Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123201006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, IČO:
52 650 880, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Tatra Credit a.s., IČO:
44 975 775, so sídlom Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., IČO: 47 241 110, so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín,
o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa zmenu žaloby tak, že súd určuje, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o záložnom
práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012 v prospech žalovanej na ťarchu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,

ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XXX k.ú. B. C. D. obec B. C. D. okres Prešov a to rodinný dom
súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parcela E. F. XXX - G. H. I. C. J. D. XXXXX, H. H. E.
F. XXX - G. H. I. C. J. D. XXXXX I. H. H. E. F. XXX - G. J. D. XXXXX, K. L. G. D. K. C. H. F. D.- XXXX/
XXXX C. L. D. D. C. B. M. H. M. G..

II. Určuje, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o záložnom práve F. XX/XX zo dňa 16.05.2012
vprospechžalovanejnaťarchunehnuteľnostivovlastníctvežalobcu,ktorésúzapísanévlistevlastníctva

č. XXX k.ú. B. C. D. obec B. C. D. okres Prešov a to rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý je postavený
na pozemku parcela E. F. XXX - G. H. I. C. J. D. XXXXX, H. H. E. F. XXX - G. H. I. C. J. D. XXXXX I. H.
H. E. F. XXX - G. J. D. XXXXX, K. L. G. D. K. C. H. F. D. - XXXX/XXXX C. L. D. D. C. B. M. H. M. G..

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenie súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2023 domáhal určenia neexistencie záložného práva.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere č. XX/XX G. dňa 16.05.2012

v znení jej dodatku č. 1. zo dňa 16.11.2012, dodatku č. 2 zo dňa 28.11.2012 a dodatku č. 3 zo dňa
16.05.2013. Na zabezpečenie poskytnutého úveru uzatvorili strany sporu zmluvu o záložnom práve č.
XX/XX G. dňa 16.05.2012, prostredníctvom ktorej zriadili záložné právo v prospech žalovanej na ťarchu
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Listom zo dňa 16.08.2013 žalovaná upozornila žalobcu na to, že
ak neuhradí svoj dlh voči žalovanej na podklade vyššie uvedených dokumentov, tak žalovaná pristúpi
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalobca svoj dlh voči žalovanej neuhradil, žalovaná
listom zo dňa 23.09.2013 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru na základe zmluvy o úvere č. 94/12 zo

dňa 16.05.2012 v znení dodatkov a vyzvala žalobcu k zaplateniu sumy vo výške 18.885,15 Eur v lehote
do 30.09.2013.
Prostredníctvom súdnych rozhodnutí žalobca docielil, že bola konštatovaná neplatnosť zmluvy o
záložnom práve F. XX/XX G. dňa 16.05.2012 v časti II, VII. článok o výkone záložného práva nadobrovoľnej dražbe podľa zákona č. XXX/XXXX G. G. I. N. bola žalovanej uložená povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. XXX/XXXX G. G.
G. uvedeného vyplýva, že žalovaná počnúc právoplatnosťou vyššie označených súdnych rozhodnutí

nemá možnosť domôcť sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o záložnom práve č. XX/XX
zo dňa 16.05.2012 voči žalobcovi predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. Pokiaľ ide o ostatné spôsoby výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o záložnom práve F. XX/
XX zo dňa 16.05.2012, tieto zostali nedotknuté. Napriek skutočnosti, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi
listom zo dňa 23.09.2013 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru na základe zmluvy o úvere F. XX/XX

G. dňa 16.05.2012 v znení dodatkov a žalobca dlžnú sumu žalovanej do dnešného dňa ani čiastočne
neuhradil, tak žalovaná si svoj právny nárok voči žalobcovi titulom predmetnej zmluvy o úvere č. XX/XX
G. dňa 16.05.2012 v znení dodatkov do dnešného dňa neuplatnila podaním žaloby na súde a rovnako
tak žalovaná do dnešného dňa nepristúpila ani k žiadnemu právnemu úkonu smerujúcemu k výkonu
záložného práva zriadeného zmluvou o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 16.05.2012 iným spôsobom
ako predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.

Vzhľadom na to žalobca prostredníctvom tejto žaloby vznáša námietku premlčania voči právnemu
nároku žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie sumy vo výške 18.885,15 Eur s prísl. titulom zmluvy o
úvere č. XX/XX G. dňa 16.05.2012 v znení dodatkov a súčasne vznáša námietku premlčania aj voči
záložnému právu zriadenému zmluvou o záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012.
V nadväznosti na vznesenú námietku premlčania žalobca uvádza, že jednak v dôsledku premlčania

právneho nároku žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie sumy vo výške 18.885,15 Eur s prísl. titulom
zmluvy o úvere F. XX/XX zo dňa 16.05.2012 v znení dodatkov, jednak v dôsledku neplatnosti zmluvy
o záložnom práve č. XX/XX G. dňa 16.05.2012 v časti týkajúcej sa výkonu záložného práva predajom
zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. (a s tým súvisiacej povinnosti žalovanej
zdržať sa tohto spôsobu výkonu záložného práva) a jednak v dôsledku premlčania záložného práva

zriadeného zmluvou o záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012 vo vzťahu k ostatným spôsobom
výkonu záložného práva, je v prejednávanej veci v zmysle rozhodovacej praxe súdov na mieste vydanie
meritórneho súdneho rozhodnutia o tom, že záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve č. XX/
XX zo dňa 16.05.2012 neexistuje.
Žalobcaopierasvojvyššieprezentovanýprávnynázorpredovšetkýmonasledovnéprávnezáverysúdov

