Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114207300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4114207300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu : L. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom Za N. 4,
M., zastúpenom : ADVOKÁT JUDr. Peter Timko, spol. s.r.o., so sídlom Pri parku 8, Maňa (Štefánikova
trieda 6, Nitra), IČO : 50 528 874, proti žalovaným: 1.) F. F. ( P.), nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/
A, I. pri M. 2.) F. F. (mladší), nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 1, I. pri M., 3.) D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. 6, M., 4.) L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 260, všetci žalovaní zastúpení : Petruška &
partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO : 47 254 882, v konaní o zaplatenie sumy 6 404 eur s
príslušenstvom, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. marca 2023 pod

č. k. 16C/13/2021-456 takto

r o z h o d o l :

I: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. a v II. výroku p o t v r d z u j e.

II: V III. výroku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.

III: Žalovaným v 1. až v 4. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1.) až 4.) rade sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ako
aj odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Žalobcovi sa proti žalovaným v 1.) až 4.) rade priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému v 1.) rade zaplatenia sumy 1200 eur s príslušenstvom,
proti žalovanému v 2.) rade sumy 1880 eur s príslušenstvom, proti žalovanému v 3.) rade sumy 950
eur s príslušenstvom, proti žalovanému v 4.) rade sumy 950 eur s príslušenstvom, proti žalovanému v
5.) rade sumy 1424 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že žalobca poskytol žalovanému v 1.rade
peňažné plnenie v celkovej sume 1 200 eur v období medzi 07.04. - 15.04.2012 hotovostný vklad v
sume 400 eur, dňa 18.4.2012 v sume 400 eur, dňa 23.04.2012 bezhotovostný prevod v sume 400 eur.

Žalovanému v 2. rade poskytol peňažné plnenie v celkovej sumy 1 880 eur vo forme hotovostných
vkladov na bankový účet dňa 9.3.2012 v sume 100 eur, dňa 12.3.2012 v sume 700 eur, dňa 12.4.2012
v sume 100 eur, dňa 18.4.2012 v sume 780 eur, dňa 21.04.2012 v sume 200 eur Žalobca poskytol
žalovanému v 3.rade peňažné plnenie v celkovej sume 950 eur vo forme hotovostných vkladov nabankový účet dňa 05.04.2012 v sume 400 eur v období medzi 07.04. - 15.04.2012 hotovostný vklad v
sume 550 eur. Žalovanému v 4.rade poskytol peňažné plnenie v celkovej sume 950 eur. Žalovanému
v 5. rade poskytol peňažné plnenie v celkovej sume 1424 eur, dňa 07.05.2012 v sume 600 eur dňa

24.07.2012 v sume 824 eur. Peňažné plnenia opísané v bodoch 1. až 5. žaloby boli poskytnuté titulom
pôžičky, ktorá bola vo všetkých prípadoch bezúročná.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že z účtu žalobcu v ČSOB č.XXXXXXXXX/XXXX na účet F. F.
bola poukázaná sumu 400 eur dňa 23.4.2012. Z bankových vkladových potvrdení vyplýva, že žalobca

na účet F. F. (žalovaného v 2.) rade) vložil sumu 100 eur dňa 9.3.2012 a dňa 12.3. sumu 700 eur, dňa
12.4. sumu 100 eur, dňa 18.4. sumu 780 eur, dňa 21.4. sumu 200 eur. Na ďalší účet (žalovaného v
4.) rade) vložil sumu 824 eur dňa 24.7.2012. Z výpisu účtu v ČSOB žalovaného v 3/rade vyplýva, že
žalobca mu vložil na účet dňa 5.4.2012 sumu 400 eur a dňa 18.4.2012 sumu 600 eur.Z účtu žalobcu
v ČSOB č. XXXXXXXXX/XXXX zistil, že v apríli XXXX mu bola zo strany firmy V. K. s.r.o. poukázaná
suma 5 375 eur a v mesiaci máj 2012 suma 4 736 eur.Z výpisu pohybov na účte spoločnosti V. K. s.r.o

v roku XXXX vyplýva, že žalobca vybral od februára 2012 do novembra 2012 z účtu spol. V. Cargo s.r.o
sumu 17 110 eur a vložil sumu 4780eur.

