Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 14Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcov v 1./rade A. B., bytom

C. XX/XX, XX-XXX D., E. a v 2./ rade A. F., bytom G. XX, XX XXX G., podnikajúca na Slovensku do
04.04.2017 pod obchodným menom Marzena Zabawa - JUPITER, IČO: 45 842 663, zastúpených H. I.
F. G., advokátkou so sídlom v Žiline, Kuzmányho 18 proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 20. mája 2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Vo vzťahu k žalobcovi v I. rade žalobu z a m i e t a.

II. Vo vzťahu k žalobkyni v II. rade žalobu o d m i e t a.

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe oznámenia o určení uplatniteľnej legislatívy poľskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia ZUS, vzťahujúcej sa na žalobcu v I. rade podľa článku 13 (3) základného
nariadenia, vystavila dňa 01.10.2012 prenosný dokument PD A1 č. 12-00041838-320-010-A-1725660,
ktorý potvrdzuje uplatniteľnosť právnych predpisov Slovenskej republiky v období od 01.06.2012 do
07.08.2013. Následne poľská inštitúcia ZUS, Oddzial w Lublinie, informovala Sociálnu poisťovňu, listom
č. UBS1/UE/200000/450/690/2013/60012004700 zo dňa 09.12.2013, že žalobca v I. rade podlieha od
08.08.2013 právnym predpisom Poľskej republiky, v oblasti sociálneho zabezpečenia, podľa článku

11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán
rozhodnutím č. 1532-17/2020-SK zo dňa 23.01.2020 rozhodol tak, že žalobcovi v I. rade zaniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi žalobcu v II. Rade uplynutím 07.08.2013 podľa slovenskej legislatívy.

2.Protipredmetnémuprvostupňovémurozhodnutiupodaližalobcoviaodvolaniestotožnýminámietkami.
Mali za to, že prvostupňový správny orgán v procesnom postupe vydania napadnutého rozhodnutia

nerešpektoval koordinačné nariadenia. Citovali čl. 2 ods. 1 , čl. 11, čl. 13 ods. 3, čl. 1 ods. 3 písm. j)
nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „základné nariadenie“) a čl. 16 ods.
1, 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorýmsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Podľa názoru žalobcov prvostupňový správny orgán
nie je oprávnený vydať rozhodnutie v danej veci. Ďalej poukázali na záver uznesenia č. k. 1Vs/1/2018

Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SS. Citovali čl. 13 ods. 3 základného nariadenia
a uviedli, že prvostupňový správny orgán, konal v rozpore s týmto nariadením a zákonom, keď ako
inštitúcia dotknutého členského štátu nerozhodla o uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky, pričom
skutkový stav nebol úplne a riadne zistený.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcov v 1. a v 2 rade proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovni, pobočky Svidník zo dňa 23.01.2020 číslo:
XXXX-XX/XXXX-B. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodol, že

žalobcovi v I. rade ako zamestnancovi zamestnávateľa žalobcu v II. rade zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti uplynutím dňa
07.08.2013 podľa slovenskej legislatívy, potvrdil.

4. Žalovaný konštatoval, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa uplatňujú koordinačné

nariadenia (základné a vykonávacie nariadenie), ktoré citoval a uviedol, že ich úlohou je zabezpečiť,
aby sa na fyzické osoby nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. žiadneho
členského štátu. Žalovaný citoval čl. 11 (1), (3), čl. 13 (3) „základného nariadenia“ Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, čl. 16 (1),
(2), (3) vykonávacieho nariadenia - č. 987/2009. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce

postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale predovšetkým reálny
výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou, ešte automaticky
nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať článok 13 (3) základného nariadenia.
Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území
Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva.

