Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010320
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1622010320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Petra

Lizúcha a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci proti obžalovanej E. J., stíhanej pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
1T/44/2022 zo dňa 05.06.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/44/2022
zo dňa 05.06.2023 v celom rozsahu.

II.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaná

E. J., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom D. č. XXX, na slobode

je vinná, že

od presne nezisteného času do 02.08.2021 protiprávne odoberala elektrickú energiu v mieste svojho
pobytu a to tak, že bola porušená podniková zabezpečovacia plomba na svorkovnici meracieho
zariadenia č. 21575543, meracie zariadenie bolo svojvoľne zapojené a bola protiprávne odoberaná
elektrickáenergiabezzmluvnéhovzťahu,čímspôsobilaškoduspoločnostiZápadoslovenskádistribučná
a.s.,

teda

- siprisvojilacudziuvectým,žesajejzmocnilaačinspáchalanaveci,ktorejodberpodliehaspoplatneniu
na základe osobitného predpisu,

čím spáchala

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne
odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. sa poškodená spoločnosť W. distribučná a.s. odkazuje s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/44/2022 zo dňa 05.06.2023 bola
obžalovaná E. J. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času do dňa 2.8.2021, neoprávnene odoberala elektrickú energiu a to takým
spôsobom, že bola porušená podniková zabezpečovacia plomba na svorkovnici meracieho zariadenia

č. 21575543, meracie zariadenie bolo svojvoľne zapojené a bola neoprávnene odoberaná elektrická
energia bez zmluvného vzťahu, škoda ktorá bola takto spôsobená, bola vypočítaná za obdobie
ukončenia zmluvy o dodávke elektriny do zistenia neoprávneného odberu, čo predstavuje 1001 dní, čím
týmto konaním bola spoločnosti W. distribučná a. s. , Bratislava, M. č. 6, IČO: XXXXXXXX, spôsobená
škoda odberateľom vo výške 2.277,20 €.

Za to jej bol podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej výkon trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal
obžalovanú nahradiť poškodenej spoločnosti W. distribučná a.s. škodu vo výške 2.277,20 euro.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonnej lehote obžalovaná E. J., ktoré odôvodnila osobitným
písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní namieta, že sa nedopustila trestného
činu, ktorý je jej kladený za vinu, nevlastnila žiadnu vec ani elektrinu, neodoberala elektrinu od
poškodeného, nepripojila sa na žiadne zariadenie a nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Nikde v spise sa
nenachádza dôkaz, že by ona osobne, úmyselne, vedome konala tak, že by naplnila skutkovú podstatu

trestného činu, ktorý je jej kladený za vinu. Je nesporné, že niekto elektrinu pripojil, ona to však nebola.
Lampy v dome nie sú jej, kúria drevom, práčku a televízor ani nič čo je na elektrinu nevlastnila. Ten kto
zapojilelektrinuaodoberaljuniejeona.Niktonepotvrdil,žebyelektrinumalakradnúťona.Elektrikáriboli
niečo kontrolovať a dali jej niečo podpísať, čo ani nečítala. To nie je dôkazom, že sa dopustila trestného
činu. Nie je trestné niečo podpísať. Keď potrebovali elektrinu, tak ju niekto predlžovacím káblom pritiahol

od susedky a kúpili nejaký panel, čo robí zo slnka elektriku na dobíjanie mobilov a nejakú baterku. V
dome okrem nej žije najmenej sedem dospelých osôb. Nevie, ktorá z nich to mohla urobiť pripojenie
elektriky a dopustiť sa trestného činu. Nie je jej povinnosťou to zisťovať. V rozsudku sa konštatuje koľko
elektriny mala ukradnúť, ale veď tam bolo ďalších sedem osôb. Tým sa súd vôbec nezaoberal. S tým
súvisí aj škoda, ktorú ju zaviazal súd uhradiť. Navrhla, aby ju súd oslobodil spod obžaloby, nakoľko

žiadny trestný čin nespáchala.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovanej uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanú spod
obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo
všetkých jeho výrokoch a preto navrhla, aby bolo odvolanie obžalovanej zamietnuté ako nedôvodné.