1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 657 OZ, § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie pôžičiek so žalovanými. Medzi stranami nebolo

spornéposkytnutiefinančnýchprostriedkov aichvýškažalovaným.Spornýzostaldôvodichposkytnutia.
Žalovaní vypočutí v konaní zhodne uviedli, že od žalobcu nežiadali o poskytnutie pôžičky, neboli im
poskytnuté pôžičky, peniaze im boli poskytované postupne prostredníctvom prevodu na účet alebo
v hotovosti. Okrem žalovanej v 4. rade všetci pracovali ako vodiči spoločnosti V. K., s.r.o. .Peniaze
im bolo poskytnuté na tankovanie pohonných hmôt a úhrady mýta. Po zohľadnení výpovedí strán

sporu a svedkov dospel k záveru neunesenia dôkazného bremena žalobcu o vzniku záväzkového
právneho vzťahu-pôžičky.. Nepreukázal, kedy, kde , s akou lehotou splatnosti mali byť uzavreté zmluvy
o pôžičke. Uviedol, že ani po doplnení výpovede svedka I. W. nebolo nič relevantné zistené, nevedel sa
vyjadriť k jednotlivým pôžičkám, informácie mal sprostredkované od žalobcu. Ďalej citoval z výpovede
svedkyne V. U., U. S., L. F. korešpondujúce s výpoveďami žalovaných.Osobitne k svedkovi U. S.

ako jedinému konateľovi spoločnosti V. K., s.r.o., poznamenal, že mal pozitívnu vedomosť o tom, že
žalobca poskytoval peniaze na cesty za účelom úhrady PHM, respektíve kúpy mýta, pracoval ako
dispečer od roku 2012, mal dispozičné oprávnenie s účtom spol. V. K., s.r.o. F., že v prípade, že nebolo
dosť finančných prostriedkov na účte spoločnosti, zaslal žalobca peniaze žalovaným zo svojho účtu a
potom si ich stiahol z firemného účtu. Nič to však nemení na tom, že žalobca neuniesol v tejto časti

dôkazné bremeno, pretože v spore o vrátenie požičanej sumy mal bremeno tvrdenia, že so žalovanými
dlžníkmi uzavrel zmluvy o pôžičkách, že im poskytol finančné prostriedky a že žalovaní dlh riadne a
včas nezaplatili.

1.4. K námietke, že žalovaní dostávali peňažné prostriedky na pohonné hmoty a mýto na svoj osobný

účet a nie na živnostenský účet uviedol, že takáto skutočnosť bola dostatočným spôsobom vysvetlená zo
strany žalovaného v 2.), 3.), 4.) rade, svedkom U. S., ktorí uviedli, že peňažné prostriedky boli posielané
na ich účet a až následne dostali firemné karty, ktoré dostali až od augusta 2012. Pokiaľ vodičom v
čase poskytovania finančných prostriedkov zo strany žalobcu boli peniaze zasielané z titulu potreby
úhrady mýta a pohonných hmôt (čo bolo v čase od apríla do júla 2012) nemali firemné karty, bolo

logické, že im peniaze zasielal žalobca na ich osobný účet. Pokiaľ nemali firemné karty, je prirodzené, že
peňažné prostriedky na pohonné hmoty, na mýto museli dostávať iným spôsobom a to buď v hotovosti
alebo na svoj účet. Účtovníčka svedkyňa V. U. potvrdila, že žalobca im posielal peňažné prostriedky
na PHM a mýto, preto nie možné tvrdiť, že išlo o pôžičkové vzťahy medzi žalobcom a žalovanými. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca neposkytol žalovaným žiadne pôžičky, hoci preukázal

presun peňažných prostriedkov na účty žalovaných. Absentovala tu dohoda o prenechaní veci - peňazí
a povinnosti dlžníka ich vrátiť. Žalované sumy žalobca poukazoval zo svojho účtu a nie z účtu spol. V. K.
s.r.o. . Z dokazovania však vyplynulo, že disponoval s účtom V. K. s.r.o., preto si tieto peniaze kedykoľvek
mohol previesť späť na svoj účet, o čom bola podľa svedka Žifčáka dohoda. Bolo preukázané, že na
účet žalobcu v ČSOB mu v apríli 2012 bola zo strany firmy V. K. s.r.o. poukázaná suma 5 375 eur a v

mesiaci máj 2012 suma 4 736 eur.

