Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-6C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118211732
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1118211732.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: P. F., Z.: XX.XX.XXXX, K.

X.: Ž. XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, advokát, sídlo: Krížna 56, 821 08 Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 2 081,56 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 872,90 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1 872,90 Eur od 20.04.2017 do zaplatenia a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2018 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 081,56 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.04.2017
do zaplatenia a trov konania.

2. Žalobca uviedol, že dňa 01.04.2014 bol políciou obmedzený na osobnej slobode, následne obvinený
rozhodnutím vyšetrovateľa, voči ktorému si podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol. Na návrh

prokurátora a rozhodnutím súdu bol vzatý do tzv. preventívnej väzby. Vzatie žalobcu do väzby bolo
napadnuté sťažnosťou, ktorej nebolo vyhovené, ako ani následným žiadostiam o prepustenie z väzby.
Dňa 28.11.2014 Krajský súd v Bratislave rozhodol o prepustení žalobcu z väzby, a to z dôvodu porušenia
zákona. Väzba bola vykonávaná od 01.04.2014 do 28.11.2014, spolu 241 dní. Súd právoplatne dňa
29.07.2016 oslobodil žalobcu spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol stíhaný. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, ktorý dňa 11.04.2014 prevzal jeho
obhajobu a ktorá bola vykonávaná až do právoplatného skončenia trestnej veci. Odmena za obhajobu

bola dohodnutá vo výške podľa tarify v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. Po právoplatnom skončení trestnej veci žalobcu, jeho obhajca dňa 14.09.2016 vykonal
vyúčtovanie trov obhajoby, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť obhajcovi 2 081,56 Eur s
DPH. Vzhľadom na to, že klient nedisponoval dostatkom financií, trovy obhajoby za neho uhradila jeho
matka dňa 14.09.2016, voči ktorej klient uznal dlh a zaviazal sa ho jej vrátiť do 31.12.2017. Žalobca si
vznesenie obvinenia a vzatie do väzby nezavinil a zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu
došlo k nezákonnému obvineniu a pozbaveniu osobnej slobody vzatím žalobcu do väzby, čím sú dané

podmienky zodpovednosti štátu za škodu, čo možno vyvodiť najmä z rozhodnutia súdu o oslobodení
spod obžaloby. Žalobca trovy obhajoby obhajcovi uhradil prostredníctvom svojej matky. Aj keby žalobca
trovy neuhradil, relevantné je to, že mu vznikol dlh na trovách voči obhajcovi. Jeho majetková sféra sa
teda zmenila o dlh, ktorý mu majetok nepochybne zmenšuje, čím mu teda vznikla škoda. Odmietnutieplnenia skutočnej škody zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky len z tohto jediného
dôvodu, je nedôvodné a nesprávne.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že vyšetrovateľ, ako aj súd, rozhodujú na základe dôkazov zadovážených v
prípravnom konaní, pričom neskúmajú vinu alebo nevinu osoby, ale výlučne len danosť dôvodov na
vznesenie obvinenia alebo vzatie osoby do väzby, pričom je potrebné prihliadať výlučne na fakty,

informácie a dôkazy, ktorými orgány činné v trestnom konaní a súd disponovali v čase vznesenia
obvinenia a vzatia do väzby. Žalovaný vzhliadol dôvodnosť vznesenia obvinenia a vzatia žalobcu do
väzby aj s poukazom na aplikáciu testu proporcionality, kedy z nazhromaždených dôkazných materiálov
v rámci prípravného konania vyplynula nutnosť vznesenia obvinenia a nariadenia väzby voči žalobcovi.
Napriek tomu, že žalobca bol od obžaloby právoplatne oslobodený, trestné stíhanie voči nemu bolo
začaté a vedené v súlade so zákonom vychádzajúc zo svedeckých výpovedí svedkov. Väzbu si žalobca

privodil sám výlučne svojím zavinením, keďže z výpovede svedkov vyplynulo, že trestného činu sa mal
dopúšťať po dlhší čas, pričom zároveň za takýto skutok už bol v minulosti postihnutý. Predchádzajúce
tresty, ktoré mu boli uložené, zjavne neviedli k náprave a vedeniu riadneho života bez páchania ďalšej
trestnejčinnosti.Sťažnosťprotivzatiudoväzbybolanajprvzamietnutá,keďžeajKrajskýsúdvBratislave
mal za to, že dôvody väzby existujú, a až následne došlo k prepusteniu z väzby, aj to len z dôvodu

