Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Csr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2519200483.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: Y. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, Q., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.03.2019, doručenou súdu dňa 12.03.2019, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom

Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava pod sp.zn. 510/11/16 dňa 04.01.2018.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že prevzala od rozhodcovského súdu rozhodcovský rozsudok o
zaplatenie čiastky 78,16 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia,
voči ktorému podáva v celom rozsahu odpor v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa poukazovala na ustanovenia § 28 ods. 6 a § 39 ods. 2 zákona č.

335/2014 Z.z.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z obsahu a textu predmetného rozhodcovského rozsudku
v tejto veci má za to, že tento rozhodcovský súd nepreskúmal zmluvné dojednanie medzi žalobcom
a žalovaným v súlade s §28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., preto pochybuje o korektnosti konania
rozhodcovského súdu v tejto veci v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Žalobkyňa nesúhlasí s preukázateľné nátlakovým konaním protistrany vo veci rozhodcovskej zmluvy,
ktorú jej rozhodcovský súd ani len nepredložil ako dôkaz k pokusu o oprávnenosť konania protistrany na
rozhodcovskom súde, čo len potvrdzuje pochybnosti žalobkyne o zákonnosti konania rozhodcovského

súdu v tejto právnej veci v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z.. Podľa verejne dostupných zdrojov má
žalobkyňa za to, že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa ex offo ako predbežnou otázkou
zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu si
aj dovoľuje očakávať.

3. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,
zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp.zn. 510/11/16 zo dňa 04.01.2018.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že namieta zmeškanie prekluzívnej 3-mesačnej lehoty
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa
04.01.2018, nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2018 a vykonateľnosť dňa 08.05.2018. Doručenkuo prevzatí rozhodcovského rozsudku žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) pripája
žalovaný k vyjadreniu k žalobe. Keďže rozhodcovský rozsudok môže právoplatnosť nadobudnúť až
márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a túto právoplatnosť

nadobudol dňa 03.05.2018 a žaloba bola vyhotovená dňa 07.03.2019 a na súd podaná dňa 12.03.2019,
žalovaný zastáva názor, že žaloba je podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty pre podanie
žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne, že v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil žalobcovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na

výsledok sporu. Žalobkyňa svoje argumenty nepodporuje žiadnymi bližšími skutočnosťami. Žalovaný
popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a
predložené listinné dôkazy a podrobne sa nimi zaoberal. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie,
o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Jeho samotný
obsah pritom vyplýva z následkov porušenia povinností žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere.
Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov

zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo teda o majetkový spor, ohľadne ktorého
je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle zákona ako
predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom
konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok a odôvodnenie rozhodcovského

rozsudku. V predmetnom rozsudku boli zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za
účelom ochrany spotrebiteľa. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne, že stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Vo vyjadrení žalobkyne absentuje konkrétna
skutková okolnosť, ktorá by uvedené podporovala. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne a

uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil
žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, pričom k danej veci sa podrobne
vyjadril vo svojom odôvodnení. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500018772 zo

dňa 10.12.2012, Rozhodcovskú zmluvu č. 8500018772 zo dňa 10.12.2012, Zmluvné dojednania,
doručenku. Žalovaný tiež navrhol vyžiadať rozhodcovský spis od príslušného rozhodcovského súdu
a vykonať dokazovanie rovnopisom rozhodcovského rozsudku a listinami týkajúcimi sa doručovania
rozhodcovského rozsudku žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej).

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

8. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a
žalovaným, ako aj obsahom vyžiadaného spisu Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp.zn. 510/11/16 (z neho rovnopis rozhodcovského rozsudku

na č.l. 40 a doručenky k nemu na č.l. 32), keď pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá mala
predvolanie doručené (na č.l. 129), svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania
nežiadala a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 133), pričom z vykonaného dokazovania zistil súd
nasledovný skutkový stav:

9. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 10.12.2012 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500018772, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške
750,- eur. Dňa 10.12.2012 strany uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č. 8500018772, v ktorej sa v bode
5. dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce

alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp.zn. 510/11/16 zo dňa 04.01.2018
bola žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému

(v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu 78,16 eura spolu so zmluvnou pokutou a
príslušenstvom. Predmetný rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa dňa 02.02.2018, pričom žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa na súd dňa 12.03.2019.

10. Podľa § 73 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (1) Na trvanie
a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.
januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je

dotknuté. (2) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia. (3)

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) (v znení
účinnom do 31.12.2014), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa žalobou domáhala, bol vydaný v

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z.z. (ZoSRK). Ustanovenie § 46
ods. 1 ZoSRK určuje lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku 3 mesiace
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania,
ktorá lehota je zákonnou procesnou lehotou na vykonanie procesného úkonu, a to podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde. V prípade zmeškania procesného úkonu žalobcu v

zákonom stanovenej lehote nastupuje následok, a síce procesná preklúzia tohto práva.

14. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 ZoSRK súd teda najprv skúmal včasnosť podania
žaloby, keďže lehota tri mesiace na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je lehotou
prekluzívnou.

15. Z doručenky predloženej žalovaným, ako aj z doručenky obsiahnutej v rozhodcovskom spise, súd
zistil, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 02.02.2018 a žaloba bola doručená súdu
dňa 12.03.2019, z čoho nepochybne vyplýva, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nebola zachovaná. Márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku tento rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť, a nie je možné ho preskúmavať v
tomto konaní.

16. Z dôvodu, že právo žalobkyne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynutím času
zaniklo, prekludovalo sa, bolo potrebné s poukazom na § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu vo výroku I. rozsudku

zamietnuť, bez toho aby bolo možné sa zaoberať samotnými dôvodmi žaloby.

17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

22. Žalobkyňa v žalobe žiadala aplikovať ustanovenie § 257 CSP s tým, že odmieta platiť akékoľvek
náhrady trov konania nemorálnemu žalovanému.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu,

v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v
prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 CSP výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo
súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných
osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do

úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu.

24. Súd mal za to, že zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného
zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobkyne, ktoré by odôvodňovali použitie

citovaného ustanovenia. Ani postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa samo o sebe nie je dôvodom na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, keď k nemu nepristúpila žiadna iná okolnosť, pre ktorú by nebolo
spravodlivým žalovanému nárok na náhradu trov konania priznať.

25. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08,

v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz §
257 CSP) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere
dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov
účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo

V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho
poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,

získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,
kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“

26. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci dospel k záveru, že tu nie sú žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanému voči neúspešnej
žalobkyni náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.

27. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.