1.5. K návrhu právneho zástupcu žalobcu, že súd môže priznať nárok na titulom bezdôvodného
obohatenia, pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno v časti poskytnutia peňažných prostriedkovtitulom zmluvy o pôžičke uviedol, že takáto možnosť ani neexistuje. Súd pozná právo, teda vie
zistený skutkový stav subsumovať pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je
v uvedenom prípade Občiansky zákonník. Je viazaný žalobným petitom. Musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobe. Nie je porušením viazanosti súdu petitom,
ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou
súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.
Strana sporu je však povinná návrhom skutkovo vymedziť uplatnený nárok, teda opísať skutkový dej, z

ktorého uplatnený nárok vyvodzuje. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie
pod určitú právnu normu je práve úlohou súdu (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/95/2019
zo dňa 11.12. 2019.Nie je možné, aby žalobca vymedzil žalobný petit skutkovými tvrdeniami o poskytnutí
peňažných prostriedkov žalovaným titulom ústnych zmlúv o pôžičkách a v prípade, že nebude vedieť
uniesť dôkazné bremeno, zvolí zmenu skutkového vymedzenia petitu tvrdením, že žalovaní musia
vrátiť bezdôvodné obohatenie, pretože obdržali peňažné prostriedky. Takéto tvrdenie je zjavne účelové,

pretože žalobca si musel byť vedomý neunesenia dôkazného bremena, preto zvolil alternatívnu rétoriku
ohľadne možnosti priznania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Nemohol priznať plnenie z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania, pretože by tým nerešpektoval žalobcom vymedzený
predmet konania. Nemenne poukázal na svoju argumentáciu vo svojom predošlom rozhodnutí, že
bezdôvodné obohatenie by mohlo vzniknúť len na strane U. S. ako konateľa spoločnosti, v prípade,

žeby sa so žalobcom finančne nevysporiadal ohľadne finančných prostriedkov, ktoré žalobca použil v
prospech jeho spoločnosti, respektíve na výdavky spoločnosti V. K. s.r.o..

1.6. Zamietol návrh na vykonanie dokazovania predložením účtovníctva spoločnosti V. K. s.r.o, pretože
dôkaz nie je možné vykonať, povinný subjekt svedok U.I. týmto nedisponuje, nie je povinný účtovníctvo

archivovať (archivačná doba bola 5 rokov, toho času 10 rokov, ktorá už uplynula, pretože sa jednalo
o účtovníctvo z roku 2012). Použil všetky možné procesné nástroje, aby splnil právne záväzný pokyn
dovolacieho súdu, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne uložil predmetnej spoločnosti
viackrát poriadkovú pokutu, pretože nesplnila povinnosť uloženú súdom - predložiť účtovníctvo,
predvolal svedka U. S. na informatívny výsluch, uložil mu poriadkovú pokutu, pretože na prvom

výsluchu svoju neúčasť neospravedlnil, ani sa výsluchu nezúčastnil. Nariadil predvedenie menovaného,
ktorého následne vypočul v pozícií svedka (na podanie vysvetlenia ohľadne účtovníctva), nezistil však,
žeby účtovníctvom disponoval. Ďalej zisťoval od Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, či sa účtovníctvo
nenachádza vo viacerých vyšetrovacích spisoch, pričom väčšina z nich už bola skartovaná, avšak v
spise ktorý skartovaný nie je, sa účtovníctvo nenachádzalo. Napriek zjavnej nemožnosti vykonania

dôkazu, žalobca zotrval na tom, aby súd tento dôkaz vykonal, pričom však z vyššie uvádzaných dôvodov
toto nebolo ani reálne možné.

