Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223200182
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3223200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
D. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky O. A., nar. XX.XX.XXXX,
pobytom A. G. XXXX/X, XXX XX I. nad I., štátna občianka SR a otca X. A., nar. XX.XX.XXXX,
pobytom XXX XX K. G. XXX, štátneho občana SR, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Ľubomírom
Dvorským, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie E.. sv. W. XXX/XX-X, XXX XX J., o návrhu
matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza č.k. BN-6P/19/2023-119 zo dňa 26. júna 2023

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. BN-6P/19/2023-119 zo dňa 26. júna 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. otcovi maloletého dieťaťa s účinnosťou od
21.02.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť voči maloletej D. A., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 100,-
Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktorú sumu výživného je otec maloletého dieťaťa povinný
poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 20. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci

vopred. Podľa výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.02.2023 do rozhodnutia
súdu v sume 243,57 Eur otcovi maloletej D. A., nar. XX.XX.XXXX povolil splácať v mesačných splátkach
vo výške 10,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozhodnutia
pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou č.k. 3P/18/2021-63 zo dňa 06.07.2021, právoplatný dňa 16.07.2021 v časti určenia
výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej D., nar. XX.XX.XXXX. Podľa výroku IV. v prevyšujúcej
časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. Výrokom V. bolo rozhodnuté tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal v odseku 1. odôvodnenia na návrh
matky maloletého dieťaťa, ktorý odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo
na S. k veľkému nárastu cien základných životných potrieb, ktoré ako matka s výnimkou súdom
stanoveného výživného platí výlučne sama. Zvýšené výdavky vznikli matke predovšetkým v súvislosti s
nákupom potravín, bývaním, vodou a elektrinou. Zdravotný stav maloletej D. od minulého roka vyžaduje

dispenzarizáciu a pravidelné návštevy v detskej pneumologickej ambulancii v E., čím sa opäť finančné
potreby maloletej dcéry zvýšili. S maloletou dcérou matka zároveň navštevuje ambulanciu čeľustnej
ortodoncie v J.. Ďalej v návrhu matka poukázala na stav, keď maloletá dcéra navštevuje osemročné
gymnázium v I. nad I. a tanečný odbor Y. umeleckej školy A. v I. nad I. , ktorého je členkou, školné je20,- Eur mesačne, nepravidelné výdavky spojené s účasťou dcéry na tanečných súťažiach, pričom otec
maloletej platí iba súdom určené výživné 100,- Eur mesačne.

3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, vyjadrenia matky a otca maloletého dieťaťa
na nariadenom pojednávaní, vyjadrenie kolízneho opatrovníka, Správu kolízneho opatrovníka zo dňa
16.05.2023, potvrdenie o príjme matky u zamestnávateľa MUDr. C. K. s.r.o., potvrdenie o príjme otca od
zamestnávateľa G. S. P. s.r.o., poberanie prídavku na dieťa matkou maloletej v sume 60,- Eur mesačne
od01.01.2023aotcommaloletejrovnakovsume60,-Eurmesačneod01.01.2023.Okresnýsúdzistil,že

matka maloletej poberá invalidný dôchodok v sume 252,20 Eur mesačne. Zo zmluvy o úvere vyplynulo,
že matka maloletého dieťaťa spláca úver na bývanie vo výške 35.000,- Eur s počtom mesačných splátok
240, s termínom konečnej splatnosti úveru 20 rokov odo dňa prvej mesačnej splátky. Z dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov okresný súd zistil, že matka sa zaviazala vyplatiť
otcovi maloletej titulom celkového vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 30.000,- Eur,
a to z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý bankou XXX.bank a.s.. Z potvrdenia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 28.02.2023 okresný súd zistil, že otec maloletej poberá prídavok
na dieťa na dcéru Y. A. od XX.XX.XXXX v sume 60,- Eur mesačne. Y. A. študuje 3. ročník prezenčného
štúdia na lekárskej fakulte v odbore zubné lekárstvo Q. Z. v F. a je v akademickom roku 2022/2023.
4. Okresný súd v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na výdavky maloletej D.
A., v odseku 19. na výdavky otca, v odseku 20. príjmy a výdavky matky, v odseku 21. na lustráciu v

bankových inštitúciách.

