Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225484
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1113225484.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: A.. C. R., X.. XX.X.XXXX, L.
Ž. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká č.
36, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Račianska č. 71, o náhradu škody, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 7. apríla 2015 č. k. 24C/151/2013-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 7 ods. 1 zák. č. 514/03 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon) uložil žalovanému z titulu nezákonného rozhodnutia
o treste povinnosť nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 11.400,30 € s príslušenstvom. Vo
zvyšnejčasti,týkajúcejsanemajetkovejujmyztitulunezákonnéhorozhodnutiaoväzbe,žalobuzamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 zákona z

dôvodu nezákonného rozhodnutia o treste (§ 7 ods. 1, § 8 ods. 1) , keď výkon trestu si sám nezavinil a za
postačujúce nemožno považovať rozhodnutie dovolacieho súdu, konštatujúce nezákonnosť rozhodnutí
súdov oboch inštancií o treste (rozsudok zo dňa 19. júna 2012 sp. zn. 4Tdo/15/2012). Za 441 dní výkonu
trestu odňatia slobody priznal náhradu nemajetkovej ujmy z uplatneného minimálneho limitu podľa § 17
ods. 4 zákona, v znení účinnom do 31.12.2012.

3. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca si útekovú väzbu minimálne z nedbanlivosti

zavinil sám, preto žalobu v časti nemajetkovej ujmy, uplatnenej v súvislosti s rozhodnutím o väzbe,
trvajúcej v rozsahu 956 dní, podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obe strany sporu.

5. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie, že si väzbu zavinil sám tým, že nepodal sťažnosť proti
uzneseniu, ktorým bol vzatý do väzby. Poukázal predovšetkým na priebeh trestného konania, keď vôbec

nemal vedomosť o vznesení obvinenia voči svojej osobe.

6.Žalovanýnapadolrozsudokvjehovyhovujúcejčasti.Súduvytýkalpredovšetkýmnesprávnosťzáverov
o tom, že si žalovaný uloženie trestu v zmysle § 8 ods. 6 písm. a) zákona nezavinil sám. Namietal tiežnesprávnu aplikáciu ustanovenia § 17 v znení do 31.12.2012, keďže novela zákona, účinná od 1.1.2013,
neobsahovala prechodné ustanovenia. Nesúhlasil tiež s priznaním úrokov z omeškania s poukazom na
rozsudok 1Cdo/15/97.

7. Odvolací súd o odvolaniach strán sporu rozhodol rozsudkom zo dňa 25. októbra 2016
č.k.5Co/389/2015-154 tak, že rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a v zamietajúcej
časti čiastočne zmenil a žalovanému uložil nahradiť nemajetkovú ujmu v rozsahu 12.819,65 € s
príslušenstvom (odškodnenie za obdobie väzby), vo zvyšnej časti zamietajúci rozsudok potvrdil.

Žalobcovi priznal náhradu trov celého konania vo výške 100%.

8. Na dovolanie žalovaného dovolací súd uznesením zo dňa 24. apríla 2019 sp. zn. 8Cdo/151/2017
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. Na návrh žalobcu uznesením zo dňa 10. marca 2023 č.k. 5Co/191/2019-229 odvolací súd pripustil

zámenu žalobcu a ďalej konal so žalobcom A.. C. R..

10. V priebehu odvolacieho konania žalovaný uplatnil námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
nového žalobcu, keďže pohľadávka na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/03 Z.z. nie
je v zmysle § 525 OZ prevoditeľná na inú osobu. Uviedol, že smrťou veriteľa zanikne právo, ak bolo

plnenie obmedzené len na jeho osobu. Vo veci sp. zn. 1Ncdo/8/07 dovolací súd dospel k záveru,
že nárok na náhradu majetkovej škody proti štátu možno postúpiť na tretiu osobu, čo však neplatí,
pokiaľ ide o nárok na náhradu osobnej - nemajetkovej ujmy, kde nie je naturálna reštitúcia možná a
peňažné plnenie predstavuje určitú materiálnu satisfakciu vo vzťahu k takejto ujme. Podobne tiež vo veci
sp. zn. 2Cdo/93/08 dovolací súd dospel k záveru, že nemajetková ujma je primerané zadosťučinenie,

ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho, imateriálneho pôsobenia. Ide o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou
povahou. Toto subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby,
ktoré trvá po celú dobu života fyzickej osoby ako právo rýdzo osobné, pred súdom sa ho úspešne
nemôže domáhať nikto iný ako sama dotknutá určitá konkrétna fyzická osoba, voči osobnosti ktorej

smeroval zásah a toto právo ako právo nemajetkové zaniká smrťou, neprechádza na dedičov a nestáva
sa predmetom dedenia.

