Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205106
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4421205106.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO:

36 721 123, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. februára 2023 č. k. 13C/102/2021-426 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia vzájomnej
žaloby žalovaného (III.) a výroku o náhrade trov konania (IV.)
z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec Kamenín, okres Nové Zámky, ktoré sú
vedené Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č.
6478/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavba na nej so súpisným č. 14
(rodinný dom) (výrok I.). Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam vyporiadal
tak, že predmetné nehnuteľnosti vcelku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný

titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanému sumu 5 891,67 eura do 40 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku (II.). Súd vzájomnú žalobu žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán
sporu v širšom zmysle zamietol (III.). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%(IV.). Rozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami§137,§139,§142ods.1,§101Občianskeho
zákonníka a uviedol, že z LV č. XXXX pre kat. územie C., obec C., E. D. F., vedeného Okresným úradom
Nové Zámky, odbor katastrálny súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. registra „C“ č. 6478/12

a stavby na nej so súpisným č. 14 (rodinný dom) sú strany sporu (žalobca v podiele 5/6 a
žalovaný v podiele 1/6 k celku). Zo znaleckého posudku č. 73/2021, vyhotoveného G. H. I. súd zistil, že
znalec všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určil na sumu 33 200,- eur. Zo znaleckého posudku č.
35/2022, vyhotoveného G. C. I. súd zistil, že znalkyňa všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určila
na sumu 37 500,- eur. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 12. 1977 medzi J. C. ako predávajúcou a K. B.
a jeho manželkou J. B. ako kupujúcimi súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol dom č. súp. 7 a parcela

6478/12 o výmere 539 m2.

1.2. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je
judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia
i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov

a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára
1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdeleníi prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu
vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych
podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená,

že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov,
ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí
vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná
náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby
rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo, aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol

vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.

1.3. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je
len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré
sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.
So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci

ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 OSP) alebo vzájomného návrhu (§ 97
ods. 1, § 98 OSP). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu
širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci

náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní
zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia
Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska
povahynárokovaichpremlčaniarozlišovaťmedzinákladminanutnúopravuaúdržbuvecianákladmina

opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných
záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas
alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za
trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú

žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právoinvestujúcehospoluvlastníkauplatňovanévočidruhémuspoluvlastníkovipodľa§511ods.3,§137
ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe
podľa §101Občianskehozákonníka,prektorejpočiatokjerozhodujúcadobavynaloženianákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať

investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu alebo o právo na
vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej
dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 27. februára 2012 sp. zn. 4 M Cdo 12/2011). Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý
zo spoluvlastníkov vynaloží investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na
náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom
na spoločnej veci (uznesenie NS SR 4Cdo/148/2017 z 21. 11. 2018).

1.4.Pokiaľpočasexistenciespoluvlastníctvaniektorýzospoluvlastníkovvynaložilinvestícienaspoločnú
vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd

mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom
so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené
vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,

nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach
ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva
a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťoutohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto, kým toto
právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie
výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena

spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého
posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

1.5.Pokiaľideonávrhžalovanéhonavykonaniedôkazuvypočutímsinahrávkyjehorozhovorusmatkou,
tento súd nevykonal a návrh na jeho vykonanie zamietol, pretože jej vykonaním by došlo k porušeniu

práv svedkyne B. na súkromie, nakoľko išlo o nahrávku vyhotovenú bez jej súhlasu a bez jej vedomia,
so zverejnením ktorej nedala súhlas. Vykonanie takého dôkazu by bolo v rozpore s čl. 16 CSP, podľa
ktorého súd nemôže zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, okrem
prípadu, že ich vykonanie je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP, t.j. ide o skúmanie princípu
proporcionality medzi dvoma ústavou chránenými záujmami.

