Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223210057.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu EKOPRODUKT Brusnica s.r.o., so sídlom Brusnica 95, 090 31
Brusnica, IČO: 36 479 896 zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská
633/3, 089 01 Svidník proti žalovaným 1./ A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2./ F.
G. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. X/X, XXX XX E., 3./ A. I. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX H. C. J., 4./ SCBC AGRO s.r.o., so sídlom Puškinova 1155/16, 091 01 Stropkov, IČO:47

725 206 a 5./ F. F. K., D. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X, XXX XX E. o uloženie povinnosti strpieť
prechod a prejazd motorovými vozidlami/zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
a prejazdu „in rem“ za primeranú náhradu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 22.09.2023 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd rozsudkom

rozhodol, že „zriaďuje vecné bremeno in rem, t.j. v prospech každodobého vlastníka oprávnenej
nehnuteľnosti, spočívajúce v práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovými vozidlami, technickými
zariadeniami cez parcelu „E“ parc. č. XXX/XX- orná pôda o výmere XXX A., zapísaná na LV č.XXX,
k.ú. M., obec M., okres E. a to len cez tú časť, ktorá je vyznačená podľa Geometrického plánu N.XX/
XXXX zo dňa 11.8.2023, ktorý vyhotovila B. E., s.r.o. O. E.. H. XXX/XX, XXX XX E., úradne overený dňa
17.8.2023 číslo: B./XXXX a to za jednorazovú náhradu 50,-eur a v prípade, že nedôjde k dohode medzi

účastníkmi, táto bude určená znaleckým posudkom“.
2. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
rozhodol, že „na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej súd zriaďuje vecné bremeno in rem,
t.j. v prospech každodobého vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti, spočívajúce v práve prechodu pešo
a práve prejazdu motorovými vozidlami, technickými zariadeniami cez parcelu „E“ parc. č. XXX/XX- orná
pôda o výmere 570 m2, zapísaná na LV č.XXX, k.ú. M., obec M., okres E. a to len cez tú časť, ktorá

je vyznačená podľa Geometrického plánu N.XX/XXXX zo dňa 11.8.2023, ktorý vyhotovila GEODÉZIA
SVIDNÍK, s.r.o. Ul. Sov. H. XXX/XX, XXX XX E., úradne overený dňa 17.8.2023 číslo: B./XXXX.“.
3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval žalobca tým, že je vlastníkom
„hospodárskeho dvora Brusnica“, v ktorom sa nachádzajú stavby : maštaľ, kólňa,
2 9C/55/2023

gáter, koňareň, šatňa, sklad, senník, všetko evidované na LV č.XXX, k.ú. M., obec M., okres Stropkov
na žalobcovi pod M. v spoluvlastníckom podiele 1/1 a na LV č.XXX, k.ú. M., obec M., okres E. sú
evidované stavby: teľatník, maštaľ, budova, vodojem, kancelária, trafostanica a úpravňa krmív na
žalobcovi pod M. v spoluvlastníckom podiele 1/1. V žalobe tvrdil, že k týmto stavbám v „hospodárskom
dvore M.“ je možný prístup nákladnými motorovými vozidlami z verejnej komunikácie iba po parcele
registra „E“ parc.č.717/14- orná pôda o výmere XXX A., k.ú. M., obec M. zapísanej na LV č.XXX.

Podľa tvrdenia žalobcu on ako vlastník „hospodárskeho dvora Brusnica“ nie je vlastníkom priľahlej
parcely, ktorá slúži ako príjazdová cesta k stavbám umiestneným v tomto hospodárskom dvore, alepodielovými spoluvlastníkmi tejto parcely sú žalovaný v 1./ rade v spoluvlastníckom podiele 1/12 pod
M., žalovaný v 2./ rade v spoluvlastníckom podiele 1 pod M., žalovaná v 3./ rade v spoluvlastníckom
podiele 1 pod M., žalovaný v 4./ rade v spoluvlastníckom podiele po 1/12 pod M. P. M. a žalovaná v 5./

rade v spoluvlastníckom podiele 1 pod M.. Jediný spôsob, ako sa vie žalobca dostať z obecnej cesty
k svojim nehnuteľnostiam pri vykonávaní svojej poľnohospodárskej činnosti nákladnými motorovými
vozidlami, resp. poľnohospodárskymi mechanizmami je podľa tvrdení v žalobe cez uvedenú parcelu,
ktorá je prispôsobená na užívanie ako príjazdová cesta a dlhodobo sa na tento účel užíva, pričom
užívanie na iný účel nie je možné a spoluvlastníkov jej užívanie nijako neobmedzuje. Žalobca uviedol,

