňa 6.2.2020 klamal a poukázal na to, že ako mohol svedok vidieť „Potvrdenie
zo dňa 5.6.2013“ pred dražbou, ktorá prebehla dňa 5.6.2013, ktorý dátum je aj na potvrdení a teda
nemohlo byť vystavené skôr; to by musel niekto dopredu vedieť, koľko finančných prostriedkov prinesie
vydražiteľ na dražbu, pretože na potvrdení je uvedená suma 26 562 eur. Namietal, že vyhodnotenie
výpovede svedkyne M. G. súdom prvej inštancie je v rozpore s tým, čo svedkyňa uviedla a uviedol

v odvolaní obsah jej výpovede. Podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala jednoznačne existenciu
vzniku škody, pretože jej majetok, ani majetok jej predchodcu sa nezmenšil konaním žalovaného, resp.
ani sa nemohol zvýšiť. Namietal aj ustálenie výšky škody, pretože z rozvrhu výťažku vypracovaného
žalovaným, ktorý bol právoplatne schválený súdom vyplýva, že pohľadávka oprávneného je 39 344,28
eur vrátane trov právneho zastúpenia a z bankových výpisov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že

po odpočítaní vyplatených trov právneho zastúpenia a to sumy 1526,37 eur, ktorú uhradil M.. Y. a sumy
263,37 eur, ktorú uhradil pôvodnej právnej zástupkyni oprávneného M.. W., zostane suma 37 554,54 eur.
Po odpočítaní sumy 11 028,16 eur, vyplatenej oprávnenému od sumy 37 554,54 eur sa suma ustáli na 26
526,38 eur a nie 28 316,12 eur. Ak by súd pripustil, že vznikla škoda, nemôže ju znášať žalovaný sám,
ale pomerne spolu s poškodeným, pretože škoda bola spôsobená zavineným konaním poškodeného L.

M. a mal by do úvahy prichádzať postup podľa § 441 Obč. zákonníka.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2020 žalovaný doplnil svoje odvolanie, ktoré
bolo podané jeho právnym zástupcom, vo svojom podaní uviedol, že sa stal obeťou trestného činu
kriminálnika a jeho komplicov. Namietal, že bol ako strana sporu nesprávne žalobkyňou označený,

pretože podľa exekučného poriadku a to podľa § 2 ods. 1, je exekútor štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a podľa tohto ustanovenia je za škodu
spôsobenú súdnym exekútorom zodpovedný štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR, následne
na to aj súdny exekútor. Nakoľko súd prvej inštancie v civilnom konaní sa pri rozhodovaní opieral o
skutočnosti uvedené vo vyšetrovacom spise, predložil v prílohe sťažnosť na vyšetrovateľa G.. O.. Š.

M., ktorý svojím povrchným vyšetrovaním spôsobil jeho odsúdenie a následne na to aj v konaní o
náhradu škody jeho odsúdenie. Za závažné nedostatky v konaní prvoinštančného súdu považoval,
že porušil zákon v zásade ústnosti, keď nevypočul k veci všetkých svedkov a opieral sa o výpovede
svedkov/podvodníkov v trestnom konaní; vychádzal z výpovedí a dôkazov uvedených v trestnom spise
bez toho, aby si preveril; nebral do úvahy pripomienky jeho advokáta, ani jeho návrhy k zadováženiu

dôkazov; nepreveril falzifikát Potvrdenia, predloženého Y., keď si neoveril, kde je originál, ak by existoval,
musel byť založený v účtovníctve exekútorského úradu; nezaoberal sa tým, aký je systém pri preberaní
peňazí na exekútorskom úrade, pričom by zistil, že peniaze v hotovosti sa preberali iba do výšky 5000
eur a dokument o rozúčtovaní posúdil ako dodatočne vyrobený dokument, pričom v tomto spravodlivo
žalovaný rozdelil výťažok z dražby, podľa neho účtovníčka rozoslala peniaze a tento dokument je

založený v účtovníctve. Súd tiež nereagoval na výpoveď falošného svedka O. A., ktorý tvrdil, že
falošné potvrdenie, predložené Y., videl u neho na stole deň pred dražbou. V odvolacom konaní žiadal
tiež ako vedľajšieho účastníka pripustiť do konania poisťovňu Kooperativa, Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 8, Bratislava.4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

