Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, October 2, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Saz/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100969
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100969.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník C.
B. D., bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne odovzdaný do Rumunska, zastúpenému:
Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária
Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom
Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 27.09.2023 prostredníctvom žalovaného, sa
žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia opätovne predĺženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č.
E./XXXX-XX zo dňa 06.09.2023 (ďalej len „Rozhodnutie“).
2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že predmetné Rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tvrdil, že
z odôvodnenia Rozhodnutia vyplýva, že jeho zaistenie sa rozhodol po druhý raz žalovaný predĺžiť preto,

lebo pôvodné predĺženie zaistenia uplynulo dňa 06.09.2023, no jeho dublinský transfer je naplánovaný
až na 27.09.2023. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že žalovanému už uplynula šesť
týždňová lehota stanovená v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013
z 26.06.2013, a preto žalovaný nemal zákonný dôvod na ďalšie predĺženie jeho zaistenia. Ďalej uviedol,
že z odôvodnenia Rozhodnutia vyplýva, že dňa 29.06.2023 Rumunsko akceptovalo prijatie žalobcu späť
v zmysle dublinského nariadenia a dňa 26.07.2023 nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie Migračného

úradu MV SR číslo F./XXXX-XX zo dňa 03.07.2023, kedy aj začala plynúť šesť týždňová lehota, ktorú
pripúšťa dublinské nariadenie ako maximálnu. Konštatoval, že z odôvodnenia Rozhodnutia žalovaného,
ako aj z odôvodnenia prvého rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia (č. E./XXXX-XX zo dňa
16.08.2023, str. 4 a 5) vyplýva, že žalovaný si je vedomý začatia plynutia šesť týždňovej lehoty na
zrealizovanie transferu a tiež si je vedomý, že táto lehota uplynula a že dublinské nariadenie mu
neumožňuje túto lehotu predĺžiť. Tvrdil, že žalovaný sa snaží v odôvodnení Rozhodnutia argumentovať

existenciou verejného záujmu. ktorý spočíva v snahe uskutočniť dublinský transfer naplánovaný na
27.09.2023, ako aj tým, že ak by nepredĺžil jeho zaistenie, tak by mu bola daná možnosť páchať
protispoločenskú činnosť — zdržiavanie sa na území členských file_0.jpg

file_1.wmf

štátov EÚ a SR bez potrebného oprávnenia. S uvedenou argumentáciou žalovaného nesúhlasil.
Zdôraznil, že žalovaný nemá zákonnú možnosť predĺžiť jeho zaistenie po tom, file_2.jpgfile_3.wmf

čo Rumunsko prijalo zodpovednosť a akceptovalo jeho návrat a po tom, čo rozhodnutie file_4.jpg

file_5.wmf

Migračného úradu MV SR nadobudlo vykonateľnosť nad dublinským nariadením file_6.jpg

file_7.wmf

povolených šesť týždňov, ktoré uplynuli 06.09.2023. Poukázal na to, že z čl. 28 ods. 1 a 2 dublinského
nariadenia vyplýva, že členské štáty nemôžu zaistiť osobu na účely zabezpečenia postupov odovzdania
len z toho dôvodu, že je predmetom konania stanoveného uvedeným nariadením, avšak môžu za

určitých podmienok zaistiť osobu, ak existuje značné riziko úteku tejto osoby. Mal za to, že lehotu šesť
týždňov stanovil zákonodarca s predpokladom, že bude postačovať na zrealizovanie transferu. Tvrdil,
že čl. 28 dublinského nariadenia, ani judikatúra Súdneho dvora EÚ neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by umožňovalo žalovanému postupovať spôsobom, aký si zvolil — teda rozhodnúť o predlžení
zaistenia nad rámec šesť týždňovej maximálnej lehoty, ktorá začala plynúť vykonateľnosťou rozhodnutia

migračného úradu MV SR a uplynula dňa 06.09.2023. Poukázal na to, že dôvody zaistenia a lehoty nie
je možné zo strany správnych orgánov svojvoľne rozširovať a dezinterpretovať. Mal taktiež za to, že má
možnosť byt' premiestnený do pobytového tábora pre žiadateľov o azyl, ktorý spravuje migračný úrad
Ministerstva vnútra SR, čo žalovaný vie, no napriek tomu v Rozhodnutí tvrdí, že by mu bolo prepustením
umožnené zdržiavať sa na území SR a EÚ bez oprávnenia, ignorujúc skutočnosť, že ako žiadateľ o azyl

má právo zdržiavať sa na území SR. Ďalej poukázal na to, že štátne orgány Slovenskej republiky mali
celých šesť týždňov na to, aby po prevzatí zodpovednosti Rumunskom a nadobudnutí vykonateľnosti
rozhodnutia migračného úradu pripravili jeho transfer do Rumunska — členskej krajiny EÚ, nie tak
vzdialenej od Slovenska, s pravidelným leteckým spojením. Tvrdil, že za týmto účelom im zákonodarca
dáva možnosť uplatniť zaistenie ale zároveň obmedzuje lehotu na šesť týždňov práve s tým účelom,

