Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201971
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8620201971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: Y. R., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
X.Y. XXX/X, XXX XX L. právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so
sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO:53 156 871 proti žalovaným 1. E. M., rod. H.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XX, 2a. I. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, N. Y.
- T., 2b. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 3. T. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX
XXN.Y.,4.Y.V.,rod.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXX/X,XXXXXV.,5.R.H.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 1C/42/2020-195 zo dňa 02.08.2022 takto

r o z h o d o l :

I. V konaní pokračuje na strane žalovaných s dedičmi pôvodného žalovaného v 2. rade neb. C. N.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX/X, N. Y. - T., a to I. N., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, N. Y. - T., Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX.

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, v k. ú. L., s poukazom na skutočnosť,
že súd v civilnom sporovom konaní nemôže určiť vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, ak doteraz nebolo
prejednané v dedičskom konaní po poručiteľovi, od ktorého žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom
posudzoval vec s poukazom na tvrdenia žalobcu, že titulom na základe ktorého žiada byť určený za

vlastníka predmetných nehnuteľností je dedenie po jeho otcovi M. R., ktorý bol pôvodným vlastníkom
týchto parciel, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, pričom z dôvodu chýb v katastrálnom
operáte došlo k zámene parciel vedených na LV č. XXX, k. ú. L. a LV č. XXX, v k. ú. L.. K týmto chybám
došlo pri zápisoch v katastri nehnuteľností v rokoch XXXX až XXXX.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že „z osvedčenia o dedičstve č. k. D 475/00-48, D not 129/2000
nachádzajúceho sa na č.l.27 pripojeného spisu Okresného úradu Svidník, katastrálneho odboru sp. zn.

I. vyplýva, že M. R. nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. č. d. XX, okr. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Jeho dedičmi ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine boli manželka a deti, a to 1) Q. R., rod.
W., nar. XX.XX.XXXX, 2) Y. U., rod. R., nar.XX.XX.XXXX, 3) Y. L., rod. R., nar.XX.XX.XXXX a 4) Y. R.,
nar.XX.XX.XXXX ( tu žalobca). Medzi aktívami dedičstva boli aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.L., okr. L. a medzi nimi aj X rod. domu s .č. XX vedeného na LV XXX a, postaveného na parcele KN XXX
a tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, a to KN XXX- v častiach: t.t.p.XXX m2, t.t.p.XXX m2, pod
B1 v celosti vo výmere XXX m2, KN XXX - zast.pl.XXX m2, KN XXX- záhr. XXX m2, pod B1 v celosti vo

výmere XXX m2. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu podľa ktorej nehnuteľnosti -X/X rod.
domu s. č. XX post.na KN XXX, LV č.XXX, LV č.XXX, LV č.XXX a LV č.XXX nadobudli deti poručiteľa Y.
U., rod. R., Y. L., rod. R. a Y. R. ( žalobca ) každý z nich v X/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX
nadobudol syn poručiteľa Y. R. ( žalobca ) bez povinnosti vyplatiť odstupujúce spoludedičky.

4. Aj na aktuálnom liste vlastníctva č.XXX predloženom žalobcom ( čl.11 spisu), kde je žalobca zapísaný
ako vlastník parciel registra C parc.č.XXX trvalý trávny porast vo výmere XXX m2, parc.č.XXX zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX záhrada vo výmere XXX m2 je uvedené, že
titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve D 475/00-18/04, Z 906/01. V časti iné údaje je uvedené
záp.č.XXX, a že v KU došlo k prečíslovaniu parciel v dôsledku preberania THM. Parcely pred THM
( XXX/X, XXX/X).“

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ k chybným zápisom došlo
za života poručiteľa M. R. v rokoch XXXX až XXXX, po ktorom do úvahy pripadá viac dedičov než
len žalobca, nie je možné žalobcu určiť za výlučného vlastníka predmetných parciel titulom dedenia,
ako to tento žiadal, pretože ak je pravdou skutočnosť, že jeho právny predchodca bol ku dňu svojej

smrti vlastníkom týchto nehnuteľností, v takomto prípade by okruh účastníkov bol úplný v prípade, že
by na strane žalobcu alebo žalovaného sa ako nútení procesní spoločníci zúčastnili všetci dedičia po
poručiteľovi v zmysle aktuálnej judikatúry súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ aj došlo ku chybe štátu a
došlo k zámene parciel, takejto žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko by takýmto rozhodnutím boli zbavení
vlastníckeho práva žalovaní, bez akejkoľvek náhrady.

6. Poukázal na ust. Katastrálneho zákona, ktoré vymedzujú spôsobilosť zmlúv a verejných listín pre
zápis do katastra, pričom vychádzajúc zo zásad dedičského práva, a to zásady ingerencie štátu pri
nadobudnutí dedičstva je nutné, aby dedičstvo po každom poručiteľovi bolo prejednané súdom a o
takomto majetku bolo rozhodnuté. Pokiaľ nebolo v dedičskom konaní prejednané to, čoho sa žalobca

domáha titulom dedičstva po svojom právnom predchodcovi, nemôže byť takejto žalobe vyhovené v
zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít. Takto podaná žaloba nijako nemôže vyriešiť chybný zápis
na listoch vlastníctva nielen žalobcu, ale aj žalovaných, preto súd žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 257 CSP, kedy za dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným považoval to, že u týchto
trovy konania zo spisu nevyplývajú a celé konanie vzniklo z dôvodu pochybenia štátu pri zápisoch v
katastri.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na ust.