1.6. Test proporcionality v tomto prípade znamená skúmanie toho, či je právo žalovaného na vykonanie
uvedeného dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a ochrana práva žalovaného na spravodlivý
proces silnejšie, než právo svedkyne B. (ktorej sa nahrávky získaná protizákonne týka) na ochranu jej
prejavu a ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu by však vykonaním tohto dôkazu došlo k porušeniu
zásady proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Žalovaný by musel preukázať, že jeho

právo na spravodlivý proces je proporčne silnejšie než právo svedkyne na ochranu osobnosti. Takýto
záver však súd prijať nemohol, pretože v prípade týchto dvoch ústavných práv ide podľa názoru
súdu o totožne významné práva. Súd námietku žalobcu o premlčaní nároku žalovaného uplatneného
vzájomnou žalobou považoval za dôvodnú a aj z tohto dôvodu vzájomnú žalobu zamietol, preto
vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, keďže tento nárok žalobcu súd zamietal.

1.7. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva
a jeho vyporiadaním spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti sa prikážu vcelku do výlučného
vlastníctva žalobcu, mal súd za to, že došlo k dohode o tomto zákonom preferovanom spôsobe
vyporiadania. Zo zhodných vyjadrení strán sporu o tom, že sa dokážu zhodnúť na hodnote predmetných

nehnuteľností spriemerovaním hodnôt zistených týmito znaleckými posudkami, súd určil, že trhová
hodnota predmetných nehnuteľností je 35 350,- eur. Spoluvlastnícke podiely strán sporu na týchto
nehnuteľnostiach podľa LV č. XXXX pre kat. územie C. je 5/6 z celku v prospech žalobcu a 1/6 z celku v
prospech žalovaného. Taktiež týmto spôsobom došlo k dohode o hodnote podielu žalovaného, ktorú mu
z uvedeného dôvodu má žalobca vyplatiť a to na sumu 5 891,67 eura. Takéto rozhodnutie je zároveň

vsúlade sozachovanímúčelnéhovyužitiapredmetnýchnehnuteľnostíatosprihliadnutímnato,
že podielový spoluvlastník, ktorému sa nehnuteľnosť prikazuje (žalobca) je väčšinovým spoluvlastníkom
(5/6 k celku) a tiež tým zo spoluvlastníkov, ktorý nehnuteľnosti užíva a to za splnenia podmienky,
že je schopný nárok žalovaného na zaplatenie hodnoty jeho podielu splniť v primeranej lehote. Dohodu
strán sporu na všeobecnej cene nehnuteľnosti uvedenú vyššie súd prevzal do svojho rozhodnutia o

zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam
z dôvodu, že vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v
širšom zmysle bolo nutné z nižšie uvedených dôvodov zamietnuť. Zároveň súd určil žalobcovi lehotu
na splnenie jeho povinnosti vyplatiť žalovanému hodnotu jeho podielu na 40 dní, ktorú považoval súd
za primeranú a to predovšetkým na výšku sumy, ktorú má žalobca uhradiť, ako aj s prihliadnutím na

to, že o tejto svojej budúcej povinnosti vie prinajmenšom od začatia tohto konania (teda viac ako rok),
keďže ju sám navrhol.

1.8. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
v širšom zmysle, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a konštatoval, že tento nie je dôvodný,

a preto sa súd prípadnou existenciou týchto investícií a ani ich výškou nezaoberal, nakoľko je túto
vzájomnú žalobu žalovaného nutné aj bez toho zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že investície do predmetnej
nehnuteľnosti vykonal v rokoch 2000 - 2018 a tiež listinné dôkazy, ktoré predložil, pochádzajú z ním
uvádzaného obdobia, z listín, ktoré žalovaný súdu predložil, je zrejmé, že všetky žalovaným tvrdené
investície pochádzajú z obdobia pred 30. 12. 2018, časovo poslednou ním preukazovanou investíciou