5. Okresný súd zistil, že otec maloletého dieťaťa má tri deti - P. A., Y. A. a D. A.. Matka maloletého
dieťaťa má tri deti - P. A., Y. A. a D. A..

6. Okresný súd poukázal na § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 52 CMP
a vo všeobecnosti uviedol, že zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ust. § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže spočívať na subjektívnych
okolnostiach ako aj v objektívnych okolnostiach, ktorá je závislá od ekonomickej situácie. Súdna prax
za zmenu pomerov považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v

závislosti od jeho veku, vzdelávania i rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby
maloletého, ktoré sú povinní upokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Okresný súd zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že došlo k zmene pomerov, keď v čase
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otec maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti s maloletým
dieťaťom a podľa pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3P/18/2021 v tom
čase otec maloletého dieťaťa uhrádzal náklady spojené s bývaním, uhrádzal trvalé príkazy jednotlivých
platieb, hradil nájomné (sumou približne 200,- Eur mesačne), poplatok za energie (sumou 28,- Eur

mesačne), hradil poplatok za internet, telefón, potraviny, pohonné hmoty. Zároveň hradil maloletej
poplatok za tanečný krúžok v sume 15,- Eur mesačne a príspevok na stravu v sume 32,- Eur mesačne.
Týmito platbami si otec maloletej v podstate plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej D., a to
vo výške výrazne vyššej ako v súčasnosti. V súčasnosti otec maloletého dieťaťa nežije v spoločnej
domácnosti s maloletou, maloletá D. býva spolu so svojou matkou a ďalšími dvoma sestrami, a teda

matka zabezpečuje potrebu bývania pre maloletú v celom rozsahu. Otec maloletého dieťaťa býva v
rodinnom dome spolu so svojim rodičmi, kde jeho mesačný výdavok na bývanie predstavuje poplatok
na elektriku v sume 35,- Eur mesačne a poplatok za TV a internet v sume 30,- Eur mesačne. Rozrátajúc
výdavok na vykurovanie rodinného domu (vo výške 1.200,- Eur na 3 osoby a 12 mesiacov), tento
predstavuje 33,33 Eur mesačne. Rozrátajúc ročný výdavok za smeti (vo výške 100,- Eur na 3 osoby

a 12 mesiacov), tento predstavuje 2,78 Eur mesačne, ročný výdavok za vodu (vo výške 120,- Eur
na 3 osoby a 12 mesiacov), tento predstavuje 3,33 Eur mesačne. Výdavok otca maloletého dieťaťa
na bývanie tak predstavuje približne 104,44 Eur mesačne, čo je výdavok na bývanie nižší, ako v
čase, keď otec maloletého dieťaťa býval v spoločnej domácnosti s maloletou. Iné výdavky na bývanie
otec maloletej neuviedol. Okresný súd poznamenal, že otec si v prípade spolužitia s maloletou plnil

aj vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti, ktorá v čase spolužitia bola nepochybne
realizovaná. Vzhľadom k uvedenému ako aj s poukazom na matkou uvádzané skutočnosti týkajúce sa
rastu cien veci bežnej spotreby, ako aj rastu poplatkov, keď príkladmo poplatok za tanečný krúžok sa
zvýšil zo sumy 15,- Eur mesačne na 20,- Eur mesačne, poplatok za stravu v škole zo sumy 32,- Eurmesačne na sumu 42,- Eur mesačne, v kontexte so zvýšenými výdavkami na maloleté dieťa, ako aj
s poukazom na zmenu vývinových potrieb maloletého dieťaťa (maloletá má toho času 14 rokov, má
veku primerané hygienické potreby, stravovacie potreby, ako aj potreby ošatenia) okresný súd mal za

preukázané, že na strane účastníkov konania došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu výšky
vyživovacej povinnosti.