Obžalovaná nechcela na verejnom zasadnutí nič uviesť.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.Odvolací súd považuje za nepochybne preukázané, a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa
02.08.2021 bolo poškodenou organizáciou Západoslovenská distribučná a.s. zistené, že na adrese

D. XXX je neoprávnene odoberaná elektrická energia bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej
energie. Na uvedenom odbernom mieste bola zmluva o dodávke elektrickej energie ukončená dňa
05.11.2018 s posledným obchodným partnerom M. J. z dôvodu neuhrádzania faktúr za dodávku
elektrickej energie. Následne bola podaná žiadosť o pripojenie odberného miesta do distribučnej
siete s tým, že žiadateľom bola E. J. (obvinená). Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky,

zostalo odberné miesto odpojené, pričom na meracom zariadení bol stav 31595 kWh. Samotný
neoprávnený odber elektrickej energie v uvedenom odbernom mieste spočíval v tom, že bola porušená
podniková zabezpečovacia plomba na svorkovnici meracieho zariadenia, meracie zariadenie bolo
svojvoľnezapojenéabolaneoprávneneodoberanáelektrickáenergia.Meraciezariadeniebolonásledne
odpojené.

Tento nepochybne zistený skutkový stav týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie v mieste
odberu D. XXX možno vyvodiť z trestného oznámenia podaného poškodenou spoločnosťou, z protokolu
o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, v ktorom je ako odberateľ uvedený E. J.
a protokol je ňou aj podpísaný ako aj z fotodokumentácie meracieho zariadenia. V tomto smere možno
poukázať aj na výpoveď svedkyne E.. L. C., ktorá v mene poškodenej spoločnosti vypovedala, okrem

vyššie už popísaných skutočností, aj to, že k odberu malo dochádzať 1001 dní, od ukončenia zmluvy
do zistenia odberu s tým, že škoda za spotrebovanú neoprávnene odoberanú elektrickú energiu je vo
výške 2.277,20 euro. Svedkyňa taktiež uviedla, že obvinená žiadala o pripojenie odberného miesta do
distribučnej siete dňa 19.11.2018, následne bol pracovník 26.11.2018 na odbernom mieste D., pričom
zistil, že nie sú splnené podmienky na pripojenie odberného miesta, chýbal hlavný istiaci prvok, a z

tohto dôvodu odberné miesto pripojené nebolo a pani J. bola celá situácia vysvetlená osobne. V tomto
smere vypovedala aj svedkyňa E. T. a to tak, že nevie o tom, že by (obvinená) odoberala elektrinu od
elektrární a nevie, že by vôbec bola napojená na elektrárne, stále bola napojená na ňu (svedkyňu). Vie,
že sa chceli napojiť a platiť západoslovenským elektrárňam, ale tam jej vraj dali zaplatiť veľa peňazí za
revízneho na čo ona (obvinená) financie nemá.

Z uvedeného vykonaného dokazovania teda pre odvolací súd nepochybne vyplýva, že na adrese D.
XXX, v mieste bydliska obvinenej, bola riadne dodávaná elektrická energia až do 05.11.2018, kedy
bola poškodenou spoločnosťou ukončená zmluva o dodávke elektrickej energie s tým, že následne
sa obvinená pokúsila uzatvoriť zmluvu s poškodenou spoločnosťou o dodávke elektrickej energie,

avšak neúspešne. Následne, dňa 02.08.2021 bolo poškodenou spoločnosťou zistené, že na odbernom
mieste D. XXX dochádza k neoprávnenému odberu elektrickej energie s tým, že sa tak malo stať za
pomoci porušenia podnikovej zabezpečovacej plomby na svorkovnici meracieho zariadenia. Vzhľadom
k uvedenému išlo o neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Boli preto naplnené všetky znaky objektívnej stránky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. f) Tr. zák., nakoľko páchateľ odoberal a užíval elektrickú energiu (ktorá je vecou v zmysle § 130
ods. 1 písm. b) Tr. zák.) bez vedomia a súhlasu dodávateľa elektrickej energie.

Sporným medzi stranami bolo to, či je páchateľom tohto trestného činu práve obžalovaná E. J..

