Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20

TT-14S/129/2022

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej
veci žalobcu: Diago SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne

zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica,
zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 4985, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102468900/2022 zo dňa 07.09.2022, takto

r o z h o d o l :

19
TT-14S/129/2022

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2014. Daňová kontrola začala na základe oznámenia Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca
dane“) o daňovej kontrole č. 102008421/2019 zo dňa 22.08.2019 (ďalej aj len „oznámenie o začatí

daňovej kontroly“), doručeného žalobcovi dňa 26.08.2019, v ktorom bol uvedený deň začatia daňovej
kontroly 26.09.2019, dôvod začatia kontroly – na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní a ďalej
bol vymenovaný zoznam požadovaných dokladov a možnosti predloženia súborov v podporovaných
formátoch. V deň začatia daňovej kontroly bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
26.09.2019, v ktorej konateľ žalobcu p. A. B. C. okrem iného uviedol, že v roku 2014 nepracoval
v spoločnosti žalobcu, nastúpil až v roku 2015, preto sa nevie vyjadriť napr. k tomu, aké účty využíval
žalobca pre podnikateľské účely v danom čase. Tiež uviedol, že nemôže predložiť účtovné doklady za

zdaňovacie obdobie roku 2014, nakoľko boli zničené požiarom v roku 2018, k čomu predložil správu
k príčine vzniku požiaru zo dňa 17.12.2018 a zápis z obhliadky zo dňa 27.11.2018, a zároveň dodal,
že nedisponuje elektronickou zálohou účtovníctva, nakoľko počítač, v ktorom sa nachádzala záloha, bol
umiestnený v sklade, kde vznikol požiar.2. Ďalej bol žalobca v priebehu daňovej kontroly viackrát opakovane vyzývaný na predloženie
účtovníctva a príslušných dokladov, bola mu predlžovaná lehota na predloženie dokladov, dokonca

odpustené zmeškanie lehoty v jednom prípade. Správca dane následne vyzýval žalobcu (výzvami zo
dňa 01.04.2020, zo dňa 28.05.2020) na preukázanie konkrétnych nákladov deklarovaných v účtovnej
závierke a to aj s poučením, že ak si nesplní svoje povinnosti a nebude možné daň správne zistiť,
správca dane pristúpi k určovaniu dane podľa pomôcok; na čo žalobca nereagoval, žiadne dokumenty
nepredložil. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako

„DPH“) za zdaňovacie obdobie roku 2014 vykonávanej u žalobcu a spravil si kópie výpisov z účtov z
bánk.ĎalejsprávcadanevyzývalSociálnupoisťovňuazdravotnépoisťovnenaposkytnutierelevantných
informácii. Na žiadosť žalobcu správca dane prerušil daňovú kontrolu v období pandémie od 16.07.2020
do skončenia obdobia pandémie.

3. V dňoch 15.07.2020, 06.10.2020, 07.10.2020, 16.10.2020 žalobca predložil správcovi dane

zozbierané/ zrekonštruované doklady, na čo správca dane v úradnom zázname zo dňa 12.10.2020
a 16.10.2020 reagoval v tom zmysle, že (až na 297-my deň výkonu daňovej kontroly) boli predložené
dva typy dokumentov (hlavná analytická kniha a kópie faktúr), ktoré boli chaotické, faktúry nebolo
možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej knihe a nebolo predložených ostatných 11 požadovaných
typov dokumentov, pričom správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno,

v dôsledku čoho nie je možné daň správne zistiť a správca dane preto pristúpi k určovaniu dane podľa
pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej ako „daňový poriadok“).

4. Správca dane následne vydal oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 16.10.2020 (ďalej

aj len „oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok“), doručené zástupcovi žalobcu dňa 22.10.2020,
v ktorom uviedol, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a preto
deň po doručení tohto oznámenia začne určovanie dane podľa pomôcok. Následne správca dane vydal
protokol č. 100494757/2022 zo dňa 17.03.2022 (ďalej aj ako „protokol“) o určení dane podľa pomôcok
u žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2014, doručený žalobcovi dňa 02.04.2022, obsahujúci výzvu na

vyjadrenie sa k protokolu do 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca sa k protokolu nevyjadril.

5. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie správcu dane č. 101155962/2022 zo
dňa02.05.2022(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmsprávcadanepodľa§68ods.5daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 432 318,18 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie rok 2014 určenej podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 daňového poriadku.

6. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 102468900/2022 zo dňa 07.09.2022, právoplatné dňa 20.09.2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnil. Žalovaný sa s odvolacími námietkami
vysporiadal tak, že žalobca podľa neho uvádzal viacero nepresností či skutočností, ktoré nevyplývali
z postupu správcu dane ani zo spisového materiálu. Žalovaný podotkol, že žalobca napr. vôbec nevyužil
svoje právo na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom odvolaním sa domáhal
vykonania dokazovania na základe ním predložených dokladov. Žalovaný mal zhodne so správcom

dane za to, že žalobca nesplnil povinnosť predložiť účtovné doklady požadované správcom dane a to
ani na základe opakovaných výziev, a preto správca dane nemohol overiť výsledky hospodárenia
u žalobcu a nemohol správne určiť daňovú povinnosť. Žalobca do vydania rozhodnutia nezrekonštruoval
účtovníctvo ani nepredložil úplné elektronické dáta, tesne pred koncom daňovej kontroly predložil len
niekoľko čiastkových alebo neúplných dokladov; žalobca si preto nesplnil svoju dôkaznú povinnosť

