Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Martin Záhorčák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Csp/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122500712
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:6122500712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, zast.: JUDr.
Oskar Chnápko, advokát, IČO: 45 018 201, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. X, o zaplatenie 321,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 321,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 47,53 Eur od 19.02.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 70,56 Eur od 19.03.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 203,53Eur od 20.04.2021 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 321,60 Eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8.7.2022 medzi
postupcom Slovak Telekom, a.s., Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom,

došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Pôvodný veriteľ uzatvoril so
žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, ktorého predmetom bola aktivácia programu telekomunikačných služieb. Na základe tejto
zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanému telekomunikačné služby za podmienok špecifikovaných
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu, pričom

neuhradený zostatok týchto faktúr postúpil žalobcovi:

Faktúra zo dňa 01.02.2021 uvedená pod VS 8276135754 vo výške 47,53 Eur s lehotou splatnosti
18.02.2021;
Faktúra zo dňa 01.03.2021 uvedená pod VS 8277987568 vo výške 70,56 Eur s lehotou splatnosti
18.03.2021;
Faktúra zo dňa 01.04.2021 uvedená pod VS 8279831791 vo výške 203,53 Eur s lehotou splatnosti

19.04.2021

Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené
faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr.K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka,
ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr
v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si tiež uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je
vypočítaná nasledovne:
Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti
x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške
zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto podľa neho nie je

neprijateľnouzmluvnoupodmienkoupodľa§53ods.4písm.s)zákonač.40/1964Zb.vzneníneskorších
predpisov – Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
K žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu spolu s prílohami a všeobecným poučením
spotrebiteľa, a preto súd postupoval v zmysle zákona a žalobu doručil žalovanému postupom podľa

§ 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 219 ods. 3 CSP, § 297 písm. b) CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, priloženými listinnými dôkazmi a to dodatok
č.1 zmluvy o postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok medzi žalobcom a Slovak Telekom, a.s., zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu

so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier,
podací hárok, Faktúry za služby pevnej siete a zistil nasledovné:
6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil
žalovanú pohľadávku žalobcovi.

7.Žalovanýuzatvorilspostupcomzmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb,akoajdodatokktejtozmluve.
Na základe tejto zmluvy poskytoval postupca žalovanému telekomunikačné služby.
8. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúry,
ktoré spolu predstavujú sumu 334,30 Eur.
9. Žalovaný v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne poskytnutia služieb jeho právnym

predchodcom, porušenia jeho zmluvných povinností a ohľadne výšky pohľadávky, nepoprel.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

11. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. - o elektronických komunikáciách (ďalej len
"ZoEK"),účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,podnikmáprávo:a)naúhraduzaposkytnutúverejnúslužbu.
17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účinného v čase uzavretia zmluvy, účastník je povinný: b) platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a ceny, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením.
21. Súd pri posúdení veci dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy, lebo žalovaný je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení daných zmlúv nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

22. Súd mal jasne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu s dodatkami
v zmysle ZoEK, v zmysle ktorých sa žalobca ako podnik zaviazal žalovanému zriadiť potrebný prístup
k verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnutú verejnú

službu podľa zmlúv o pripojení a podľa tarify v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný
neplatil za poskytnuté služby, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu, a preto
ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi všetky dlhy, ktoré voči nemu žalovaný mal.
Súd zároveň dodáva, že žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe a listinným dôkazom sa nevyjadril.
Z uvedeného dôvodu bol pre rozhodnutie súdu rozhodujúci žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý

vyplýva z listinných dôkazov.

23. V zmysle vyššie uvedeného a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu ako neuhradenie riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby,
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže žalobca preukázal vyššie uvedenými dôkazmi,

že jeho nárok voči žalovanému je dôvodný.

24. Súd zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm jednotlivých faktúr
od nasledujúceho dňa po termíne ich splatnosti, pričom výška uplatnených úrokov je v súlade s § 517
ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo žalobca bol v konaní úspešný, a priznal
mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. V súlade s § 262 ods. 1,2 CSPo výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.