nedodržania zákonných lehôt. Žalobca teda nebol prepustený z väzby z dôvodu, že by dôvody väzby
pominuli, resp. že by z výsledkov prípravného konania vyplývalo, že väzba žalobcu už nie je nevyhnutná.
Vo vzťahu k trovám obhajoby uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca vynaložil v trestnom konaní
finančné prostriedky na obhajobu, ešte neznamená, že si ich automaticky môže uplatniť ako náhradu
škody, osobitne keď existenciu úkonov právnej služby vôbec nepreukázal listinnými dôkazmi. Až po ich

preukázaní je možné skúmať opodstatnenosť a nutnosť takto vynaložených finančných prostriedkov,
ako aj to, či k uskutočneniu úkonov právnej služby reálne došlo. Žalovaný namietol, že potvrdenie matky
žalobcu preukazujúce vyrovnanie jej pohľadávky zo strany žalobcu, je nedostatočné a nehodnoverné,
keďže matka žalobcu je jeho blízka osoba, ktorá môže mať ekonomický záujem na výsledku sporu,
nakoľko priznaním nároku na náhradu trov právneho zastúpenia a ich vyplatením by mohol žalobca

dodatočne svoj dlh voči matke uhradiť.

5.Žalobcavreplikeuviedol,žeargumentáciažalovanéhonálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. II.ÚS 163/2003 neobstojí, nakoľko ide o iný skutkový a právny stav, v ktorom si sťažovateľ
požadoval ušlý zisk, ktorý však nepreukázal. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia a vedenia trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky
trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo

spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného
stíhania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní,
nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to,
či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. ak sa trestné stíhanie žalobcu skončilo vydaním
oslobodzujúceho rozsudku a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v tomto prípade z dôvodu,

že skutok sa nestal, pričom prokurátor vzal aj späť odvolanie, ktoré najskôr podal), uznesenie, ktorým
bolo žalobcovi vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a
zasahujúce do jeho základných práv. S argumentáciou žalovaného, že žalobca si zavinil väzbu sám,
sa nemožno vôbec stotožniť a na uvedený prípad nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 8 ods. 6
písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Vychádzajúc zo stanoviska NS ČSSR z 30.11.1977 zavinenie väzby

predpokladá vždy určité konkrétne konanie obvineného, ktorým dal príčinu na uvalenie väzby, ktoré musí
byť aj fakticky preukázané. Predložením faktúry a dokladu o úhrade si žalobca splnil svoju povinnosť
preukázať svoje tvrdenie, teda vznik škody v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní. Žalovaný
pritom účelovosť vykonaných úkonov obhajoby žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu, že pri
predbežnom prejednaní nároku na náhradu škody mal k dispozícii trestný spis, z ktorého jednotlivé

úkony právnych služieb vyplývajú.

6. Na pojednávaní dňa 09.10.2023 žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal rozpornosť vo vyčíslení
trov. Žalovaný namietal odmenu za ďalšie porady, medzi ktorými neboli uskutočnené žiadne iné úkonya preto v zmysle vyhlášky o odmenách advokátov za takéto úkony odmena nepatrí. Svedok P.. F. F.
potvrdila, že odmenu za právne služby nielen zaplatila, ale túto jej aj žalobca celú na Vianoce 2017 vrátil
v hotovosti.

7. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

8. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2033 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

18. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

19. Podľa § 14 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004
Z.z.“), ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada

alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, ak nejde o prípad hodný osobitného
zreteľa, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

20. Podľa § 442 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis

22. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

23. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-9, vznesenie obvinenia
č.l.10-12, zamietnutie sťažnosti č.l.13-15, vzatie do väzby č.l.16-17, sťažnosť obvineného č.l.18-19,
prepustenie z väzby č.l.20-21, rozsudok č.l.22-24, vyčíslenie trov obhajoby č.l.25, faktúra č.l.26,
potvrdenie o splatení dlhu č.l.27, žiadosť o predbežné prerokovanie č.l.28-30, oznámenie výsledku
č.l.31-32, potvrdenie o transakcii č.l.33, uznanie dlhu č.l.34, vyjadrenie žalovaného č.l.60-68, replika

