Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Natália Štrkolcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoZm/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120207951
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7120207951.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B. - C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/
XX, XXX XX E., IČO: 35 455 233, zastúpenému JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Námestie
slobody 7, 071 01 Michalovce, IČO: 35 550 104, o zaplatenie 27.148,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice I, č. k. 26CbZm/2/2020-118 zo dňa
4. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie odmieta.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 27.148,41 eur, zmenkové úroky vo výške 6 % ročne zo
zmenkovej sumy 27.148,41 eur od 25.6.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 90,49 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 27.148,41 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že jeho
právny predchodca F. G., H. uzavrel dňa 12.9.2011 so žalovaným Zmluvu o financovaní č. 447 002
7804 (ďalej len „Zmluva o financovaní“), predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanému
kontokorentný úver vo výške 20.000,- eur na účely financovania prevádzkových potrieb žalovaného a

záväzok žalovaného úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Na zabezpečenie úveru vystavil žalovaný
dňa 12.9.2011 v súlade s článkom 6 Zmluvy o financovaní blankozmenku na zmenkovom formulári „bez
protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie
právo k blankozmenke č. 447 002 7804 zo dňa 12.9.2011 žalovaný udelil žalobcovi bezpodmienečné
právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to v časti určenia, ktorými boli zmenková
suma vo výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich

a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky. Právny predchodca žalobcu dôvodil, že nakoľko žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, listom zo dňa 20.4.2020 žalovaného
vyzval na vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi v lehote do 27.4.2020, žalovaný ale na túto výzvu
nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevrátil právnemu predchodcovi žalobcu požadované
prostriedky, dňa 25.6.2020 vyplnil právny predchodca žalobcu blankozmenku o nasledovné údaje: (i)
zmenková suma: 27.148,41 eur, slovom: dvadsaťsedemtisíc stoštyridsaťosem eur a štyridsaťjeden

eurocentov, (ii) dátum splatnosti: 25. jún 2020. Žalovaný si doposiaľ svoje záväzky nesplnil.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnúzamietnuť.Primárnenamietalprávomocsúdu,tvrdiac,ževZmluveofinancovaníajvZmluve
oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke sa strany dohodli, že ich spory prejedná a rozhodne

v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd. Ďalej argumentoval, že žalobca nepreukázal výšku
zmenkovej sumy, namietal premlčanie práva uplatniť zmenkový nárok aj práva vyplniť zmenku, stratu
postihových práv žalobcu a tiež zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty
postihového práva voči žalovanému.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 26CbZm/2/2020-40 zo dňa 28.10.2020 zastavil konanie pre
nedostatok právomoci súdu s poukazom na dohodu strán, že ich vzájomné spory bude riešiť Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3CoZm/1/2021-71 zo dňa 29.7.2021
zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 26CbZm/2/2020-40 zo dňa 28.10.2020 a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že na prejednanie
veci je daná právomoc civilného súdu, pretože dňom 1.1.2019 bol zrušený Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie a rozhodcovská zmluva, ktorou bola založená právomoc tohto
rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporov medzi žalobcom a žalovaným, a na základe ktorej sa
nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu, stratila

podľa § 51 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platnosť dňom zverejnenia zrušenia
stáleho rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku.

6. Súd prvej inštancie poukázal, že po tom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, nariadil termín pojednávania na deň 4.3.2022, na ktoré predvolal žalobcu, žalovaného

a právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 4.3.2022
nedostavili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd prvej inštancie preto vec
na označenom pojednávaní prejednal v neprítomnosti žalovaného s tým, že žalobca na pojednávaní
navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 269 ods. 2, 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a čl. I §§ 2, 3, 9, 10, 17 ods. 1, 30, 31, 32, 75, 76, 77, 78 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Sb., ktoré obsahujú úpravu určovania obsahu nepomenovanej zmluvy, základných ustanovení
zmluvyoúvere,neplatnosticudzejzmenky,osobitnýchdruhovcudzejzmenky,zodpovednosťvystaviteľa
za prijatie a zaplatenie zmenky, blankozmenky, námietok voči plateniu zmenky, avalu, formy avalu,

postavenia avalistu a druhov avalov, vlastnej zmenky, neplatnosti vlastnej zmenky, odkazu na primeranú
aplikáciu právnej úpravy cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky. Ďalej podľa §§ 274, 275, 276,
177 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu
vydania kontumačného rozsudku na pojednávaní, odôvodnenia kontumačného rozsudku, procesného
spoločenstva a rozsudku pre zmeškanie žalovaného a zrušenia rozsudku pre zmeškanie.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky ustanovené v § 274 a nasl. CSP,
preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255, 262 CSP tak, že

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku pre zmeškanie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok pre zmeškanie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm.
b) CSP).

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa názoru rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 233/2019 je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku

konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych
podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie), by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces. Z prezentovaného záveru podľa žalovaného vyplýva, že ani v prípade, ak sú
kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie– ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé. Mal za to, že tak je tomu aj v danom prípade, pretože v
konaní bol aktívny, reagoval na výzvy súdu, uvádzal podstatné argumenty na svoju obranu a chcel byť
aj vypočutý. Zároveň dodal, že súd prvej inštancie pri predbežnom posúdení sporu neprihliadol na to, že

(i) žalobca nepreukázal výšku zmenkovej sumy, (ii) došlo k premlčaniu práva uplatnenia zmenkového
nároku a práva vyplniť zmenku, (iii) došlo k strate postihových práv žalobcu, (iv) došlo k zmeškaniu
lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči žalovanému.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Uviedol, že súhlasí s tým, ako vec právne posúdil súd prvej inštancie a má za to, že boli kumulatívne
splnené podmienky podľa § 274 CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

13. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní.

14. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalovaného mu bola doručená na vyjadrenie

dňa 6.12.2022.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol z dôvodu podľa § 356 písm.

b) CSP.

16. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že sa nedostavil na
pojednávanie upravuje § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137
písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

17. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP je osobitným druhom súdneho rozhodnutia.
Predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva v nedostavení sa na
nariadené pojednávanie.

18. K otázke, či súd musí bez ďalšieho vydať rozsudok pre zmeškanie strany, ktorá sa na pojednávanie

nedostavila, alebo či má prihliadať aj na konkrétne okolnosti daného sporu a rozsudok pre zmeškanie
v určitých prípadoch nevydať, hoci sú na to splnené formálne zákonné predpoklady, uviedol Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 233/2019 zo dňa 4. júna 2019 nasledovné: „Podľa názoru
ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných
podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek

kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych
znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v
neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť
podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

19. Žalovaný rozsudok pre zmeškanie napadol odvolaním, v ktorom tvrdil, že pre vydanie tohto
rozhodnutianebolisplnenépodmienkypodľa§274CSP.Argumentoval,ževkonaníbolaktívny,reagoval
na výzvy súdu, uvádzal podstatné argumenty na svoju obranu a chcel byť aj vypočutý.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie podal dve

podania vo veci samej, a to odpor proti platobnému rozkazu, ktorého prílohou bol Dodatok č. 6 k Zmluve
o financovaní a odvolanie proti uzneseniu č. k. 26CbZm/2/2020-40 zo dňa 28.10.2020, ktorým súd prvej
inštancie zastavil konanie pre nedostatok právomoci súdu. Okrem toho podal žalovaný dňa 15.12.2021
ešte vyjadrenie vo veci, jeho obsah je ale takmer totožný s obsahom odporu proti platobnému rozkazu.
Vo vyššie označených podaniach žalovaný neuviedol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

21. K tvrdeniu žalovaného, že chcel byť v konaní vypočutý, odvolací súd uvádza, že z nijakého podania
žalovaného uvedené nevyplýva a zároveň poukazuje, že dňa 15.11.2021 žalovaný oznámil súdu prvej
inštancie, že súhlasí s konaním bez nariadenia pojednávania.22. Rozsudok pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP je potrebné chápať ako určitý druh
sankcie za procesnú pasivitu žalovaného v konaní. Čo sa rozumie procesnou pasivitou ale predmetné

ustanovenie bližšie nevymedzuje. Odvolací súd akceptuje, že súd má možnosť rozhodnúť sa, či
rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP vydá alebo nie, a tým nepristupovať k návrhu žalobcu iba
formálne bez toho, aby zároveň zohľadnil aj materiálnu stránku sporu a širšie aspekty dovtedajšieho
konania v ich vzájomných súvislostiach. Súdu tým vzniká priestor na to, aby prihliadol aj na konkrétne
okolnosti sporu a rozsudok pre zmeškanie v určitých prípadoch nevydal, i keď formálne zákonné

predpoklady na to splnené sú. A práve k nežiaducemu formalizmu pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie
sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 233/2019 zo dňa 4.6.2019, na ktoré
žalovaný v odvolaní poukázal.

23. V prejednávanom spore však nemožno opomenúť, že žalovaný síce nárok žalobcu namietal, svoje
skutkové tvrdenia ale nepodoprel dôkazmi a nemal ani žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

Napriek tomu, že výšku nároku žalobcu žalovaný spochybnil, nepredložil na preukázanie svojich tvrdení
dôkazy, ktoré by svedčili aspoň o čiastočnej úhrade úveru. Okrem toho v odvolaní proti rozsudku pre
zmeškanie síce žalovaný tvrdil, že chcel byť v konaní vypočutý, jeho súhlas s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania a následná neúčasť na pojednávaní ale o uvedenom nevypovedá. Bez
významu neostáva ani skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie

hneď na prvom nariadenom pojednávaní.

24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval formalisticky, keď spor
medzi stranami rozhodol na návrh žalobcu kontumačným rozsudkom.

25. Ostatná argumentácia žalovaného uvedená v jeho odvolaní sa týka skutkových okolností, pričom
nie je na mieste sa ňou zaoberať v tomto štádiu konania so zreteľom na to, že skutkové tvrdenia
žalobcu majú v prípade rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie význam len pre stručnú identifikáciu
nároku v odôvodnení rozsudku (význam tejto identifikácie je nepochybný pre posúdenie totožnosti veci).
Úspech žalobcu v konaní je totiž založený na nečinnosti protistrany, bez akéhokoľvek ohľadu na vecnú

opodstatnenosť návrhu.

26. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

27. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP je prípustné len vtedy, ak
neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že tento zákonný dôvod
nie je daný, odvolanie podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.

28. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvod prípustnosti odvolania,
odvolací súd odvolanie odmietol.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca síce bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, keďže ale žalobcovi podľa obsahu spisu trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.