Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200787
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8020200787.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Zuzany Berežnej v právnej veci žalobcu: A. B. - Club Hotel
OLYMPIA, miesto podnikania: Partizánska 684/80, 058 01 Poprad IČO: 14 285 410, právne zastúpený:
JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101559769/2020 zo dňa 9. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 14.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný
správnysúd“)dňa14.12.2020sažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovanéhoč.101559769/2020
zo dňa 9.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej
ako „správca dane“) č. 100344588/2020 zo dňa 4.2.2020 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
žalobcovizazdaňovacieobdobiedecember2016vsume3194,56eur.Žalobcasatieždomáhalzrušenia
tohto rozhodnutia správcu dane zo dňa 4.2.2020 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Ďalej žalobca
žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok, ako aj priznanie nároku na náhradu trov konania.

Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobie január 2016 až december 2016 na základe písomného oznámenia č. 100287105/2018 zo dňa
5.2.2018.

3. V kontrolovanom zdaňovacom období december 2016 správca dane zistil, že žalobca nepostupoval

v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“) a nepriznal daň z dokladov evidovaných
elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej v texte ako “ERP”), ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej
pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím
špeciálneho typu platby Hotovosť*. Zamestnanci správcu dane vyčíslili výšku rozdielu dane z pridanej
hodnoty z tržieb, ktoré žalobca nepriznal a neodviedol v zdaňovacom období december 2016 vo výške
3 194,56 eur. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na základe žiadosti Colného úradu Prešov.

Požiadavka na vykonanie kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného dňa
23.10.2017 na predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA v Poprade, kde zamestnanci colného úradu
urobili dva kontrolné nákupy, na ktoré vydala obsluha dva doklady - pokladničný doklad označený
číslom 0019 a pokladničný doklad bez čísla. Na základe toho zamestnanci colného úradu pokračovaliv preverovaní a spolu s prítomným manažérom C. B. vytlačili prehľadovú uzávierku. Následne na ich
výzvu manažér zaúčtoval a vytlačil pokladničný doklad bez uvedenia čísla s tým, že na jeho uzavretie
použil funkciu Hotovosť*. Tento doklad bol vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň, ktorá bola umiestnená

pod fiskálnou tlačiarňou. Pokladničný doklad bez uvedenia čísla, ktorý obsahoval všetky náležitosti
pokladničného dokladu vrátane ochranného znaku “MF”, nebol zaznamenaný do druhej prehľadovej
uzávierky, a tým vzniklo podozrenie z pozmeňovania kontrolného záznamu.

4. Na základe uvedených skutočností bola ERP s prideleným daňovým kódom pokladnice č.

717020729358002zabezpečenázaúčelomvykonaniatechnickejexpertízy.SkúmanáERPbolazložená
zpočítača,fiskálnejanefiskálnejtlačiarne.TechnickúexpertízuvykonalColnýúradBratislava,oddelenie
certifikácie a forénznej analýzy. Podľa výsledku expertízy č. 3449/2018, spis č. 25909/2018 zo dňa
3.1.2018 bolo preukázané, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vykonával tlač falošných
pokladničných dokladov v počte spolu približne 147 tisíc kusov minimálne od 30.6.2008 do 23.10.2017.
Podľa prehľadu počtov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov za všetky používateľské

kontá boli zistené tržby za mesiac december 2016 vo výške 19 167,37 eur, z ktorých daňový subjekt
nepriznal daň a neuviedol ich v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

5. Správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 13.8.2018
so zisteniami pri kontrole a s výsledkami expertízy vykonanej na zabezpečenej ERP, používanej na

predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA Poprad. Na pojednávaní prítomný manažér žalobcu C. B. sa
vyjadril, že požiada dodávateľa používaného systému Asseco Solutions a.s. o vyjadrenie sa k expertíze,
ktorú vykonal Colný úrad Bratislava. Túto v priebehu kontroly správcovi dane nepredložil.

6. Dňa 25.10.2018 vyhotovil správca dane protokol o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018,

ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa zaslal žalobcovi. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený
dňa 31.10.2018.
7. Žalobca podal dňa 19.11.2018 písomné vyjadrenie k protokolu spolu s pripomienkami, ktoré správca
dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 17.1.2019.

8. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 100335133/2019 zo dňa 30.1.2019 bol vyrubený rozdiel
dane žalobcovi vo výške 3 194,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2016. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

9. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101254186/2019 zo dňa 24.5.2019 rozhodnutie

Daňového úradu Prešov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Správca dane v zmysle rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.5.2019 vo vyrubovacom konaní doplnil
dokazovanie tým, že vypočul zamestnancov daňového subjektu, ktorí evidovali tržby v kontrolovanom
zdaňovacom období. Dňa 21.8.2019 bola vypočutá svedkyňa B. D. a E. A., dňa 22.8.2019 svedkyňa

F. G., dňa 2.9.2019 svedok H. I., dňa 26.9.2019 svedkyňa A. H., dňa 5.12.2019 svedok C. B., ktorý
vypovedať odmietol a J. K. G..