K potvrdeniu zo dňa 5.6.2013 uviedla, že bez ohľadu na existenciu znaleckého posudku, vystavenie
predmetného potvrdenia a okolností jeho vystavenia boli potvrdené viacerými svedkami v konaní a
okrem toho samotný žalovaný ako súdny exekútor potvrdil aj priamo exekučnému súdu, že bola zložená
celá suma za vydraženú nehnuteľnosť, čiže sám nepriamo priznal a uznal, že vydražiteľ zložil celú sumu.
Nemôže sa preto teraz dovolávať opaku a predkladať v totožnej veci protichodné tvrdenia. Súd prvej

inštancie správne vyvodil, že žalovaným predložený znalecký posudok nie je spôsobilým dôkazom, ktorý
by potvrdil nesprávnosť potvrdenia zo dňa 5.6.2013. Pre účely akéhokoľvek znaleckého posudku je
najpodstatnejší jeho záver, ktorý v danom prípade znie jednoznačne, že na potvrdenie alebo vyvrátenie
pravosti pečiatky uvedenej na predmetnom potvrdení je potrebné skúmať originál listiny. Nakoľko
žalovaný predložil vydražiteľovi A.. Y. iba fotokópiu potvrdenia, svojím vlastným zavinením konaním
spôsobil absenciu originálu potvrdenia, potom túto otázku nie je možné s konečnou platnosťou vyriešiť

prostredníctvom predloženia znaleckého posudku. Namietala, že pokiaľ by aj na potvrdení absentovala
pečiatka žalovaného, potom takéto potvrdenie opatrené vlastnoručným podpisom žalovaného je bez
ďalšieho dostatočným dôkazom potvrdenia toho, že vydražiteľ zložil polovicu dražobnej ceny k rukám
žalovaného ako súdneho exekútora. Žalovaný počas konania nenamietal, že podpis na potvrdení nie
je jeho vlastný, táto skutočnosť sa preto stala nespornou. Ďalej namietala, že tvrdenie žalovaného, že

vklad druhej časti dražobnej ceny v banke sa uskutočnil pred konaním dražby, nie je podporené žiadnym
listinným dôkazom. Z prezenčnej listiny z predmetnej dražby vyplýva, že dražba sa konala o 13,00 hod,
táto skutočnosť vyplýva aj z ďalších predložených listín a aj svedkyňa navrhnutá žalovaným, A.. G.
uviedla, že osoby zúčastnené na dražbe sa dostavili na exekútorský úrad žalovaného o niečo skôr. Z
výpovede A.. A. vyplýva, že žalovaný mu deň pred dražbou uviedol, že na predmetnú dražbu už má

všetko pripravené a teda všetky dôkazy preukazujú, že dražba sa konala o 13:00 hod., pričom pred
dražbou musela byť zložená polovica dražobnej sumy, čo aj bola a to v hotovosti k rukám žalovaného
od vydražiteľa ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 5.6.2013. Druhú časť žalobnej sumy vložil vydražiteľ na
bankový účet žalovaného o 13:18 hod, pričom vydražiteľ A.. Y. uviedol, že po realizácii predmetného
vkladu odišiel do N. a na exekútorský úrad sa už nevrátil. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz o

jeho tvrdení, že začiatok konania dražby bol posunutý cca o 30 minút. Súd prvej inštancie preto na
základe vykonania všetkých dôkazov dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že vklad vydražiteľa
na bankový účet žalovaného sa uskutočnil až po dražbe. Tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom
Čestného prehlásenia z 5.6.2013 mala byť preukázaná údajná pôžička v sume 1526,38 eur vydražiteľovi
zo strany osôb tam uvedených a že tento dokument nikto z tam uvedených osôb v konaní nespochybnil,

sa nezakladá na pravde. Z vyjadrenia žalobkyne, právneho predchodcu žalobkyne a tiež zo svedeckej
výpovede A.. Y. vyplýva, že takýto dokument ani jeden z nich nepodpisoval a je preto dôvodné tvrdiť, že
takýto dôkaz bol žalovaným produkovaný až dodatočne a nie je vierohodný. V tejto súvislosti poukázala
na to, že tento dôkaz bol žalovaným predložený až po 4 rokoch. Pokiaľ by aj obsah čestného vyhlásenia
bol pravdivý, čo však opakovane popiera, potom tento dôkaz nie je spôsobilý zbaviť žalovaného jeho