a neumožnil tak riadne vykonať daňovú kontrolu. Žalovaný poznamenal, že daňová kontrola skončila
dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok dňa 22.10.2020 v zmysle § 46 ods. 9 písm.
b) daňového poriadku, nebola ukončená dňa 02.04.2022, ako uvádzal žalobca. Žalovaný vyslovil, že
nie je pravdivé ani tvrdenie, že predmetná daňová kontrola nezačala na požiadanie orgánov činných
v trestnom konaní, keďže tento dôvod začatia bol výslovne uvedený v oznámení o začatí daňovej

kontroly. Žalovaný sa stotožnil aj s procesom určovania dane správcom dane podľa pomôcok, ktorý
prioritne vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a z pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti
žalobcu, pričom zo spisu nevyplývalo, že by boli správcom dane zistené okolnosti, z ktorých by vyplývali
pre žalobcu výhody a na ktoré by správca dane neprihliadol. Žalovaný teda dospel k záveru, žepodmienkynapoužitiepomôcokbolidodržanéasprávcadanenavecaplikovalsprávnepríslušnéprávne
predpisy.

II. Správna žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 30.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa
30.09.2022, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu
sprvostupňovýmrozhodnutímsprávcudane,atozdôvodovpodľa§191ods.1písm.c),d),e),g)zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Teda
z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v neposlednom rade z dôvodu, že postupom
správcu dane, ako aj následne žalovaného, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Súčasne požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

8. Žalobca v prvom rade namietal, že v danom prípade došlo k zániku práva na vyrubenie dane
z príjmu právnickej osoby, a to dňa 01.01.2021, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až
dňa 02.05.2022. Podľa žalobcu daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2014 bola začatá dňa

26.09.2019 na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní.
Žalobca ďalej uviedol, že správca dane vyhotovil protokol, následne vydal prvostupňové rozhodnutie
dňa 02.05.2022, pričom daňovú kontrolu ukončil dňa 02.04.2022 podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového
poriadku, t. j. doručením protokolu. Žalobca s poukazom na § 69 ods. 1 až 4 daňového poriadku a
vzhľadom na skutočnosť, že na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní začala daňová kontrola

na dani z pridanej hodnoty, nie táto daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby, mal za to, že
právo na vyrubenie dane z príjmu právnickej osoby zaniklo dňa 01.01.2021. Žalobca poznamenal, že
správca dane postupoval v rozpore so zákonom, čím porušil procesné práva žalobcu, v dôsledku čoho
je daňová kontrola nezákonná.

9. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci odvolávajúc sa na to, že v rámci
daňovej kontroly bolo z jeho strany podané podrobné vysvetlenie k priebehom obchodov, podané
daňovépriznanie,súvisiacefaktúry,účtovnédokladyabolinavrhnutísvedkovia.Žalobcataktiežpredložil
dokumenty ako faktúry s prílohami, skladovú evidenciu, účtovné záznamy, presný rozpis poskytovaných
služieb. Podaním vysvetlenia pri ústnych pojednávaniach konateľom spoločnosti p. A. B. C., svedkami

a predložením vyššie uvedených dôkazov bola podľa žalobcu potvrdená reálne existencia dodaných
služieb, potvrdené uskutočnenie deklarovaného obchodu, čím správca dane získal dôkazy o dodanej
službe, o osobách, ktoré ju realizovali, teda aj o pôvodne dodaných službách/ služieb .

10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s vyššie uvedenými dôkazmi, napr. s

elektronickým nosičom dát (úplné účtovníctvo kontrolovaného a skladové hospodárstvo) softvérom
IDEA, aby správca dane zistil skutočnosti nevyhnutné na správne určenie dane čo najúplnejšie, ak
nevedel spárovať jednotlivé vstupy a výstupy tovarov a služieb tak, ako sú uvedené v účtovníctve
kontrolovaného, rovnako tak platby za jednotlivé dodania vo vzájomnej súvislosti s kontrolným výkazom
kontrolovaného daňového subjektu ani jeho obchodného partnera. Žalobca uviedol, že doručil správcovi

dane doklady za zdaňovacie obdobia 2014 až 2018, medzi ktorými sa nachádzali aj doklady týkajúce sa
roku 2014 spolu s elektronickými dátami - externý disk - HDD Verbatim (podanie ev. č. 250291882/2020),
pričom správca dane sa s predmetným diskom ako dôkazom nevyporiadal a kontrolu prostredníctvom
softvéru IDEA nevykonal, aj keď elektronické dáta boli úplné a obsahovali celé skladové hospodárstvo
a účtovníctvo spoločnosti DIAGO SF s.r.o. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že správca

dane nedisponoval dokladmi, podľa ktorých by mohol správne vyčísliť daň a navyše v napadnutých
rozhodnutiach absentuje presný popis listín, resp. dôkazov, ktoré správcovi dane chýbali, čím je ich
záver neurčitý a nepreskúmateľný.

11. Správca dane začal kontrolu na dani príjmu právnickej osoby podľa pomôcok, aj keď na to nebol

splnený zákonný dôvod, pričom správca dane mohol a mal nazrieť do elektronicky vedeného účtovníctva
kontrolovanéhodaňovéhosubjektu.Žalobcadodal,žesprávcadanedisponovalpredloženýmifaktúrami,
objednávkami, preberajúcimi protokolmi a zmluvami o spolupráci, ktoré boli správcovi dane predložené,
z externého disku, a sú nimi preukázané vstupy a výstupy tovarov a služieb k jednotlivým položkámza rok 2014 a žalobca dôvodne predpokladal že správca dane k vyhodnoteniu úplnej účtovnej a
skladovej evidencie použije softvér IDEA, aby zistil skutočnosti nevyhnutné na správne určenie dane čo
najúplnejšie a to aj s prihliadnutím na rekonštrukciu účtovníctva v časti listinných dôkazov, ktoré správca

dane požadoval na určenie výšky dane.