aby boli všetky kroky smerujúce k výkonu premiestnenia na územie iného členského štátu vykonané čo
najrýchlejšie a najefektívnejšie, s cieľom minimalizovať obmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl.
Konštatoval, že to, že slovenské štátne orgány nedokázali lehotu šesť týždňov využiť na zrealizovanie
transferu, ktorému celkom zjavne nič nebránilo, nemôže byt' na jeho ujmu a uvedené nemôže byt' ani
dôvodom nezákonného predĺženia jeho zaistenia. Poukázal taktiež na nezrozumiteľnosť Rozhodnutia,

v ktorom žalovaný vo výroku neuvádza zákonný dôvod zaistenia resp. predĺženia zaistenia. Mal taktiež
za to, že žalovaný v konaní nepostupoval zákonným spôsobom, pretože zanedbal svoje povinnosti v
zmysle správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov, nevykonal dostatočné dokazovanie vo veci,
ktoré by smerovalo aj k okolnostiam v jeho prospech najmä s ohľadom na to, či ide vo veci o zraniteľnú
osobu u ktorej by predĺženie zaistenia nebolo zákonne možné a tým považoval Rozhodnutie aj za

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
3. Podaním zo dňa 26.09.2023, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 27.09.2023 spolu
s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto
navrhol zamietnuť. Uviedol, že v aplikačnej praxi je zabezpečenie file_8.jpg

file_9.wmf

realizácie tzv. dublinského transferu v mnohých prípadoch zdĺhavé a komplikované, najmä ak file_10.jpg

file_11.wmf

ide o väčší počet transferovaných osôb. Tvrdil, že hlavným jeho cieľom pri vydávaní Rozhodnutia
bolo odovzdanie žalobcu do členského štátu (Rumunska) určeného podľa príslušného nariadenia ako
zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žalobcom, pričom ak by tak
neurobil bol by zmarený účel zaistenia a transfer do Rumunska by sa neuskutočnil. Tvrdil, že k vydaniu

Rozhodnutia pristúpil aj z dôvodu, že dňa 27.09.2023 je naplánovaný transfer do Rumunska, čo možno
považovať za objektívne dôvody. Bol toho názoru, že predmetné Rozhodnutie je zrozumiteľné. Zaistenie
žalobcu v ÚPZpC Medveďov považoval za racionálny krok, najmä pre riziko jeho úteku, ktoré je v tomto
prípade opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že žalobca síce žiadal o azyl v inom členskomštáte, teda v Rumunsku, no jeho povinnosťou bolo zotrvať v krajine v ktorej žiadal o azyl, a to až do
rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo žalobca neurobil. Tvrdil, že riziko úteku posúdil
po spísaní zápisnice pred vydaním rozhodnutia o zaistení. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca

sa v predmetnej zápisnici vyjadril, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko a ak by bol prepustený cestoval
by do Nemecka, ako aj na to, že žalobca má záznam v systéme Eurodac, t. j. ušiel z iného členského
štátu, čo je chápané ako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku; poukázal aj na skutočnosť, že žalobca
je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemá žiadne informácie týkajúce sa totožnosti,file_12.jpg

file_13.wmf

prípadnej trestnej minulosti a pomerov z ktorých prichádza. Ďalej uviedol, že to, že žalobca pochádza
zo C. a žiada o azyl v Rumunsku ešte neznamená, že napĺňa definíciu zraniteľnej osoby, pričom mal
za to, že v rámci správneho konania v dostatočnom množstve zisťoval podstatné okolnosti z hľadiska
dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie žalobcu

na zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné
riziko jeho úteku v zmysle zákona o pobyte cudzincov, považoval za účelné a efektívne, vecne správne
a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Prepustením žalobcu zo zaistenia by podľa jeho názoru bol
zmarený účel zaistenia.
4. Dňa 02.10.2023 žalovaný oznámil správnemu súdu, že dňa 27.09.2023 bol vykonaný transfer žalobcu

na územie Rumunska a v ten deň bolo jeho zaistenie ukončené.
5. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“),policajtjeoprávnenýzaistiťštátnehopríslušníkatretejkrajinynaúčelzabezpečeniaprípravy
alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.

júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v.EÚ L 180,29.6.2013).
6. Podľa článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať
dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov

až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota
na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania
žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú
odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k
poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za

dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na
jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do
zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od
implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby
iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa

článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo
prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku,
osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom
uplatňujú.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt

cudzincov.
9. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.
10. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.
11. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.12. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 99 písm. g/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na

pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.
14. Z priložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal správny súd za preukázanú skutočnosť,
že žalobca bol dňa 27.09.2023 zo zaistenia prepustený z dôvodu, že bol vykonaný jeho plánovaný
transfer na územie Rumunska v zmysle Dublinského nariadenia III. Týmto postupom odpadol dôvod
na pokračovanie v konaní o žalobe žalobcu doručenej správnemu súdu dňa 27.09.2023, ktorou žiadal

bezodkladné prepustenie zo zaistenia, čo sa procesne premietlo do naplnenia hypotézy ust. § 99 písm.
g/ SSP. Nakoľko v preskúmavanej veci nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/ citovaného
ustanovenia, správny súd konanie zastavil.
15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia,
na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).