Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Michaela Krzysztofek
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201288
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2519201288.10
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: E. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. P. XXX/XX, H., zastúpená:
JUDr.GabrielaStrýčeková,advokátka,sosídlomAdvokátskejkancelárieGladiolová2193/12,Nitra,proti
žalovanému: Q. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. XXXX/XX, H., zastúpený: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie Žilinská cesta 130, Piešťany, o určenie, že dôvod vydedenia žalobkyne
nie je daný, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.07.2019, doručenou súdu dňa 09.07.2019, domáhala, aby súd
určil, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom D. E., ktoré boli uvedené v Listine o vydedení zo dňa
10.09.2007, vo forme Notárskej zápisnice pod sp. zn. F., F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, nie sú
dané.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.09.2023 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že vzhľadom na svoj vek už nemá záujem na prejednaní veci. Vzhľadom na
uvedené, žiadala žalobkyňa, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Čo sa týka náhrady trov konania, navrhla žalobkyňa, aby súd prihliadol na dôvody hodné
osobitného zreteľa, že žalobkyňa v dedičskom nesporovom konaní bola vylúčená z dedenia po svojom
otcovi D. E. ako nemanželská dcéra poručiteľa a žalovaný po poručiteľovi, ako syn pochádzajúci z
manželstva, dedil. Naviac žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou a úhrada trov konania žalovanému by
zasiahla do aj tak zlej sociálnej situácie žalobkyne, ktorá je vdova a nemá iný príjem okrem dôchodku.
Uplatňovanietrovzostranyžalovanéhobybolovrozporesdobrýmimravmi,keďžezdedilpoporučiteľovi
nehnuteľný majetok nemalej hodnoty ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve.
3. Žalovaný podaním zo dňa 27.09.2023 súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Čo sa týka
náhrady trov konania žalovaný uviedol, že obe strany sporu boli už v čase podania žaloby starobnými
dôchodcami a boli aj vdovcami a žalobkyňa sa v žiadnom prípade po podaní žaloby neocitla v situácii,
pre ktorú navrhuje aplikáciu § 257 CSP, žaloba jej nebola zamietnutá, ale táto bola z jej strany vzatá
späť. Pri okolnostiach, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, žalovaný uviedol, že od začiatku táto
žaloba nemohla byť úspešná, a to či už pre nedostatok pasívnej legitimácie, značný časový odstup od
dedičského konania, ale najmä pre zjavnú akceptáciu žalobkyne s vydedením na pôvodnom dedičskom
konaní. S tým podľa žalovaného súvisí aj postoj žalobkyne v celom konaní, ktorá si musela byť
vedomá už po vyjadrení žalovaného k žalobe, že žaloba, ktorá bola a je účelová, bola a je absolútne
neopodstatnená a v podstate pre žalovaného, ktorý sa musel brániť, šikanózna. Podľa žalovaného v
žiadnom prípade uplatňovanie trov konania zo strany žalovaného nie je rozporné s dobrými mravmi a
nespravodlivé, a už vôbec nie preto, že dedil, práve postup žalobkyne bol a je v rozpore s čl. 5 CSP.Ustanovenie § 257 CSP neslúži ani na zmierňovanie a ani na odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami. Žalobkyňa vzala späť podanú žalobu, ktorá bola a je od počiatku nedôvodná, účelová
a pre žalovaného šikanózna, čím priamo zavinila, že konania bude zastavené a žalovanému v súvislosti
s obranou proti tejto žalobe oprávnene a dôvodne vznikli trovy konania.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú
v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju
žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie zastavil.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
13.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno §
257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.
14. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môžedospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Súd pri zisťovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa najprv prihliadol na dôvody
uvádzané žalobkyňou v späťvzatí žaloby, konkrétne na skutočnosť, že je starobnou dôchodkyňou
a vdovou a na povahu uvedeného sporového konania. Pri skúmaní, či existujú osobné, majetkové,
zárobkové pomery odôvodňujúce použitie ust. § 257 CSP súd zistil, že žalobkyňa počas konania
neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že je nemajetná, svoju nepriaznivú finančnú
alebo majetkovú situáciu žiadnym spôsobom nepreukázala. S poukazom na uvedené súd nezistil ani
zárobkové alebo majetkové pomery odôvodňujúce použitie ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP
zároveň neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie
§ 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ďalej súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že
právežalobcajetýmsubjektomvkonaní,ktorýmáoprávneniedisponovaťžalobou.Právežalobcajeten,
kto iniciuje konanie na súde, a má právo v prípade ak to uzná za vhodné zobrať žalobu späť. Žalobkyňa
v čase podania žaloby ako aj počas konania musela byť uzrozumená aj s tým, že jedna zo strán
môže byť v konaní úplne alebo čiastočne neúspešná. Situácia by bola iná v prípade, ak by k náhrade
trov konania mal byť zaviazaný neúspešný žalovaný, ktorý nemá oprávnenie disponovať žalobou.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane žalobkyne odôvodňujúcich úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov právneho
zastúpenia žalovanému, v dôsledku čoho o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť z iného dôvodu, ako pre správanie žalovaného, ktorý
sa nezachoval v zmysle žalobného petitu, preto procesne zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá
vzalažalobuspäťažiadalakonaniezastaviť.Ovýškenáhradytrovkonaniažalovanéhobuderozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
16. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. a) a m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.