8. Po vyhodnotení otázky o zmene pomerov okresný súd zohľadnil opodstatnené výdavky v súvislosti s
výchovouavýživoumaloletejD.vprvomradeto,žematkazabezpečujepotrebubývania,ktorývcelkovej

výške 291,- Eur mesačne predstavuje pre jednu osobu sumu 72,75 Eur mesačne. Matka hradí maloletej
výdavky so školskou dochádzkou, a to ZRPŠ v prepočte na mesiac 2,- Eur, zabezpečuje jej potrebné
školské pomôcky, u ktorých priemerný výdavok predstavuje 10,- Eur mesačne, zabezpečuje jej stravu v
škole, ktorá je 42,- Eur mesačne, v domácnosti vo výške 150,- Eur mesačne, v ktorej sume sú započítané
aj desiate, hygienické potreby 35,- Eur mesačne, školné v sume 20,- Eur mesačne a kostýmové
ako jednorazový výdavok 35,- Eur, čo predstavuje mesačne 3,50 Eur, zabezpečuje potrebnú lekársku

starostlivosť, návštevy u odborných lekárov - ambulancie pneumologickej, alergologickej, kardiologickej,
zakupuje jej lieky a vitamíny. Výdavok na zdravotnú starostlivosť predstavuje približne mesačne 20,- Eur.
Matka zabezpečuje potrebnú obuv, oblečenie, vreckové maloletej 20,- Eur mesačne, dobíja jej mobil v
sume 10,- Eur mesačne, výdavky s účasťou na súťažiach predstavujú sumu 465,25 Eur, od ktorej sumy
okresný súd odpočítal prídavok na dieťa v sume 60,- Eur a daňový bonus 95,- Eur, tak výsledná suma

zodpovedala čiastke 310,25 Eur, ktorá bola rozdelená tak, že osoba, ktorej maloletá nebola zverená
do starostlivosti, je povinná znášať 2/3-iny týchto nákladov, čo zo sumy 310,25 Eur predstavuje 206,83
Eur. Na základe tohto okresný súd dospel k záveru, že suma vo výške 200,- Eur ako suma výživného
je primeraná, ktorá zohľadňuje vek maloletej a jej potreby.

9. K tomuto okresný súd v samostatnom odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadnil
zárobkové a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, keď mal za to, že je v jeho možnostiach platiť
výživné 200,- Eur mesačne. Príjem otca je 1.000,- Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 60,- Eur
mesačne. Na plnoletú študujúcu dcéru Y. podľa vlastného vyjadrenia prispieva na potreby sumou 200,-
Eur mesačne, z čoho vyplýva, že časť sumy je v rozsahu 60,- Eur pokrytá z prídavku na dieťa a časť

v rozsahu 140,- Eur z príjmu otca maloletej. Pravidelné mesačné výdavky otca maloletého dieťaťa boli
vyčíslené v sume 995,- Eur (náklady spojené s bývaním, elektrika v sume 35,- Eur, TV a internet v sume
30,- Eur, poplatok za telefón v sume 30,- Eur, pohonné hmoty na motorové vozidlo v sume 200,- Eur,
výživné na maloletú Katarínu v sume 100,- Eur, dohodnuté výživné na dcéru Y. v sume 200,- Eur, stravu
a drogériu v sume 200,- Eur, oblečenie v sume 100,- Eur a dokonca aj záujmy, ktoré otec vyčíslil až v

sume 100,- Eur mesačne). K uvedenému okresný súd zvýraznil to, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. K výdavku na pohonné hmoty v sume 200,- Eur mesačne okresný súd uviedol, že je
neadekvátny a vysoký, keď ide o cestovné iba do práce a naspäť (a to vzdialenosť medzi obcami Veľká
G. a I. nad I. cca 12 km) a na občasnú cestu dcéry Y. k vlaku, čo má predstavovať až 200,- Eur mesačne.
K záujmom a výdavkom na ne vo výške 100,- Eur mesačne okresný súd uviedol, že tento nemôže mať