12. Postup žalovaného pri zhodnotení dôkazov nebol objektívny, vykazuje znaky vážnych logických
pochybení. Prijaté právne a skutkové závery správca dane ozrejmil tendenčne, žalobca so závermi
správcu dane nemôže súhlasiť, nakoľko so správcom dane spolupracoval predložil mu potrebné

dôkazy a poskytol požadované vyjadrenia, navrhol dôkazy, správca dane však nedostatočne zistil
skutkový stav veci, pretože podstatné dôkazy odmietol vykonať a dôkazy, pochybnosti a nejasnosti
uvedené v protokole pred vydaním oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nežiadal vysvetliť a
pravdivosťúdajovpreukázať,zrejmezčasovejtiesnesprávcudanenavyrubeniedane.Žalobcanamietal
aj nevyhodnotenie dôkazov vo vyrubovacom konaní, a to napr. kontrolného výkazu kontrolovaného
daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa.

13. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuznal ani výdavky žalobcu, ktoré
predstavovali odvedenú daň z pridanej hodnoty na základe mesačných výkazov DPH, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu zákazu dvojitého zdanenia zo strany žalovaného.

14. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom hodnotenia kontrolných
výkazov, účtovných závierok, elektronického nosiču dát a ďalších dôkazov, zákonným spôsobom v
zmysle § 24 a § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Rovnako sa dostatočne nevysporiadal ani
s námietkou o nevyhodnotení dôkazov vo vzájomných súvislostiach a len stroho uviedol, že zistené
účtovné doklady v elektronickej podobe nie sú uznateľným dôkazom, pretože nie sú čitateľné, avšak

správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval daňový subjekt na
odstránenie pochybností správcu dane a správca dane ani neupovedomil daňový subjekt, ako má tento
právny úkon vykonať. Žalovaný ďalej nevyslovil, ktoré dôkazy považoval za preukázané v prospech
žalobcu a naopak, ktoré za vyslovujúce pochybnosť, v neprospech žalobcu. Napadnuté rozhodnutie
neobsahuje ani odôvodnenie, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, napadnuté

rozhodnutie je neprehľadné a nepreskúmateľné.

15. Žalobca namietal aj nevykonanie dôkazov správcom dane z vlastnej povinnosti v prípade, ak má
daňový subjekt dôkaznú núdzu a to napr. nevykonanie výsluchov osôb, ktoré realizovali služby, aj keď
boli správcovi dane známe. Neobstojí argumentácia správcu dane o smrti konateľa spoločnosti, nakoľko

k obchodom mohol správca dane vypočuť ďalších svedkov, na ktorých poukazoval kontrolovaný daňový
subjekt a síce osôb, ktoré realizovali plnenie, prípadne aj ekonómku spoločnosti.

16. Použitie protokolu, ktorý bol získaný nezákonne, spôsobuje vadu zákonnosti aj pre vyrubovacie
konanie. Žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí ako aj predmetnom protokole, ktorý tvoril

podklad pre rozhodnutie správcu dane, absentuje vymedzenie porušenia zákonného ustanovenia,
vzhľadom na čo, je protokol z daňovej kontroly ako dôkaz vo vyrubovacom konaní neurčitý,
nepreskúmateľný a nezákonný. Uvedené následne spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, pričom
žalovaný predmetnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože podľa jeho názoru z
odôvodnenia jasne vyplýva, že správca dane neuznal fakturované práce z dôvodu porušenia ustanovení

zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), teda nesplnenie podmienky
podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 tohto zákona, v dôsledku čoho zvýšil daňovému subjektu základ dane
podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

17. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok

sp. zn.: 2Sžf74/2010 zo dňa 22.11.2018), v zmysle ktorej daňové výdavky pre daň z príjmu (na
rozdiel od dani z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je
rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo
právnom (osobnom) vzťahu. Dodal, že správca dane pri daňovej kontrole dani z príjmu nemôže
vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pretože táto podlieha

inému právnemu režimu, ako má daň z príjmu. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplývalo, že
uvedené obchody boli dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu riadne zaevidované, uvedené
v daňových priznaniach a daň bola odvedená, bolo taktiež preukázané, že subjekt tieto služby použil
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, t. j. žalobca riadne preukázal dodanieplnení, ako po formálnej tak aj vecnej stránke, pričom žalovaný na uvedené skutočnosti pri hodnotení
dôkazov neprihliadal ani ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalovaný nevykonal všetky potrebné
kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.

18. Žalovaný ďalej porušil práva žalobcu, keď k námietke týkajúcej sa potreby prerušenia daňovej
kontroly a daňového konania z dôvodu predbežnej právnej otázky zaujal stanovisko, že v danom prípade
má v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 daňového poriadku vyplývať, že ak sa pri správe daní vyskytne
otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný,

inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok. Nejde teda o takú skutočnosť, ktorá by mala
vplyv na správcom dane vykonané dokazovanie za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca poukázal
na § 61 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je správca dane povinný prerušiť konanie, ak má
vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Vyššie uvedený postup správcu dane ako aj
právne posúdenie žalovaného považuje žalobca za nezákonný.

19. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvody pre ich zrušenie. Žalobca nepovažuje za dostatočné
vysporiadanie sa s námietkou žalobcu, že pre správne určenie dane bolo potrebné vykonanie
znaleckého dokazovania ako aj vyhodnotenie interných smerníc spoločnosti, konštatovanie zo strany
žalovaného, že námietka je nedôvodná. Žalobca poukázal na to, že ak nemajú zamestnanci správcu

danedostatočnétechnickévzdelanie,malivyužiťmožnosťznaleckéhodokazovania,namiestoprivydaní
rozhodnutia použitého subjektívneho hodnotenia, pričom ani nevyhodnotili interné smernice spoločnosti
k výkonu obchodných činností spoločnosti. Subjektívne hodnotenie správcu dane k technickým otázkam
nie je použiteľné ako podklad na vydanie právne záväzného aktu.

20. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorého má
za to, že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento
nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on
sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí uviedol,
že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným

položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (podobne v rozsudku NS
SR sp. zn. 6Sžf/81/2013).

21. Napokon žalobca namietal postup žalovaného, ktorý bol v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou Súdneho dvora Európskej únie, kedy od žalobcu požadoval dokazovanie nad rámec potrebného
a nevyhnutného za účelom čo najúplnejšieho zistenia stavu veci, avšak ani dôkazné bremeno
kontrolovaného daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C- 610/19 zo dňa 03.09.2020 (Vikingo), ktorým bola zodpovedaná otázka preukazovania

faktického dodávateľa plnenia, za ktorý si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet dane. V zmysle
uvedeného rozsudku SD EÚ pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za
to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví
ako zmysluplný či náležíte opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z
účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti sú samé o sebe znakom daňového úniku. V

danom rozsudku SD EÚ taktiež poukázal na fakt, že Smernica Rady 2006/112 v spojení so základnými
zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality musí byť vykladaná v tom zmysle, že bráni
vnútroštátnym orgánom, aby daňovému subjektu odopreli nárok na odpočet dane odvedenej na základe
dodania tovaru, s odôvodnením, že faktúry týkajúce sa tohto nákupu nemožno považovať za vierohodné
z dôvodu: po prvé vystaviteľ týchto faktúr nemohol kvôli nedostatku potrebných materiálnych a ľudských

zdrojov vyrobiť ani dodať predmetný tovar a tento tovar bol v skutočnosti dodaný inou osobou, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, v
rámci predmetných obchodov nebol ekonomicky opodstatnený, po štvrté, u niektorých predchádzajúcich
plnení, ktoré boli súčasťou tohto reťazca sa vyskytli nezrovnalosti.

22. Žalobca namietal nepreukázanie pochybností na strane daňového orgánu, kedy v prípade
ak kontrolovaný daňový subjekt v rozsahu zákonom stanovených podmienok preukázal nárok na
odpočet dane, nastáva prenos dôkazného bremena na správcu dane a vtedy nestačí len pochybnosti
konštatovať,aletietomusípriprenosedôkaznéhobremenasprávcadaneajnáležitepreukázať,vdanomprípade sa tak nestalo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že domnienky a pochybnosti správcu dane
pri výkone predmetnej daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone a rovnako odporujú
ustálenej rozhodovacej činnosti, čo vyplýva z vyššie citovanej judikatúry.

23. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca uviedol, že ako kontrolovaný daňový subjekt
si svoju povinnosť splnil, kedy si v rámci jemu dostupných informácií overil dôveryhodnosť obchodného
partnera, tovar a služby objednal, prevzal, za tovar a služby riadne zaplatil a obchody riadne zaúčtoval
v účtovníctve. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a neobsahujúce dostatočné dôvody,

na základe ktorých je rozhodnutie založené, keďže žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia
akými úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní dôkazov zo strany kontrolovaného daňového subjektu.
Správca dane bez vykonania všetkých jemu dostupných úkonov v rámci preverenia skutočností
potrebnýchpresprávneurčeniedaneadôkazovnavrhovanýchdaňovýmsubjektommalzato,žedaňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Dôvody neuznania práva na uplatnenie zaúčtovaných nákladov do
daňových výdavkov uvádzané v predmetnom protokole nemožno považovať za dostatočne preukázané,

ani majúce oporu v zákone.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 uviedol ku konaniu, ktoré

predchádzalovydaniunapadnutéhorozhodnutia,žeovykonaniedaňovejkontrolypožiadaliorgányčinné
vtrestnomkonaní,čojeuvedenépriamovoznámeníozačatídaňovejkontroly.Správcadaneopakovane
vyzýval žalovaného na predloženie dokladov podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku s poučením,
že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, respektíve si nesplní pri preukazovaní niektorú zo svojich
zákonných povinností, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane zistený a

daň určená podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 daňového poriadku. V deň začatia daňovej kontroly
uviedol konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní, že účtovné doklady za zdaňovacie obdobie
2014 nie je možné predložiť, z dôvodu zničenia požiarom v roku 2018. Žalobca požiadal o poskytnutie 9-
mesačnej lehoty na rekonštrukciu znehodnotenej evidencie, čomu správca dane vyhovel. Správca dane
nazrel aj do spisu týkajúceho sa vykonávanej daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie 2014, z ktorého si vyhotovil fotokópie dokumentov (výpisy z bankových účtov).
Ďalej žalobca na opätovné výzvy na predloženie dokladov nepredložil žiadne doklady. Správca dane
na základe žiadosti žalobcu prerušil daňovú kontrolu počas obdobia pandémie. Napokon žalobca dňa
06.10.2020, 07.10.2020 a 16.10.2020 podal do podateľne správcu dane rôzne doklady v elektronickej
a listinnej podobe, preverením ktorých správca dane zistil, že neboli úplné ani dostatočné pre správne

určenie daňovej povinnosti, pričom kópie predložených faktúr nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v
hlavnej knihe. Keďže žalobca nepredložil požadované doklady ani na základe opakovaných výziev, v
dôsledkučohonebolomožnédaňsprávnezistiť,správcadanepristúpilkurčovaniudanepodľapomôcok
v zmysle § 48 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný dodal, že daňová kontrola bola ukončená oznámením
o určovaní dane podľa pomôcok č. 101587442/2020 zo dňa 16.10.2020, doručeným dňa 22.10.2020.

