Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205357
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1218205357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcov 1/ BestCare 24 s.r.o., Štefánikova
1408/58,90501Senica,IČO:48045501,2/BestCare24SK,s.r.o.,Štefánikova1408/58,90501Senica,
IČO: 46 122 311, obaja právne zast.: advokátska kancelária AKPF s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04
Bratislava-mestská časť Karlova Ves, IČO: 55 032 800, proti žalovanému F. S., A.. X.X.XXXX, W. XXX/
X, XXX XX F., práv. zast. Mgr. Juraj Šimuny, advokát, Nám. M.R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, o
zaplatenie 2.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 25Cb/187/2018-138 zo dňa 28.9.2021, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
25Cb/187/2018-138 zo dňa 28.9.2021 v časti označenia žalobcu 2/ tak, že správne má znieť: BestCare
24 SK, s.r.o., Štefánikova 1408/58, Senica, IČO: 46 122 311.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 25Cb/187/2018-138 zo dňa 28.9.2021 odmieta.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/187/2018-138 zo dňa
28.9.2021 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

IV. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom1/a2/ sumu600,-EUR,spolus9%ročnýmúrokomzomeškaniaod26.3.2017dozaplatenia,
výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 40 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.6.2018 domáhali
zaplateniasumy2.000,-EURsprísl.titulomzmluvnejpokuty. Žalobuodôvodnilitým,žemedzižalobcami
a žalovaným došlo dňa 25.2.2016 k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní a ostatných dojednaniach medzi
zmluvnými stranami vrátane úpravy niektorých organizačných vzťahov. Na základe uvedenej Zmluvy
bola žalovanému zo strany žalobcu 2/ rade sprostredkovaná možnosť vykonávať opatrovateľskú činnosť

pre pána H. X. bytom vo Q.. Túto činnosť žalovaný pre H. X. aj vykonával, a to počnúc dňom 14.3.2016.
Na základe Zmluvy mal žalovaný uhrádzať počas výkonu opatrovateľskej činnosti žalobcom províziu
stanovenú v čl. 6 Zmluvy, v danom prípade v bode 6.1.2 písm. b) vo výške 19- EUR denne, vrátane DPH.
Žalovaný dal zo Zmluvy dňa 1.9.2016 výpoveď, ktorá bola žalobcovi 2/ doručená dňa 16.9.2016, Zmluvaso žalovaným skončila ku dňu 14.10.2016. S H. X. žalobca 2/ ukončil spoluprácu k 31.8.2016. Žalobca
2/ zistil, že žalovaný aj po ukončení Zmluvy vykonával naďalej opatrovateľskú činnosť pre pána H. X.. Zo
strany žalovaného tak došlo ku konaniu, kedy využil sprostredkovateľskú činnosť žalobcu 2/ a potom,

ako získal dôveru opatrovanej osoby (H. X.), ukončil Zmluvu so žalobcami a pre H. X. vykonával naďalej
opatrovanú činnosť bez toho, aby hradil žalobcom províziu. Žalovaný sa tým dopustil nielen konania v
rozpore s poctivým obchodným stykom, ale porušil aj ust. čl. 10 Zmluvy, kde je uvedené, že záujemca
(žalovaný) sa má zdržať vykonávania opatrovateľskej služby po dobu 18 mesiacov po skončení Zmluvy
pre tie osoby, pre ktoré vykonával opatrovateľskú službu na základe sprostredkovateľskej činnosti

žalobcov. Porušenie uvedeného záväzku žalovaného je sankcionované zmluvnou pokutou vo výške
od závislosti intenzity porušenia povinnosti (bod 11.2 Zmluvy). Žalobca 2/ listom zo dňa 18.10.2016
upozornil žalovaného na skutočnosť, že jeho konaním dochádza k porušeniu Zmluvy, upozornil ho tiež
na následky konania a vyzval ho na upustenie od takéhoto konania. Zároveň ho vyzval, aby uhradil
ušlú províziu za mesiac september 2016 vo výške 266,- EUR. Následne žalobca 2/ žalovaného vyzval
opätovnelistomzodňa28.2.2017,kdevyčíslilzmluvnúpokutuanároknaneodvedenúprovíziu.Zmluvná

pokuta bola vzhľadom na intenzitu porušenia povinnosti vyčíslená na maximálnu možnú výšku (5.000,-
EUR).