prednosť pred výživným na maloleté dieťa. Okresný súd mal za to, že otec maloletého dieťaťa môže
tento výdavok v sume 100,- Eur použiť práve na pokrytie potrieb dieťaťa, a to zvýšeného výživného,
čím sa jeho finančná situácia nezhorší ani nezmení, ak tento výdavok v sume 100,- Eur, a to na záujmy
otca mu pravidelne mesačne vzniká a otec je schopný tento uhrádzať. Otec toho času žije v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, títo poberajú starobný a invalidný dôchodok. Okresný súd zohľadnil, že

takto tri dospelé osoby sa podieľajú na výdavkoch. Okresný súd zohľadnil aj mieru stretávania sa otca s
maloletou,ktorájenedostačujúcaajeibasporadická.Okresnýsúdzohľadnilito,ževrámcivyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov matka získala do svojho vlastníctva byt, pričom otcovi bola
vyplatená suma 30.000,- Eur, na vyplatenie ktorej si vzala pôžičku. Otec úvery a pôžičky nemá. Je
vlastníkom motorového vozidla, na účtoch má disponibilné zostatky finančných prostriedkov v sume

3.953,75 Eur a v sume 2.382,35 Eur. Podľa záveru okresného súdu je v schopnostiach a možnostiach
otca maloletého dieťaťa hradiť výživné v matkou žiadanej výške. To, že je otec schopný platiť takéto
výživné vyplýva aj z toho, že otec sa podieľa na výdavku maloletej v súvislosti s jej účasťou na tanečných
súťažiach, resp. tým, že je schopný hradiť náklady spojené so zubným strojčekom.

10. Pomery na strane matky maloletého dieťaťa boli zohľadnené v tom, že matka sa každodenne osobne
stará o maloleté dieťa. Zabezpečuje jej materiálne, emocionálne potreby a vo výraznej miere sa podieľa
na jej výchove. Matka má dve zamestnania, v ktorých dosahuje príjem v priemere 1.129,74 Eur a v
priemere 208,02 Eur u druhého zamestnávateľa. Je poberateľkou invalidného dôchodku zo zdravotnýchdôvodov, a aj napriek tomu má dve zamestnania, aby dokázala pokryť potreby svojej rodiny. Okrem
maloletej D. podporuje bývaním ďalšie dve dcéry. Hoci je príjem matky v porovnaní s otcom vyšší,
neznamená to podľa názoru okresného súdu, že automaticky by sa mala matka v prevažnej miere

podieľať na výdavkoch na maloletú Katarínu, najmä ak otec osobnú starostlivosť o maloletú nevykonáva,
stretáva sa s ňou iba sporadicky a podieľa sa na jej výchove v minimálnom rozsahu. Okresný súd
preto určil mesačné výživné 200,- Eur a jeho splatnosť od podania návrhu, čím nedoplatok na výživnom
za obdobie 21.02.2023 do rozhodnutia okresného súdu predstavuje 243,57 Eur, keď od splatného
výživného za obdobie od 21.02.2023 do rozhodnutia súdu v sume 528,57 Eur odpočítal sumu 135,- Eur,

sumu 150,- Eur, ktorými sumami sa otec podieľal na výdavkoch na tanečných súťažiach maloletej D.

11. Okresný súd konštatoval, že tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 3P/18/2021-63 zo dňa 06.07.2021, právoplatného dňa 16.07.2021 v časti určenej výšky vyživovacej
povinnosti otca k maloletej D., nar. XX.XX.XXXX a vo zvyšnej časti zostalo predchádzajúce nezmenené.

12. Podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku okresný súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,aknezistildôvod,prektorýbybolospravodlivénáhradu
trov konania otcovi maloletého dieťaťa, priznať.

13. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP.
Namietal, že okresný súd nesprávne, neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolaním namietal, že postup
okresného súdu bol nezákonný, keďže konal ako vo veci určenia výživného, a to prvotného, zisťoval
do podrobnosti výšku každého jedného nákladu rodiča a dieťaťa, tieto zohľadňoval a na základe nich
rozhodol. Okresný súd mal zisťovať kvalifikovanú zmenu pomerov, napr. strata zamestnania, dlhodobá

PN, trvalá zmena zdravotného stavu dieťaťa, nástup dieťaťa na vyšší stupeň vzdelávania a pod., pričom
k žiadnej takejto kvalifikovanej zmene nedošlo. Na náklady otec riadne prispieval. Neraz platil nad
rámec výživného maloletej vždy, keď ho o to požiadala. Podľa otca maloletej okresný súd nezisťoval
existenciu zákonom potrebnej zmeny pomerov, ale zmeny hľadal vo všetkých čiastkových nákladoch
rodičov a maloletej, čo bolo v rozpore so zákonom. Z návrhu matky maloletého dieťaťa vyplývala jasne

nespokojnosť s už prvotným rozhodnutím okresného súdu, a preto týmto návrhom chcela dosiahnuť
zmenu. Pri zmene výživného judikatúra vyžaduje potrebnú existenciu kvalifikovanej zmeny. V konečnom
dôsledku takýmto postupom boli porušené ústavné práva otca maloletého dieťaťa a ide o rozhodnutie
nesprávne, nezákonné. Okresný súd v podstate zvýšil výživné o 100 %, a to po roku a pol od prvotného
rozhodnutia o určení výživného.

Otec maloletého dieťa poukázal na odsek 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď boli vypočítané
náklady na maloletú, resp. náklady matky a na tom základe bolo určené výživné v sume 200,- Eur
mesačne. Okresný súd takýmto postupom totálne ignoroval to, že išlo o konanie o zmenu výšky
výživného, a nie o určenie výživného. V odvolaní otec maloletého dieťaťa poukázal na odseky 30., 32.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ bolo po prvotnom rozhodnutí výživného otcovi maloletého

dieťaťa vyplatených 30.000,- Eur a na jeho účtoch má 6.000,- Eur, tento fakt nie je žiadnou zmenou,
ak tieto financie mal aj pri prvotnom rozhodnutí. Finančná hodnota, ktorou otec dieťaťa disponuje,
sa nezmenila, keď išlo o vyporiadanie BSM. Rast cien má dopad na všetkých účastníkov, t.j. aj na
otca maloletej dcéry. Odsťahovanie sa otca zo spoločnej domácnosti, čo je uvádzané ako zmena,
nebola žiadnou zo strán v priebehu konania uvedená a táto okolnosť bola po prvýkrát vyjadrená v

napadnutom rozsudku okresného súdu, čo vyjadril súd z vlastnej iniciatívy, pričom otec maloletého
dieťaťa nemal možnosť sa k tejto okolnosti akokoľvek vyjadriť. Takýmto postupom okresného súdu
bola porušená zásada rovnosti strán, kontradiktórnosť konania a právo na spravodlivý súdny proces.
I v tomto smere bol postup okresného súdu mylný, pretože náklady na bývanie v byte počas bývania
otca v spoločnej domácnosti nehradil výlučne len on, ale obaja manželia rovným dielom. Inak tomu

nemohlo byť vzhľadom na existenciu BSM. Nedošlo tu k žiadnej zmene pomerov a už nie k takej, ako ju
prezentoval okresný súd. Okresný súd hľadal existenciu nejakej zmeny, aby nanovo mohol rozhodnúť o
určení výživného. Rozsudok okresného súdu podľa odvolania otca maloletej je naviac nepreskúmateľný,
nedostatočne odôvodnený a nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k výške nedoplatku na výživnom,
ako aj prečo od tejto čiastky odpočítal sumu 135,- Eur a 150,- Eur, a prečo práve tieto sumy. Navrhol

rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrh bude
zamietnutý.14. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 15.08.2023
(č.l. 136 spisu). Kolízny opatrovník uviedol, že zdravotný stav maloletej sa od posledného rozhodnutia
okresného súdu o určení výšky výživného v rozvodovom konaní v roku 2021 zhoršil. Maloletá je

v starostlivosti odborných lekárov, v detskej preumologickej ambulancii v E., v ambulancii čeľustnej
ortodoncie v J. a kardiológa v I. nad I.. Otec sa s maloletou stretáva sporadicky, nespolupodieľa sa
na výchove, počas realizácie stykov ju neprestravuje. Matka má dve zamestnania, aby zabezpečila
potreby rodiny. Otec dieťaťa na pojednávaní verbalizoval, že jeho voľnočasové aktivity predstavujú 100,-
Eur mesačne. Uvedené nepovažoval ani kolízny opatrovník za prioritné, keďže je prioritná vyživovacia

povinnosť otca k maloletej dcére.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Nesúhlasila s odvolaním otca a navrhla rozsudok okresného
súdu potvrdiť. Uviedla, že otec sa s dcérou stretáva sporadicky. Nad rámec výživného prispieva v
prípade, že ho o to maloletá D. požiada. Sám nemá problém vynaložiť nemalé finančné prostriedky
na voľnočasové aktivity. Pri rozvode súhlasila s výživným len vo výške 100,- Eur mesačne, pretože sa

domnievala, že otec sa bude o dcéru zaujímať, že si ju bude brať k sebe počas víkendov aj počas
prázdnin, venovať sa jej a v prípade zvýšených výdavkov sa bude spolupodieľať. Ako matka si našla
popri hlavnom zamestnaní aj vedľajšiu prácu, aby dokázala uživiť seba, maloletú dcéru Katarínu a
plnoletú dcéru Y..

16. Ďalšie vyjadrenia nenasledovali.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec za aplikácie ust. § 66, § 67, § 68
CMP na základe podaného odvolania otcom maloletej dcéry a postupom bez nariadenia pojednávania
za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, keď nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, bol v odvolacom
konaní z titulu odvolania podaného oprávnenou osobou a v zákonnej lehote napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletej dcéry bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/64/2023-143
zo dňa 10.10.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pre jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 26.10.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.

19. Podstatou odvolania podaného otcom maloletej dcéry bolo namietanie postupu okresného súdu,
ktorýbolnezákonný,akokresnýsúdprizvýšenívyživovacejpovinnostiotcovinevyhodnocovalpodstatnú
zmenu pomerov, ale skúmal všetky čiastkové náklady rodičov, náklady maloletej dcéry, akoby išlo o
prvotné určenie výšky výživného. Otec maloletej dcéry namietal, že nedošlo k žiadnej kvalifikovanej

zmene pomerov, aby bolo zvýšené výživné po roku a pol o 100 % zo sumy 100,- Eur na 200,- Eur
mesačne. V odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie, nepreskúmateľnosť rozsudku okresného
súdu čo do výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom ako aj porušenie rovnosti strán v priebehu
konania,porušeniekontradiktórnostikonaniaaporušenieprávanaspravodlivýsúdnyproces,akokresný
súd sám z vlastnej iniciatívy prihliadol na zmenu, a to odsťahovanie sa otca zo spoločnej domácnosti.

O tejto okolnosti vyhodnotenej okresným súdom sa otec maloletej dcéry dozvedel až z písomného
vyhotovenia rozsudku okresného súdu.