je pokladničný lístok o nákupe drezovej umývadlovej steny zo dňa 02. 08. 2018. Investície, ktoré
žalovaný do nehnuteľnosti vykonal teda mali byť vykonané v rokoch 2000 - 2018. Vzájomnú žalobu na
ich vyporiadanie žalovaný na súde podal dňa 30. 12. 2021, pričom pokiaľ ide o premlčanie, vzťahuje
sa na tento nárok všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odvtedy, keď sa právomohlo vykonať prvý raz (ktorý okamih nastal uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty od vynaloženia tej-
ktorej investície), teda pri podanej vzájomnej žalobe dňa 30. 12. 2021 sú premlčané všetky tieto nároky
vzniknuté pred 30. 12. 2018. Keďže všetky žalovaným tvrdené investície mali byť vynaložené

pred uvedeným dátumom, sú všetky premlčané. Z tohto dôvodu sa nimi súd bližšie (pokiaľ ide o ich
dôvodnosť, výšku, či skúmanie toho, či boli vynaložené z prostriedkov žalovaného) nezaoberal. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalobcu o tom, že investície žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti mali byť podľa
tvrdenia jeho samotného vykonané v rokoch 2000 - 2018, teda v čase, kedy žalobca nebol podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (tým sa stal až v roku 2020, resp. 2021), mal súd za to,

že takýto nárok žalovaný môže uplatniť aj voči žalobcovi ako univerzálnemu právnemu nástupcovi
predchádzajúcich spoluvlastníkov, po ktorých do vlastníckych práv vstúpil dedením a darovaním, čím
vstúpildovšetkýchichprávapovinnostívrátanepovinnostinárokunazaplatenienáhradyinvestíciíiného
spoluvlastníka, avšak úspešne tak môže urobiť len do márneho uplynutia premlčacej doby. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok
na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie proti výrokom III., IV. napadnutého
rozsudku, odôvodniac ho ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že nesúhlasí s názorom, v zmysle ktorého ním uplatnený vzájomný nárok v tomto
konaní je premlčaný. Žalovaný sa dohodol so svojimi rodičmi na budúcom prevode

sporných nehnuteľností do jeho vlastníctva, z čoho vyplýva základ vzájomnej žaloby. Premlčanie nároku
uplatnenéhovzájomnoužaloboužalovanéhojejedinýmdôvodomzamietnutiavzájomnejžaloby.Napriek
tomu, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal, nevyslovil svoj právny
názor, a preto ani nevyhodnotil procesnú obranu žalovaného uvedenú v jeho písomnom vyjadrení zo dňa
03. 02. 2022 ohľadne premlčania nároku žalovaného. Poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.

1Cdo 74/1993, na ktoré v tomto vyjadrení poukázal a podľa ktorého: „Dostatočným právnym dôvodom
k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je aj ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej
budúcom prevode, na základe ktorej bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod
plnenia odpadne, ako náhle vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá. Subjektívna premlčacia
doba podľa § 107 ods. 1 OZ začne plynúť najskôr so začiatkom objektívnej doby podľa § 107 ods.

2 OZ.“ V odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvedené vyjadrenie, ani uvedená procesná obrana
žalovaného ani nespomína. Tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na žalovaným citované stanovisko
najvyššieho súdu, konal a rozhodol v rozpore s ustanovením článku 2 ods. 2 CSP. Na uvedené
podanie žalovaného zo dňa 03. 02. 2022 nadväzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní dňa 14. 09. 2022, keď uviedol, že žaloba spočíva v tom, že ten prísľub, o ktorom hovorili,

preukážu. Poukázal na jeho vyjadrenie z 30. 12. 2021 a 03. 02. 2022, pričom dostatočným právnym
dôvodom na vloženie investícií je aj ústna dohoda o budúcom prevode nehnuteľností a to až do doby,
kedy právny dôvod takého plnenia odpadol, resp. dokedy vlastník svoj prísľub odvolá. V tomto prípade
došlo k úmrtiu vlastníka nehnuteľnosti, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a tým aj k tomu, že svoj
prísľub už naplniť nemohol. Vtedy tento dôvod odpadol a zároveň ho uplatnil do dvoch rokov. Tento svoj

nárok voči žalobcovi uplatnili ako dlh jeho otca voči žalovanému vzniknutý z dôvodu prísľubu, za ktorý
zodpovedá žalobca ako dedič. Súd prvej inštancie nereagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku ani
na uvedené skutkové tvrdenia, zostali mimo jeho vyhodnocovacej pozornosti, čím došlo ku porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces. Tým, že súd prvej inštancie rozsudok riadne neodôvodnil,
odňal žalovanému právo konať pred súdom a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

