Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230299
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4115230299.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Y. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom S. N. XXXX/XX W. F., zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so
sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 00 620 157, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,

advokátom,sosídlomBratislava,Dvořákovonábrežie8/A,IČO:37928422,onáhraduškodynazárobku
a po skončení práceneschopnosti, o odvolaní žalovaného proti výroku II. III. V. rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 15. júna 2022 č.k. 15C/537/2015-133, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie v časti výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
zaostalostnú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019, v sume
11.108,19 eura a úrok z omeškania zo sumy 11.108,19 eura vo výške 5 % ročne od 10.12.2021 do

zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšných vyhovujúcich výrokoch (II., III.) a výroku o nároku na náhradu trov konania (V.) napadnutý
rozsudok z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy vo

výške 1.412,15 eura s príslušným úrokom z omeškania sa zastavuje. II. výrokom žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 265,30 eur, zaostalú
náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 31.5.2022 v sume 21 739,34
eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 567,09 eur od 10.12.2021 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12 eur od 16.2.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 363,12 eur od 16.3.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12
eur od 16.5.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. výrokom
žalovaného zaviazal vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme peňažného
dôchodku v sume 363,12 eur mesačne počnúc 1.6.2022 do budúcna, vždy do 15. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. (IV.) Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobca má voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (V). Z časti konania, ktoré bolo zastavené, má žalovaný voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (VI). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením §420 ods.
1, 427 ods. 1, 441, 442 ods. 1,3, 446, 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019
§ 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019 ako je § 447 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom od 1.12.2019 ako aj ustanoveniami § 879 W a § 853 Občianskeho zákonníka ako aj
ustanoveniami zákona číslo 461/2003 Z. z. - § 86,87,89 ods. 1, 2 až, 8, 9 v znení účinnom do 31.12.2017ako aj, § 89 ods. 10 citovaného zákona v znení účinnom do 29.10.2017, § 89 ods. 8 a 9 citovaného
zákona v znení účinnom od 1.1.2018 ako aj opatrením číslo 329/2013, 295/2014, 283/2015, 329/2013
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma

zvýšenia dôchodkovej dávky, § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z. z., § 8 ods. 1, veta prvá zákona
č. 8/2009 Zbierky o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj vykonaným
dokazovaním a zisteným skutkovým stavom.
1.1. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.4.2014 došlo k v katastri obce Lehota dopravnej nehode,
ktorú zavinil vodič motorového vozidla T. XXX, X.: PO-XXXEI R. N.. Pri dopravnej nehote bol žalobca

vážne zranený. V konaní tiež nebolo sporným, že v čase dopravnej nehody bola zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkovateľom motorového vozidla T. XXX, X.: PO-XXXEI poistená u žalovaného.
Ďalej bolo preukázané, že žalobca bol v súvislosti s dopravnou nehodou práceneschopný po dobu
352 dní (22.4.2014 - 8.4.2015) a následne bol počnúc dňom 9.5.2015 uznaným invalidným so
vznikom nároku na invalidný dôchodok vyplácaným Sociálnou poisťovňou. Za prvých 10 dní pracovnej
neschopnosti (obdobie od 22.4.2014 do 1.5.2014) vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody žalobcu mu

jeho zamestnávateľ zaplatil sumu 91,56 eur. Hrubá mzda žalobcu v roku 2013 bola vo výške 7 263,60
eur, čomu zodpovedá priemerná mesačná mzda 605,30 eur. Z potvrdení Sociálnej poisťovne a vyjadrení
žalobcu mal súd preukázané, že za rok 2015 žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok vo výške
269,30 eur mesačne, za rok 2019 vo výške 292,80 eur mesačne, za rok 2020 vo výške 301,30 eur
mesačne, za rok 2021 vo výške 309,20 eur mesačne a za rok 2022 vo výške 313,30 eur mesačne. Tiež

mal súd nesporne preukázané, že žalovaný žalobcovi pred podaním žaloby zaplatil sumu vo výške 1
326,90 eur. Spornými otázkami medzi stranmi bolo posúdenie rozsahu zavinenia žalobcu na vzniknutej
škode, aplikácia právnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 446 a § 447) účinnej od 1.12.2019 na
posudzovaný nárok a s tým súvisiaca otázka premlčania nárokov žalobcu.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca počas jazdy nebol pripútaný