20. K odvolacím dôvodom otca maloletej dcéry krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný
k tomu, aby bolo vyhovené odvolaciemu návrhu zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu, resp. aby

došlo k zmene rozsudku okresného súdu a k zamietnutiu návrhu. Krajský súd za aplikácie ust. §
387 ods. 2 CSP uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach na
jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani
žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli podrobne uvedené závery, zhodnotenia, ku
ktorým dospel okresný súd napadnutým rozsudkom, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Takýto

postup krajského súdu vyplýva z toho, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, pretože konanie pred okresným súdom a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok.21. Rozsudok okresného súdu je rozsudkom dostatočne odôvodneným a preskúmateľným nielen čo do
odôvodnenia výroku II. rozsudku okresného súdu, ale aj vo vzťahu k ostatným výrokovým častiam. K
výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom okresný súd uviedol, že od jeho výšky 528,57 Eur odpočítal

sumu 135,- Eur a sumu 150,- Eur, ktorými sumami sa otec maloletej dcéry podieľal na výdavkoch
na tanečných súťažiach. Okresný súd jasne zdôvodnil, ako dospel k nedoplatku na výživnom a akým
spôsobom započítal otcom maloletej dcéry vykonané platby (odsek 34. odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu).

22. Otec maloletej dcéry v odvolaní namietal porušenie zásady rovnosti strán, kontradiktórnosti konania
a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a to v tom smere, že skutočnosť odsťahovania sa otca
od maloletého dieťaťa zo spoločnej domácnosti nebola žiadnou zo strán konania v priebehu konania
uvedená. Túto okolnosť z vlastnej iniciatívy konštatoval okresný súd, a to prvýkrát až v odôvodnení
písomného vyhotovenia. Primárne krajský súd uvádza, že konanie vyvolané podaným návrhom matkou
maloletej dcéry o zvýšenie výživného je civilným mimosporovým konaním, nejde o sporové konanie,

ktoré sa vyznačuje kontradiktórnosťou konania.

23. V civilnom mimosporovom konaní v zmysle § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci
a v zmysle § 36 CMP je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci. Zákonite s konaním o zvýšení výživného je spojené to, že ak

súdnym rozhodnutím bola určená výška vyživovacej povinnosti, tak k takémuto súdnemu rozhodnutiu
okresný súd povinne prihliada, pretože, ak mení vyživovaciu povinnosť, tak súčasne musí meniť aj
súdne rozhodnutie v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti primerane krajský súd
poukazuje aj na ust. § 121 CMP, keď pri zmene pomerov sa menia alebo rušia rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu. Pri rozhodovaní súdu o
zmene právoplatného rozsudku v týchto veciach nejde o „nové“ rozhodnutie, ale o porovnanie stavu
v čase pôvodného rozhodnutia s neskoršími okolnosťami, za posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného. Pri zmene
pôvodného rozhodnutia súd skúma, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov od pôvodného súdneho

rozhodnutia, a ak sa návrhu na zmenu pôvodného rozsudku súdu podľa § 121 CMP vyhovie, tak súd
musí vo výroku svojho rozsudku vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozsudku. Okresný súd preto
nezasiahol do rovnosti strán účastníkov konania ani do práva otca maloletej dcéry na spravodlivý
súdny proces, ak pri rozhodovaní o návrhu podaného matkou maloletej dcéry pri jeho vyhovení za
aplikácie ust. § 121 CMP sa zaoberal pôvodným rozhodnutím č.k. 3P/18/2021-63 zo dňa 06. júla 2021,

ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otcovi maloletej dcéry vo výške 100,- Eur mesačne a ktoré
rozhodnutie súdu bolo výrokom III. zmenené pri vyhovení návrhu podaného matkou. Ak okresný súd
prihliadol pri zmene pomerov aj k skutočnosti, že od posledného súdneho rozhodnutia výšky vyživovacej
povinnosti už otec nežije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou dcérou, tak takýmto postupom
nedošlo k zásahu do práv otca. Krajský súd poukazuje aj na obsah zápisnice o pojednávaní pred