Poukázal pritom na stanovisko Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžf/82/2011, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, sp. zn. III. ÚS/60/04 a judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994). Aj
podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, sp.
zn. II. ÚS/537/2010). Poukázal tiež na právny názor Ústavného súdu uvedený v náleze I. ÚS 33/2012.Uviedol, že žalovaný svojou výpoveďou, výpoveďou svojej družky H. C., ako aj výpoveďou svedka F. L.
preukázal existenciu ústnej dohody o budúcom prevode sporných nehnuteľností uzavretej medzi rodičmi
strán sporu a žalovaným. Žalobca to chcel preukázať aj vypočutím zvukových záznamom rozhovorov,

v ktorých matka strán sporu potvrdila existenciu uvedenej dohody o budúcom prevode nehnuteľností.
Súd prvej inštancie tento dôkaz zamietol nesprávne. S dôvodmi zamietnutia tohto návrhu uvedenými
v odsekoch 22. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné súhlasiť. Opätovne tým súd
prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a to odňatím práva žalovaného konať
pred súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14,

tento záver nie je možné použiť v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní vypočuť sa majúce nahrávky
neboli vyhotovené v úmysle svedkyňu - matku strán sporu - poškodiť. Nejednalo sa ani o nekalé a
neetické nahrávanie súkromných rozhovorov, nakoľko z písomného podania žalovaného zo dňa 27. 09.
2022 vyplýva, že ústne prejavy svedkyne boli urobené jednak na dedičskom pojednávaní po nebohom
otcovi strán sporu za prítomnosti notárky, a jednak pri oceňovaní sporých nehnuteľností za prítomnosti
znalkyne. Uvedené rozhovory neboli vyjadrenia súkromného charakteru. Nie je možné súhlasiť ani

s názorom, podľa ktorého zvukovú nahrávku je možné použiť iba v trestnom konaní na ochranu
žalovaného pred trestným činom. Tento dôkaz je zároveň ničím nespochybniteľným dôkazom, a preto
jediným objektívnym dôkazom ohľadne dohody rodičov strán sporu a žalovaným o budúcom prevode
sporných nehnuteľností. Týmto chcel žalovaný preukázať svoju pravdu. Test proporcionality uvedený v
článku23.odôvodnenianapadnutéhorozsudkubolvykonanýsúdomprvejinštancienesprávne.Nemôže

predsa požívať ochranu lož uvedená svedkyňou na súdnom pojednávaní, ktorú by uvedené nahrávky
vyvrátili. Na uvedených nahrávkach svedkyňa uvádza pravdu. Jednoznačne preto jej svedecká výpoveď
na súde bola urobená pod vplyvom žalobcu. Matka strán sporu je podľa žalovaného ovplyvniteľná z
dôvodu, že so žalovaným sa hádajú, majú rozpory a nedorozumenia iba od smrti otca strán sporu.
Nehnuteľnosť, v ktorej žalobca býva, a ktorý zdedila matka strán sporu, dostal od matky strán sporu

s podmienkou, že sporná nehnuteľnosť bude tvoriť vlastníctvo žalovaného, čomu bolo tak až dovtedy,
kým otec strán sporu nezomrel. Dovtedy žiadne problémy neboli. Súd prvej inštancie bral do úvahy iba
skutočnosti uvedené žalobcom, skutočnosti uvedené žalovaným nie. Žalobca nepreukázal, že by on,
či rodičia strán sporu disponovali sumami potrebnými na vykonanie preukázaných investícií. Žalovaný
preukázal svoju solventnosť, či už listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov H. C. a F. L.. Súd

prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, nakoľko žalovaný od počiatku, t.j. už počas
mimosúdnej korešpondencie, ako aj počas súdneho konania súhlasil so žalobou. Uplatňoval si iba
vzájomný nárok. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu, jeho závery považuje za správne a zákonné a predovšetkým
zodpovedajúce dôkaznej situácii v tomto konaní. Žalobca popiera, že by žalovaný bol s rodičmi
dohodnutý na darovaní spornej nehnuteľnosti, takémuto tvrdeniu nezodpovedá ani vzťah medzi rodičmi

a žalovaným, tiež ani skutočnosť, že žalovaný začal už v období, z ktorého pochádzajú niektoré doklady
o investíciách, stavať vlastnú nehnuteľnosť. Nezodpovedá teda pravde, že by investoval z dôvodu
očakávaného daru, skôr zapovedá pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaný v spornej nehnuteľnosti býval
a pomáhal ju upravovať, ktorú skutočnosť žalovaný ani nepopieral. Bez ohľadu na uvedené, tvrdenia
žalovaného zaťažovali dôkazným bremenom žalovaného. Žalovaný však uzavretie dohody s rodičmi

nepreukázal, pričom v tomto smere sa nestotožnil s názorom súdu o tom, že nahrávka rozhovoru
žalovaného a jeho matky bola v konaní vyhodnotená ako dôkaz získaný v rozpore so zákonom a tento
dôkaznebolvykonaný.VtomtosmerepoukázalžalobcanacitovanéuznesenieÚSČRII.ÚS1774/2014,
ale aj na samotný Civilný sporový poriadok , a to na čl. 16 ods. 2 CSP a na dôvodovú správu k tomuto
ustanoveniu. V každom prípade je nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi zabezpečiť si nahrávku

telefonického rozhovoru, pokiaľ druhý účastník o nahrávaní nemá vedomosť, už samotný takýto postup
je potrebné hodnotiť ako zásah do osobnostných práv dotknutej osoby. Podporovanie takéhoto konania
tým, že sa nahrávka pripustí ako dôkaz, by preto nebolo ani zákonné, ani etické, a to najmä v konaniach,
kde niet slabšej strany, kde strany sporu sú si rovnocenné, každá má možnosť zabezpečiť si dôkazy
pre svoje tvrdenia, a teda v tomto konaní niet slabšej strany, na ktorú by bolo potrebné prihliadať. Súd

prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu teda vyhodnotil správne a žiaden iný dôkaz na preukázanie
tvrdenížalovanéhooprísľubedarovaniažalovanýneprodukoval.Žalobcajetohonázoru,žesúdsprávne
vyhodnotil otázku premlčania nároku žalovaného. Žalobca okrem toho, že namietal premlčanie nároku
žalovaného, tvrdil tiež skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by zo svojich vlastnýchprostriedkov investoval do spoločnej nehnuteľnosti, mal k dispozícii doklady o úhradách niektorých
materiálov, avšak nepreukázal ani skutočnosť, že boli použité v súvislosti s prerábkou spoločného
domu a ani skutočnosť, že boli vynaložené z prostriedkov žalovaného. Žalobca sa pridržiava svojho

názoru o tom, že náhradu za investície si môže uplatniť žalovaný len voči tomu, kto bol spoluvlastníkom
v čase vynakladania investícii. K otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle,
prípadne k nárokom investujúceho spoluvlastníka existuje konštantná judikatúra, na ktorú poukázal
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018 sp. zn. 4Cdo/148/2017, uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27. februára 2012 sp. zn. 4 M Cdo 12/2011). Pokiaľ žalovaný namieta, že súd sa s niektorými

argumentami žalovaného nevysporiadal, má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, a pokiaľ
dôvod na zamietnutie vzájomnej žaloby vzhliadol v premlčaní nároku žalovaného, nebolo potrebné, aby
sazaoberalďalšímiskutočnosťami.Pokiaľideotrovykonania,žalobca oslovilžalovanéhopredpodaním
žaloby, avšak jeho reakcia neumožnila uzavretie dohody, v dôsledku ktorej by sa žalobca nemusel
so žalovaným súdiť. Žalovaný nebol ochotný uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva bez toho, aby sa žalobca nezaviazal na náhradu investícii, ktoré žalovaný požadoval a