3. Na list žalobcu 2/ žalovaný reagoval žalovaný istom zo dňa 15.3.2017, v ktorom odmietol uhradiť
požadovanú sumu, avšak nespochybnil fakt, že pre H. X. vykonával opatrovateľskú službu po skončení

spolupráce so žalobcami. Žalobcovia sa rozhodli napriek tomu, že mali nárok na vyššiu zmluvnú
pokutu, že chcú predovšetkým satisfakciu v podobe konštatovania, že došlo k porušeniu zmluvných
povinností žalovaného, aj v záujme hospodárnosti konania a zjednodušenia dokazovania sa rozhodli
neuplatňovať si celú výšku oprávneného nároku, ale iba sumu vo výške 2.000,- EUR titulom zmluvnej
pokuty. Žalobcovia si uplatnili aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % p.a., a to od okamihu uplynutia

lehoty vo výzve zo dňa 28.2.2017. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 10.3.2017, stanovená 15 dňová
lehota uplynula dňa 25.3.2017. Do omeškania sa tak žalovaný dostal dňa 26.3.2017.

4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žaloba nie je dostatočne určitá, nakoľko žalobcovia v
článku VI. Návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzajú, že výška zmluvnej pokuty bola s ohľadom

na čl. 11 Zmluvy a dĺžku trvania porušenia povinnosti žalovaného vo výške 5.000,- EUR. Napriek
tomu si žalobcovia uplatňujú iba sumu vo výške 2.000.- EUR. Má zato, že zmluvná pokuta je aj tak
neprimerane vysoká. Ustanovenie čl. 3.2. Zmluvy o sprostredkovaní, v zmysle ktorého sa zmluva
považuje za uzavretú na dobu, po ktorú trvá zmluva o dielo a dva mesiace po jej skončení nemá oporu
v zákone a ani inej právnej norme a je neprijateľné. V zmysle konkurenčnej doložky, čl. 10.1.2. Zmluvy o

sprostredkovaní žalovaný po dobu osemnástich mesiacov po skončení Zmluvy nemôže uzavrieť zmluvu
s osobou, ktorú mu sprostredkovala agentúra. Má zato, že táto podmienka je neprimeraná a taktiež
nespravodlivá a diskriminačná. Namietal aj úrok z omeškania s tým, že výška úrokov z omeškania je
v danom období stanovená na 8 %.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za porušenie
zmluvy tým, že žalovaný vykonával opatrovateľskú službu u klienta sprostredkovaného žalobcami v
dobe, kedy ešte neuplynula doba 18 mesiacov od skončenia zmluvy s klientom. Skutočnosť, že žalovaný
opatrovateľské služby poskytoval aj po skončení zmluvy vyplýva aj z listu samotného žalovaného zo
a 15.3.2017, ktorý túto skutočnosť potvrdil („... som sa napokon rozhodol do rodiny vrátiť, pretože

starostlivosť o klienta bola a je mojou prioritou.“). Výška zmluvnej pokuty bola naviazaná na dĺžku
porušovania konkurenčnej doložka (menej ako 1 mesiac 600,- EUR, viac ako 1 mesiac a menej
ako 3 mesiace 2.000,- EUR, viac ako 3 mesiace 5.000,- EUR). Porušenie zmluvy žalovaným mal
súd vykonaným dokazovaním preukázané, žalobca však podľa súdu prvej inštancie nepreukázal akú
dlhú dobu k porušovaniu dochádzalo. Vzhľadom k tomu súd žalobcom priznal nárok za porušenie

trvajúce menej ako mesiac a žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 600,- EUR. V
prevyšujúcej časti (1.400,- EUR s prísl.) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K úrokom z omeškania
súd uviedol, že žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade
so zákonnými ustanoveniami, keďže vychádza základnej úrokovej sadzby NBS a Európskej centrálnej
banky v rozhodnom období. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania za omeškanie so

zaplatením zmluvnej pokuty, ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne za požadované obdobie priznaný.

6. Konajúci súd na rozdiel od žalovaného, nedospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je
neprimeraná, nespravodlivá a diskriminačná. Žalovaný uzatváral zmluvu ako podnikateľ, od ktoréhosa vyžaduje vyššie miera predvídavosti a obozretnosti pri vstupovaní do zmluvných vzťahov. Žalovaný
zároveň podpisom zmluvy deklaroval, že jej obsahu porozumel a bola spísaná na základe slobodnej
a skutočnej vôle (čl. 13. ods. 13.7 Zmluvy). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle

§ 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže v konaní mali žalobcovia úspech vo veci v
rozsahu 30 % a žalovaný 70 %, súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 40 %.

7. Proti rozsudku /proti všetkým výrokom/ podali včas odvolanie žalobcovia podľa ust. § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP a uviedli, že z textu žaloby vyplýva, že porušenie zmluvného záväzku žalovaného
trvalo od septembra 2016 do februára 2017, na túto skutočnosť žalovaný nereagoval ani náznakom, že
by táto informácia bola nepravdivá. Preto majú žalobcovia za to, že pri hodnotení procesného útoku a
procesnej obrany účastníkov konania nemožno opomenúť ust. § 150 CSP v spojení s ust. § 151 CSP.
Ani v jednom vo svojich vyjadreniach protistrana nepoprela, že by porušenie povinnosti trvalo menej
ako tvrdili žalobcovia. Prípadné vyjadrenia žalovaného, že s vyčísleným nárokom nesúhlasí, alebo že

nesúhlasí s návrhom sú všeobecné a neurčité a súdom majú byť vyhodnotené ako neúčinné popretie
podľaust.§151ods.2CSP.Vzhľadomnavyššieuvedenéžalobcovianavrhli,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
sumu 2 000,- EUR spolu s prísl..