1.7. K argumentácií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v uznesení, sp. zn. 4Cdo/7/2021 zo dňa
25.02.2021, ktorá bola vyjadrená v bode 11 poznamenal , že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že titul ponechania si finančných prostriedkov žalovanými je celkom pragmatický, a to ponechanie si
finančných prostriedkov na úhradu mýta a pohonných hmôt. Žalobca neuniesol v tomto spore dôkazné
bremeno preukázania vzniku záväzkového vzťahu titulom zmluvy o pôžičke (konsenzuálna dohoda o
prenechaní peňažných prostriedkov), a v súlade s argumentáciou v bodoch 42. až 44. tohto rozsudku
ani nebolo možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení zo strany žalovaných. Primárne je potrebné

konštatovať nepochybnú skutočnosť, že pokiaľ žalobca svoj žalobný nárok skutkovo vymedzil ako
ponechanie si peňažných prostriedkov žalovanými titulom pôžičiek, ale chcel priznať plnenie titulom
bezdôvodného obohatenia, mal podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanými, a
nie žalobu o vrátenie poskytnutých pôžičiek. Je povinnosťou súdu rešpektovať žalobcom vymedzený
predmet konania.

1.8. O trovách konania rozhodol § 255 ods. 1 CSP , § 453 ods. 3 CSP. v súlade s pokynom dovolacieho
súdu. Keďže žalovaní v 1.) až 4.) rade boli v konaní plne úspešní, žalobca nedosiahol žiaden materiálne
merateľný úspech, priznal žalovaným v 1.) až 4.) rade proti žalobcovi nárok náhradu trov konania
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zároveň v zmysle § 453 ods. 3 CSP

rozhodol separátne aj o trovách dovolacieho konania, v ktorom bol úspešný žalobca, pretože na
základe ním podaného dovolania, prišlo k zrušeniu pôvodných rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj
odvolacieho súdu, bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, zatiaľ čo žalovaní v 1.) až 4.) rade
neboli úspešní. Preto žalobcovi proti žalovaným v 1.) až 4.)2.1. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. b),d),

e), f), h) CSP. Uviedol, že bolo nesporne preukázané, že peňažné sumy sa presunuli z majetkovej
sféry žalobcu do majetkovej sféry žalovaných. Boli to jeho osobné peniaze a niet dôkazu, že sa jednalo
o peniaze spoločnosti V. K. s.r.o.. Pre právne posúdenie je irelevantné, či mal dispozičné právo k
bankovému účtu firmy a kedy a koľko odtiaľ dostal peňazí. Predmetom konania nie je skúmanie vzťahu
medzi ním a spoločnosťou. Sporný zostal medzi stranami titul poskytovania peňazí. Svedok I. W.

potvrdil, že šoféri dostávali finančnú hotovosť pred cestou, preto im nemal dôvod súkromne prispievať
na pohonné hmoty a mýtne poplatky. Firma nevyplácala načas odmenu šoférom, boli v privátnej núdzi a
to bol reálny dôvod na prijatie finančnej výpomoci od neho. Šoféri neboli v pracovnom pomere vo firme
V. K. s.r.o. , ale živnostníci. Peniaze im neposielal na ich živnostenské účty , ale na súkromné. Mali
tankovacie karty. Ďalej uviedol, že U. S. je nevierohodný, má k nemu antagonistický postoj. Svedkyňa
V. U. potvrdila, že nikdy sa šoférske výdavky nefinancovali z nikoho súkromných peňazí , bolo hradené

z peňazí spoločnosti.