§ 365 ods. 1 písm. f), h) a b) CSP, pričom odvolateľ nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie videl
v skutočnosti, že bez posúdenia základnej otázky, či došlo k zámene parciel na základe verejnej
listiny, by nedošlo aj k nesprávnym záverom v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu.
Odvolateľ uviedol, že súd nesprávne posúdil výsledky dokazovania, nakoľko je zrejmé, že došlo ku
chybe pri prepise údajov z pozemkovoknižných vložiek na listy vlastníctva a v dedičskom konaní po

právnom predchodcovi žalobcu bola časť dedičstva, týkajúca sa parcely mpč. XX/X vysporiadaná,
pričom administratívnoprávna chyba pri prepise z pozemkovoknižnej vložky na list vlastníctva nemôže
vyvolať nové dedičské konanie, nakoľko sa nejedná o nový majetok, ale rozhodnutím súdu možno
takúto chybu napraviť. Rovnako sa nedá súhlasiť s úvahou súdu, že takýmto postupom by žalovaní
prišli o časť svojho majetku, pričom aj na základe ich aktivity môžu dospieť k tomu, že parcely, ktoré

zodpovedali mpč. XX/X, budú zapísané do ich vlastníctva. V tomto smere odvolateľ poukázal na ust.
Zákona o katastri nehnuteľností, týkajúce sa opravy chybných údajov katastra. Odvolateľ poukázal na
to, že jeho právny predchodca bol vlastníkom parcely mpč. XX/X v k. ú. L., pričom chybným prepisom
tejto parcely sa jeho vlastníctvo nezmenilo a nestal sa vlastníkom cudzieho majetku, rovnako tak ako
ani právni predchodcovia žalovaných. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nemá naliehavý

právny záujem na určenie zamenených parciel do svojho vlastníctva. Iba chybou štátu sa žalobca musí
domáhať svojho práva na súde, pričom je nesprávna úvaha súdu, že musí sa iniciovať nové dedičské
konanie po jeho právnom predchodcovi, nakoľko v danom prípade sa nejedná o novoobjavený majetok,
jedná sa iba o majetok, ktorý už bol predmetom dedenia, no chybou štátu bol nesprávne označený. Súdpreto nesprávne právne posúdil vec, keď chybou štátu zamenené parcely posúdil ako novoobjavený
majetok patriaci do dedičstva. Zároveň porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď svoje úvahy o inom
procesnom prostriedku na určenie vlastníckeho práva, patriaceho do dedičstva bližšie nezdôvodnil. Súd

prvej inštancie nevyužil inštitút predbežného prejednania sporu, čím by zabránil vydaniu prekvapivého
rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanej žalobe, resp. napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobu žalobcu považuje

za nesprávnu a nedôvodnú a rešpektuje rozsudok vydaný súdom prvej inštancie s tým, že zo strany
žalobcu sa jedná o pokus získať neoprávnený majetok, ktorý mu nepatrí.

10. Žalovaná v 4. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie a trvá na obsahu svojich vyjadrení zaslaných súdu v priebehu konania.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanoviskám žalovaného v 2. a žalovanej v 4. rade uviedol, že tieto
vyjadrenia nie sú vyjadrením k odvolaniu a okrem súhlasu s rozsudkom sa v ňom neuvádzajú žiadne
skutočnosti. Z vyjadrenia žalovanej v 4. rade vyplýva, že aj táto uznáva, že štátny orgán urobil chybu.

12. K uvedenému podaniu žalovaná v 4. rade uviedla, že rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo

k poškodeniu jej vlastníckych práv vzniknutých titulom dedenia ako právneho nástupcu. Navrhla, aby
podanému odvolaniu vyhovené nebolo.

13. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

14. Jednou z podmienok konania je procesná subjektivita strany konania, známa podľa právnej úpravy
účinnej do XX.XX.XXXX ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Civilný sporový poriadok (účinný v
čase rozhodovania odvolacieho súdu) v § 61 určuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Nedostatok procesnej subjektivity je
dôvodom zastavenia konania (§ 62 CSP), ak však strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (§
63 ods. 2 CSP). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania

o dedičstve (§ 63 ods. 3 CSP).

15. Korelátom procesného pojmu procesná subjektivita je hmotnoprávny pojem právna subjektivita
(spôsobilosť na práva a povinnosti) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.