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné
navrhnuté dôkazy, správne posúdil právny stav veci a dospel na základe vykonaného dokazovania
k správnym skutkovým zisteniam a nakoniec správne rozhodol. V celom rozsahu odkázal a súhlasil
s odôvodnením rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcov ako nedôvodné zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, podľa ktorých vyjadrenie žalovaného neobsahuje
žiadne argumenty, ktoré by reagovali na podstatu sporu či na obsahu odvolania. Zotrvali na svojich
dôvodoch uvedených v odvolaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.9.2023. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcov, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. K napadnutému výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v rozsahu žalovanej sumy 600,-EUR

s prísl. žalobe vyhovel, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa
na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 CSP. Podľa § 359 CSP odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany
podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v
tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie prvým výrokom žalobe

čiastočne vyhovel. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalobcov, teda
žalobcovianiesúosobamioprávnenýmipodaťvočirozsudkuvtejtočastiodvolanie,zdôvodunedostatku
ich subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech.Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobcov 1/ a 2/ voči I. výroku, odmietol podľa
§ 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku II. a III. rozsudku ako aj celého obsahu spisového
materiálu a odvolania žalobcov dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu

na ne poukazuje.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že medzi
stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o sprostredkovaní a ostatných dojednaniach medzi zmluvnými
stranami vrátane úpravy niektorých organizačných vzťahov dňa 25.2.2016. V zmysle čl.11 bod 11.1,
11.1.2 a 11.2 v prípade porušenia povinnosti záujemcu /žalovaného/ vznikne sprostredkovateľovi nárok

na zmluvnú pokutu 5.000,- EUR. V prípade ak porušenie povinnosti záujemcu trvá menej ako jeden
mesiac, vznikne sprostredkovateľovi nárok na zmluvnú pokutu nie vo výške 5.000,- EUR ale vo výške
600,- EUR., v prípade ak pôjde o porušenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac ale menej ako tri mesiace,
vznikne sprostredkovateľovi voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- EUR. Medzi
stranami zostala sporná doba počas ktorej došlo k porušeniu zmluvy zo strany žalovaného vykonávať

opatrovateľskú činnosti pre pána H. X. a tým aj výška zmluvnej pokuty.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút,
ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o
zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne

a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka
plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný
prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom
zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta je peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, aj keď

porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania.

19. Žalobcovia v odvolaní tvrdili, že súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s ust. § 151 ods. 1
CSP /skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné/ a tým, že žalovaný

nepoprel porušenie svojich povinností v dĺžke ich trvania, mal konajúci súd tieto považovať za nesporné
a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Odvolací súd sa s uvedeným postupom nestotožňuje a poukazuje
na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.9.2018 /č. l. 58-59/, v ktorom žalovaný uviedol, že so žalobou
žalobcu nesúhlasí. Namietal neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, namietal ust.čl.10.1.2. /konkurenčná
doložka/, ktorá je podľa žalovaného neprimeraná ,nespravodlivá a diskriminačná, namietal neurčitosť

zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo žaloby /nárok žalobcov je 5.000,- EUR a uplatňujú si v konaní 2.000,-
EUR/. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný rozporoval žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu ako aj jej
výšku. Odvolací súd má za to, že popretie skutkových tvrdení žalovaným v rámci procesnej obrany bolo
dostatočné, žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe svoje vlastné tvrdenia, na ktoré žalobcovia reagovali
svojím vyjadrením zo dňa 25.10.2018, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď nepoužil ust

§ 151 ods. 1 CSP.

20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný porušil
zmluvu, čo napokon vyplýva aj zo samotného listu žalovaného zo dňa 15.3.2017 /č. l. 32-33/, čím vznikol
žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaného. Tak ako

uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný v konaní nepreukázal, že porušenie povinnosti žalovaného trvalo
od septembra 2016 do februára 2017, preto správne súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu žalobcov
zamietol.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a

súvisiaceho výroku III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli
naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcami.22. Keďževpriebehukonaniadošlokzmeneobchodnéhomenažalobcu2/odvolacísúdprvýmvýrokom
opravil záhlavie rozsudku súdu prvej inštancie v časti označenia žalobcu 2/.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).