2.2. Ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 22.03.2023 sa priklonil k eventualite bezdôvodného
obohatenia požadovaného nároku. Skutkový stav opísal jednoznačne presunom peňazí z jeho
majetkovej sféry do majetkovej sféry žalovaných. Právna kvalifikácia skutkového deja je vecou súdu, nie

je obligatórnou náležitosťou žaloby. Pre prípad, že by odvolací súd konštatoval záver o nepreukázaní
ústnych pôžičkových zmlúv, namietal nesprávny, nespravodlivý a drakonicky prísny postup súdu k
prednesenému eventuálnemu právnemu titulu bezdôvodného obohatenia. Súd nielenže mohol, ale
výslovne mal podradiť žalované sumy pod povinnosťou vydania bezdôvodného obohatenia. Na
bezdôvodné obohatenie nie je potrebné, aby žalujúca strana preukazovala právny titul, pretože k

bezdôvodnému obohateniu sa z povahy veci viaže práve absencia titulu. Nemôže sa dokazovať
negatívne vymedzená okolnosť. To znamená, že ak chce žalovaná strana poprieť svoje bezdôvodné
obohatenie, musí byť dôkazne aktívna ohľadom preukázania, že existoval právny titul, aby prijaté
plnenia nechala vo svojej majetkovej sfére. Žiadny dôkaz žalovaná strana neoznačila a nepredložila.
Absentujúce účtovníctvo je na ťarchu žalovaných, v ich záujme bolo preukázať pravdivosť ich obrany.

Nedodanie účtovníctva nie je v jeho neprospech, ale v neprospech žalovaných. Napadnutý rozsudok
žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe, priznať plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaní podali odvolanie proti III. výroku rozsudku podľa § 365 ods.1 písm. h). CSP namietajúc
neprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasili s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi

v dovolacom konaní, pretože dovolací súd zrušil rozsudok krajského a okresného súdu. Žalobca bol
úspešný až v ústavnej sťažnosti na základe nálezu ÚS SR IV. ÚS 443/2020, na základe ktorého prišlo k
zrušeniu uznesenieNSSR4Cdo/153/2018.Vústavnomkonanímubolapriznanánáhradatrovkonania.
Preto mu nemôže byť priznaná náhrada trov konania za dovolacie konanie za jeho úspech v dovolacom
konaní, pretože v dovolacom konaní nebol úspešný, úspech mal až v konaní pred ústavným súdom,

ktorý mu trovy konania priznal. Uznesenie dovolacieho súdu bolo zrušené ústavným súdom.

4.1. Žalovaní podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a II.
považovali za vecne správny a zákonný. Uviedli, že žalobca uvádzal dôvody odvolania všetky dôvody,
ktoré určuje CSP. Uvedené je urobené len pro forma, pretože z odvolania vôbec nie je zrejmé, ktoré

dôvody akými skutočnosťami dôvodí. Je zrejmé, že žalobca je nespokojný s rozsudkom, nevie sa
stotožniť s akoukoľvek právnou argumentáciou, ktorá je v jeho neprospech a preto napáda rozsudok vo
všetkých oblastiach, bez bližšej právnej relevantnej argumentácie.

4.2. K námietke, že súd prvej inštancie vykonal len dôkaz výsluchom svedka I. W." a dôkaz „obstaranie

kompletného účtovníctva spoločnosti V. K. s.r.o. za rok XXXX“ nevykonal, poukázali na skutočnosť , že
v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov /(ďalej len ako „Zákon
o účtovníctve“) platnom do 1.1.2018 bola účtovná jednotka povinná uchovávať účtovné doklady len
v lehote 5 rokov. Novelou tohto zákona, účinnou po 1.1.2018 vo svojich prechodných ustanoveniach,
konkrétne v § 39p ods. 1 Zákona o účtovníctve upravila uchovávanie dokladov, ktorých 5 ročná lehota

by uplynula až po 1.1.2018 spôsobom, že „Ustanovenie § 35 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od
1. januára 2018 sa použijú aj na uchovávanie účtovných záznamov, pri ktorých ich doba uchovávania
začala plynúť pred 1. januárom 2018 a neuplynula do 31.decembra 2017”. Účtovné doklady za rok 2012
bolo potrebné uchovávať do konca roka 2017.Na základe uvedeného je zrejmé, že spoločnosť V. K. s.r.o.v zmysle zákona o účtovníctve mala povinnosť uchovávať predmetné účtovníctvo len do konca roku
2017. Preto dôvody, prečo v roku 2022, resp. 2023 nedisponuje týmto účtovníctvom boli relevantným
a ,právne akceptovateľným spôsobom vysvetlené.