zodpovednosti za náhradu škody. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa potvrdenia zo dňa
5.6.2013 a znaleckého posudku Č.. X/XXXX vypracovaného O.. A. O.G., A.., času konania dražby a
čestného prehlásenia z 5.6.2013, žalobkyňa poukázala aj na bod 46 rozsudku súdu prvej inštancie, v
ktorom súd uviedol, že aj keby dražba prebehla tak, ako to popisoval žalovaný, aj v takom prípade sú
naplnené predpoklady pre priznanie náhrady škody, keď jednoznačne mal za preukázané porušenie

povinnosti a to ust. § 145 ods. 1 exekučného poriadku, kedy žalovaný podľa jeho tvrdenia schválil
vydraženie nehnuteľnosti „za sumu 25 000 eur“, čo je nižšia suma ako určená exekučným súdom.
Namietala, že z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na prípadný sporný priebeh dražby je daná výlučná
zodpovednosť žalovaného za porušenie exekučného poriadku a že pokiaľ by aj vydražiteľ skutočne
nezložil celú sumu za vydraženie nehnuteľnosti, čo však nebolo preukázané, potom si akékoľvek nároky

z tohto titulu mal žalovaný uplatňovať výlučne voči vydražiteľovi. Peňažný nárok žalobkyne nemôže byť
touto skutočnosťou nijako dotknutý. Uviedla, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj čestným prehlásením
A.. O. z 9.7.2015, v odôvodnení rozsudku ho uviedol; poukázala na to, že tento dôkaz predložila do
spisu ona a žalovaný ho v trestnom konaní spochybnil a namietal, že by niekedy žiadal p. O. O. o
zabezpečenie podpisu na zmluve o pôžičke zo strany p. M.. Tento dôkaz preukazuje, že žalovaný

sa snažil sanovať svoje pochybenie vo vedení exekučného konania a zabezpečiť si dôkaz, ktorým
by usvedčil žalobkyňu o údajnom uzavretí zmluvy o pôžičke. Pokiaľ žalovaný namietal, že svedok p.
A. nemohol vidieť potvrdenie zo dňa 5.6.2013 na jeho exekútorskom úrade deň vopred, poukázala
na to, že žalovaný nepochybne s ohľadom na dražobnú vyhlášku vedel o výške dražobnej sumyza danú nehnuteľnosť a logicky teda aj vedel, koľko bude predstavovať polovica dražobnej ceny a
následne, akú sumu ešte bude povinný vydražiteľ doplatiť. Svedkyňa G. vo svojej výpovedi priamo
potvrdila, že sa pohybovala na úrade a preto skutočnosti, ktoré uvádzala nemohla vnímať vlastnými

zmyslami a mohla o nich vedieť iba sprostredkovane od svojho manžela. Žalobkyňa ďalej tvrdla, že
p. G. nevypovedala pravdu, pretože do dňa jej výpovede ani jeden svedok pri opise priebehu dražby
neuvádzal ju ani ako osobu prítomnú na dražbe. Žalovaný namietal aj údajné rozpory vo výpovediach
p. M., A.. Y. V. A.. Y., neuviedol však o aké konkrétne rozpory ide a preto sa k tomuto tvrdeniu nemožno
relevantnevyjadriť.Výškuškodyzačalžalovanýnamietaťažvodvolacomkonaníapretotietotvrdeniasú

neprípustnými novotami v odvolacom konaní, nemožno na ne prihliadať. Na preukázanie týchto tvrdení
žalovaný ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že v zmysle uznesenia
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.3.2015 sp. zn. 37Er/18/2009-160, I. XX/XXXX predstavovala
pohľadávka oprávneného sumu 39 344,28 eur a pre účely civilného konania je bez právneho významu,
aké konkrétne položky tvoria pohľadávku oprávneného, a či zahŕňali alebo nezahŕňali aj trovy právneho
zastúpenia, pretože žalovaný bol povinný celú sumu pohľadávky vyplatiť žalobkyni, čo neurobil. Zo