Obžalovaná vypovedala, že žiadnu elektrickú energiu neodoberala a preto nie je možné, aby ju prípadne
odoberala neoprávnene. Nie je preukázané, že by sa mala stíhaného trestného činu dopustiť ona, ak by
pri kontrole a spisovaní protokolu bol ktokoľvek iný, tiež by potvrdil, to čo je tam napísané, lebo keď sa
človek nevyzná v elektrine verí tomu, čo je tam napísané. Nezapájala elektrinu, neodtrhávala plombu,
ani neliezla na stĺp, aby sa tam zapojili káble alebo inak do elektriny nezasahovala lebo sa elektriny bojí.

Ona elektrinu nekradla, je možné, že niekto z jej rodiny pripojil elektrinu, nevie konkrétne kto.

Svedkyňa E. T. vypovedala, že je švagriná a suseda obžalovanej. Čo sa týka elektriny, tak švagriná
je napojená na nich predlžovačkou, ona (svedkyňa) platí do západoslovenských elektrární 150 euro
mesačne a švagriná jej dáva 30 euro mesačne.

Napriek týmto výpovediam je krajský súd názoru, že z vykonaného dokazovania vyplýva bez rozumných
pochybností, že to bola obžalovaná, ktorá vedome (úmyselne) neoprávnene odoberala elektrickú
energiu.Obžalovaná bývala v mieste odberu D. (to potvrdzuje nielen obvinená ale napríklad aj svedkyňa E.
T.), žila tam a odoberala aj elektrickú energiu (to potvrdzuje svedkyňa E. T., ktorá vypovedala, že

obžalovaná bola u nej napojená predlžovačkou a platila jej za to 30 euro mesačne a mala byť napojená
aj na agregát). Obžalovaná vedela, že miesto kde býva bolo odpojené od elektrickej energie, ako aj to,
že ona sama nemá uzatvorenú zmluvu s poškodenou spoločnosťou o dodávkach elektrickej energie.
Obžalovaná taktiež vedela, že potrebuje elektrickú energiu, čo sa mala snažiť riešiť cez svoju susedku
a švagrinú, prípadne aj inak (agregát). Je nepochybné, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie

v mieste jej bydliska dochádzalo (čo vyplýva z protokolu vypracovanom poškodenou spoločnosťou ako
aj z fotodokumentácie), o čom obžalovaná musela vedieť, nakoľko cez predlžovačku nie je možné
napríklad zabezpečiť vnútorné osvetlenie domu a podobne. Obžalovaná teda zjavne vedela o tom, že
„svieti“ nad rámec možností predlžovačky a že len pripojenie cez predlžovačku by nepostačovalo, t. j.,
že má elektrinu nielen od susedky, ale aj neoprávnene od elektrární. Z hľadiska subjektívnej stránky
stíhaného prečinu je tu preto nepochybne úmyselné zavinenie u obžalovanej, nakoľko musela vedieť, že

nemá zmluvu o dodávkach elektrickej energie a zároveň musela vedieť, že napojenie na predlžovačku k
susedke nestačí a preto celkom zjavne chcela aj naďalej profitovať na neoprávnenom odbere elektrickej
energie.Výrokovineobžalovanejzospáchania„krádežeelektriny“pretonevzbudzuježiadnepodstatné,
či rozumné pochybnosti.

Pokiaľ obžalovaná vo svojej výpovedi ako aj v podanom odvolaní neustále namietala, že ona nezapájala
elektrinu, neodtrhávala plombu, neliezla na stĺp zapojiť káble, tak nejde o relevantné námietky, nakoľko
takéto konanie jej obžaloba ale nekládla za vinu. Alebo povedané inak, obžalovaná nie je trestne stíhaná
za to, že by ona prerušila podnikovú zabezpečovaciu plombu na svorkovnici meracieho zariadenia, ale
za to, že vedome (úmyselne) odoberala elektrickú energiu hoci na takýto odber nemala uzatvorenú