Poukázal na vzájomnú spoluprácu, informovanosť o relevantných skutočnostiach príslušných inštitúcií
členských štátov v zmysle čl. 76 základného nariadenia, na určovanie uplatniteľnej legislatívy v istých
prípadoch spôsobom podľa čl. 6, 15, 16 vykonávacieho nariadenia. Týmto spôsobom bola Sociálnej
poisťovni doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, že dočasne určila, že
žalobca v I. rade od 01.06.2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia SR. Sociálna

poisťovňa nedisponovala rozpornými informáciami, preto súhlasila s uplatniteľnou legislatívou a dňa
01.10.2012 vydala formulár PD A1 na obdobie od 01.06.2012 do 07.08.2013. Skončením platnosti
formuláru zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia SR, preto bolo
vydané rozhodnutie o zániku poistného. Zo strany ZUS Oddzial w Lublinie bolo žalovanému doručené
oznámenie zo dňa 09.12.2013, že podľa čl. 16(2) vykonávacieho nariadenia žalobca v I. rade od

08.08.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, zároveň zrušila dočasné
určenie slovenskej legislatívy. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa toto určenie nenamietala,
stalo sa definitívnym. Z tohto dôvodu bol žalobca v I. rade prihlásený do systému slovenského
sociálneho poistenia nesprávne, preto vzhľadom na definitívne určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy
bolopotrebnéodstrániťdôsledkynesprávnejregistrácievregistripoistencov,atakprvostupňovýsprávny

orgán vydal rozhodnutie, pričom námietky v odvolaniach nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie
tohto rozhodnutia. V zmysle článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a
doplnkov je na určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia
v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca v I. rade má bydlisko v Poľskej republike, príslušnou inštitúciou na určenie

uplatniteľnej legislatívy je poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcov

5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 05. augusta 2020, sa žalobcovia
domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.mája 2022. V správnej
žalobe uviedli, že žalovanému bolo doručené zo strany ZUS Oddzial w Lublinie oznámenie zo dňa
09.12.2013, v ktorom ZUS uvádza, že stanovisko o určenej uplatniteľnej poľskej legislatíve vychádzaz toho, že žalovaný bez ďalšieho tvrdí, že žalobca v II. rade je schránková firma a k reálnemu výkonu
činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza, a že od 08.08.2013 má podliehať
žalobca v I. rade poľskej legislatíve. Žalovaný vychádzal z kontroly uskutočnenej u žalobcu v II. rade za

obdobie od 01.10.2012 do 14.03.2013; počas tejto kontroly neboli zistené žiadne nedostatky, ani žeby
konkrétne žalobca v I. rade nevykonával prácu.

6. Argumentovali, že žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov
žalobcu v I. rade v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského

štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým,
že prekročili svoju právomoc danú mu zákonom o sociálnom poistení, že v procesnom postupe
vydania rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotila skutkový stav, že na nesprávne zistený skutkový stav
aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis.
Citovali čl. 2 ods. 1, čl. 1 ods. 3, čl. 11, 13 základného nariadenia, čl. 16 (1), (2), (4) vykonávacieho
nariadenia. Pokračovali, že otázka, či ďalší účastník konania ako zamestnanec žalobcu spĺňa

predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v
odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods.
2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu
bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci, nie je

sporné, žeby mal zamestnanec bydlisko v Poľsku. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho
poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. S ohľadom na uvedené
a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietali prvostupňový a druhostupňový
správny orgán vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí (zániku) povinného poistenia žalobcu v I. rade
ako zamestnanca žalobcu v II. rade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení.

7. V ďalšej časti žalobcovia poukázali na nesprávnosť postupu a absenciu určenia uplatniteľnej
legislatívy, pričom nesprávnosť odôvodňovali poukazom na príslušné ustanovenia rozhodnutia č. A1
zo dňa 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení

postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov.

8. Uzavreli, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho
základné pravidlá a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej), resp. jej
zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania

dokumentov zrkadlom dikcie žalovaného, ktorému zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani
nepriznáva.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

9. K uzneseniu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. k. 1Vs/1/2018, na ktoré
žalobcovia poukázali, konkrétne v súvislosti s námietkou nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne
na vydanie napadnutého rozhodnutia argumentoval, že v prejednávanom prípade Sociálna poisťovňa
nerozhodla o určení uplatniteľnej legislatívy, ale prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o zániku

sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik/zánik
poistnéhovzťahuvprávnomzmysletotižmôželenorgán,ktorýjevmiestevykonávaniapráceoprávnený
určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. v predmetnom prípade Sociálna poisťovňa. Navyše, prijaté závery
Najvyššieho súdu SR týkajúce sa určenia uplatniteľnej legislatívy vzájomnou dohodou medzi Sociálnou
poisťovňou a ZUS podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia nemožno na daný prípad aplikovať,

keďže k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo postupom podľa článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3)
vykonávacieho nariadenia.

10. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“), je povinná kontrolovať správnosť údajov v

tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa
povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym. Do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „register
poistencov“) bol žalobca v I. rade prihlásený na obdobie od 1. júna 2012 do 30. apríla 2016. Vzhľadomna definitívne určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy, čím bolo nepochybné, že od 08. 08. 2013 podlieha
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, bolo potrebné odstrániť následky
nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov, Pobočka Sociálnej poisťovne preto za účelom

zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym vydala, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o
sociálnompoistení,rozhodnutieozánikupovinnéhosociálnehopoisteniazamestnancapodľaslovenskej
legislatívy. Následne jediný procesný postup, ktorý mohla Sociálna poisťovňa, ústredie využiť, bolo v
rámciodvolaciehokonaniarozhodnutiepobočkypotvrdiť.Prípadnéadministratívne,resp.súdnekonania
prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov,

ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože
koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Sociálna poisťovňa nie
je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, príp. súdnych konaní vedených
v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení
príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená
právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu.

11. V závere vyjadrenia žalovaný zhrnul, že žalobca v II. rade v žalobe nepreukázal, akým spôsobom
napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho subjektívnych práv, má za to, že nie je aktívne vecne
legitimovanou osobou na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9,

zo dňa 2. júna 2011 a na rozhodnutia krajských súdov. Navrhol žalobu zamietnuť. Nežiadal vo veci
nariadiť pojednávanie.

V.
Konanie pred súdom

12. Krajský súd v Prešove v konaní pôvodne zapísanom pod sp. zn. 4Sa/24/2020, rozsudkom z 25. mája
2022, č. k. 4Sa/24/2020-38, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vo vzťahu k žalobcovi I. rade zrušil správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. mája 2020, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, Vo vzťahu k žalobcovi

v II. rade správnu žalobu odmietol. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o
ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/117/2022 zo dňa
29.03.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/24/2020-38 zo dňa 25. mája 2022
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že správne bol žalovaným určený deň zániku

poistenia na deň 7. augusta 2013, pretože žalovaný vychádzal z určenia uplatniteľnej legislatívy, ako
vyplývalo z oznámenia ZUS (táto skutočnosť je ostatne súladná aj so závermi krajského súdu). Zároveň
uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami
určené, že žalobca v I. rade podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie o zániku
povinných poistení podľa slovenskej legislatívy sa týkalo obdobia, kedy podliehal právnym predpisom

Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred dátumom 8. augusta 2013, ktorý deň bol prvým dňom určenia
poľskej legislatívy. Podľa názoru kasačného súdu bol preto žalovaný oprávnený vydať napadnuté
rozhodnutie.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. o správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujúv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Kasačná sťažnosť bola podaná žalovaným vo vzťahu k žalobcovi v I. rade, avšak v zmysle

rozhodnutia rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 14Sas 2/2023 zo dňa 29.03.2023, tento zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sa/24/2020- 38 zo dňa 25.mája 2022 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Predmetom kasačného konania ako vyplýva aj z bodu 13 predmetného rozsudku tak bol
rozsudok krajského súdu aj vo vzťahu k žalobcovi v I. rade ako aj k žalobcovi v II. rade. Z uvedeného
dôvodu v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu, správny súd opätovne podľa § 177 a nasl.

zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), konajúc o správnej
žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý im predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žalobu žalobcu v II. rade je potrebné odmietnuť a vo

vzťahu k žalobcovi v I. rade je žaloba nedôvodná.

19. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v
zmysle§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci
nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v

súlade s §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 29.09.2023 bolo
zverejnené na úradnej tabuli dňa 21.09.2023.

20.Predmetompreskúmaniabolorozhodnutiežalovaného,ktorýmpotvrdila rozhodnutiepobočkyotom,
že osobe A. B. od istého dňa zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie,

povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Z výroku a obsahu napadnutého
rozhodnutia žalovaného tak ako bolo uvedené vyššie vyplýva, že rozhodnutie sa vzťahuje výhradne na
práva a právom chránené záujmy osoby zamestnanca, keďže enunciát rozhodnutia pojednáva výlučne
o poistnom vzťahu tejto osoby.