25. K určovaniu dane podľa pomôcok žalovaný uviedol spôsob, akým správca dane učil daň a rozdiel
dane, zároveň uviedol, že k protokolu o určení dane podľa pomôcok sa žalobca na výzvu správcu dane
nevyjadril. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani počas procesu určovania dane podľa pomôcok
nepredložil správcovi dane rekonštruované účtovníctvo ani úplné elektronické dáta, ktoré by obsahovali

celé skladové hospodárstvo a účtovníctvo za zdaňovacie obdobie roku 2014, preto správca dane z
dôvodov na strane žalobcu nemohol zistiť základ dane a určiť daň podľa výsledkov dokazovania.

26. K tvrdeniu žalobcu, že postupom správcu dane došlo k porušeniu jeho práv, pretože k vyrubeniu
dane došlo po lehote určenej zákonom, žalovaný uviedol, že daňová kontrola na dani z príjmov za

zdaňovacie obdobie 2014 bola vykonaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, o čom bol
žalobca informovaný hneď v oznámení o začatí daňovej kontroly. V takomto prípade za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa podľa § 69 ods. 4 daňového poriadku považuje spísanie
zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. V danom prípade
bolo oznámenie žalobcovi doručené dňa 26.08.2019, teda v zákonom stanovenej päťročnej lehote podľa

§ 69 ods. 1 daňového poriadku, preto sa predlžuje lehota na zánik práva vyrubiť daň prostredníctvom
tohto úkonu o ďalších 5 rokov, a preto považuje žalovaný uvedenú námietku za neopodstatnenú.27. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uviedol viaceré skutočnosti, ktoré nevyplývajú z postupu
správcu dane, ani zo spisového materiálu, prípadne ktoré sa netýkajú zdaňovacieho obdobia 2014,
ako aj viacero nepresností týkajúcich sa výkonu daňovej kontroly či jej skončenia, ktoré si zamieňa

s procesom určovania dane podľa pomôcok. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu, že pri ústnom
pojednávaní boli konateľom podané vysvetlenia, že navrhnutými svedkami a predložením dôkazov bola
potvrdená reálna existencia dodaných služieb, nie sú obsahom spisového materiálu ani napadnutého
rozhodnutia. S uvedeným konaním nesúvisia námietky žalobcu, ktorými vytýka žalovanému, že sa
odmietol zaoberať napr. znaleckým dokazovaním, nevyhodnotením interných smerníc, spochybnením

svedkov, smrťou konateľa spoločnosti, nevypočutím ďalších svedkov atď. Nie sú pravdivé tvrdenia
žalobcu, že žiadal o prerušenie daňovej kontroly a daňového konania z dôvodu predbežnej otázky,
ale ako sa preukázalo, žalobca žiadal o prerušenie daňovej kontroly v zmysle tzv. korona zákona.
Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu, že pri ústnom pojednávaní oboznámil správcu dane
so skutočným predmetom podnikania, ani že správca dane nevykonal dokazovanie úplne ani v celom
rozsahu, nakoľko zo spísanej zápisnice vyplýva, že konateľ sa k predmetu činnosti v roku 2014 vyjadril v

tom zmysle, že išlo o činnosti v zmysle obchodného registra, a že v roku 2014 v spoločnosti nepracoval
a z tohto dôvodu sa nevedel vyjadriť k niektorým otázkam správcu dane.

28. Tvrdenia žalobcu o nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave, o nesprávnom právnom posúdení
veci, o neuznaní výdavkov na základe mesačných výkazov DPH, o postupe v rozpore s judikatúrou,

nesprávnej aplikácii zákonných ustanovení a o nedostatočnom vyhodnotení dôkazov, žalovaný
považoval za nedôvodné. Ďalej uviedol, že v prípade určenia dane podľa pomôcok bol žalobca
oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu
určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, čo žalobca neurobil.
Žalovaný podotkol, že na určovanie dane podľa pomôcok je nutné nazerať ako na osobitný sankčný

prostriedok postihujúci daňové subjekty, ktoré si v rámci procesu dokazovania nesplnia niektorú zo
svojich povinností, v danom prípade daňový subjekt nepredložil správcovi dane požadované doklady a
dôkazy ani na základe opakovaných výziev. Nie je pritom podstatné, či žalobca svoju dôkaznú povinnosť
nesplnil z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť,
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať a rovnako navrhol nepriznať odkladný účinok

správnej žalobe.

29. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/129/2022-77 zo dňa 16.01.2023, právoplatným dňa
02.02.2023, bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok s odôvodnením, že žalobcovi by inak
hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný

charakter.

30. V replike zo dňa 20.02.2023 žalobca zotrval na dôvodoch aj petite žaloby, ktorej sa v plnom
rozsahu pridržal. Žalobca zopakoval viaceré svoje tvrdenia a citácie rozhodnutí zo žaloby. Zdôraznil
najmä nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a neuvedenie, z akého dôvodu správca

dane nevyhodnotil predložené a získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Ďalej opätovne namietal
nevykonanie dostatočného dokazovania zo strany daňových orgánov, v dôsledku čoho považoval
napadnuté rozhodnutie za predčasné. Žalobca predložil oznámenie vyšetrovateľa zo dňa 10.01.2023,
z ktorého bolo podľa neho preukázané, že doklady na technických nosičoch bolo možné otvoriť a boli
použité v priebehu trestného konania.