žalobca neuznával. Nemožno preto hovoriť o tom, že nie žalovaný vyvolal tento spor, naopak, bol to on,
kto odmietol uzavrieť dohodu z dôvodu svojich vlastných domnelých nárokov. Žalobca bol teda v konaní
plne úspešný a náhrada trov konania mu v rozsahu 100% právom patrí. Z uvedených dôvodov navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviať žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že so svojimi rodičmi bol dohodnutý na tom, že sporné
nehnuteľnosti budú patriť jemu. Inak by do nich nebol investoval a nepodával by vzájomnú žalobu. S
otcommalžalovanýveľmidobrývzťah,smatkounemalzlývzťah,nožalobcabolmatkinýmobľúbencom,
čo sa po smrti otca niekoľkokrát znásobilo. Po smrti otca sa vzťah matky so žalovaným dostal do

bodu nula. Ak by žalovaný nemal dobré vzťahy s rodičmi, tak by do nehnuteľností neinvestoval a ani
by mu to nedovolili. Žalobca s matkou mali pred otcom rešpekt, doslova sa ho báli, nikdy by si mu
nedovolili odporovať. Ak by otec žil, tento súdny proces by nedopustil. Stavať začal týždeň po smrti otca.
Poukázalnaobsahlistínstavebnéhoúradu.Žalovanýsinezabezpečilnahrávkytelefonickéhorozhovoru,
ale rozhovoru na notárskom úrade a pri oceňovaní sporných nehnuteľností. Urobil ich z opatrnosti a v

predtuche nekalých úmyslov žalobcu s matkou vyplývajúcich zo zlých vzťahov. Nemorálne by to mohlo
byť v prípade, ak by tým žalovaný mal v úmysle docieliť niečo zlé. Žalovaný však nechcel docieliť nič
iné, iba to, aby sa zistila pravda, a to nemorálnym nie je. Natíska sa opačná otázka, prečo matka nedala
súhlas s prehraním nahrávok? Logicky jediným dôvodom môže byt', a tým aj je, skutočnosť, že preukáže
investície žalovaného a dohodu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností na žalovaného. Žalovaný

listinnými dôkazmi preukázal svoju finančnú solventnosť. Svedeckými výpoveďami preukázal investície.
Ani žalobca a ani rodičia na to peniaze nemali, preto nemohli investovať a ani solventnosť preukázať.
Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že investície je možné si uplatniť výlučne voči tomu,
kto bol spoluvlastníkom v čase vynakladania investícií. V rozpore s týmto tvrdením je ustanovenie § 470
Občianskeho zákonníka. Je preto tiež irelevantné, či pohľadávka bola uplatnená v dedičskom konaní,

alebonie.Žalovanýsineuplatňujesvojnárokvrámciširšiehovyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,
nakoľko si uplatňuje dlh otca strán sporu vzniknutý investíciami žalovaného a nesplnením prísľubu otca s
matkou previesť sporné nehnuteľností do vlastníctva žalovaného. Na druhej strane, vzájomnou žalobou
je možné uplatniť v podstate akúkoľvek pohľadávku.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným,
v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec

mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec Kamenín, okres Nové Zámky, ktoré sú vedenéOkresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 6478/12
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavby na nej so súpisným č. 14 (rodinný dom).
Navrhoval vyporiadať toto spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže nehnuteľnosti v celku do jeho výlučného

vlastníctva s tým, že titulom vyporiadania bude zaviazaný zaplatiť žalovanému hodnotu jeho podielu.
Žalovaný si vo vyjadrení k žalobe uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou investície do predmetnej
nehnuteľnosti, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovaného je práve výrok o zamietnutí vzájomnej
žaloby predmetom prieskumu odvolacím súdom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (výrok I.
a II.) sú už právoplatné.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k
hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní
odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom
odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania.

Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úroku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
aktorénie,ktorédôkazykonal,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil,prečonevykonalďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí

byťtotožnésočakávaniami,apredstavamistránsporu,alezhľadiskaodôvodneniamáspĺňaťparametre
(limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je

esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa
totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti.

10. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 220 ods. 2 CSP znamená

právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi
odníma možnosť náležite a skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce
využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na túto judikatúru nie je potrebné zdôvodňovať
každý argument strán sporu, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede
súdu na všetky podstatné argumenty prednesené stranami, ktoré uviedli v konaní. Dôvody musia byť
špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na právne
závery účastníkov.

11. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v
§220ods.2CSP,jenepreskúmateľné.Také(arbitrárne)rozhodnutiesúduodnímastranesporumožnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.12. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových
záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne, alebo tým
skôr, pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom v celom

súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich
bezvýznamnosť či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ by takto súdy postupovali, založili by tým
nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia,
nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k nepresvedčivosti
rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež

aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené
rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce
preň z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 33/2012).

14. Jedným z odvolacích dôvodov v danej veci bolo to, že napriek tomu, že premlčanie nároku
uplatneného vzájomnou žalobou žalovaného je jediným dôvodom zamietnutia vzájomnej žaloby, súd

sa v napadnutom rozsudku nezaoberal obranou žalovaného v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 03. 02.
2022 ohľadne premlčania nároku žalovaného. Odvolací súd po preskúmaní danej veci považoval tento
odvolací dôvod za dôvodný. Po doručení žaloby žalovanému na vyjadrenie žalovaný už vo vyjadrení zo
dňa 30. 12. 2021 uvádzal, že do nehnuteľnosti vykonal investície, ktoré už v tomto vyjadrení uviedol
a uviedol tiež, že nárok žalovaného nemôže byť premlčaný s poukazom na ústnu dohodu rodiny strán

sporu, v zmysle ktorej bolo rodičmi strán sporu žalovanému prisľúbené, že sporná nehnuteľnosť bude
prevedená do jeho vlastníctva, preto za počiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň úmrtia
otca strán sporu dňa 4. januára 2020. Následne po vyjadrení žalobcu v ďalšom vyjadrení zo dňa
03. 02. 2022 uviedol, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení
zo dňa 30. decembra 2021 ohľadne prísľubu rodičov strán sporu previesť sporné nehnuteľností do

vlastníctva žalovaného. S jeho tvrdením o premlčaní nároku žalovaného však nie je možné súhlasiť,
pretože k nemu nemohlo prísť, a to s poukazom na právny názor vyslovený v konaní vedenom NS
ČR sp. zn. 1Cdo 74/1993. Uviedol tiež, že si voči žalobcovi uplatňuje nie investície, ale dlh otca strán
sporu vzniknutý investíciami žalovaného a nesplnením prísľubu otca previesť sporné nehnuteľnosti do
vlastníctva žalovaného. Za právny základ nároku považoval ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka.

Na tejto argumentácii žalovaný zotrval aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Napriek tomu sa
súd prvej inštancie touto argumentáciou žalovaného vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju, preto týmto
jeho postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a k odňatiu žalovaného
konať pred súdom. Súd prvej inštancie neuviedol, či mal žalovaným tvrdenú dohodu o prísľube otca
previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného za preukázanú, na základe akých skutkových

tvrdení a z akých dôkazov k svojmu záveru dospel, neuviedol, či by prípadné preukázanie uzavretia
takejto dohody malo vplyv na dôvodnosť vzájomnej žaloby žalovaného a na posúdenie námietky
premlčania. V súvislosti s preukázaním tejto dohody je potrebné sa zaoberať tým, či je záver súdu prvej
inštancie o zamietnutí žalovaným navrhovaného dôkazu – vypočutím zvukových záznamov rozhovorov
správny a dostatočne odôvodnený, čo tiež bolo namietané žalovaným v odvolaní.