žiadneho ustanovenia exekučného poriadku ani zo žiadneho príkazu žalobkyne nevzniklo žalovanému
oprávnenie ponížiť pohľadávku žalobkyne ako oprávnenej o trovy právneho zastúpenia (aj to sporné).
V zmysle občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase dražby a aj za súčasného
právneho stavu patria trovy právneho zastúpenia tej strane sporu, ktorá je v konaní úspešná a pokiaľ
niet inej dohody medzi stranou sporu a jej právnym zástupcom, potom tieto trovy prislúchajú úspešnej

strane. Namietala, že by vzniknutú škodu mal pomerne znášať aj p. L. M., keď prípadné údajné jeho
zavinenie na vzniku škody nebolo ani predmetom konania a dokazovania pred súdom prvej inštancie.
K doplneniu odvolania žalovaným uviedla, že v ňom žalovaný neoznačil žiadne odvolacie dôvody,
a preto jeho doplnenie odvolania nespĺňa základné náležitosti odvolania a odvolací súd by ho mal
podľa § 386 C.s.p. odmietnuť. K tvrdeniam žalovaného, týkajúcim sa trestného konania uviedla, že

odsúdením žalovaného sa duplicitne potvrdilo porušenie právnej povinnosti žalovaným, a to bez potreby
osobitného dokazovania. Námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho označenia žalovaného v
žalobesúneprípustnounovotouvodvolacomkonaní,keďžesvojeoznačenievžalobeaniraznenamietal
počas prvoinštančného konania a preto na tieto námietky nemožno v odvolacom konaní prihliadať.
Ustanovenie exekučného poriadku, na ktoré poukázal žalovaný neznamená, že žalovaným subjektom

v tomto konaní by muselo byť výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR. Z predmetného ustanovenia
exekučného poriadku vyplýva, že zodpovednosť súdneho exekútora existuje popri zodpovednosti štátu
za prípadnú zodpovednosť súdneho exekútora ako štátom splnomocnenej osoby na výkon exekúcie.
Je preto na poškodenom, aby si uplatnil nárok priamo buď voči žalovanému alebo voči štátu. Závažné
nedostatkyvprvoinštančnomkonaní,naktorépoukazuježalovanývdoplneníodvolaniasúvšeobecného

a vágneho charakteru, nie je z nich zrejmé, akých svedkov súd nevypočul, aké návrhy na vykonanie
dokazovania nevykonal, čím konkrétne sa nezaoberal, a preto nie je možné sa k nim kvalifikovane
vyjadriť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku venoval všetkým podstatným
tvrdeniam a dôkazom, riadne rozsudok odôvodnil a ak nepovažoval výpovede niektorých svedkov za
prínosné pre civilné konanie, keďže už boli vypočutí v trestnom konaní a odvtedy neboli produkované

žiadne nové dôkazy, nevykonanie navrhnutých dôkazov aj riadne odôvodnil. Uviedla, že zodpovednosť
žalovaného za spôsobenú škodu vznikla bez ohľadu na prípadné nezhody žalovaného s jej právnym
predchodcom, pretože jednoznačne porušil právnu povinnosť uloženú mu exekučným poriadkom, k
čomu sa sám priznal. Poisťovňa žalovaného nemohla byť do konania pripustená ako vedľajší účastník,
pretože jej vstup do konania žiadna zo strán sporu nenavrhla a opäť ide o procesne neprípustnú

novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať. Žalovaný dňa 31.3.2023 doručil
odvolaciemu súdu písomné podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že Okresný súd porušil zákon o
súdnych poplatkoch, pretože pôvodnému žalobcovi na základe jeho žiadosti priznal oslobodenie od
súdneho poplatku, následne pôvodný žalobca previedol predmetnú pohľadávku na svoju manželku O.
M. a keďže išlo o zmenu účastníka konania, mal ju súd vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, čo však

súd neurobil a vo veci sa koná protizákonne.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom

titulom náhrady škody z dôvodu, že podľa súdom schváleného rozvrhu výťažku dražby vykonaného
dňa 3.2.2015 žalovaným ako súdnym exekútorom predstavovala jeho pohľadávka ako oprávneného v
exekučnom konaní sumu 39 344,28 eur, z ktorej mu však žalovaný vyplatil po viacerých urgenciách
len sumu 11 028,16 eur a zvyšok pohľadávky mu nevyplatil. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd prvej
inštancie v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jeho skutkové zistenia majú oporu

vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo. Vec posúdil správne po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a § 145
ods. 1 a 2 § 165 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného od
1.9.2005 do 31.3.2017, t.j. v čase vykonania dražby, a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade
boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody, keď v konaní bolo preukázané porušenie právnej

povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným
a vznikom škody. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil, v súlade s ust. § 220 ods.
2 C.s.p., keď dostatočne vysvetlil ako vyhodnotil vykonané dôkazy a to aj v ich vzájomnej súvislosti a s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej, ako aj po právnej stránke a

vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

7. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení

rozhodnutia vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne
závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska uplatnených odvolacích námietok
žalovaným odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie k záveru o splnení zákonom
stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného ako súdneho exekútora za škodu
vzniknutú žalobkyni, resp. jej právnemu predchodcovi, dospel jednak na základe výsledkov vykonaného

dokazovania, ktorým mal za preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor napriek schváleniu rozvrhu
výťažku dražby súdom nevyplatil žalobkyni ani jej právnemu predchodcovi sumu 39 444,28 eur, ale
len sumu 11 028,16 eur; a jednak na základe tvrdení žalovaného o priebehu dražby a to, že schválil
vydraženie nehnuteľnosti za cenu 25 000 eur, ktorá suma je nižšia ako určená exekučným súdom.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že predmetná dražba dňa 5.6.2013
prebehla tak, ako to popísal právny predchodca žalobkyne, v konaní vypočutý ako svedok, a teda
že nehnuteľnosti boli vydražené za cenu uvedenú vo vyhláške o dražbe nehnuteľností sp. zn. I. XX/
XXXX zo dňa 22.4.2013, v ktorej bolo najnižšie podanie určené na sumu 53 052,75 eur a výška
zábezpeky bola v sume 26 526,37 eur a neuveril tvrdeniu žalovaného, že vydražiteľ L.. O. Y. sa dostavil

na dražbu len so sumou 25 000 eur a suma 1526,38 eur do polovice sumy dražobnej zábezpeky
mala byť doplatená oprávneným L. M., F.. M.. Y. a že druhú polovicu dražobnej ceny vydražiteľ
nezaplatil. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov a to potvrdenia zo dňa 5.6.2013; ktorým žalovaný
ako exekútor potvrdil prijatie sumy 26 562 eur od O. Y. ako platbu dražobnej ceny; v spojení so

znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným O.. A. O. A.., znalcom z odboru Kriminalistiky, odvetvie
Kriminalistické skúmanie dokumentov, ktorým podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo jednoznačne
preukázané, že predmetné potvrdenie bolo sfalšované; Čestným prehlásením zo dňa 5.6.2013, ktorým
žalovaný preukazoval doplácanie sumy 1526,38 eur do polovice dražobnej sumy 26 526,38 eur a
ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodné a vykonštruované dodatočne; ďalej Vyhláškou

o dražbe nehnuteľností I. XX/XXXX zo dňa 22.4.2013 v spojení s listinným dôkazom vystaveným
VÚB a.s., o tom, že suma 26 526,37 eur bola dražiteľom zložená v banke dňa 5.6.2013 o 13,18
hod, na základe ktorých dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že vydražiteľ zložil predmetnú
sumu v banke až po dražbe. Tieto námietky žalovaného odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keďžalovaný s poukazom na záver uvedeného znaleckého posudku namietal, že týmto bolo preukázané,
že sporný odtlačok pečiatky na potvrdení zo dňa 5.6.2013 sa nezhoduje s pečiatkou Exekútorského
úradu Malacky M.. S. G., ktorá bola predložená na skúmanie a ani s ukážkami odtlačkov tejto pečiatky

na predložených porovnávacích faktúrach z rovnakého dňa, pričom predmetné potvrdenie obsahuje
aj podpis žalovaného, pravosť ktorého nebola predmetom znaleckého skúmania a žalovaný v konaní
pravosť jeho podpisu na tomto potvrdení žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Okrem toho pri
posudzovanífotokópieodtlačkupečiatkynapredmetnompotvrdenísprávnesúdprvejinštancieprihliadol
aj na vyjadrenie znalca, podľa ktorého na stanovenie jednoznačného záveru o pravosti, resp. nepravosti

sporného materiálu by bolo potrebné preskúmať originál listiny, keď v tejto súvislosti znalec uviedol,
že na kópiách nie je možné skúmať všetky potrebné skutočnosti. Navyše tvrdenia žalovaného, ktorými
spochybňuje predmetné potvrdenie, sú v rozpore aj s jeho následnými úkonmi, ktorými exekučnému
súdu deklaroval zloženie celej sumy za vydraženú nehnuteľnosť, ktorú skutočnosť dôvodne namietala
žalobkyňa vo svojom vyjadrení. Čestné prehlásenie L.. O. Y. zo dňa 5.6.2013, podľa ktorého vyhlásil,
že zostatok dražobnej ceny v sume 1526,38 eur bol vyplatený oprávneným L. M. s tým, že tieto