31. Žalovaný v duplike zo dňa 16.03.2023 poukázal na to, že žalobca argumentuje obdobnými
námietkami ako doposiaľ, preto odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k žalobe. Žalovaný
zdôraznil, že v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie podľa
§ 24 ods. 2 daňového poriadku, ale používa pomôcky podľa vlastnej úvahy a následne žalovaný

neposudzuje správcom dane použité pomôcky, ale skúma len dodržanie zákonných podmienok na
použitie spôsobu podľa § 48 daňového poriadku v súlade s ust. § 74 ods. 5 daňového poriadku.
K predloženému oznámeniu vyšetrovateľa zo dňa 10.01.2023 žalovaný uviedol, že z neho nie je zrejmé,
ako súvisí so zdaňovacím obdobím 2014, za ktoré bola daň určená podľa pomôcok.

IV. Právne posúdenie veci súdom a konanie na správnom súde

32. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správnysúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).

33. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci, po vyhodnotení, že
správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1

SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §
182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúczostavuexistujúcehovčaseprávoplatnostirozhodnutia(§135ods.1SSP)azoskutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods.

1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 09.10.2023 na pojednávaní v prítomnosti zástupcov oboch strán a po
preskúmaní veci súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.10.2023 zotrval na dôvodoch a
petite podanej správnej žaloby. Dal do pozornosti hlavne, že žalobca považuje pristúpenie na určovanie

dane podľa pomôcok za nesprávny procesný postup, a to z dôvodu, že správca dane neotvoril
a nevyhodnotil doklady predložené na technických nosičoch ešte počas daňovej kontroly, ani nevyzval
žalobcu, aby doplnil doklady, ale hneď pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok. Správca dane ďalej
pri prechode na určovanie dane podľa pomôcok vôbec neprihliadal na skutočnosti, ktoré by svedčili
v prospech žalobcu, čo sa týka určovania základu dane a výdavkov za rok 2014, napr. neprihliadal na

kontrolne výkazy, skladové hospodárstvo, účtovné doklady, faktúry, atď., pričom mal vedomosť o tom,
že tieto doklady sa v trestnom konaní použili.

35. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho rozhodnutia aj vyjadrení v súdnom
konaní a je toho názoru, že správca dane postupoval správne. Žalovaný ozrejmil, že pred vydaním

oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok žalobca doručil nejaké doklady do podateľne, avšak tieto
vyhodnotil správca dane ako nedostatočné, pretože ich nebolo možné priradiť ani k jednotlivým účtom
v hlavnej knihe. Správca dane nemohol vedieť, či tieto neoznačené doklady boli zaúčtované, a na aký
nákladový účet, prípadne výnosový účet. Následne nemohol overiť základ dane a rovnako nemohol
správcadaneanioveriťtransformáciuzákladudane,vzhľadomnato,ženebolipredloženépripočítateľné

a odpočítateľné položky, o ktoré si žalobca buď zvýšil alebo znížil základ dane. Žalovaný je toho názoru,
že naozaj nebolo možné zistiť základ dane. Správca dane preto správne pristúpil k určovaniu dane podľa
pomôcok, pričom ani v procese určovania dane podľa pomôcok žalobca nepredložil žiadne doklady,
ktoré by mohli byť použité ako pomôcky. Navyše nebola predložená ani rekonštrukcia účtovníctva, preto
správca dane nemohol nijako overiť základ dane a správne určiť daň. Napokon poukázal na to, že zo

strany žalobcu nebola taká súčinnosť, že by žalobca poukázal na ďalšie dôkazy, ktoré by mohol správca
dane vykonať a dôkazy, ktoré tvrdí, že boli na technickom nosiči dát, nebolo možné nijako preveriť,
pričom ani papierové doklady neboli úplné a nebolo možné ich priradiť k jednotlivým účtom.

36. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálnom znení účinnom od 01.07.2023, „konania

začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, „správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

38. Podľa § 119 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“

39. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

41. Podľa § 190 SSP, „ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

42. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku:

„(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, „daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

44. Podľa § 48 daňového poriadku:

„(1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedenévodseku1,pričomdňomzačatiaurčovaniadanepodľapomôcokjedeňpodoručeníoznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil
daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si

zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov
platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu,

alebo podobných daňových subjektov.
(4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných
dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z

ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.“

45. Podľa § 49 daňového poriadku:
„(1) Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou
je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o

určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
(2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie
tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dníodo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok

podľa odseku 1.“

46. Podľa § 69 ods. 1 - 4 daňového poriadku, zánik práva vyrubiť daň:
„(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane
alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v

ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť
bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie
sumy podľa osobitných predpisov.1)
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo

uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1)
(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa

osobitných predpisov1) sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly,
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.
(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov
Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku

na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo
doručenie oznámenia o daňovej kontrole.“

47. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, „ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán

zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.“

48. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v aktuálnom znení, „daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11,

pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov
(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.“

49. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2014, „daňovým

výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §
6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.“

50. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2014, „daňovými výdavkami nie

sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval,1)výdavky(náklady),ktorýchvynaloženienadaňovéúčelyniejedostatočnepreukázané,aďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) a
výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur

za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky,
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom
činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške

najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických
nápojov hlavným predmetom činnosti,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),

j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.“

51. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2014, „výsledok
hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do

základu dane.“

52. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca
primárne napádal skutkové závery daňových orgánov, vykonanie dokazovania, vyhodnotenie dôkazov

daňovými orgánmi, nesprávne právne závery daňových orgánov, nedostatočné odôvodnenie zo strany
daňových orgánov.

53. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy

štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania.

54. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v prvom rade a predovšetkým
daňový subjekt. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie
nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým

spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní
saďalejuplatňujezásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Vzmysleuvedenýchzásadsúpríslušnésprávne
orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018).