bezpečnostným pásom, túto skutočnosť si žalobca sám uvedomil a navrhol zohľadniť tak, že
požadované plnenie sám krátil rozsahu 10%. Žalovaný navrhol krátenie poistného plnenia o 25%.
Strany sporu v tomto konaní ďalšie dokazovanie ohľadom miery zavinenia žalobcu na spôsobenej škode
vykonaním navrhli aj s poukazom na konanie vedené na OS Nitra pod spisovou značkou 7C/206/2015
kde sa rozhodovalo o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za bolesť náhradu vecnej škody spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 7Co/90/2020-306 súd dospel k záveru o zavinení žalobcu na
vzniku škody v rozsahu 10%, čo odôvodnil tým, že rozhodujúcou skutočnosťou pri vzniku škody bolo
hrubé porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode ktoré
porušenie malo priamy a podstatný vplyv na vznik škody. Aj s poukazom na ďalšie konanie vedené
na Okresnom súde v Nitre pod spisovou značkou 25C/10/2017 súd pri určení miery zavinenia žalobcu

vychádzalzuvedenýchrozhodnutíaichodôvodneníapovažovalzaprimeranérozsahzavineniažalobcu
v rozsahu 10%.
1.3.Pokiaľ ide o rozsah a výpočet jednotlivých nárokov tieto súd priznal nasledovne:
Žalobca sa podanou žalobou po jej rozšírení a následnom späťvzatí domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 274,27 eur, ktorá má predstavovať stratu na zárobku počas obdobia jeho

práceneschopnosti od 22.4.2014 do 8.4.2015. Tento nárok si žalobca vyčíslil na sumu 1 779,08 eur
vychádzajúc z denného vymeriavacieho základu u zamestnávateľa EL - Industries s.r.o. vo výške
19,9002 eur (mzda žalobcu v predchádzajúcom období 7 263,60 eur / 365 dní = 19,9002 eur/deň),
poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 80 %. Za 1. - 3. deň dočasnej PN
žiadalpriznaťmu55%dennéhovymeriavaciehozákladu(10,9451x3dni=32,835eur)aza4.-354.deň

25%vymeriavaciehozákladu(4,975x351dní=1756,24eur).Žalobcasipredmetnýnárokvyčíslilpodľa
ust. § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019 a naň nadväzujúcimi ustanoveniami
§ 86, 87 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca v predmetnom vyčíslení žiadal priznať mu nárok za obdobie
354 dní. Po odpočítaní spoluviny žalobcu v rozsahu 10 % a žalovaným poskytnutého plnenia vo výške 1
326,90 eur si nárok vypočítal na sumu vo výške 274,27 eur. Výpočet, ktorý žalobca uviedol nie je celkom

správny, pretože v období od 22.4.2014 do 8.4.2015 bol žalobca práceneschopný 352 dní a nie 354
dní a nesprávnosť výpočtu videl súd i v tom, že za toto obdobie by žalobcovi patril nárok na zaplatenie
straty na zárobku po právnej úpravy účinnej od 1.12.2019, čo je vyššia suma, ako suma, ktorú žiadal
žalobca priznať. S poukazom na zásadu ne ultra petitum však súd žalobcovi nemohol priznať nárok na
zaplatenie vyššej sumy ako požadoval, zároveň mu nebolo možné priznať nárok za viac dní (354 dní

namiesto 352 dní). Žalobcovi preto súd priznal nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti za
obdobie od 22.4.2014 do 8.4.2015, t. j. 352 dní a to v súlade s vyčíslením podľa žaloby, t. j. za prvé
3 dni práceneschopnosti v sume 10,9451 eur/deň, čo činí 32,835 eur (10,9451 eur x 3 dni = 32,835
eur) a za 4. - 352. deň práceneschopnosti v sume 4,975 eur/deň, čo činí 1 736,275 eur (4,975 eur x349 dní = 1 736,275 eur). Spolu za obdobie od 22.4.2014 do 8.4.2015 ide o sumu 1 769,11 eur. Po
zohľadnení spoluviny žalobcu v rozsahu 10 % je nárok žalobcu vo výške 1 592,20 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie v sume 1 326,90 eur, je zostávajúci nárok žalobcu v sume 265,30

eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal. Žalobca ďalej žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie
náhradyzastratunazárobku,ktorúsizaobdobieod9.4.2015do31.5.2022vyčíslilna21739,34eur.Súd
konštatuje,žepopodanížalobydošlokprijatiuzákonač.394/2019Z.z.,ktorýmsameniladopĺňalzákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník aj v § 446 a § 447. Prechodné ustanovenie § 879w Občianskeho
zákonníka stanovilo, že novými ustanoveniami sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.12.2019;

pričom vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzuje podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30.11.2019. Vzhľadom na uvedené žalobca pri uplatnených nárokoch
na náhradu za stratu na zárobku rozlišoval medzi nárokmi za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019,
ktoré si uplatnil podľa ustanovenia § 447 v znení účinnom do 30.11.2019 a nárokmi za obdobie od
1.12.2019, ktoré si vyčíslil podľa novšej právnej úpravy účinnej od 1.12.2019. Pokiaľ ide o nárok žalobcu
na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019 uplatnenej podľa

§ 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11.2019, tento nárok v konaní sporný nebol.
Žalovaný okrem námietky týkajúcej sa rozsahu spoluzavinenia žalobcu tento nárok nenamietal. Vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že sa stotožňuje s výpočtom denného vymeriavacieho základu vo výške
19,9002 eur, ako aj s výpočtom mesačnej úrazovej renty vo výške 214,94 eur od 9.4.2015. Žalovaný
nepoprel ani valorizáciu predmetnej renty tak, že žalobcovi by patrila mesačná renta v roku 2015 v

sume 214,94 eur, v roku 2016 v sume 215,93 eur, v roku 2017 v sume 220,25 eur, v roku 2018 v
sume 224,66 eur a v roku 2019 v sume 230,50 eur. Uvedené okrem drobných rozdielov spočívajúcich v
zaokrúhľovaní (kedy žalobca požadoval dokonca nižšiu sumu) korešponduje aj so špecifikáciou nároku
žalobcu vymedzenom v podaní zo dňa 9.5.2022 (č. l. 120 spisu). S poukazom na zhodné vyjadrenia
strán sporu, po ustálení zavinenia žalobcu na vzniknutej škode v rozsahu 10 %, súd považoval nárok

žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 11 108,19 eur za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Za
obdobie od 1.12.2019 do 31.5.2022 si žalobca nárok na náhradu za stratu na zárobku vyčíslil v sume
10 631,15 eur vychádzajúc z ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka účinného od 1.12.2019, podľa
ktoréhosanáhradazastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriinvaliditeuhrádza
peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred

vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschoponosti a
priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov. Vzhľadom
na absenciu právnej úpravy zvyšovania náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka od 1.12.2019 už neodvíja od úrazovej renty, žalobca zvyšoval hodnotu
priemerného zárobku podľa ust. § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za použitia analógie. Žalovaný

tento postup namietal a tvrdil, že žalobca mal pri určení priemerného zárobku vychádzať z ustanovenia
§ 134 Zákonníka práce a postup valorizácie, ktorý žalobca navrhol, nemá oporu v žiadnom ustanovení
platných právnych predpisov. Žalovaný sám iný spôsob každoročného zvyšovania náhrady za stratu na
zárobkunenavrhol.Napriektýmtonámietkamžalovaného,súddospelkzáveru,žepostupkaždoročného
zvyšovania náhrady za stratu na zárobku za použitia analógie je správny.