11. Žalobca považoval námietku žalovaného za bezpredmetnú, keď judikatúra, na ktorú poukázal
žalovaný, sa týka iných druhov sporov, nešlo o nároky podľa zákona č. 514/03 Z.z. Tvrdil, že ak by išlo

o neprevoditeľný nárok, súd by nemal uznesením pripustiť vstup A.. C. R. do konania, voči ktorému
rozhodnutiu žalovaný nepodal opravný prostriedok.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie strán sporu v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (§ 379
a 380 ods. 1 CSP) na pojednávaní, prioritne s hmotnoprávnou námietkou žalovaného o nedostatku

vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neprevoditeľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
z poškodeného na tretiu osobu.

13. Odvolací súd pri posúdení opodstatnenosti tejto námietky vychádzal zo skutočnosti, že pôvodný
žalobca v spore uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami
o väzbe a treste, v dôsledku ktorých bol pôvodný žalobca obmedzený na osobnej slobode od 6.11.2009
do 19.6.2012.

14. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

15. Podľa § 525 ods. 1 prvej vety OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

16. Smrťou veriteľa zanikajú pohľadávky, ktoré sú priamo viazané na osobu veriteľa, teda tie, ktoré majú
osobnú povahu.17.Vsúdnejpraxirezonovalaotázka,čimožnopostúpiťpohľadávkuuplatnenúpodľazákonač.58/1969,
resp. podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na postupníka. Dovolací súd zjednotil rozhodovaciu prax súdov
v tom smere, že náhradu majetkovej škody proti štátu treba považovať za pohľadávku, ktorú možno

postúpiť písomnou zmluvou podľa § 524 OZ (R 50/2010).

17. Nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú štátom nedovoleným zásahom do osobnej slobody fyzickej
osoby však nie je majetkovou škodou. Ide o subjektívne osobnostné právo (nemá charakter peňažnej
náhrady), ktoré je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú dobu života

fyzickejosobyakoprávorýdzoosobné.Predsúdomsahoúspešnenemôžedomáhaťniktoiný,akosama
dotknutá určitá konkrétna fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval zásah (obmedzenie osobnej
slobody) a toto právo ako právo nemajetkové zaniká smrťou, neprechádza na dedičov a nestáva sa
predmetom dedenia (porovnaj napr. 2Cdo/93/08). Táto satisfakcia je teda priznávaná len tej osobe, na
ktorej k zásahu do osobnostných práv (osobná sloboda) nezákonnými rozhodnutiami došlo.

18. Nový žalobca takouto osobou nepochybne nie je, pretože voči nemu sa neviedlo trestné stíhanie, v
priebehu ktorého by bol jednak vo väzbe, ale následne aj vo výkone trestu odňatia slobody.

19. V spore uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy preto treba celkom jednoznačne považovať
za pohľadávku, ktorá v zmysle § 525 ods. 1 ako aj § 13 ods. 2 OZ a § 17 ods. 2 zákona zaniká

smrťou veriteľa, neprechádza na dedičov, podobne ako napr. bolestné alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré nároky rovnako predstavujú náhrada za nemajetkovú škodu. Zmena v osobe veriteľa
na základe singulárnej cesie potom neprichádza do úvahy. Žalobca preto nie je v spore o náhradu
nemajetkovej ujmy za obmedzenie osobnej slobody poškodeného V. G. aktívne legitimovaný.

20. Žalobca sa mylne domnieva, že o prevoditeľnosti v spore uplatneného nároku v zmysle § 524 ods.
1 OZ svedčí už rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bola pripustená zámena osôb na strane žalobcu.

21. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zámenu strany sporu v zmysle § 80 ods.1 CSP, skúma
danosť procesných (nie hmotnoprávnych) predpokladov pre jeho vyhovenie, t. j., či bol návrh podaný

oprávneným subjektom, či so vstupom do konania súhlasil ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu, a či
sa preukázalo, že došlo k právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod sporných práv
alebo povinností.

22. K prevodu práva tradične dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto pokiaľ žalobca

navrhol zmenu strany, do spisu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky i súhlas toho, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu, boli naplnené všetky procesné podmienky pre to, aby súd takémuto návrhu vyhovel.
Pri rozhodovaní o tomto návrhu súd neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Otázku, či tvrdené
právo, ktoré malo byť prevedené na nového žalobcu existuje alebo či skutočne prešlo na inú osobu rieši
súd až v rozhodnutí vo veci samej, nie pri skúmaní procesného nástupníctva (porov. napr. NS ČR 32Odo

743/06, 4Cdo 113/06, 3Cdo 251/06).

23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu ako vecne nedôvodnú zamietol (§ 388 CSP).

24. V spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu nevznikli žiadne (§
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).