55. Súd po preskúmaní veci v rámci žalobných bodov, vrátane priebehu administratívneho konania

zistil, že konajúce daňové orgány sa nedopustili namietaných pochybení, ktoré by mali za následok
nezákonnosť ich postupu. Zistený skutkový stav v napadnutých rozhodnutiach korešponduje zisteniam
v správnom konaní, aj obsahu administratívneho spisu. Závery daňových orgánov o neunesení
dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukazovaniu výsledku hospodárenia (k nepreukázaniu
a neobjasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti) za preskúmavané

zdaňovacie obdobie sú dostatočne odôvodnené, logické. Rovnako odôvodnené a udržateľné sú závery
žalovaného, že na základe žalobcom predkladaných (čiastkových, neúplných) dôkazov nebolo možné
preveriť, či bola správne vykonaná transformácia výsledku hospodárenia na základ dane v súlade
so zákonom o dani z príjmov, a teda nebolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Taktiež možnokonštatovať zákonnosť a správnosť právnych záverov žalovaného, že v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok.

56. Po vydaní protokolu o určení dane podľa pomôcok mal žalobca právo vyjadriť sa v zmysle ust. § 49
ods. 2 daňového poriadku, a to len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia
dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku (t. j. či správca dane prihliadol na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené). V tejto
súvislosti správny súd podáva, že uvedené právo žalobca nevyužil a neozrejmil, aké konkrétne dôkazy

správca dane nezohľadnil a ani nedoplnil žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov. Zmeškanie lehoty
v tomto prípade nemožno odpustiť, ergo na ďalšie námietky v tomto smere už nie je možné prihliadať.
Navyše, aj predmetom posudzovania v rámci odvolacieho konania mohlo byť v zmysle § 74 ods. 5
daňového poriadku len dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, pričom ak
odvolací orgán zistí, že tieto podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a prvostupňové rozhodnutie
potvrdí. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu smerujúce k výdavkom a nákladom, o ktoré si

mal, podľa názoru žalobcu, oprávnene znížiť základ dane, nemohli byť predmetom posudzovania
v odvolacom konaní a rovnako tak nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia vo veci určenia dane podľa pomôcok. Správca dane pritom prioritne vychádzal z dokladov,
ktoré mal k dispozícii a z pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti žalobcu, pričom zo spisu
nevyplývalo, že by boli správcom dane zistené okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody, na

ktoré by správca dane neprihliadol, pričom tieto žalobca ani v zákonom stanovenej lehote na vyjadrenie
sa k protokolu nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že podmienky na použitie pomôcok boli dodržané
a správca dane na vec aplikoval správne príslušné právne predpisy.

57. V zmysle publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 6/2017,

16/2018: „Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedane,alekurčeniudanepodľapomôcok.Takýtopostupjedôsledkom
nesplneniasipovinnostídaňovníkavzákonomurčenomrozsahuazákonomurčenýchlehotách.Správca
dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa
pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.“

58. Ohľadom podmienok na pristúpenie k takejto forme určenia daňovej povinnosti správny súd
z napadnutého rozhodnutia aj administratívneho spisu zistil, že doklady, ktoré postupne na mnohé výzvy
žalobca predkladal, neboli úplné, prípadne čitateľné. Je pravdou, že jednotlivé kópie faktúr prislúchajúce
k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014 nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej knihe, resp. nedali

sa priradiť na iné daňové doklady ani účtovnú evidenciu, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v relevantnom znení, ako aj podľa zákona o dani z príjmov a podľa daňového poriadku
viesť, a tým preukazovať svoje tvrdenia o základe dane, ktoré v prvom rade tvrdil v podanom daňovom
priznaní.Súdďalejzistil,žežalobcadovydaniarozhodnutianezrekonštruovalúčtovníctvoaninepredložil
úplné elektronické dáta, ktoré by obsahovali celé skladové hospodárstvo a účtovníctvo za zdaňovacie

obdobie roku 2014; jedine tesne pred koncom daňovej kontroly predložil niekoľko čiastkových alebo
neúplných dokladov. Daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a neumožnil tak riadne vykonať daňovú kontrolu. Správca dane nemohol overiť výsledky
hospodárenia u žalobcu a nemohol správne určiť daňovú povinnosť.

59. Tiež je potrebné uviesť, že v tejto daňovej kontrole sa preskúmavalo zdaňovacie obdobie roku 2014,
pričom za tento rok bolo zjavne najmenej daňových dokladov a účtovníctva predložených ku kontrole
zo strany žalobcu, čo je vidieť aj v porovnaní s inými zdaňovacími obdobiami a vyplýva to aj z vyjadrení
žalobcu, ktoré, zdá sa, robil tzv. súhrnne ku všetkým kontrolovaných zdaňovacím obdobiam rokov 2014 -
2018.Väčšinazožalobcomtvrdenýchdokladovsakdanémuzdaňovaciemuobdobiuvadministratívnom

spise nenachádzala, prípadne tvrdené námietky sa netýkali predmetnej daňovej kontroly alebo postupu
daňových orgánov v tomto daňovom konaní. Čo sa týka námietky o dokladoch vo vyšetrovacích spisoch,
z podaní žalobcu ani z iných okolností nevyplývalo, že by mal mať jednak žalobca alebo správca dane
vedomosť o konkrétnych dokladoch, ktoré by sa mali nachádzať v spisoch orgánov činných v trestnom
konaní, a ktoré mali byť relevantné pre posudzované zdaňovacie obdobie.