č.l.84-150, dokumenty 210-213, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

27. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie a následne
bol vzatý do preventívnej väzby. Väzba bola zrušená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, kedy
bol žalobca prepustený na slobodu. Po vznesení obvinenia ho v trestnom konaní zastupoval zvolený

obhajca, a to až do právoplatného ukončenia trestného konania rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 03.05.2016, ktorým súd oslobodil žalobcu spod obžaloby. Právny zástupca žalobcu dňa
14.09.2016 vyčíslil žalobcovi odmenu za poskytnuté právne služby, ktoré mu následne aj vyfakturoval.
Matka žalobcu uhradila odmenu na účet obhajcu bankovým prevodom dňa 14.09.2016. Žalobca
následne uhradil odmenu obhajcu svojej matke, čo matka žalobcu aj potvrdila.

28. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná a je
potrebné jej vyhovieť.29. Voči žalobcovi bolo vedené nezákonné trestné stíhanie, ktorého nezákonnosť bola potvrdená
právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.05.2016, č.k.
3T/142/2014-327. Práve toto nezákonné trestné stíhanie bolo hlavnou (bezprostrednou) príčinou

vzniku majetkovej škody žalobcu. V súvislosti s vedením trestného stíhania voči žalobcovi, ktoré sa
skončilo právoplatným oslobodením a zastavením stíhania, žalobca vynaložil náklady na trovy obhajoby
smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov z toho vyplývajúcich. Za takýto postup nesie
zodpovednosť práve štát, ktorý zodpovedá za takto vzniknutú škodu v podobe nákladov, ktoré obvinený
žalobca na svoje zastupovanie vynaložil, a ktoré v prípade, že by mu vôbec nebolo vznesené obvinenie,

vynaložiť nemusel.

30. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval samotný nárok žalobcu na náhradu nákladov na svoju
obhajobu v trestnom konaní za nedôvodný. Naopak takýto nárok je úplne legitímny, rovnako ako je
legitímny nárok na náhradu trov obhajoby ustanoveného obhajcu prideleného žalobcovi priamo súdom
v dôsledku povinnej obhajoby.

31. Súd námietky žalovaného, že nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol, nakoľko vznesenie
obvinenia bolo dôvodné a v čase jeho vznesenia existoval dostatočne odôvodnený záver nasvedčujúci
oprávnenosti takéhoto postupu, nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ by takýto odôvodnený záver
neexistoval, tak žalobcovi by ani nemohlo byť vznesené obvinenie. Samotná existencia dôvodnosti

vznesenia obvinenia žalobcu však nemôže sama o sebe zbavovať štát zodpovednosti za postup
príslušných orgánov v trestnom konaní. Vznesením obvinenia vznikajú obvinenému mnohé práva a
povinnosti, využívanie ktorých sa môže pretaviť v potrebu vynaloženia nevyžiadaných nákladov na
uplatňovanie svojich ústavných a trestno-procesných práv. Tieto náklady by nikdy nemuseli vzniknúť,
pokiaľ by takéto obvinenie nebolo vznesené. Ak aj existovala dôvodnosť vznesenia obvinenia v

čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, takáto dôvodnosť zanikla najneskôr právoplatnosťou
oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava II.

32. Rovnako tak súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca si väzbu zapríčinil
sám. Dôvodom väzby žalobcu boli najmä jeho minulé odsúdenia a výpovede svedkov, a nie jeho

vlastné konanie, ktoré by priamo zakladalo dôvodnosť takéhoto postupu (napr. ovplyvňovanie svedkov,
skrývanie sa, príprava na trestný čin a pod.). Na to, aby si žalobca túto väzbu zapríčinil sám, musel by sa
sám správať konkrétnym spôsobom, ktorý by následne odôvodňoval niektorý z dôvodov väzby upravený
v Trestnom poriadku, čo sa však nestalo. Minulé odsúdenia, rovnako ako ani svedecké výpovede, ktoré
sa napokon preukázali ako nedôveryhodné, resp. nedostatočné, však pre účely posúdenia, či si žalobca