223). Procesnú subjektivitu má subjekt, ktorý disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická
osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením (spôsobilosť na práva a povinnosti má
aj nasciturus pod podmienkou, že sa narodí živý) a stráca ju svojou smrťou. Nedostatok procesnej
subjektivity je spravidla neodstrániteľnou vadou konania. Treba pritom rozlišovať, či strana nemá
procesnú subjektivitu od začiatku konania, alebo ju stratila v priebehu konania. Ak strana nedisponuje

procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom
je jeho obligatórne zastavenie. Ak dôjde k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby počas konania,
súd konanie zastaví, alebo v konaní (najmä, ak ide o majetkový spor, ktorého legálnu definíciu zákonná
úprava neobsahuje) pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide. Ustanovenie § 63 ods. 1 CSP treba vykladať ako objektívnu možnosť

či nemožnosť v konaní pokračovať (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 227).
Uznesenieopokračovanívmajetkovomsporevydásúdpodľa§63ods.2CSPbezodkladneposkončení
konania o dedičstve, avšak vo výnimočných prípadoch môže v konaní pokračovať aj pred skončením
konania o dedičstve (§ 63 ods. 3 CSP).

16. Podľa oznámenia R. v dedičskej veci nebohého C. N., vedenej na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši sp. zn. 5D/246/2023, tento zomrel XX.XX.XXXX, preto s prihliadnutím na povahu veci (určenievlastníckeho práva) odvolací súd podľa § 63 ods. 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi
pôvodného žalovaného.

17. Preto odvolací súd pokračoval v konaní na strane žalovaných s dedičmi pôvodného žalovaného v
2. rade neb. C. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX/X, N. Y. - T., a to I.
N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, N. Y. - T., Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods.1 písm. b CSP/ odvolací súd
uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

24. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý

proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené

všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľa na spravodlivý proces.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jehorozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

26. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

27. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť,
že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie
ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).

29. V danom prípade je rozhodujúcou skutočnosťou to, že ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve sp. zn.
D 475/00-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2001 v dedičskom konaní v dedičskej veci po M.
R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX boli prejednané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L.,
okres L., LV č. XXX, ktoré nadobudol žalobca. Na základe takéhoto rozhodnutia súdu v dedičskej veci

nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX. V tejto súvislosti je nutné
vychádzať z údajov katastra, podľa ktorých na LV č. XXX je vlastník žalobca. Pokiaľ sa žalobca domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, v k. ú. L., správne súd prvej
inštanciepoukázalnaplatnújudikatúru,podľaktorejakžalobcavsporovomkonanítvrdí,žejevlastníkom
určitých nehnuteľností titulom dedičstva po svojom právnom predchodcovi, nemožno vyhovieť takejto

žalobe a takýmto spôsobom obísť dedičské konanie po poručiteľovi, od ktorého žalobca svoje vlastnícke
právo odvodzuje. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ďalšie s tým súvisiace odvolacie námietky
žalobcu neboli vyhodnotené ako dôvodné, nakoľko v prejednávanej veci je podstatou tohto sporu to, na
čo poukázal súd prvej inštancie, že pokiaľ odvodzuje svoje vlastnícke právo žalobca od svojho právnehopredchodcu, je nutné zachovať postup, a to formou prejednania dedičstva. V danej veci je nesporné,
že k tejto situácii došlo z dôvodu chybných zápisov v katastri nehnuteľností v 70. rokoch a z obsahu
spisu aj vyplýva, že cestou správneho súdnictva sa žalobca pokúšal dosiahnuť opravu týchto chýb, v

čom však nebol úspešný. Správny je však záver súdu prvej inštancie, že takto formulovanou žalobou
nemožno dosiahnuť skutočnosti, ktorých sa domáha.

30. Odvolacia námietka, že aký by bol výsledok dedičského konania po právnom predchodcovi žalobcu,
pokiaľ by nedošlo ku chybe v zápisoch v katastri nehnuteľností je v danom prípade irelevantná,

nakoľko nepochybne závery dedičského konania vyplývali zo stavu v katastri nehnuteľností, a preto
nemožno automaticky dospieť k záveru, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť vo
vlastníctve jeho právneho predchodcu, ak by nedošlo ku chybe v zápisoch v katastri nehnuteľností.
Takýto zjednodušený postup v danom prípade nie je možný a je v rozpore s princípmi, ktoré upravujú
nadobudnutie vlastníckeho práva, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Rovnako tak odkaz na
možnosťopravychybyvkatastrálnomoperáte,resp.odkaznatútomožnosťjevtomtoodvolacomkonaní

irelevantná, nakoľko predmetné ustanovenia sa vzťahujú na opravu chýb v katastrálnych operátoch
v konaní pred katastrálnym úradom, nie vo vzťahu ku konaniu na súde. Rovnako tak odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku týkajúcu sa prekvapivého rozhodnutia s tým, že nedošlo
k využitiu inštitútu predbežného prejednania sporu, jedná sa o fakultatívnu možnosť, kedy súd takto
môže postupovať, pričom v danom prípade to, že súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval,

nespôsobuje nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

31. Úlohou súdu je rozhodnúť o podanej žalobe bez poskytovania návodu na iný procesný postup.
Súd vystupuje v pozícii nezávislého arbitra bez toho, aby bola poskytovaná aktívna pomoc ktorejkoľvek
strane.

32. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi

nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2

CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).