žiadnu zmluvu s dodávateľom elektrickej energie. V tomto smere možno poukázať podporne aj na
závery nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3363/2014 zo dňa 17.05.2016, ktorý v obdobnej
veci konštatoval, že ani záver o tom, že sa nepodarilo preukázať, kto vykonal neoprávnené pripojenie
nevylučuje, že to bol práve obžalovaný, kto si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil. Tak to bolo aj
v tejto trestnej veci (ak obžalovaná neustále opakuje, že nemohla kradnúť elektrinu, nakoľko to nebola

ona, ktorá by sa neoprávnene pripojil na elektrinu, tak ide o obdobnú situáciu, v ktorej by napríklad niekto
vylomil vstupné dvere do bytu a niekto iný, vedomí si toho, že ide o cudzí byt a cudzie veci, by do neho
vošiel a odcudzil odtiaľ veci a potom sa vyhováral na to, že sa nemohol dopustiť trestného činu krádeže,
nakoľko to nebol on, kto vstupné dvere vylomil; takáto obhajoba je neprijateľná).

Pokiaľ obžalovaná v podanom odvolaní namietala, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a že v dome
bývala spolu so siedmimi osobami, ktoré sú jej rodina a že ani práčku a televízor v dome nevlastnila,
tak ani tieto námietky nie je možné označiť za relevantné. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva,žetobolapráveobžalovaná,ktorámalavtomtosmere(dodávkyelektrinydodomu)dominantné
postavenie a práve ona vystupovala ako oprávnená osoba. Svedkyňa E.. L. C. vypovedala, že práve

obžalovaná požiadala dňa 19.11.2018 o pripojenie odberného miesta do distribučnej siete a práve
obžalovanej dňa 26.11.2018 technik vysvetľoval prečo nie je možné odberné miesto pripojiť. Z protokolu
o zistení neoprávneného odberu zo dňa 02.08.2021 možno zistiť, že to bola opätovne obžalovaná, ktorá
vystupovala v mene odberateľa na odbernom mieste D. XXX a za odberateľa protokol aj podpísala.
Taktiež svedkyňa E. T. vypovedala, že obžalovaná sa do domu nasťahovala po smrti jej matky M.

J. a práve obžalovaná jej (svedkyni) má hradiť 30 euro mesačne za to, že u nich je napojená na
elektriku predlžovačkou. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že to bola práve obžalovaná,
ktorá bola oprávnenou osobou vo vzťahu k dodávateľovi elektrickej energie a ako oprávnená osoba
voči poškodenej spoločnosti aj viackrát sama vystupovala (v roku 2018 ako aj v roku 2021). V osobe
obžalovanej teda nešlo iba o osobu, ktorá by „užívala svetlo v dome“, tak ako to popisuje v odvolaní, ale

išlo osobu, ktorá je oprávnená konať voči elektrárňam a s ktorou, ak by na to boli splnené podmienky, by
elektrárne aj uzatvorili zmluvu o dodávke elektrickej energie. Pokiaľ ide o vlastníctvo k nehnuteľnosti tak
táto otázka je bez významu, pretože samotná obžalovaná vypovedala, že býva na odbernom mieste,
nasťahovala sa tam po smrti jej svokre a dedičské konanie ešte neprebehlo.

Pokiaľ obžalovaná v podanom odvolaní namietala, že v dome žilo sedem osôb, ktorí rovnako užívali
elektrinu, tak krajský súd obžalovanej pripomína tzv. obžalovaciu zásadu, z ktorej vyplýva, že súd môže
rozhodovať len o takej osobe, na ktorú bola podaná obžaloba. To, že obžalovaná osoba mohla maťprípadne spolupáchateľov, na ktorých však obžaloba podaná nebola neznamená, že voči obžalovanej
nie je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.

Krajský súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom v tom, že z vykonaných dôkazov nevyplýva kedy
presne sa začalo s neoprávneným odberom elektrickej energie na odbernom mieste D. XXX a teda
nie je možné akceptovať v tomto smere údaj z obžaloby, že sa tak stalo ihneď, ako bola poškodenou
spoločnosťou ukončená predchádzajúca zmluva o dodávke elektrickej energie dňa 05.11.2018. Práve
z tohto dôvodu musel krajský súd vypustiť zo skutkovej vete aj údaj, že neoprávnený odber mal byť