okresným súdom dňa 26.06.2023, keď pri vykonávanom dokazovaní bol okrem iného oboznámený aj
pripojený spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3P/18/2021, pričom na tomto pojednávaní
bol okrem otca maloletého dieťaťa prítomný aj právny zástupca otca maloletého dieťaťa. Mali teda
účastníci konania i právny zástupca vedomosť, že sa vykonáva dokazovanie aj pripojením spisu sp.zn.
3P/18/2021, a preto nie je možné argumentovať v odvolaní tým, že až z písomného vyhotovenia

rozsudku okresného súdu sa otec maloletej dcéry dozvedel o skutočnosti zmeny pomerov, na ktorú
okresný súd prihliadol, a to, že nežije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou dcérou.

24. Pri zmene výšky výživného Civilný mimosporový poriadok neustanovuje, aké dlhé obdobie by malo
prejsť od právoplatnosti pôvodného rozsudku na to, aby mohol súd zmeniť tento právoplatný rozsudok.

Nie je preto možné poukazovať len na samotnú skutočnosť, ako to uvádzal otec maloletej dcéry, že
od posledného súdneho rozhodnutia pri napadnutom rozsudku okresného súdu o zvýšení výživného
uplynula doba roka a pol. Určujúca nebola dĺžka obdobia od pôvodného rozsudku, ale to, či došlo k
zmene pomerov tak, ako to vyžaduje ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

25. Krajský súd konštatuje, že došlo ku kvalitatívnej zmene pomerov od posledného súdneho
rozhodnutia, keď je zrejmé, že došlo k veľkému nárastu cien základných životných potrieb. K zmene
pomerov od posledného súdneho rozhodnutia došlo aj na strane maloletej dcéry D., ktorej zdravotný
stav si vyžaduje pravidelné návštevy v detskej pneumologickej ambulancii v E., ako aj návštevuambulancie čeľustnej ortodoncie v J., t.j. keď maloletá D. je toho času v starostlivosti odborných lekárov.
Zhoršenie jej zdravotného stavu je ďalšou skutočnosťou pre zmenu pomerov okrem nárastu základných
životných potrieb a skutočnosti, že otec maloletej dcéry od posledného súdneho rozhodnutia už nie

je v spoločnej domácnosti s matkou maloletej dcéry a s maloletou dcérou, a tým sa ani osobne
nepodieľa na výkone starostlivosti o maloletú dcéru a ani na nákladoch súvisiacich so spoločným
bývaním. Krajský súd konštatuje, že pri zmene pomerov na strane maloletej dcéry a majetkových
pomerov rodičov maloletej dcéry okresný súd dôsledne postupoval, ak zisťoval výdavky, nákladové
položky u maloletej dcéry a výdavky u rodičov, a tomuto postupu nie je možné nič vytknúť a už vôbec

nie to, čo namietal otec v odvolaní, že takýmto detailným postupom by mal byť porušený zákon, keď
sa riešila skôr výška vyživovacej povinnosti a nie kvalifikovaná zmena pomerov. V okolnostiach danej
veci preto nebolo určujúce len samotné obdobie od posledného súdneho rozhodnutia ohľadne výšky
vyživovacej povinnosti určenej otcovi maloletej dcéry, ale zohľadnenie zmeny zdravotného stavu na
strane maloletej dcéry, zmeny pomerov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vývoj životných
nákladov, potrebu odbornej lekárskej starostlivosti maloletej dcéry v ambulancii pneumologickej,

alergologickej, kardiologickej ambulancie, čeľustnej ortodoncie ako aj, že rodičia maloletej už nezdieľajú
spoločnú domácnosť, pri ktorej otec maloletej dcéry prispieval aj na náklady spojené s bývaním. V
podrobnostiach z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd odkazuje na rozsudok okresného
súdu, s ktorým sa stotožňuje.

26. Krajský súd v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, keďže neboli zistené
dôvody na jeho zmenu a ani na zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v spojení s ust. § 596 ods. 1 CSP, ak neboli

zistené dôvody postupu pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.