že napriek dlhodobému užívaniu tohto prístupu ako príjazdovej cesty do hospodárskeho dvora žalovaný
v 4./ rade dlhodobo bráni žalobcovi k prístupu k jeho nehnuteľnostiam, a to takým spôsobom, že na
parcele umiestnil veľkometrážny kontajner, čím žalobcovi bráni dostať sa z cestnej komunikácie k svojim
nehnuteľnostiam. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu nie je možné dospieť k dohode, resp. je toho názoru, že
prípadná dohoda s ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov by sa minula účinku a v praxi by nemala
žiadny význam vzhľadom na konanie žalovaného v 4./ rade a preto je nútený zabezpečiť právo prechodu

a prejazdu rozhodnutím súdu. Poukázal na to, že na presné zameranie, resp. určenie prejazdu dal
vypracovať geometrický plán N.XX/XXXX zo dňa 11.08.2023, úradne overený dňa 17.08.2023. V žalobe
uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd prioritne nariadil neodkladné
opatrenie a následne po vykonaní dôkazov a posúdení všetkých okolností vydal rozsudok v zmysle
petitu žaloby.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil LV č.XXX, k.ú. M., výsluch strán
sporuageometrickýplánč.XX/XXXX.Priamokžalobepripojilakodôkazlenuvádzanýgeometrickýplán.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou podanej žaloby žalobcu bol návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) a v lehote tam
uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalobca podľa názoru súdu neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia.
6. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 a § 325 ods.1
CSP). Demonštratívny výpočet toho, čo možno strane neodkladným opatrením uložiť je uvedený v §
325 ods.2 CSP.

3 9C/55/2023

7. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8.Podľa§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 330 ods.2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Žalobca svojim opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu a jediným k nemu pripojeným dôkazom

– geometrickým plánom podľa názoru súdu neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal, aby súd neodkladným opatrením zriadil vecné bremeno in rem
spočívajúce v práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovými vozidlami a technickými zariadeniami
cez parcelu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, čomu nebolo možné vyhovieť.12. Podľa § 151o ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. „Orgánom príslušným na zriadenie vecného bremena je súd alebo správny orgán. Rozhodnutie
sa v oboch prípadoch musí opierať o konkrétny dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia príslušného
zákona. Právny poriadok totiž štátnemu orgánu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil na základe
vlastnej úvahy. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívne účinky a následný zápis

do katastra nehnuteľností formou záznamu má len deklaratórny charakter ( § 34 zákona o katastri
nehnuteľností).“ ( citované z publikácie JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky
zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 418, komentár k § 151o OZ).

14. Jedným z prípadov, kedy Občiansky zákonník umožňuje zriadiť vecné bremeno je aj prípad zriadenia

práva cesty vlastníkovi stavby ( § 151o ods.3 OZ). Z obsahu žaloby žalobcu a jeho doterajších tvrdení
sa javí, že v danom prípade v konaní vo veci samej má zrejme ísť práve o tento prípad. Žalobca žiada
nariadiť neodkladné opatrenie, no nateraz ničím ( žiadnym dôkazom) neosvedčil, že vôbec je nejaký
spor o prístup, resp. že bola nejaká komunikácia
4 9C/55/2023

s protistranou a snaha o zriadenie prístupu zmluvou, keď na to neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz.
Neuviedol a neosvedčil ani od kedy má mu byť bránené v prístupe, keď žalovaný v 4./ rade vlastníkom
parcely č.717/14 podľa listu vlastníctva je už od roku 2014. Vo vzťahu k osvedčeniu základných
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia ( k osvedčeniu potreby neodkladnej