vykonávaný 1001 dní, ktorý v napadnutom rozsudku okresný súd ponechal, nakoľko presný začiatok
neoprávneného odberu nebol preukázaný s tým, že bol nepochybne preukázaný len jeho koniec
a to, že k neoprávnenému odberu na uvedenom odbernom mieste skutočne dochádzalo. V tomto
smere krajský súd poukazuje na to, že v skutkovej vete obžaloby sa odvodzuje neoprávnený odber
elektrickej energie od porušenia podnikovej zabezpečovacej plomby na meracom zariadení, pričom síce
dňa 05.11.2018 bola ukončená zmluva o dodávke elektrickej energie, avšak dňa 26.11.2018 bol na

mieste technik poškodenej spoločnosti a žiadne porušenie zabezpečovacej plomby nekonštatoval. Z
uvedeného dôvodu je preto preukázané, že k poškodeniu zabezpečovacej plomby a k neoprávnenému
odberu elektrickej energie muselo prísť až niekedy po 26.11.2018, avšak nie je zrejmé kedy presne.
Vzhľadom k uvedenému nebolo možné akceptovať ani údaj o výške spôsobenej škody, ktorý musel byť
zo skutkovej vety taktiež vypustený. Tieto skutočnosti boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku

v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Krajský súd následne sám rozhodol vo veci, pričom upravil skutok,
zo spáchania ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú.

Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, tak krajský súd dodáva, že tá bola vypočítaná za obdobie
od ukončenia zmluvy o dodávke elektriny od 06.11.2018 do zistenia neoprávneného odberu dňa

02.08.2021, t. j. za 1001 dní vo výške 2.277,20 euro (tak to vyplýva už z podaného trestného oznámenia
ako aj z výpočtu škody vyhotovenom poškodenou spoločnosťou). Ako už bolo uvedené vyššie, ak
nebolnepochybnepreukázanýzačiatokneoprávnenéhoodberuelektrickejenergievdôsledkuporušenia
podnikovej zabezpečovacej plomby na meracom zariadení, potom nie je ani možné vychádzať z toho,
že bolo nepochybne preukázané, že neoprávnený odber trval 1001 dní a že výška vypočítanej škody

je správna (skôr je nesprávna, keďže z vykonaných dôkazov vyplýva, že k porušeniu zabezpečovacej
plomby muselo dôjsť až po 26.11.2018). Vzhľadom k uvedenému musel krajský súd vypustiť z popisu
skutku aj údaj o výške spôsobenej škody a zároveň musel aj poškodenú spoločnosť odkázať s nárokom
na náhradu škody na civilný proces, keďže z doposiaľ vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť
presný počet dní, počas, ktorých bola elektrina neoprávnene odoberaná po porušení zabezpečovacej

plomby. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, tak pochybnosti vyvoláva aj skutočnosť, že výpočet
výšky spôsobenej škody vykonala poškodená spoločnosť. Odvolací súd upozorňuje, že poškodený je
stranou trestného procesu, mám záujem na výsledku trestného konania, pričom jeho záujem stojí proti
záujmu obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní by nemali pri ustaľovaní
výšky spôsobenej škody vychádzať len z podkladov, či žiadostí poškodeného, nakoľko ten je z povahy

veci zaujatý, ale mali by si zabezpečiť objektívne dôkazy; v prípade takejto špecifickej veci znalca (k
uvedenému pozri podrobnejšie nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3363/2014 zo dňa 17.05.2016).
Trestnú zodpovednosť za spáchanie žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
však možno vyvodzovať aj v prípade, ak nie je zistená presná výška spôsobenej škody, nakoľko tento
trestný čin nemá znak škody uvedený medzi znakmi základnej skutkovej podstaty.

Pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal odvolací súd primárne z toho, že obžalovaná bola uznaná
za vinnú zo spáchania prečinu, teda menej závažného trestného činu, pričom v jej osobe nejde o
recidivistku,ktorábysústavne,čiopakovanepáchalaúmyselnútrestnúčinnosť.Vzhľadomkuvedenému
je krajský súd názoru, že na nápravu obžalovanej postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody s primeranou skúšobnou dobou a to pri dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko na uloženie
takéhoto druhu trestu sú splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. K nutnosti odkázať poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody na civilný proces sa krajský
súd vyjadril vyššie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.