11. Dňa 9.10.2019 sa na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu uskutočnila na Colnom úrade
Bratislava ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu v zastúpení A. K. L., na ktorom bolo daňovému

subjektu umožnené klásť otázky zamestnancom Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú
expertízu, t.j. J. M. H. N. a Bc. por. A. G..

12. Následne správca dane rozhodnutím č. 100344588/2020 zo dňa 4.2.2020 opätovne rozhodol o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 3 194,56 eur žalobcovi za zdaňovacie obdobie

december 2016, pričom zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím č. 101559769/2020 zo dňa 9.10.2020
potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol,
že správca dane použil ako dôkaz v daňovej kontrole výsledky technickej expertízy ERP č. DKP
7171020729358002 vydanej Colným úradom Bratislava, oddelením certifikácie a forénznej analýzy.Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2016 až december
2016 na základe písomného oznámenia zo dňa 5.2.2018, pričom správca dane zistil, že žalobca
nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej

pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím
špeciálneho typu platby Hotovosť*. V zdaňovacom období na dani z pridanej hodnoty december
2016 bolo v systéme BLUEGASTRO nájdených 645 kusov pravých dokladov a 1306 kusov falošných
dokladov. Aj z toho množstva je zrejmé, že bolo vytlačených 1306 dokladov, ktoré mali simulovať fiskálne
doklady, ktoré boli vytlačené cez nefiskálne zariadenie. Vzhľadom na niekoľko desiatok tisíc falošných

dokladov je nemožné, aby pri každom jednom z nich bolo vykonané tak podrobné miestne zisťovanie,
ako sa uskutočnilo dňa 23.10.2017. Ak by platil tento argument, nebolo by možné postihnúť celý rozsah
takejto činnosti, čo bezpochyby nie je účelom legislatívy, ale ani možné rozumne požadovať. Navyše
ani z hľadiska počtov, tak ani zo skutočnosti, že doklady Hotovosť* obsahovali daň a simuláciu loga MF
nie je možné stotožniť sa s tvrdením, že takto vyhotovené doklady boli použité len na interné účely, čo
nakoniec aj vyvracia používanie žalobcom popísaného nefiskálneho zariadenia.

Argumenty žalobcu

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako

aj správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie ako i priznania mu trov konania. Zároveň žalobca
požiadal aj o priznanie odkladného účinku podanej žaloby.

15. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca okrem iného na nezákonnosť protokolu, pričom namietal
zákonnosť dôkazu - protokolu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie zákonnej

náležitosti, a to označenia daňového subjektu a správneho označenia správcu dane. Príslušným
správcom dane je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova č. 7, Prešov. Správcom dane nemôže byť
nikto označený ako Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, pretože pobočka alebo kontaktné miesto
nemá kompetenciu ako daňový úrad. Protokol v zmysle uvedeného nespĺňa zákonom vymedzenú
náležitosť, ktorou je názov a sídlo správcu dane. Sídlo správcu dane nie je uvedené na jedinom mieste

protokolu. Čo sa týka dokazovania vo vyrubovacom konaní, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017 a namietol nezákonnosť ústnych
pojednávaní, na ktorých správca dane vypočúval bývalých zamestnancov žalobcu až vo vyrubovacom
konaní, pričom žalobca ani v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, t.j. ani v jednom
momente daňového konania nepredniesol návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu svedkov, ktorými sú

zamestnanci žalobcu. Správca dane uvedené dôkazy v rámci svojho oprávnenia v priebehu daňovej
kontroly neuskutočnil. Správca dane naopak tieto výsluchy vykonal až vo vyrubovacom konaní.

16. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa
vznesenej námietky zaujatosti voči správcovi dane a taktiež vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom

správcu dane. Žalobca vzniesol voči všetkým zamestnancom správcu dane námietku zaujatosti, o ktorej
nebolo rozhodnuté. Zároveň žalobca vzniesol námietku zaujatosti aj voči konkrétnym osobám, ktoré
sú zamestnancami správcu dane. O uvedenej námietke vo vzťahu k zamestnancom správcu dane
bolo rozhodnuté až po tom, čo títo zamestnanci vo veci vykonávali úkony, ktoré v žiadnom prípade
neboli úkonmi, ktoré by mali byť neodkladnými úkonmi vo veci. Správca dane v zmysle uvedeného

procesne pochybil pri výsluchu J. N., ako aj E. G., pričom žalovaný tieto pochybenia správcu dane
napadnutým rozhodnutím akceptoval ako zákonný postup administratívneho orgánu. Uvedené výsluchy
sa uskutočnili dňa 9.10.2019. Dňa 7.10.2019 bola správcovi dane doručená námietka zaujatosti voči
zamestnancom správcu dane, ako aj voči celému Daňovému úradu Prešov - Poprad. Aj napriek podaniu
námietky zaujatosti voči Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad o tejto do dnešného dňa nebolo