15. K nezákonne získaným dôkazom je potrebné uviesť, že takýmto dôkazom môže byť v zásade
čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi sa najčastejšie jedná o také dôkazy, pri
získaníktorýchdošlokporušeniuprávanaochranuosobnostivzmysleustanovenia§11anasledujúcich
Občianskeho zákonníka, teda nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky. Pri hodnotení takéhoto

dôkazu je potrebné vychádzať z článku 16 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
pri prejednaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3
ods.1.Vovšeobecnostitedaplatípravidlo,žesúdvkonanípostupujevsúladesozákonom,čoznamená,
ženezákonnezískanýdôkazjevkonanípredsúdomprávneneúčinnýanatakétodôkazysahľadí,akoby

vôbec neboli uplatnené. CSP však v článku 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla, a tak celkom
výnimočne môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz,
a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené v konkrétnom prípade ako silnejšie
právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Test proporcionality je trojstupňový
a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Pri posudzovaní

vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených
skutočností, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. Ďalším krokom je posúdenie potrebnosti vykonania
dôkazu, teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo ibanavrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude
môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je
navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi. Na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu do práv

dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je potrebné
teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý
sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade záujem na
unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného
dôkazu.

16. Vychádzajúc z uvedeného, v zásade platí, že nezákonne získaný dôkaz - nahrávka, či fotografia je
neprípustná. Ak však nastane situácia, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla
účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadať aj na takýto dôkaz.
V takom prípade musí posúdiť, ktoré ústavné právo je pri vzájomnej kolízii silnejšie a preváži. Takýto
dôkaz sa pripustí najmä v prípade, ak ho predloží tzv. slabšia strana, teda spotrebiteľ, zamestnanec,

osoba, ktorá bola diskriminovaná a pod. Aj tu však musí súd zistiť to, či bol zásah do súkromia
osoby legitímny a nevyhnutný, teda, či slabšia strana nemala k dispozícii iný dôkaz. Je dôležité dodať,
že ide o procesnú rovinu. Porušenie práva na ochranu súkromia a právo žiadať zadosťučinenie sa
pripustením nezákonného dôkazu nekonvaliduje. Inak povedané, z hmotnoprávneho hľadiska pôjde
stále o porušenie práva na ochranu súkromia dotyčnej osoby a tá môže od osoby, ktorá záznam osobnej

povahy vyhotovila, žiadať primerané zadosťučinenie.

17. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal žalovaným uvedeným dôkazom. Test proporcionality nevykonal dôsledne, keď v prvom rade
nevyhodnotil,čijenavrhovanýdôkazspôsobilýnazistenieskutočnosti,ktorájepredmetomdokazovania,

pretože ak navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených skutočností, vykonanie
takéhoto dôkazu nepripustí. V ďalšom kroku je potrebné posúdiť potrebu vykonania tohto dôkazu,
teda posúdiť to, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo iba navrhovaným
nezákonným dôkazom. Ak by bolo možné skutkové tvrdenia žalovaného dokázať aj zákonnými dôkazmi,
nezákonný dôkaz by sa nevykonal. Až následne na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu

do práv dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je
potrebné teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň, či je miera zásahu do práva primeraná
cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade
záujem na unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním
nezákonného dôkazu. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, je jeho záver

o zamietnutí takéhoto dôkazu predčasný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom nevyplýva ani to, či
sa s týmto dôkazom oboznámil a zistil z neho nejaké skutkové tvrdenia. Odvolací súd k tomu dodáva, že
odvolací súd po oboznámení sa s týmito nahrávkami konštatuje, že ich kvalita neumožňovala sa s nimi
riadne oboznámiť. Pre vyhodnotenie tohto dôkazu, pokiaľ žalovaný zotrvá na jeho zohľadnení, bude
preto potrebné predložiť žalovaným doslovný prepis týchto nahrávok, a pokiaľ sú v cudzom jazyku,

bude potrebné zabezpečiť aj preklad tohto doslovného znenia tak, aby bolo možné tento dôkaz riadne
zhodnotiť.

18. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za nedostatočne odôvodnené, a preto predčasné, čo bolo

dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).