peniaze mu budú vyplatené exekútorom po schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, aj podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za vierohodný dôkaz vzhľadom na rozpor jeho obsahu
s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorých túto sumu mala doplatiť M.. Y., a aj s ďalším dôkazom a to
výpisom z účtu zo dňa 2.7.2015, podľa ktorého žalovaný aj vyplatil túto sumu M.. Y. na ktorú skutočnosť
správne poukázal aj súd prvej inštancie. Na základe ďalších listinných dôkazov a to vyhlášky o dražbe

nehnuteľností I. XX/XXXX zo dňa 24.4.2013, podľa ktorého bol začiatok dražby stanovený na deň
5.6.2013o13,00hod.,pričomprezentáciaúčastníkovbolastanovenáužod12,45,apotvrdeniaVÚBa.s.
o zložení sumy 26 526,37 eur v banke o 13,18 hod, ako aj na základe svedeckých výpovedí, z ktorých
vyplynulo, že dražba bola vopred pripravená, správne súd prvej inštancie ustálil, že sa javí reálne, že
vydražiteľ L.. O. Y. predmetnú sumu zložil v banke až po dražbe.

10. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie aj z toho dôvodu, že žalovaný v odvolaní namietal nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie, avšak súd prvej inštancie mal za preukázané naplnenie všetkých
predpokladov pre priznanie náhrady škody nielen na základe preukázaného priebehu dražby tvrdeného

právnym predchodcom žalobkyne, ale aj v prípade priebehu dražby tvrdeného žalovaným, pretože aj
v takom prípade bolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným ako súdnym exekútorom,
keď podľa jeho tvrdení schválil vydraženie nehnuteľností za sumu 25 000 eur, čo je nižšia suma ako
určená exekučným súdom, čím porušil ust. § 145 ods. 1 Exekučného poriadku a toto jeho konanie viedlo
k škodovej udalosti, a to k vydraženiu nehnuteľnosti za sumu 25 000 eur namiesto sumy 53 052,75 eur,

v dôsledku čoho aj v takomto prípade by vznikla škoda, spočívajúca v znížení pohľadávky žalobkyne,
ktorou je rozdiel medzi minimálnou sumou 53 052,75 eur, za ktorú sa mala nehnuteľnosť vydražiť a
sumou 25 000 eur za ktorú ju neoprávnene vydražil žalovaný podľa jeho tvrdenia. Odvolanie žalovaného
neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, ktorými by spochybňoval správnosť týchto záverov súdu prvej
inštancie, ku ktorým dospel právnym posúdením skutočností tvrdených žalovaným. Vzhľadom na to, že

odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie, uvedených
vbode46odôvodnenianapadnutéhorozsudku,nemôžebyťpredmetomprieskumuvodvolacomkonaní.

11. Pokiaľ žalovaný namietal svoje nesprávne označenie s poukazom na § 2 ods. 1 exekučného
poriadku, podľa ktorého je za škodu spôsobenú súdnym exekútorom zodpovedný štát zastúpený

Ministerstvom spravodlivosti SR, následne nato aj súdny exekútor, táto námietka sa týka pasívnej
legitimácie žalovaného, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že v
danom prípade žalovaný je pasívne legitimovaný v konaní podľa § 33 ods. 1 exekučného poriadku,
účinného v čase konania predmetnej dražby a aj v čase podania žaloby, podľa ktorého ak osobitný
zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho

zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Okrem uvedeného ustanovenia, zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a)
bod 3 cit. zákona). Súdna prax dospela k záveru, že „Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z.

priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe
zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené
v ustanoveniach § 29 až § 194 exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právomregresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
(podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného,
či bude náhradu škody požadovať podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude

uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku“ (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 23. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/75/2015. K žiadosti žalovaného o pribratie poisťovne Kooperativa,
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 8, Bratislava odvolacím súdom do konania, ako vedľajšieho
účastníka, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 81 C.s.p. sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo
žalovanom ako intervenient ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom v zmysle § 82 C.s.p.

vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným
podaním, avšak v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že uvedená poisťovňa písomným podaním
zo dňa 20.5.2021 oznámila súdu, že v danom prípade nie sú podľa § 81 C.s.p. naplnené podmienky pre
jej vstup do konania ako intervenienta na strane žalovaného.

12. Žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávne ustálenie výšky škody z dôvodu, že vyplatil trovy

právneho zastúpenia v sume 1526,37 eur právnej zástupkyni oprávneného v exekučnom konaní M..
Y. prevodom na účet dňa 2.7.2015 a sumu 263,37 eur pôvodnej právnej zástupkyni oprávneného M..
W. prevodom na účet dňa 4.6.2015 a po odpočítaní týchto súm od sumy 39 344,28 eur, predstavujúcej
pohľadávku oprávneného podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.3.2015 sp. zn.
37Er/18/2009-160, I. XX/XXXX, zostane suma 37 554,54 eur, z ktorej po odpočítaní sumy 11 028,16

eur, vyplatenej oprávnenému, zostane suma 26 526,38 eur. Žalovaný už v prvoinštančnom konaní
namietal jednak neexistenciu škody, keď tvrdil, že oprávnenému poskytol pôžičku a teda nedošlo k
zmenšeniu majetku žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu a pokiaľ ide o výšku škody namietal, že
do žalovanej sumy 28 316,12 eur boli započítané aj uvedené sumy a to suma 1526,37 eur, pričom táto
suma podľa jeho tvrdení v prvoinštančnom konaní bola vyplatená M.. Y. avšak predstavovala pôžičku

v prospech vydražiteľa L.. O. Y. a suma 263,37 eur uhradená právnej zástupkyni oprávneného M..
W. ako trovy právneho zastúpenia. Tieto námietky žalovaného odvolací súd posúdil ako nedôvodné,
pretože podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.3.2015 sp. zn.
37Er/18/2009-160, I. XX/XXXX, ktorým bol schválený rozvrh výťažku zo dňa 3.2.2015 predstavovala
pohľadávka oprávneného sumu 39 344,28 eur a preto táto suma mala byť vyplatená oprávnenému,

resp. žalobkyni aj vrátane prípadných trov právneho zastúpenia vzniknutých jeho právnej zástupkyni a
okrem toho tvrdenie žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že suma 1526,37 eur bola vyplatená M.. Y.
titulom trov právneho zastúpenia oprávneného je v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami žalovaného
o tom, že táto suma predstavovala pôžičku v prospech vydražiteľa. Žalovaný tvrdil, že oprávnenému
L. M. poskytol pôžičku v sume 26 526,38 eur, avšak žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že

medzi ním a L. M. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Svedkyňa M. G., manželka žalovaného, vo
svojej výpovedi uviedla, že jej manžel bol donútený poskytnúť L. M. pôžičku, pričom na jednej strane
tvrdila, že bola prítomná pritom, keď L. M. sľuboval manželovi, že peniaze zoženie a na druhej strane
tvrdila, že po dražbe manžel vyvolával L. M. a aj M.. M. Y., aby doplatili ďalšiu sumu do dražby, avšak
nedvíhalitelefónyatakišieldobankyapreviedolzosvojhosúkromnéhoúčtupríslušnúsumu.Nazáklade

uvedeného nemožno považovať za jednoznačne preukázané, že by došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy
o pôžičke medzi žalovaným a L. M. pred prevodom predmetnej sumy žalovaným z jeho súkromného
účtu. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani čestným prehlásením O.. O. O. zo dňa 9.7.2015 a ani
jeho výpoveďou. Žalovaný v konaní ani neuviedol kedy presne malo medzi ním a L. M. dôjsť k uzavretiu
zmluvy o pôžičke.

13. Nedôvodne tiež žalovaný namieta, že súd prvej inštancie porušil zákon o súdnych poplatkoch,
keď na zaplatenie poplatku nevyzval žalobkyňu, ktorú pripustil do konania na strane žalobcu namiesto
pôvodného žalobcu, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade
poplatková povinnosť vznikla podaním žaloby pôvodnému žalobcovi, ktorému súd prvej inštancie priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov a pripustením zmeny na strane žalobcu súdom nevznikla žalobkyni
poplatková povinnosť, ale vstupom do konania prijala stav konania ku dňu jej vstupu v zmysle § 80 ods.
3 C.s.p..

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).