rozhodnuté, čo je v podstate ďalší dôvod na nezákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa názoru žalobcu v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz,
ktorý by preukázal, že ktorýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, bol v
dotknutomzdaňovacomobdobívytlačený.Správcadaneažalovanývšakuvádzajúslovo„jednoznačne“,

pričom v priebehu dokazovania bolo vykonaných množstvo (síce nezákonne získaných) dôkazov, ktoré
tvrdenia správcu dane o „jednoznačnom“ tlačení falošných dokladov v celom rozsahu vyvracajú.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika a duplika

18. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.3.2021 vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru

neuvedenie dodatku obchodného mena fyzickej osoby žalobcu – Club Hotel OLYMPIA nie je možné
považovať za taký nedostatok, ktorý spôsobuje nulitu rozhodnutia. Dodatok v zmysle § 9 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia. Navyše z výpisu zo
živnostenského registra vyplýva, že daňový subjekt A. B. vykonáva živnosť podľa IČO: 14 258 410, ktoré
je zhodné s údajom, ktorý uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí.

19. Pokiaľ ide o nezákonnosť protokolu z dôvodu nesprávneho označenia sídla správcu dane, v zmysle
§ 4 odsek 1 Daňového poriadku v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. v znení účinnom do
30.6.2009,včasevydaniaprotokoluzdaňovejkontroly,prezidentfinančnejsprávymoholzriadiťpobočky
daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu. Daňový úrad Prešov má zriadenú pobočku Poprad
ako svoju organizačnú zložku a je zrejmé, že pobočka Poprad patrila do územnej pôsobnosti Daňového

úradu Prešov a vykonávala jeho činnosti ako organizačná zložka tohto správcu dane.

20. Žalovaný trval na tom, že v konaní získal správca dane dostatok dôkazov na vyslovenie záveru,
že žalobca nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou
pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani do fiskálnej pamäte nezaznamenávali, lebo boli tlačené

prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby Hotovosť*. Čo sa týka vypočutia
svedkov, z obsahu ich výpovedí a technickej povahy preskúmavanej veci je možné prijať právne
relevantný záver, že bez ohľadu na to, či si svedkovia pamätali podrobnosti práce s registračnou
pokladnicou, doklady s príznakom Hotovosť* boli tlačené a táto funkcia používaná v každom jednom
zdaňovacom období na dani z pridanej hodnoty, v ktorom bola technická expertíza použitá ako dôkaz v

daňovom konaní. Uvedené bolo realizované logicky iba za jedným účelom, a to prijímaním hotovosti na
doklady, ktoré neboli zaznamenané ani vo fiskálnej pamäti, ani v kontrolných záznamoch, t.j. za účelom
obchádzania riadnej funkcionality registračnej pokladnice. Podstatnou skutočnosťou je tiež fakt, že za
riadne používanie registračnej pokladnice zodpovedá žalobca, ako aj za priznanie a odvedenie dane v
správnej výške, nie jeho zamestnanci. Objektivizovať jednotlivé výpovede svedkov v pomere k dôkaznej

situácii tohto prípadu nie je absolútne nevyhnutnou potrebou v tomto konaní, keďže funkcia Hotovosť*
používanábola,bolanakonfigurovaná,ajkeďnebolapotrebnápreriadnepoužívaniezariadenia,bolicez
ňu nepochybne tlačené doklady simulujúce daňový doklad. Námietky žalobcu voči rozhodnutiu správcu
danežalovanýoznačilzaúčelové,zavádzajúceanedôvodné.Pokiaľideozápisnicezvypočutiasvedkov
z iných kontrol, resp. zdaňovacích období správcom dane, tento postup je správny, nakoľko správca

danetietozápisnicenepoužilakohlavnýdôkaz,aleibaakopodpornýdôkazkuskutočnostiamuvedeným
v napadnutom rozhodnutí. Esenciálnymi pre posúdenie prípadu sú fakty technického charakteru zistené
expertízou a výpoveď servisného technika J. K. G..

21. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným stanoviskom zo dňa 19.4.2021 žalobca, ktorý zotrval

na žalobných dôvodoch a doplnil, že žalovaný po prvotnom zrušení rozhodnutí správcu dane a po
personálnej výmene u žalovaného vydal napadnuté rozhodnutie, a to len za účelom začatia exekúcie
voči žalobcovi, aby dosiahol svoj počiatočný cieľ, ktorý sprevádza celé daňové konanie, a to naplniť
štátny rozpočet účelovým daňovým konaním vedeným voči subjektu, o ktorom má žalovaný vedomosť,
že vlastní majetok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že technická expertíza je pre žalovaného

dostatočným dôkazom o existencii nepriznaných tržieb. Ten istý žalovaný však zrušil rozhodnutia
správcu dane, ktoré vychádzali z podobného záveru, a to práve z toho dôvodu, že tento záver
nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.

22. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 02.07.2021, no žalovaný sa

k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

23. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/100/2020-237 zo dňa 29.4.2021 bol správnej žalobe
priznaný odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2021.

Citácia dotknutých právnych predpisov24. Podlˇa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako “SSP”), konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podlˇa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podlˇa § 3 ods. 3 Danˇového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podlˇa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

28. Podlˇa § 3 ods. 6 Danˇového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých
najmenej jedným z účelov je obchádzanie danˇovej povinnosti alebo získanie takého danˇového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

29. Podlˇa § 24 ods. 1 Danˇového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podlˇa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viestˇ.

30. Podlˇa § 24 ods. 2 Danˇového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pricˇom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

31. Podlˇa § 24 ods. 4 Danˇového poriadku, ako dôkaz možno použitˇ všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutocˇností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podlˇa § 47 písm. c) Danˇového poriadku, protokol musí obsahovatˇ meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného danˇového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
danˇového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného danˇového

subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosťˇ registrácie podlˇa
tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podlˇa osobitného predpisu.

33. Podlˇa § 60 odsek 1 a 2 Danˇového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z danˇového
konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno matˇ

pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z danˇového konania vylúčený aj
vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil danˇového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

34. Podlˇa § 60 ods. 4 Danˇového poriadku, ak sa účastník danˇového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podlˇa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku

zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dnˇa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí
bytˇ uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má bytˇ tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník danˇového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie
zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky
zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti

a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podlˇa § 13 sa v takom prípade neuplatní.35. Podlˇa § 60 ods. 5 Danˇového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú
pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, cˇi je zaujatý, vykonatˇ vo veci len nevyhnutné
úkony.

36. Podlˇa § 63 ods. 3 písm. a) Danˇového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovatˇ oznacˇenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

37. Podlˇa § 63 ods. 3 písm. c) Danˇového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy

neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovatˇ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby,
o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
danˇového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom
dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podlˇa osobitného
predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu

a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj
identifikujúci túto právnickú osobu.

38. Podlˇa § 68 ods. 3 Danˇového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podlˇa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, urcˇí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel
zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia danˇového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podlˇa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dnˇa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dnˇa spísania úradného
záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podlˇa prvej
vety. Ak vzhlˇadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu

prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

39. Podlˇa § 74 ods. 4 Danˇového poriadku (posledná veta), ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti
vec na dˇalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je

viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

40. Podlˇa § 9 ods. 1 zákona cˇ. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodným menom fyzickej osoby
je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovatˇ dodatok odlišujúci osobu
podnikateľa alebo druh podnikania.

41. Podlˇa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie výkonu
cˇinnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa danˇového úradu zriadiť
pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta danˇového úradu; pobočky danˇového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka

danˇového úradu a kontaktné miesto danˇového úradu sú organizačnou zložkou danˇového úradu.
Podlˇa § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019 daňový úrad vykonáva
pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

42. Podlˇa § 10 zákona cˇ. 652/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019, Colný úrad Bratislava na celom

území Slovenskej republiky plní tieto úlohy:
a) vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode
tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice podlˇa osobitného
predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

43. Podlˇa § 5 ods. 6. zákona cˇ. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisovnazabezpečenievýkonucˇinnostidaňovýchúradovmožnozriadiť
pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta; pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta na návrh
riaditeľa danˇového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.44. Podlˇa § 2 písm. z) zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných

údajov z pokladničných dokladov a dokladov podlˇa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v
elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných
dokladov, dokladov podlˇa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v
elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.

45. Podlˇa § 3 ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici
alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá
podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý
pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

46. Podlˇa § 8 ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej
pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo
virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo

virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.

47. Podlˇa § 4b ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.

48. Podlˇa § 17a ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiťˇ elektronickú registračnú
pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej
pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

49. Podlˇa § 17a ods. 2 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za úcˇelom preverenia podozrenia podlˇa ods. 1
vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

50. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd).

51. Správny súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupu, ktorý ich

vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom súdneho i
administratívneho spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 05.10.2023 a dospel
k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

52. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu prostredníctvom substitučného
zástupcu a zástupca žalovaného. Účastníci konania zotrvali v celom rozsahu na svojich písomných
podaniach.