väzbu spôsobil sám, nemožno za takéto konanie žalobcu považovať. Samotná otázka zapríčinenia si
väzby pritom nebola pre posúdenie nároku na náhradu škody žalobcu rozhodujúca. Predmetom tohto
konania totiž nie je náhrada žalobcovi za čas strávený vo väzbe, ale náhrada nákladov za odmenu jeho
obhajcovi, ktoré žalobcovi vznikli primárne v dôsledku vznesenia obvinenia a od ktorého sa odvíjala
jeho potreba právneho zastúpenia. Takéto náklady by pritom žalobcovi nikdy nemuseli vzniknúť, pokiaľ

by mu vôbec nebolo vznesené obvinenie a žalobca by bol po svojom výsluchu prepustený na slobodu.
Rešpektujúc pritom ústavné právo obvinených na právnu pomoc a zvolenie si obhajcu, súd náklady na
obhajobu považuje za náklady, ktoré musia byť nahradené tomu, kto ich v dôsledku takéhoto postupu
štátnych orgánov vynaložil.

33. Súd námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal jednotlivé úkony právnych služieb poskytnutých
žalobcovi, považuje za nedôvodnú. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z vyčíslenia trov obhajoby
(č.l. 25), vyplýva súpis úkonov právnej pomoci poskytnutých obhajcom žalobcovi. Tieto úkony boli
preukázané jednak dokladmi založenými priamo žalobcom spolu s jeho písomnými podaniami, ako
aj obsahom pripojeného trestného spisu. Všetky úkony uvedené v tomto vyčíslení trov obhajoby sú

riadne preukázané, s výnimkou návrhu na nahradenie väzby zárukou zo dňa 04.07.2014. Doklad
preukazujúci tento úkon nebol žalobcom predložený, rovnako ako sa nenachádza v pripojenom trestnom
spise. Napriek tomu súd uznal vykonanie aj takéhoto úkonu, nakoľko jeho uskutočnenie vyplývalo z
odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.07.2016 (č.l.38 trestného spisu), v
ktoromsúdkonštatujeneprijatiezárukyzaďalšiesprávanieobvineného.Nato,abysúdoneprijatízáruky

mohol rozhodnúť, tak takýto návrh musel byť aj obvineným podaný. Z uvedeného dôvodu mal súd za
preukázaný aj tento úkon právnej služby.34. Súd vyhovel námietke žalovaného uplatnenej na pojednávaní, že nie je možné priznať odmenu
za ďalšiu poradu obhajcu so žalobcom, ak medzi poradami nie je vykonaný iný úkon právnej služby.
Uplatnenie takéhoto nároku žalobcom bez náležitého zdôvodnenia je v rozpore s ustanovením § 18 ods.

3 zákona č. 514/2003 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca
pritom neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a rovnako ich ani súd nevzhliadol, pre ktoré
by mu mal priznať náhradu škody aj za tieto úkony právnej pomoci. Z uvedeného dôvodu súd odmenu
za poradu s klientom dňa 06.06.2014 a poradu s klientom dňa 24.11.2014 nepriznal a žalobu žalobcu
v časti 208,66 Eur s príslušenstvom zamietol.

35. Súd námietky žalovanej týkajúce sa spôsobu zaplatenia odmeny obhajcovi matkou žalobcu, ako aj
následného vrátenia tejto úhrady matke žalobcu, považoval za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že matka žalobcu uhradila odmenu za poskytnuté právne služby
právnemu zástupcovi. Rovnako tak bolo preukázané, že žalobca následne uhradil svoj dlh svojej matke.
Žalovaný pritom nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by takúto úhradu akokoľvek spochybňoval.

36. Súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s
poskytnutím náhrady škody márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty, keď si žalobca nárok uplatnil a to
dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Žalobca požiadal o prerokovanie nároku na náhradu škody
podaním doručeným dňa 19.10.2016, teda šesťmesačná lehota uplynula 19.04.2017. Z tohto dôvodu

vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania od 20.04.2017 do zaplatenia vo
výške 5 % ročne z dlžnej sumy.

37. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný, a preto žalobe
žalobcu v priznanej časti vyhovel. V konaní bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre

zodpovednosť štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, spôsobenie škody, ako aj príčinná súvislosť
medzi nimi.

38. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko žalovaný na pojednávaní požiadal o uloženie uvedenej lehoty v

prípade úspechu žalobcu, a zároveň súd nepovažoval uloženie dlhšej, ako zákonom stanovenej lehoty
na plnenie, za neprimerané.

39. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania zodpovedajúce pomeru jeho úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu

89,98 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 10,02 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).