1.4.S poukazovaním na nález Ústavného súdu SR spisová značka PLÚS 10/2016, ktorým bolo
rozhodnuté o nesúlade §446 s čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, v dôsledku ktorého nálezu došlo
k novelizácii ustanovení § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na absenciu ustanovení o
zvyšovaní náhrady na stratu zárobku Občianskeho zákonníku, či Zákonníku práce aj s poukazom na čl. 4
ZSP považoval súd za logicky postup, ktorý navrhol žalobca a náhradu na stratu zárobku zvyšovalo o 1%

medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho
roka ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
1.5.Žalovaný ďalej namietal premlčanie nároku, ktorý si žalobca vyčíslil v rozšírení žaloby s poukazom
na zmenu právnej úpravy účinnej od 1.12.2019. Súd dospel k záveru, že tento nárok premlčaný
nie je. Žalobca sa voči žalovanému dožadoval zaplatenia vyššej sumy oproti nároku uvedenému v

podanej žalobe z dôvodu zmeny právnej úpravy. Podľa názoru súdu si žalobca nemohol uplatniť nárok
na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku vo vyššej sume skôr, ako nadobudla účinnosť novela
Občianskeho zákonníka (zákon č. 394/2019 Z. z.), teda skôr ako 1.12.2019 a uvedeným dňom začala
žalobcovi plynúť aj premlčacia doba pre uplatnenie nároku na zaplatenie vyššej sumy náhrady za stratu
na zárobku oproti tej, ktorú si už uplatnil v podanej žalobe. Zmenu žaloby žalobca navrhol podaním zo

dňa 26.11.2021, čo je skôr ako pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka), nárok preto premlčaný nie je. S poukazom na prechodné ustanovenie § 879w
Občianskeho zákonníka súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby
sa novými ustanoveniami § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka spravovali aj právne vzťahy vzniknutépred 1.12.2019. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu EL - Industries s.r.o. mal súd preukázané, že
žalobcapreddopravnounehodouvroku2013dosahovalpriemernýmesačnýzárobokvsume605,30eur
(7 263,60 eur/12 = 605,30 eur). Žalobca z tohto priemerného zárobku za rok 2013 vychádzal pri vyčíslení

priemerných zárobkov za ďalšie obdobia (kalendárne roky), ktoré analogicky zvyšoval v súlade s ust.
§ 89 ods. 8, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. a jednotlivými vyššie citovanými opatreniami Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými sa ustanovilo zvýšenie úrazovej renty.
V zmysle týchto ustanovení sa mesačná úrazová renta žalobcu každoročne zvyšovala o percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien nasledovne: za rok 2014 o 2,3 % na sumu 619,22 eur, za rok

2015 o 1,32 % na sumu 627,40 eur, za rok 2016 o 0,46 % na sumu 630,28 eur, za rok 2017 o 2 % na
sumu 642,89 eur, za rok 2018 o 2 % na sumu 655,75 eur, za rok 2019 o 2,6 % na sumu 672,79 eur, za
rok 2020 o 2,5 % na sumu 689,61 eur, za rok 2021 o 2,3 % na sumu 705,48 eur, za rok 2022 o 1,6 %
na sumu 716,76 eur. Po odpočítaní invalidného dôchodku, ktorý bol žalobcovi vyplácaný zo Sociálnej
poisťovne by žalobcovi vznikol nárok na stratu na zárobku za jednotlivé mesiace za rok 2019 v sume
379,99 eur (672,79 - 292,80 = 379,99), za rok 2020 v sume 388,31 eur (689,61 - 301,30 =388,31), za

rok 2021 v sume 396,28 eur (705,48 - 309,20 = 396,28) a za rok 2022 v sume 403,46 eur (716,76 -
313,30 = 403,46). Vzhľadom k tomu, že z dôvodu nepripútania sa žalobcu bezpečnostnými pásmi bolo
potrebné zohľadniť jeho spoluzavinenie vzniknutej škody v rozsahu 10 %, žalobcovi patrí náhrada za
stratu na zárobku za mesiac december 2019 vo výške 341,99 eur, za mesiace január až december 2020
vo výške 4 193,76 eur (349,48 eur x 12 = 4 193,76 eur), za mesiace január až december 2021 vo výške