53. Žalobca za jedno z najpodstatnejších a najvážnejších porušení jeho práv žalovaným a správcom

dane označil to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom. Konkrétne ide o výsluchy zamestnancov žalobcu, ktorých vykonanie žalobca nenavrhol v
žiadnom momente daňového konania a správca dane ich podľa tvrdení žalobcu v správnej žalobe
vykonal až vo vyrubovacom konaní, a teda v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku.54. Žalobca zároveň poukazoval na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžjk/10/2016, ktorého závery však v tomto konaní nemožno použiť, nakoľko predmetný rozsudok sa

týkaprípadu,vktoromsprávcadanesvojvoľnevykonalvyrubovaciekonaniepoprávoplatnomrozhodnutí
najvyššieho súdu, ktorý v tomto rozhodnutí konštatoval, že nebola dodržaná lehota na výkon daňovej
kontroly a správca dane aj napriek tomu vstúpil do vyrubovacieho konania a zopakoval dôkazy vykonané
v nezákonnej daňovej kontrole s úmyslom docieliť zákonnosť týchto dôkazov. Najvyšší súd v tomto
prípade prijal logický záver, že takéto konanie správcu dane je neprípustné, keďže jeho rozhodnutie

vychádzalo z nezákonného protokolu z daňovej kontroly a navyše tieto dôkazy nenavrhol vykonať
žalobca.

55. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa

poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného

hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

56. Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné, ale v rozsahu ktorý navrhne dotknutý
daňovník,keďžeajtuplatízásadaprejednávaciaanievyhľadávacia.Správcadanevykonaldokazovanie

výsluchom svedkov vo vyrubovacom konaní na základe záväzného právneho názoru žalovaného, avšak
bez toho, aby tento dôkaz navrhol žalobca.

57. Je nutné zdôrazniť, že žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí č. 101254186/2019 zo dňa 24.5.2019
vyslovil právny názor, v zmysle ktorého vyjadrenie zamestnankyne na miestnom zisťovaní dňa

23.10.2017nemôžebyťzovšeobecnenénaskutočnosť,ževšetci,ktorívzmysleexpertízypoužívaliERP,
boli zamestnávateľom takto poučení, resp. odkiaľ mali vedomosť o tom, či používať funkciu Hotovosť
alebo Hotovosť*. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že vyjadrenie zamestnankyne žalobcu B. D. má
v pomere k svojmu zamestnávateľovi hodnotu svedeckej výpovede, ale keďže toto vyjadrenie je iba
súčasťou zápisnice o miestnom zisťovaní, žalobca nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedka

a klásť mu otázky. Úlohou správcu dane bolo preto v ďalšom konaní vypočuť zamestnancov žalobcu,
ktorí evidovali pokladničné doklady v zmysle technickej expertízy v zdaňovacom období december 2016,
ako aj uskutočniť za účasti žalobcu ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava,
ktorí vykonali expertízu ERP. Správca dane, viazaný uvedeným právnym názorom žalovaného, vykonal
výsluchy zamestnancov žalobcu, ako aj výsluchy zamestnancov, ktorí vykonali expertízu ERP v rámci

vyrubovacieho konania.

58. Správny súd sa zaoberal žalobnou námietkou nezákonnosti dôkazov vykonaných vo vyrubovacom
konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane č. 100335133/2019 zo dňa 30.1.2019. Z odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane zo dňa 4.2.2020 vyplýva, že z takto vykonaných dôkazov mali dôkaznú

relevanciu k skutkovému stavu daňovej veci (tak ako bola ustálená žalovaným a správcom dane)
predovšetkým dôkazné informácie získané výsluchom svedkov: A. H., H. I. a E. A. (rozhodnutia
správcu dane zo dňa 4.2.2020, s. 99). Jedná sa o svedkov, ktorí boli zamestnancami žalobcu
v období, do ktorého spadá zdaňovacie obdobie december 2016. Príslušní svedkovia potvrdili, že
nimi dochádzalo pri vydávaní dokladov z registračnej pokladnice k používaniu oboch funkcií ako

“Hotovosť“, tak aj „Hotovosť*“. Tieto svedecké výpovede teda neboli bez významu z hľadiska ustálenia
skutkového stavu v rovine ucelenej nadväznosti nepriamych dôkazov vedúcich ku generalizácii záverov
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré mali viesť k vzniku daňovej povinnosti na strane žalobcu.
Preto považoval správny súd za dôvodné sa zaoberať námietkou nezákonnosti týchto dôkazov, ktorá
bola vznesená žalobcom. V nadväznosti na uvedené poukazuje správny súd na § 74 ods. 3 prvá

veta Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako predpoklad pre oprávnenie na vykonanie dokazovania
odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu na vykonanie dôkazov daňovým subjektom (ani
nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou vo vzťahu k dokazovaniu počas daňovej kontroly).Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej nadväznosti procesných postupov nasleduje za
vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí správny súd ako odôvodnený záver, že prípadné
vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane žalovaným ako

odvolacím orgánom a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez ďalšieho považovať za nezákonný
procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz právomoci žalovaného ako odvolacieho
orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by sa inak mohol sám ujať ako odvolací
orgán). Na druhú stranu, všetky procesné inštitúty v rámci správy daní je nutné vykladať v nadväznosti
na základné princípy správy daní predovšetkým princíp zákonnosti správy daní (§ 3 ods. 1 Daňového