úpravy a osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) žalobca k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil jediný dôkaz. Z ust.§ 326 ods.1 CSP jasne vyplýva,
že jednou zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo v prípade návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavkonaníozriadenieprávacestyvlastníkovistavbypodľanázorusúduznamená

aspoň základné 1./ osvedčenie toho, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
ktorýumožňujeprístupkstavbea2./osvedčenietoho,žeprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak, keďže právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením a skutočnosť, že prístup zriadený
cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu
pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa zaobišiel bez stavebných úprav nemá pre rozhodovanie

súdu význam. Na osvedčenie druhej z vyššie uvedených zákonných podmienok ( teda toho, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak) ani na osvedčenie, že je mu v prístupe skutočne bránené
žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Osvedčil len tú skutočnosť ( poukazom na príslušné listy
vlastníctva), že je vlastníkom stavieb evidovaných na LV č.XXX a LV č.XXX v k.ú. M. a že žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „E“ č.XXX/XX, čo ale na nariadenie žalobcom požadovaného

neodkladného opatrenia nestačí.

15. Žalobca tvrdí, že žalovaný v 4./ rade mu dlhodobo bráni v prístupe k jeho nehnuteľnostiam a to
takým spôsobom, že na parcele reg. „E“ č.717/14, ktorá má byť podľa tvrdení žalobcu jediným prístupom
k jeho stavbám na hospodárskom dvore umiestnil veľkometrážny kontajner. Na osvedčenie týchto

svojich tvrdení však žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil ani neoznačil
absolútne žiaden dôkaz, čím neosvedčil jednak zákonnú podmienku potreby bezodkladnej úpravy
pomerov neodkladným opatrením ale ani ďalšiu zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúcu v osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Žalobca ani neuviedol kedy mal byť daný veľkometrážny kontajner žalovaným v 4./ rade osadený,

aby bolo možné osvedčiť podmienku bezodkladnosti požadovanej úpravy, teda nemožnosť čakať na
rozhodnutie vo veci samej, nakoľko neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne
použitý až a len vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany.16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť

poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel
aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné
dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a
5 9C/55/2023

skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia

byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade
vykonáva až na pojednávaní ( § 188 ods.1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné,
aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa uznesenia Krajského

súdu v Prešove sp.zn.22Co/28/2020 „Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby
žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil.
Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň
odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnosti(potrebenaliehavosti,potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia“.

18. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. V rámci
civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia
zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia
pojednávania,bezvýsluchuavyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiskajezásadnýmdeterminantom

obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický a rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Je preto výlučne
vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby dostatočne konkrétne, podrobne a presvedčivo opísal
rozhodujúce skutočnosti a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu

podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy ( §
326 ods.1 CSP ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické,
nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na také opatrenie nie je mysliteľné, aby
vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Súd

v tejto súvislosti poukazuje napr.na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck.,
2016, strana 1105, výklad k § 326 z ktorého cit. “Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa
nevykonáva. To, prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na
zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.“

19.Povinnosťoužalobcudomáhajúcehosanariadenianeodkladnéhoopatreniajepritomosvedčiťvšetky
zákonné predpoklady na jeho nariadenie vzhľadom na druh požadovaného neodkladného opatrenia.

20. Podľa názoru súdu, vzhľadom na jasnú zákonnú požiadavku osvedčenia tvrdení žalobcu pri

rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemôže byť pre žiadneho žalobcu domáhajúceho sa nariadenia
neodkladného opatrenia ako výnimočného zákonného inštitútu pre bezodkladnú
6 9C/55/2023úpravu pomerov problémom, v prípade, že svoj návrh tak ako tu zakladá na tvrdení, že je mu bránené
v prístupe k stavbe predložiť na osvedčenie uvedenej skutočnosti dôkaz preukazujúci dané „bránenie“
ktoré tu má spočívať v umiestnení veľkometrážneho kontajnera. Žalobca nič také nepredložil. Ako jediný

dôkaz na osvedčenie svojich tvrdení predložil geometrický plán. Ten ale nijako neosvedčuje základné
žalobcovo tvrdenie pre požadovanú bezodkladnú úpravu o existencii prekážky brániacej mu v prístupe
k svojim stavbám. Predložený geometrický plán sám osebe v tej podobe, v akej bol súdu predložený
neosvedčuje ani tvrdenie žalobcu o neexistencii iného možného prístupu k jeho stavbám, keďže len
čiastočné grafické znázornenie v ňom obsiahnuté neosvedčuje celkovú situáciu pokiaľ ide o celý areál