60. K námietke zániku práva na vyrubenie dane správy súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že zo
strany správcu dane bol urobený úkon smerujúci k vyrubeniu dane pred uplynutím lehoty, a to v zmysle
§ 69 ods. 4 daňového poriadku doručením oznámenia o začatí daňovej kontroly dňa 26.08.2019, ktorébolo urobené v lehote piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
V zmysle § 69 ods. 2 daňového poriadku päťročná lehota na vyrubenie dane začala plynúť odznova
po vykonaní tohto úkonu - od konca roka 2019 a daňová kontrola aj určovanie dane podľa pomôcok tak

boli vykonávané včas, vrátane vyrubenia samotnej dane podľa pomôcok.

61. Čo sa týka predloženého technického nosiča dát k účtovníctvu, ktoré predložil žalobca tesne pred
koncom daňovej kontroly, z obsahu administratívneho spisu je evidentné, že správca dane sa obsah
snažil vyhodnotiť, ale už zo spomínaných dôvodov nebolo možné napárovať a priradiť predložené

faktúry, časť účtovníctva na doklady, ktoré mal žalobca predložiť na technickom nosiči dát. Toto správca
dane uviedol aj v protokole o určení dane podľa pomôcok a žalobca sa k tomuto obsahu a spôsobu
vyhodnotenia predkladaných dôkazov nevyjadril.

62. Viaceré ďalšie námietky žalobcu mal súd za nedôvodné, prípadne niektoré nekorešpondovali
s obsahom tejto daňovej kontroly alebo sa nezakladali na pravde. Napríklad dôvod začatia daňovej

kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní bol výslovne uvedený v oznámení o začatí
daňovej kontroly, pričom žalobca bez akýchkoľvek podporných dôkazov či relevantných vysvetlení tvrdil,
že daňová kontrola nebola začatá na podnet orgánov činných v trestnom konaní. Tvrdenie žalobcu
o podaní vysvetlení konateľom sa nezakladajú na pravde. Ako vyplýva z administratívneho spisu,
konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014 uviedol, že v tomto roku

vspoločnostinepracovalakviacerýmveciamsapretonevedelvyjadriť.Súdsastotožňujesožalovaným,
že s predmetným konaním nesúvisia ani námietky žalobcu, ktorými vytýka žalovanému, že sa odmietol
zaoberať napr. znaleckým dokazovaním, nevyhodnotením interných smerníc, spochybnením svedkov,
smrťou konateľa spoločnosti, nevypočutím ďalších svedkov. K neprihliadnutiu na kontrolné výkazy súd
uvádza, že z napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane z nich vychádzal pri zisťovaní základu dane

a náklady v sume 805 973, 31 Eur z nich uznal, teda nie je pravdou, že by na ne nijako daňové orgány
neprihliadali. Neznamená to však, že kontrolné výkazy k DPH sú samé osebe dôkazom o uskutočnení
všetkých v nich uvedených transakcií, práve naopak, na preukázanie skutočností v nich uvedených
azistenieichzaúčtovaniajeeštepotrebnépredložiťpríslušnédoklady,ktorépredloženéneboliažalobca
ani v tomto smere nekonkretizoval dôkazy.

63. Ohľadom predložených dôkazov zo strany žalobcu sú rovnako udržateľné závery žalovaného v tom
smere, že tieto neboli úplné ani dostatočné a kópie faktúr nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej
knihe. Daňové orgány vyhodnocujú všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo sa udialo
aj v prejednávanej veci. Súd má za to, že správna úvaha daňových orgánov ohľadom vyhodnotenia

dokazovania v predmetnej veci je dostatočne odôvodnená, logická a udržateľná.

64. Žalobca vo svojich vyjadreniach k dani z príjmov často argumentoval aj tvrdeniami, ktoré platia
pri dani z pridanej hodnoty (napr. o predložení dôkazoch potvrdzujúcich reálne dodanie služieb atď.)
a rovnako poukazoval na viacero rozhodnutí k dani z pridanej hodnoty (napr. rozhodnutie Vikingo).

Nakoľko táto argumentácia je irelevantná pre posudzovanie dane z príjmov, súd sa ňou nezaoberal.

65.Okremuvedeného,argumentáciažalobcujeprílišvšeobecnáaabstraktná,pričomvjehonámietkach
sa prelínajú všetky kontrolované zdaňovacie obdobia. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že doklady
predložil v elektronickej podobe a boli použité aj v trestnom konaní, sám nekonkretizuje, o aké doklady

ide, čoho sa týkajú, čo preukazujú, akého zdaňovacieho obdobia sa týkajú, s čím sa majú spárovať
a pod. Súdu sa žalobcova argumentácia v tomto smere javí ako účelová, keďže on sám nekonkretizuje
žiadne údaje potrebné k zisteniu dane, ale stále používa len všeobecné floskuly o predložení účtovníctva
na technickom nosiči a o tom, že správca dane mal všetky podklady, pričom žalobcovi nič nebránilo
predložiť dokumenty aj listinne, vysvetliť ich súvislosti, spárovanie, čo počas celého daňového konania

neurobil. Súd dáva do pozornosti, že prvotné dôkazné bremeno je na žalobcovi a on mal preukázať ním
tvrdené skutočnosti uvedené v daňovom priznaní.

66. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje
dostatočný podklad pre závery prijaté daňovými orgánmi, ktoré zodpovedajú zásadám logického

myslenia a správneho uváženia. Daňové orgány sa v konaní nedopustili namietaných procesných
pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich
rozhodnutí, zrozumiteľne vysvetliac dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom
argumentácie žalobcu. Súd nezistil žalobcom tvrdené pochybenia ani v zisťovaní skutkového stavudaňovými orgánmi a ani nesprávnosť v ich právnom posúdení. Správny súd dospel k záveru, že boli
splnené podmienky na to, aby bola predmetná daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2014 určená podľa pomôcok v zmysle daňového poriadku. Správny súd, po vykonaní súdneho

prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil
pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

68. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa
jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).