4.3. Nesúhlasili s argumentáciou žalobcu ,že súd napokon rezignoval na získanie tohto dôkazu. Súd
prvej inštancie vykonal všetky možné úkony, aby zistil, či dané účtovníctvo ešte existuje. Uvedené spravil
jednak výsluchom svedka S., ktorý uviedol, že už ním nedisponuje a aj vysvetlil prečo, a tak isto súd
dopytoval policajný zbor, či účtovníctvo nie je súčasťou vyšetrovacích spisov, resp. spisov v archíve.

Z dôvodu objektívnosti, ak považoval žalobca postup súdu za nesprávny, resp. vyhodnotil správanie
súdu, ako rezignované, mal uviesť, čo by podľa neho mal súd spraviť na zabezpečenie tohto dôkazu.
Nemal žiadny iný návrh.

4.4. Názor žalobcu, že účtovníctvo spoločnosti V. K. s.r.o. bol kľúčový dôkaz považovali za jeho snahu
zvrátiť argumentáciu vo svoj prospech, avšak ignorovaním podstatných relevantných skutočností. Tento

dôkaz (napriek tomu, že bol zo strany súdov vyššej inštancie nariadený, nebol schopný do konania
priniesť nič nového, pretože
- žalobca poslal finančné prostriedky na účty žalovaných - t.j. táto operácia sa nemá ako premietnuť
do účtovníctva firmy,
- žalovaní si uvedené peniaze zo svojho účtu vybrali a v hotovosti s nimi platili za PHM. t.j. je zrejmé, že

pokladničný doklad za nákup PHM následne dali do účtovníctva firmy. Kedže išlo o hotovostnú platbu, v
účtovníctve by bolo vidieť iba pokladničný doklad - na nákladovom účte a následne z dôvodu podvojnosti
účtovníctva na druhej strane by musela byť zúčtovaná platba v hotovosti. Čiže v účtovníctve je vidieť
položku "má dať" a „dal", tj. na strane „má dať„ by bolo vidieť zaúčtovanie „spotreby PHM" (zrejmé účet
501) a na strane MD účet 211 (pokladnica). Tento spôsob účtovania potvrdila svedkyňa p. V. U. , svedok

p. S.. Z uvedeného je zrejmé, že v účtovníctve sa zúčtovali len pokladničné bloky za nákup PHM a mýta,
ktoré boli z druhej strany zúčtované z pokladnice. V prípade účtovného nedostatku na účte pokladnica,
prišlo len k jej dotácii. T. j. v účtovníctve uvedené vždy figurujú ako peniaze spoločnosti. Tak isto keď
si žalobca vyrovnával uvedené podlžnosti, tak sa to zaúčtovalo ako výdaj z pokladnice, resp. výdaj z
bankového účtu. Účtovníctvo pozná aj tzv. účet 261 - tj. peniaze na ceste, ktorý vykrýva obdobie, napr.

keď peniaze už boli vybrané z pokladnice, ale ešte nie sú v účtovníctve fyzicky pokladničné doklady. Z
uvedeného je zrejmé, že účtovníctvo by dalo iba odpoveď na skutočnosť, či boli zaúčtované pokladničné
bloky za PHM a mýto (čo medzi stranami nie je sporné), nie pôvod týchto peňazí - keďže uvedené
položky boli zúčtovávané, ako peniaze na pokladnici a uskutočňovali sa aj vklady a výbery na bankové
účty. Nestotožnili s tvrdením žalobcu, že je skutkovo nesporné a dôkazmi preukázané, že peňažné

sumy opísané v žalobe sa presunuli z jeho majetkovej sféry do ich majetkovej sféry.