poriadku), zásadu úzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku) a v nadväznosti na princíp
zákonnosti ukladania daní vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň nie sú
vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol byť považovaný za postup
v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť ako nezákonné. Bolo by
to tak predovšetkým v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým by účelovo malo dôjsť
k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového

poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej kontroly (§ 44 ods.
4 Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania, ktorých
vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom k okolnostiam
konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súde SR sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24.2.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by

sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového
subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v
určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač
dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá

zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas
daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie
takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom
vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej

veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu
dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou
nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné. V nadväznosti
na posúdenie zákonnosti príslušných dôkazov sa správny súd zaoberal taktiež otázkou, či je možné
dôkazné informácie získané z týchto dôkazov (t.j. dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania

bez návrhu žalobcu) pripísať na ťarchu dôkazného bremena žalobcu. K využitiu dôkazných informácii
v neprospech daňového subjektu možno podľa názoru správneho súdu prikročiť iba v tých procesných
situáciách, kedy dôkazné bremeno ohľadom skutkovej okolnosti, na ktorú sa viaže dôkazná informácia,
prejde na daňový subjekt. Na prechod dôkazného bremena na daňový subjekt pri správe daní sa
vo všeobecnosti vyžaduje dodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ohľadom tohto

svojho právneho záveru poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky č. 18/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je správny súd viazaný rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca koncentroval svoju žalobnú argumentáciu vo
vzťahu k daňovej kontrole na namietanie porušenia jeho procesných práv podľa § 45 ods. 1 písm.

c) Daňového poriadku (správna žaloba, str. 18). Žalobca vo svojej správnej žalobe ohľadom priebehu
daňovej kontroly nenamietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Preto správny súd po nezistení
iných procesných vád daňovej kontroly mal za to, že dôkazné bremeno pre účely vyrubovacieho konania
a nadväzujúceho odvolacieho konania zaťažovalo žalobcu v celom rozsahu vytýkaných skutkových
zistení, tak ako tieto boli opísané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018. Z dôvodu,

že dôkazné informácie zistené správcom dane z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní spadali
do takto vymedzeného dôkazného rámca, nevidel správny súd dôvod na to, aby ich použiteľnosť pri
hodnotení dôkazov v prejednávanej veci považoval za neprípustnú.

59. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý

by jednoznačne potvrdil dve pre rozhodnutie podstatné skutočnosti: existenciu nefiškálnej tlačiarne,
na ktorej žalobca tlačil tzv. falošné doklady (napodobeniny pokladničných dokladov) pomocou funkcie
Hotovosť* a prijatie akejkoľvek tržby na základe takýchto falošných dokladov. Správny súd zdôrazňuje,
že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach ako ucelenú reťaz vzájomne sadoplňujúcich zistení. Výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako objektívne pre ich zamestnanecký
vzťah k žalobcovi, čoho dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne žalobcu B. D. pri
miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané so značným časovým odstupom,

čo znamená, že si svedkovia v rámci výsluchov, v porovnaní so závermi z miestneho zisťovania,
nemuseli detailne pamätať všetky okolnosti ohľadom vystavovania pokladničných dokladov. Skutočnosť,
že žalobca používal funkciu Hotovosť*, na základe ktorej tlačil pokladničné doklady cez nefiskálnu
tlačiareň,vyplynulazmiestnehozisťovaniadnˇa23.10.2017,priktoromzamestnankynežalobcuvystavili
pokladničný doklad s použitím funkcie Hotovosť*, tento bol riadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom

colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú službu.

60. To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej
tlačiarnevyplývanepochybnezvýsledkovtechnickejexpertízyERP,nakoľkovprogrameBLUEGASTRO
sauložilikópiedokladov,pričomtentoprogramneumožňovalgenerovaťdokladbezjehotlače.Vzhľadom
na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu existovala aj nefiskálna

tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej
tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj
miestnezisťovanie,priktorombolizaistenédvetlačiarne(fiskálnaanefiskálna),pricˇomobebolifunkčne
spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované.

61. Pokialˇ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa použiteľnosti vyjadrenia zamestnankyne žalobcu pani D.
pri miestnom zisťovaní v rámci dokazovania, správny súd poukazuje na to, že pokiaľ nebolo preukázané,
že v procese miestneho zisťovania bol pri získavaní vyjadrenia zamestnankyne žalobcu porušený zákon
(čo nevyplynulo ani zo žaloby, ani z administratívneho spisu), je možné dôkaz z miestneho zisťovania
považovať za dôkaz zákonný a podrobiť ho riadnemu procesu hodnotenia dôkazov, čo v danom prípade

bolo zo strany konajúcich orgánov aj naplnené.