SR a ČR : „Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe
naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno
sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia
súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného
veriteľa.“

Vo vzťahu k odôvodneniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že záložné právo zriadené
zmluvou o záložnom práve č. XX/XX G. dňa 16.05.2012 neexistuje, poukazuje žalobca predovšetkým
na konštantnú rozhodovaciu prax súdov o tom, že podmienka naliehavého právneho záujmu je splnená,
ak zápis vo verejnom registri (v danom prípade v katastri nehnuteľností) je v rozpore so skutočnosťou,
resp. ak vo všeobecnosti existuje nesúlad medzi právnym stavom a stavom skutočným.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania vydal
tento rozsudok : I. Súd určuje, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o záložnom práve F. XX/
XX G. dňa 16.05.2012 v prospech žalovanej na ťarchu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú
zapísané v liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B. C. D., obec B. C. D., okres Prešov a to rodinný dom s. č.
XXX, ktorý je postavený na pozemku parcela E. K. F. XXX G. H. I. C. J. D. XXX A. , H. H. E. K. F. XXX

G. H. I. C. J. D. XXX A. I. H. H. E. K. F. XXX G. J. D. XXX A. , K. L. G. D. K. C. H. F. D. XXXX/XXXX,
C.. O.. P. A. D. P. H. C. C. N. K. D. Q. XXX %.
X.X. H. G. B. XX.XX.XXXX P. C. G. H. P. N. I. D. G. D. N. Q.. G. P. M. H. H. § XXX J.X E. H..

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že z právnej teórie, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe súdov

vyplýva, že právnym účinkom premlčania je oslabenie subjektívneho oprávnenia veriteľa, avšak nie
jeho zánik. Uplynutím premlčacej lehoty sa subjektívne oprávnenie veriteľa podmienečne oslabilo
o zložku právneho nároku. Avšak aj po uplynutí premlčacej lehoty zostáva subjektívne právo jeho
nositeľov zachované, a preto ak dlžník plní svoj dlh aj po uplynutí premlčacej lehoty, nezakladá takéto
konanie právny vzťah z bezdôvodného obohatenia – dlžník stále plní svoj existujúci dlh a veriteľovi sa

konzumuje existujúce právo (na rozdiel od preklúzie, kde v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej
lehoty dochádza k zániku subjektívneho práva a prípadné plnenie prekludovaného dlhu zakladá právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia). Ani v dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k
zániku právneho nároku, ktorým je subjektívne právo dotované. V takomto prípade hovoríme, že právnynárok zaniká podmienečne. Žalovaný zdôrazňuje skutočnosť, že premlčaním právo ako také nezaniká,
zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Z uvedeného
teda vyplýva, že sa premlčal len výkon záložného práva, ale nie záložné právo ako také, čoho dôsledkom

je, ako už bolo vyššie uvedené, že žalovaný si nemôže uspokojenie svojej pohľadávky uplatniť síce
výkonom tohto záložného práva, avšak, nakoľko pohľadávka ešte nebola žalobcom uhradená v plnej
výške, resp. nebola uhradená ani istina (čo žalobca v konaní ani nerozporuje), žalovanému by nemalo
nič brániť tomu, aby do zaplatenia pohľadávky mal mať na predmetnej nehnuteľnosti zapísané záložné
právo, a to aj za účelom „donútenia“ žalobcu k jej splateniu, čo je podľa žalovaného plne v súlade so

zabezpečovacou a uhradzovaciou funkciou záložného práva. V opačnom prípade, t.j. pokiaľ by sme
pripustili skutočnosť, že premlčaním záložného práva, t.j. jeho nevykonaním v zákonom stanovenej
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, záložné právo nie len že zaniká, ale ani neexistuje, by mohla
nastať sporná situácia aj v prípadoch, keď došlo k výkonu záložného práva napríklad dobrovoľnou
dražbou, ktorá bola následne rozhodnutím súdu určená za neplatnú, napríklad pre porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách. V takejto situácii by sa mal totižto obnoviť stav pred konaním dražby,

t.j. na nehnuteľnosti by malo byť zapísané aj naďalej záložné právo a záložný veriteľ by mohol opätovne
pristúpiť k výkonu záložného práva, pokiaľ dlžník stále neuhradil zabezpečenú pohľadávku.