4.5.Knámietkežalobcu,žepreprávneposúdenievecijeúplneirelevatné,čimalalebonemaldispozičné
právo k bankovému účtu spoločnosti V. K. s.r.o. uviedli,že ich žaloval z dôvodu vrátenia finančných
prostriedkov z dôvodu zmluvy o pôžičke. Sám alternatívne uviedol titul bezdôvodného obohatenia.

Poukázali a vysvetlili pôvod týchto peňazí, dôvod, prečo im boli poskytnuté. Za účelom preukázania
týchto tvrdení , ich procesnej obrany , sa vykonávalo dokazovanie, ktoré tieto tvrdenia dôkazné potvrdili .
Preto je nesprávne jeho tvrdenie , že je irelevantné, či mal dispozičné právo k bankovému účtu
spoločnosti V. K., s.r.o., alebo nie, pretože to priamo súvisí s ich tvrdeniami o tom, prečo a z akých
dôvodov obdržali predmetné finančné čiastky.

4.6. K hodnoteniu výpovede svedkov uviedli, že vierohodnosť svedka S. žalobca
namietal a poukazoval na jeho príbuzenský vzťah k žalovaným, jeho nevieryhodnosť zakladal na
nespolupráci so súdom. Pri svedkovi W. mu neprekážal príbuzenský vzťah a jeho motivácia k výpovedi.
Svedok p. W. nebol prítomný pri uzatváraní údajných pôžičiek, v predmetnom čase pre spoločnosť V. K.

s.r.o. nepracoval, nebol spoločníkom tejto firmy. M. sa vyjadriť k tomu, v akom vzťahu bola žalovaná v 4.
rade so šoférmi, prečo by jej mala byť údajná pôžička poskytnutá. F. informácie mal len sprostredkovane
od brata. Vypovedal len tie informácie, ktoré mal sprostredkované.

4.7. K odvolacej námietke, že šoféri neboli zamestnanci, ale živnostníci a žalobca peniaze vkladal na

ich osobné účty a nie živnostenské a mali tankovacie karty, uviedli, že sa peniaze posielali na osobné
účty bolo čisto praktické, pretože keby išli na účty živnostenské, tak by sa jednalo o príjem, ktorý by
museli zdaňovať - je zrejmé, že živnostenský účet je účet podnikateľský a vedie sa k nemu účtovníctvo.
Pretože nákup PHM bol nákladom spoločnosti V. K. s.r.o., je logické, že uvedené bolo posielané nasúkromné účty. Tak isto (ako aj svedok S.) uviedli, že niekoľko krát dostali peniaze priamo v hotovosti.
Všetci jednotne uviedli, že tankovacie karty najprv nemali a dostali ich až neskôr v mesiaci august .
Potom už k hotovostným/resp. bezhotovostným platbám za účelom nákupu PHM neprichádzalo.

4.8. K alternatívnemu petitu žalobcu uviedli, že sa s ním súd prvej inštancie siahodlho vysporiadal v
ods. 42 a 43 rozsudku. Je to jednoznačný rozdiel v skutkových tvrdeniach, keď žalobca žaluje vrátenie
finančných prostriedkov z dôvodu zmluvy o pôžičke alebo z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Napriek
tomu, že jednoznačne určili, prečo a z akého titulu uvedené peniaze od žalobcu dostali a ich tvrdenia

potvrdilo aj celé vykonané dokazovanie, najmä výsluch svedka S. a svedkyne U. t.j. keby pristúpili
na alternatívu bezdôvodného obohatenia, preukázali, že o bezdôvodné obohatenie nešlo a nemohli
sa bezdôvodne obohatiť . Bezdôvodné obohatenie by mohlo vzniknúť jedine na strane spoločnosti V.
K. s.r.o., čo žalobca dlhodobo argumentačne ignoruje. Odvolanie žalobcu považovali za nedôvodné a
žiadali, aby odvolací súd odvolanie zamietol a vo výroku I. a II. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci
a vyvodil z neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny vo veci samej a v časti náhrady trov konania v II. výroku potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej
správnostinapadnutéhorozsudkuakoijehodôvodov,odvolacísúdnepovažujezapotrebnéopakovaťtie

istépodstatnédôvody,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudku,vrátanecitácieustanoveníprávnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolanie žalovaných proti III. výroku považoval odvolací
súd za dôvodné, v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba

dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na

zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

6. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnutékonanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným

úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred

súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Žalobca zdôvodnil odvolanie ustanovením § 365 ods.1
písm. b),d), e),h) CSP. Jednotlivé ustanovenie odvolacích dôvodov nezdôvodnil. Preto sa nimi odvolací
súd nezaoberal. Z obsahu odvolania možno konštatovať namietanie nesprávne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

strán sporu k prejednávanej veci, výpovede svedkov, výsledky vykonaného dokazovania a právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu

prvéhostupňanestotožňuje,neznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedápožiadavkám,ktorénatúto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

7. Žalobca sa domáhal nároku titulom vrátenia poskytnutých pôžičiek žalovaným. Súd prvej inštancie

žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu o uzavretí zmlúv o pôžičkách so
žalovanými. Žalobca sa potom alternatívne domáhal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému súd prvej inštancie zaujal , že sa domáhal iného plnenie na základe ním tvrdeného skutkového
stavu uzavretia zmlúv o pôžičkách a nemožnosti žalovaných obohatiť sa na úkor žalobcu.

8. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia o poskytnutí pôžičiek žalovaným. Tak, ako uviedol vo svojom prvom potvrdzujúcom
rozhodnutí, ani raz neuviedol, kedy a s kým obsahom uzavrel s jednotlivými žalovanými zmluvy o
pôžičkách. V žalobe potvrdil, že čas vrátenie nebol dohodnutý a podaná žaloba je jeho výzva na
plnenie. Všetci žalovaní od začiatku popreli akýkoľvek právny vzťah so žalobcom , uzavretie zmlúv

o pôžičkách . Všetci zhodne potvrdili poskytnutie peňazí na ich účty za účelom nákupu pohonných
hmôt a platenie mýta, ktoré následne vyúčtovali firme. Spôsob vyplácania žalovaných potvrdil svedok
S., majiteľ firmy . Svedkyňa U. potvrdila , že žalobca disponoval účtom firmy a vedela o poskytovaní
finančnýchprostriedkovžalovaným.Výsluchyžalobcovasvedkovsúdprvejinštancievyhodnotilvsúlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Správne dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena tvrdenia

žalobcu - uzavretia zmlúv o pôžičkách . Preto správne žalobu o vrátenie pôžičiek ako nedôvodnú
zamietol. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal s dôvodmi zrušujúceho rozhodnutia
NS SR, pre ktoré bol zrušené rozhodnutia krajského a okresného súdu. Správne uviedol, že medzi
stranami nebolo sporné poukázanie peňazí žalobcu na účty žalovaných. Z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že peniaze slúžili na nákup pohonných hmôt a zaplatenie mýta, ktoré museli šoféri zúčtovať.

Tento spôsob ich vyplácania bol bežný, kým nedostali tankovacie karty. Z uvedeného dôvodu nemohlo
dôjsť na ich strane ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa alternatívne žalobca domáhal.

9. Žalovaní podali odvolanie proti III. výroku, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania. Uznesením NS SR pod č.k. 4 Cdo153/2018-244 zo dňa 29.04. 2019 bolo

odmietnuté dovolanie žalobcu. Žalovaným bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Nálezom
ústavného súdu IV. ÚS 443/2020-31 bol zrušené uznesenie NS SR 4 Cdo153/2018 zo dňa 29.04.2019
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vo veci rozhodoval o dovolaní najvyšší súd dva krát. Žalobca
bol v prvom dovolacom konaní neúspešný, v druhom dovolacom konaní úspešný. Odvolací súd pretozmenil III. výrok rozsudku a žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania, pretože
každá strana bola raz úspešná a neúspešná.

10. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 2
v spojení s § 262, § 255 CSP a úspešným žalovaným v1. až v 4. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).