62. Žalobca tiež namietal, že správne orgány žalobcu bezdôvodne nevyhoveli jeho návrhu na
vykonanie expertízy ERP nezávislým znalcom. Potrebu znaleckého skúmania ERP odôvodnˇoval najmä
pochybnostˇou o nezaujatosti Colného úradu Bratislava, ako subjektu, ktorý vykonal expertízu ERP, a

to z dôvodu kolegiálneho vztˇahu v rámci Financˇnej správy SR medzi zamestnancami správcu dane a
zamestnancami Colného úradu Bratislava.

63. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 4 Danˇového poriadku
iba demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré je možné použitˇ pre dokazovanie, pricˇom nezakazuje

použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny súd
považuje právoplatné rozhodnutia o prepadnutí ERP a predovšetkým výsledky technickej expertízy za
dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti nie je
dôvod pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovatˇ v úzkej súcˇinnosti s inými štátnymi
orgánmi a použitˇ nimi získané informácie ako dôkazy za úcˇelom správneho vyčíslenia základu dane.

Správca dane ani nie je oprávnený vypracovávatˇ znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o
odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom Bratislava, ktorý je ako jediný štátny
orgán oprávnený vykonávatˇ technické expertízy ERP.

64.Zosprávnejžaloby,anizobsahuadministratívnehospisunevyplývažiadnaskutočnosť,ktorábymala

spochybniť zákonnosť expertíz ERP vykonaných Colným úradom Bratislava vo veci žalobcu, pricˇom
zákonnosť postupu tohto v tom cˇase zákonom výslovne aprobovaného expertného orgánu nemôže
bytˇ spochybnená iba tým, že aj tento orgán je súcˇastˇou Financˇnej správy SR. Pokialˇ by už samotná
táto skutočnosť mala matˇ za následok pochybnosť o hodnovernosti a zákonnosti expertízy vykonanej
Colným úradom Bratislava, bol by vo svojej podstate úplne popretý účel právnej normy, ktorá zverila

odborné posudzovanie a výkon technickej expertízy ERP práve tomuto orgánu.

65. Doklady vytlačené cez funkciu Hotovosť* nemali v celej konštrukcii ERP daňového subjektu žiadny
iný význam, ako pre účely evidencie nepriznanej tržby (nemali vplyv na pohyb zásob), rátali sa však
do tržby internej dennej uzávierky tak, ako keby bola tržba aj reálne prijatá, pričom do fiskálnej

dennej uzávierky sa nezaznamenávali. Samotná konštrukcia týchto dokladov, ktoré obsahovali všetky
náležitosti pokladničného dokladu a to aj vrátane ochranného znaku MF svedčí o tom, že ak by tieto
doklady nikdy neboli tlačené tak, ako to tvrdí žalobca, potom by neobsahovali všetky náležitosti, rozpis
DPH, ako aj samotný ochranný znak a boli by tlačené cez inú tlačiareň. Je to preto, lebo takýto doklads takým obsahom a s ochranným znakom MF, by sa nedal cez fiskálnu tlačiareň vytlačiť a naviac by bol
označený textom „nefiškálny doklad“. Zároveň tieto doklady obsahovali interné číslo, ktoré jednoznačne
preukazuje, v akom poradí boli tieto doklady tlačené, interné číslo má rastúci charakter a interným

číslom boli označované pravé aj falošné doklady. Doklady obsahovali reálne položky a ich kombinácia
na dokladoch spolu s identifikovaným poradím ich tlače, časom ich tlače, jednoznačne preukazuje,
že tieto doklady boli reálne vystavované a odovzdávané zákazníkom. Z uvedených dôkazov teda
nespochybniteľne vyplýva, že doklady tlačené cez funkciu Hotovosť* boli tlačené, boli na nich evidované
tržby a tieto neboli zaznamenané vo fiskálnej tlačiarni, ale len na internej dennej uzávierke.

66. Žalobca namietal tiež vykonanie ústnych pojednávaní so zamestnancami Finančného riaditeľstva
SR, Colného úradu Bratislava dnˇa 09.10.2019 v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 Danˇového poriadku
z dôvodu, že tieto boli vykonané zamestnancami správcu dane, voči ktorým bola dnˇa 07.10.2019
žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej v cˇase uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo ešte
rozhodnuté, pricˇom nešlo o nevyhnutný úkon, ako to tvrdí žalovaný a správca dane.