21. Uvedená skutočnosť mala rozhodujúci význam pre rozhodnutie správneho súdu vzhľadom na to, že
správne súdnictvo zabezpečuje ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb s dôrazom na to, že aktívnu procesnú legitimáciu priznáva len takým osobám, ktorých subjektívne
práva a právom chránené záujmy boli napádaným rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté, pričom
tieto okolnosti vyplývajú z hmotnoprávneho predpisu.

22. Práve ustanovenie § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP upravuje, že žalobcom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch. Správnou žalobou sa takýto žalobca môže domáhať ochrany svojich

subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
teda výlučne za podmienky, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, čo znamená, že ten kto
o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne.

23. V tejto veci podal správnu žalobu aj žalobca v II. rade, ktorý však nie je osobou, o ktorej poistnom

vzťahu bolo napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy rozhodnuté, bol iba jej zamestnávateľom.
Už z tejto skutočnosti je evidentné, že explicitne jeho práva a právom chránené záujmy napadnutým
rozhodnutím žalovanej neboli porušené, resp. priamo dotknuté. Navyše v obsahu žaloby nebolo možné
nájsť také žalobné argumenty, ktoré by smerovali a poukazovali na porušenie jeho subjektívnychpráv také tvrdenie, ktoré by špecifikovalo zásah do subjektívnej sféry žalobcu v II. rade. Prijatie len
všeobecnéhoanepodloženéhotvrdeniaozásahudosubjektívnychprávakoopodstatnenéhožalobného
argumentu by znamenalo, že žalobcom môže byť ktokoľvek. To však Správny súdny poriadok vylučuje.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zjavné, že nemohlo byť zasiahnuté do právnej sféry
žalobcu v II. rade. Obsahom žaloby žalobca v II. rade namietal porušenie iných ako svojich subjektívnych
práv, a to porušenie práv zamestnanca.

25. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na novšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp.zn. 6Ssk/27/2022 z 29. marca 2023, body 20 až 23 kde okrem iného Najvyšší správny súd
SR uviedol: Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom
chránených záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby
fyzickou/právnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP
nevyhnutné, aby žalobca v II. rade v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne tvrdenie o tom,

že bol nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo právom
chránených záujmoch. Z podanej správnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu
v II. rade ako zamestnávateľa. Žalobca (v správnej žalobe bez rozlíšenia, či ide o žalobcu v I. rade alebo
žalobcu v II. rade síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným
postupom a rozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do jeho práv a

právom chránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany svojich subjektívnych práv,
ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.

26. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

27. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

28. Vyššie odôvodnený nedostatok procesnej podmienky - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu v
II. rade spočívajúcej v absencii porušenia jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov
napadnutým rozhodnutím sú dôvodom na odmietnutie žaloby, preto správny súd na základe vyššie
uvedených skutočností podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu žalobcu v II. rade odmietol.

29. V súvislosti so žalobou žalobcu v I. rade správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil,
že žalobca v II. rade bol ako zamestnávateľ registrovaný od 01.10.2010 do 31.03.2017. Žalobca v I.
rade bol ako zamestnanec žalobcu v II. rade registrovaný od 01.06.2012 do 30.04.2016 a bol vydaný
formulár A1 PD na obdobie od 01.06.2012 do 07.08.2013.

30. Zo spisu žalovaného ďalej vyplýva, že opatrením (oznámením) zo dňa 09.12.2013 doručeným aj
žalovanému zo strany ZUS Oddzial w Lublinie, bolo určené, že A. B. podlieha od 08.08.2013 poľskej
legislatíve podľa čl. 11 ods. 3 a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 vzhľadom
na zistenia vykonané Sociálnou poisťovňou na území Slovenskej republiky, a to po predchádzajúcom
dočasnom určení slovenskej legislatívy od 01.06.2012 podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia.

31. Následne Sociálna poisťovňa pobočka Svidník vydala prvostupňové rozhodnutie č. 1532-17/2020-
SK dňa 23.01.2020 o zániku poistenia zamestnanca - žalobcu v I. rade uplynutím dňa 07.08.2013
podľa slovenskej legislatívy. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie zamestnanec aj zamestnávateľ.
O týchto odvolaniach rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.

32. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“) "bydlisko" znamená
miesto, kde osoba zvyčajne býva.

33. Podľa čl. 1 písm. p) Základného nariadenia, na účely tohto nariadenia “inštitúcia" znamená v
súvislosti s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých
alebo niektorých právnych predpisov34. Podľa čl. 2 ods. 1 Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov
členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a
podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich

rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

35. Podľa čl. 11 ods. 1 Základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

36. Podľa čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

37. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009,
ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje
o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

38. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

39. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie
určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna

dotknutáinštitúcianeinformovalainštitúciuurčenúpríslušnýmúradomčlenskéhoštátubydliskadokonca
tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

40. Podľa § 120 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa pri výkone

sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,
styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie. Sociálna
poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného predpisu na elektronickú výmenu údajov

medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia
podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí

rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
33. Slovenská republika vstupom do Európskej únie, ako nový členský štát Európskej únie, Zmluvou o
pristúpeníprenieslasvojeprávomocinaEurópskuúniuvurčenejmiereasvojímvstupomdoEurópskeho
spoločenstva sa zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a
Európskej únie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty

Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú Základné nariadenie a Vykonávacie nariadenie.
Európsky parlament a Rada prijali Základné nariadenie so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho
spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele,
uvedené v preambule zmluvy.

42. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
6Ssk/117/2022 zo dňa 29. marca 2023, ktorého právnym názorom je viazaný ako aj ďalšie obdobné
rozhodnutia v predmetnej veci (napríklad sp. zn. 6Ssk/27/2022 z 29. marca 2023), na ktorých
odôvodnenie aj následne odkazuje.43. Základné nariadenie v II. hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných
na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch.

V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo
zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
V čl. 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanovil, že s výhradou článkov
12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba

v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva
činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských
štátoch, určí sa príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej
v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak

vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s odsekom 1 čl. 13.

44. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca v I. rade má bydlisko na území Poľskej republiky,
preto na určovanie uplatniteľnej legislatívy je v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušný

poľský ZUS. Ten oznámením zo dňa 9. decembra 2013 adresovaným žalobcovi v I. rade a doručovaným
žalovanému, žalobcovi v I. rade oznámil, že od 8. augusta 2013 podlieha poľským právnym predpisom
podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) Základného nariadenia. Uvedené žalovaný nenamietal a tým sa určenie
uplatniteľnej poľskej legislatívy v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym.

45. Čo sa týka samotného určenia dňa zániku poistenia, správne bol žalovaným určený na deň 8.
augusta 2013, pretože žalovaný vychádzal z určenia uplatniteľnej legislatívy, ako vyplývalo z oznámenia
ZUS. V čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami určené,
že žalobca v I. rade podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, avšak rozhodnutie o zániku
povinných poistení podľa slovenskej legislatívy sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym

predpisom Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred dátumom 8. augusta 2013, ktorý deň bol prvým dňom
určenia poľskej legislatívy.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, po prieskume rozhodnutia
žalovaného napadnutého žalobou, správny súd dospel k záveru, že žalovaný v čase vydania

napadnutého rozhodnutia o tom, že žalobcovi v I. rade zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej
legislatívy, mal právomoc rozhodovať o sociálnom poistení žalobcu v I. rade, keďže z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že toto rozhodnutie sa týkalo obdobia, kedy žalobca v I. rade podliehal
právnym predpisom Slovenskej republiky, t.j. obdobia pred 8. augustom 2012 od kedy už bola následne
určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky.

47. Na základe uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu žalobcu v I. rade ako
nedôvodnú zamietol.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP, tak že účastníkom nepriznal právo

na náhradu trov konania, keďže žalobcovia nemali vo veci úspech celkom ani sčasti a žalovanému
voči žalobcom nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od nich spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

49. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

50. Podľa § 467 ods. 1 SSP, ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na
kasačné konanie.

51. Rovnako rozhodol správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania, keďže žalobcovia
nemali vo veci úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcom nevznikli žiadne preukázateľné
trovy kasačného konania, ktoré by bolo možné od nich spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2).