3. Podľa § 100 OZ
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 151a OZ - Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

4. Podľa § 137 písm.c) C.s.p. – Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa ne/existencie vecného práva k cudzej nehnuteľnosti je
naliehavý právny záujem daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom tohto práva v katastri

nehnuteľností, a teda je daný naliehavý právny záujem na negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má
odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vecného práva žalovaného k veci vo vlastníctve žalobcu.
Existujúci stav zápisu v katastri nehnuteľností prezentuje ťarchu vlastníckeho práva žalobcu, ktorú však
už realizovať nemožno, preto naliehavý právny záujem žalobcu na jej odstránení je daný.

5.Vzhľadomnato,žemedzistranamisporunebolaspornáotázkaexistencieúverovejzmluvy,existencie
zmluvy o záložnom práve a premlčania pohľadávky a záložného práva, sústredil súd svoju pozornosť
na spornú otázku tvrdenú žalovaným a to nemožnosti domáhať sa neexistencie záložného práva, resp.
jeho nevykonateľnosti, keďže záložné právo ako naturálna obligácia podľa žalovaného stále trvá a k jeho
zániku nedošlo.

5.1. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na judikatúru NS SR:
NS SR - 1Cdo/249/2021 - 33.2. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti návrhu
záložného veriteľa na speňaženie zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné
právo nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom). Podľa názoru dovolacieho súdu sa

žalobcovia domáhajú predmetnou žalobou negatívneho určenia neexistencie práva, keďže rozhodnutím
sa odstráni stav ich právnej neistoty, či nehnuteľnosti sú (nie sú) zaťažené záložným právom.
Rozhodnutie súdu v danom prípade predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov
ako vlastníkov založených nehnuteľností.
NS SR – 4Cdo/169/2021 - 28.1. Od zániku záložného práva uplynutím času (§ 151md ods. 1 písm. d/

Občianskeho zákonníka) je potrebné odlišovať premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Vo všeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil
svoje subjektívne právo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej
strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnenéprávne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka
premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne
dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha

premlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže
premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať
sa uspokojenia zo zálohu. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr,
než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
28.2. Pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné,

na rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky
premlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým
aspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení námietky
premlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený
účel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje
problém, či možno bez ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať z príslušného

registra záložných práv, prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na výmaz záložného
práva z registra, keď napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania záložné právo vo svojej
naturálnej podobe de iure trvá. V tomto duchu bola aj dovolateľkou vymedzená právna otázka a
vzhľadom na skutočnosť, že dosiaľ rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nebola vyriešená, po
zohľadnení prípustnosti podaného dovolania vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu dôvodnosti

dovolateľkou vyslovených námietok smerujúcich k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
29. Dovolací súd v nadväznosti na tieto úvahy (ako základné východiskové riešenie) uvádza, že
vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik
nároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto
subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti

zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí
premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie
by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu
zákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať
premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho nie je

možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak
teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať.
29.1. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania
zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností
žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho

vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu
cenu bude v praxi značne limitujúci.
30. Na uvedenom základe najvyšší súd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na
vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že
sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy

nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného
práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu,
pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená
zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného
práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom

jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca
dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri
zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v
rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom
právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako

vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich
s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý
vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi a zároveň
splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím.
31. Na dôvažok je potrebné uviesť na pravú mieru, že dovolateľkou sformulovaná právna otázka v

istom zmysle nezodpovedá ani obsahu spisu, keďže súdy nižších inštancií právoplatne určili, že sporné
nehnuteľnosti - nie sú zaťažené záložným právom, čo nie je možné z hľadiska použitých jazykových
jednotiek (slov) a ich sémantiky v plnej miere stotožňovať s dovolateľkou namietaným určením -
neexistencie záložného práva. Obiter dictum dovolací súd takisto poznamenáva, že aj odborná literatúrazastáva názor, že záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že
premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Podľa
nej je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z

príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe
de iure trvá (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ,
M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1344). A teda, aj
keď odborná komentárová spisba v obdobných prípadoch pripúšťa ako najpriliehavejší petit určenie,
že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom, pri

riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (ako už bolo uvedené vyššie) nemôže
byť na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju
procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods.
1 CSP (podanie žaloby s uvedením predmetu konania vo veci samej). Preto v záujme spravodlivého
usporiadania vzťahov dovolací súd považoval dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods.
1 písm. b/ CSP vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke za nedôvodný.

6. Okresný súd Prešov nemá dôvod odkloniť sa od právnych záverov NS SR. Je zrejmé, že premlčaním
záložné právo síce nezaniklo ale stáva sa vznesením námietky záložného dlžníka nevykonateľným.
Ponechanie zápisu v katastri nehnuteľností tak nemá právny význam a obmedzuje iba záložcu
v nakladaní so zálohom. Poukazujúc na bod 31. odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021

považuje súd žalobcom zvolený zmenený petit za terminologicky prípustný a schopný dosiahnuť
žalobcom požadovaný výsledok (výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností), preto žalobe
vyhovel.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca v konaní plne úspešný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči

neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.