67. S ohľadom na špecifické okolnosti týkajúce sa organizácie predmetných ústnych pojednávaní (úkony
vykonávané na návrh žalobcu, vo vopred dohodnutom termíne vyhovujúcom žalobcovi, mimo sídla
správcu dane a tiež mimo sídla žalobcu, nutná súčinnosť Colného úradu Bratislava pri zabezpečení
priestorov pre ústne pojednávanie, krátky dvojdňový časový úsek medzi vznesením námietky zaujatosti

a termínom konania namietaných úkonov) súd rozumie snahe správcu dane zabrániť v rámci zásady
hospodárnosti a procesnej ekonómie zmareniu uskutočnenia týchto úkonov. Objektívne žiadna z
uvedených skutocˇností nepredstavuje sama osebe zásadnú prekážku, pre ktorú by nebolo možné
sporné úkony realizovať aj v inom cˇase a po rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti. Vo vztˇahu
k posúdeniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia

však s ohľadom na obsah žalobných námietok, ktorými je správny súd viazaný, nepovažoval správny
súd otázku nevyhnutnosti takto vykonaných úkonov za kardinálnu, keďže ani prípadné konštatovanie
nesprávneho vyhodnotenia nevyhnutnosti vykonaného úkonu zo strany správcu dane s následkom
vykonania predmetných ústnych pojednávaní dnˇa 09.10.2019 v rozpore s § 60 ods. 5 Danˇového
poriadku by v danom prípade neviedlo správny súd k záveru o potrebe zrušiť z tohto dôvodu napadnuté

rozhodnutia ako nezákonné.

68. Z obsahu rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti vyplýva, že namietaní zamestnanci, ktorí sa
zúčastnili ústnych pojednávaní dnˇa 09.10.2019 neboli z konania vylúčení, keďže ani zo vznesenej
námietky, ani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevyplynuli žiadne skutočnosti,

ktoré by svedčili o takom pomere k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by bolo možné
matˇ pochybnosť o ich nezaujatosti. Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného postupu
namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dnˇa 26.09.2019. Správnosť
uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobca v správnej žalobe nerozporoval. Taktiež
žalobca, na rozdiel od výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných

úkonov,keďževykonanievýsluchuzamestnancovColnéhoúraduBratislavasámnavrhovalvsúvisiacich
daňových konaniach.

69. „Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo
vztˇahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a

za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníkakonania.RovnakojemožnépoukázatˇnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval
proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, cˇi výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka“ (R103/2011).

70. Prípadné zrušenie rozhodnutia iba z dôvodu nezákonnosti vykonaného ústneho pojednávania by s
ohľadomnavyššieuvedenéskutočnostimalozanásledokibazopakovanietohtoúkonu,keďžežalobcovi
bolo umožnené klásť vypočúvaným osobám otázky, vyjadrovať sa k tvrdeniam vypočúvaných osôb a k
priebehu ústneho pojednávania. S ohľadom na to, že vo vztˇahu k priebehu procesného úkonu neboli

vznesené žiadne také námietky, ktoré by svedčili o zásahu do procesných práv žalobcu a napokon aj
s ohľadom na nedôvodnosť žalobcovej námietky zaujatosti správny súd dospel k záveru, že hoci sa z
formálneho hľadiska môže javiť, že tento žalobný bod je opodstatnený, z materiálneho hľadiska tomu
tak nie je, preto aj túto námietku posúdil ako nedôvodnú.71. Žalobca ďalej namietal, že došlo zo strany žalovaného, ako aj zo strany správcu dane
k pochybeniu ohľadom správneho označenia žalobcu, keďže tak v rozhodnutiach, ako aj v protokole cˇ.

102121215/2018 zo dňa 25.10.2018 bol nesprávne označený, správny súd však túto námietku posúdil
ako nedôvodnú. Žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s §
63 ods. 3 písm. c) a § 47 písm. c) Danˇového poriadku ako fyzická osoba správne uvedeným menom
a priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o ICˇO, DICˇ a ICˇ DPH, ktoré umožňovali
jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované

a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu nebolo dôvodné, aby v tomto smere žalovaný alebo správca
dane ako prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie k zisteniu označenia žalobcu na Okresnom
úrade Poprad.

72. Obdobne ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia
adresy sídla správcu dane v protokole cˇ. 102121215/2018 zo dňa 25.10.2018, čo má matˇ za následok

nezákonnosť protokolu.

73. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Danˇového úradu Prešov, konkrétne
pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019,

patrila do územnej pôsobnosti Danˇového úradu Prešov a bola organizačnou zložkou tohto správcu
dane prezidentom finančnej správy. Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky a zároveň
neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému
zneniu § 47 písm. a) Danˇového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad
na subjektívne práva žalobcu. Uvedená adresa pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu

dane, s ktorou žalobca v priebehu konania (cˇi už konania o správnom delikte alebo v rámci súvisiacich
daňových konaní) opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu
zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla
správcu dane Danˇového úradu Prešov preto nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek
spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, cˇi už v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej,

resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto
skutočnosť ani netvrdil.

74. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe,

dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím, ani rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu nebol na svojich právach ukrátený, rozhodnutia dotknutých správnych orgánov súd považuje za
zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

75. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na

náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.