žalobcu, jeho ohraničenie ( hranice), okolie a možnosti prístupov k nemu ( teda nevyplýva z neho,
či skutočne ide o jediný prístup). Veľká časť stavieb žalobcu zapísaných na LV č.XXX a LV č.XXX
pre k.ú. M. na ktoré sám žalobca poukazuje a o ktorých tvrdí, že je mu bránené v prístupe k nim
v predloženom geometrickom pláne vôbec nie je obsiahnutá a graficky znázornená. Žiaden iný dôkaz
na osvedčenie svojich tvrdení žalobca neoznačil ani nepredložil, čím nesplnil zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

21. V danom prípade žalobca obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom
a označeným a pripojeným dôkazom neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu jeho práv
možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Súdu pritom neprináleží rozhodujúce skutočnosti,
ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia si domýšľať, alebo vyhľadávať

dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany
vlastníckeho práva žalobcu či zamedzenia vzniku škody.

22. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom
konaní sám vyhľadávať dôkazy ktoré má predložiť žalobca ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti,

aby mohol vyhovieť návrhu. Nejde ani o procesné vady návrhu, ktoré by mali byť odstraňované
súdom, keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena ktoré v prípade návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie
nie je procesnou vadou návrhu, ale dôvodom pre nevyhovenie návrhu. O návrhu žalobcu bolo možné
konať, nebolo mu však možné vyhovieť, pretože žalobca neosvedčil zákonné podmienky pre nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia.

23. Ako už súd uviedol, je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia
aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy,
že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods.1 CSP) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 ods.1 CSP). Je tiež povinnosťou žalobcu aby
svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi z ktorých súd vyvodí závery
oprípustnostiaopodstatnenostitakéhotonávrhu(§326ods.2CSP).Povinnosťoužalobcunavrhujúceho
neodkladné opatrenie vyplývajúcou mu z ust.§ 326 ods.1 CSP je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť takého návrhu. Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené

skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti
rozhodujúce pre uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať.

24. Dôvodom, pre ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť je navyše
podľa názoru súdu aj to, že žalobca sa tu neodkladným opatrením domáha

7 9C/55/2023

„dočasného“ zriadenia vecného bremena in rem ( t.j. konštitutívneho rozhodnutia), teda žiada priznať
právo ktoré nie je možné mu priznať v rámci neodkladného opatrenia ( k tomu podporne napr.
uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn.11C/7/2021). Dosiahnuť do doby, kým súd v konaní vo veci

samej posúdi, či je dôvodné zriadiť vecné bremeno in rem, ochranu spočívajúcu napr. v povinnosti
strpieť prechod cez parcelu, resp. odstrániť prekážku brániacu v prístupe, ak by bola osvedčená jej
dôvodnosť ( čo tu nebola) pritom bolo možné aj inak ako požadovaním zriadenia vecného bremena
in rem neodkladným opatrením. Zákonná podmienka prípustnosti totožnosti výroku neodkladného
opatrenia a výroku rozhodnutia vo veci samej ( § 330 ods.2 CSP), ktorá je vlastná najmä rôznym

zdržovacím nárokom je daná len vtedy, „ak to povaha veci pripúšťa“ čo nie je tento prípad. Žalobca
neosvedčil prípustnosť a dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia v podobe
zriadenia vecného bremena in rem.25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom
rozsahu ho zamietnuť.

26. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( §
329 ods.2 CSP). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 329
ods.3 CSP).

27. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP súd o nároku na náhradu trov
konania nerozhodoval. S otázkou trov celého konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo
veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

8 9C/55/2023

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.