4 279,80 eur (356,65 eur x 12 = 4 279,80 eur) a za mesiace január až máj 2022 vo výške (363,12 eur
x 5 = 1 815,60 eur). Celkovo patrí žalobcovi náhrada za stratu na zárobku v období od 1.12.2019 do
31.5.2022 vo výške 10 631,15 eur (341,99 eur + 4 193,76 eur + 4 279,80 eur + 1 815,60 eur = 10 631,15
eur). Náhrada za stratu na zárobku za obdobie od 9.4.2015 do 31.5.2022 predstavuje spolu sumu vo
výške 21 739,34 eur (11 108,19 eur + 10 631,15 eur = 21 739,34 eur). Túto sumu súd žalobcovi priznal

a v tejto časti žalobe vyhovel.
V návrhu na zmenu žaloby zo dňa 26.11.2021 žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu
za stratu na zárobku počnúc 1.12.2021 do budúcna v sume 356,65 eur mesačne. Neskôr v podaní
zo dňa 9.5.2022 sa dožadoval, aby mu žalobca vyplácal sumu 363,12 eur ako náhradu za stratu na
zárobku pri invalidite vo forme peňažného dôchodku. Tento nárok žiadal priznať mu od 1.12.2021 do

budúcna. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, v zmysle ktorého súd považoval nárok žalobcu na
zaplatenie straty na zárobku za dôvodný tak, ako si ho žalobca vyčíslil, považuje za rovnako dôvodné,
aby bol žalovaný zaviazaný aj do budúcna platiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku. Vzhľadom
k tomu, že žalobcovi súd týmto rozhodnutím priznal vyčíslený nárok na zaplatenie náhrady za stratu
na zárobku do 31.5.2022, je dôvodné priznať mu ďalšie nároky až počnúc dňom 1.6.2022 do budúcna

vychádzajúc z rovnakej mesačnej náhrady za stratu na zárobku ako v mesiacoch január až máj 2022
a po zohľadnení zavinenia žalobcu v rozsahu 10 %. S poukazom na uvedené súd žalovaného zaviazal
vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite mesačne v sume 363,12 eur počnúc dňom
1.6.2022. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca v závere podania zo dňa 9.5.2022 dožadoval
priznania náhrady za stratu na zárobku do budúcna, avšak svoj nárok žiadal priznať už od 1.12.2021,

pričom svoj nárok za obdobie od 1.12.2021 do 31.5.2022 si už v tomto istom podaní vyčíslil, vyhodnotil
súd uvedené ako chybu v písaní. Z tohto podania žalobcu je totiž zrejmé, že žalobca si svoj nárok za
obdobie od 1.12.2021 do 31.5.2022 vypočítal a uplatnil si ho, nie je možné mu ho priznať dvakrát a toto
žalobca ani nežiadal a nebolo by to ani v súlade s petitom žaloby tak, ako bol pripustený uznesením
č. k. 15C/537/2015-70 zo dňa 8.12.2021. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z

omeškania, a to zo sumy 18 066,93 eur, ktorá mala predstavovať kapitalizovanú časť jeho nároku za
obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2021, žiadal priznať mu úroky z omeškania z tejto sumy počnúc dňom
11.9.2015 do zaplatenia. Žalobca sa ďalej domáhal priznania úrokov z omeškania zo sumy 2 734,71
eur a tento nárok si žalobca uplatnil počnúc dňom 26.11.2021. V podaní z 9.5.2022 žalobca žiadal
úroky z omeškania už len zo sumy 16 832,38 eur od 11.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 2 734,71 eur

od 26.11.2021 do zaplatenia a ďalej z jednotlivých súm náhrady mzdy vždy za rok 2022 od 16. dňa
v mesiaci. Úroky z omeškania tak, ako sa ich žalobca voči žalovanému domáhal, mu nie je možné
priznať. Pokiaľ žalobca kapitalizoval nároky za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2021 v sume 18 066,93
eur (neskôr žiadal už len 16 832,38 eur), nárok na úroky z omeškania z tejto sumy mu súd nemohol
priznať už od 11.9.2015, pretože v tomto období ešte nebol žalovaný v omeškaní so zaplatením celej

takto vyčíslenej sumy voči žalobcovi. K 11.9.2015 nemohli byť v nijakom prípade splatné splátky náhrady
za stratu na zárobku za mesiace september - december roka 2015 a ďalších rokov 2016, 2017, 2018 či
2019, žalovaný preto nemohol byť v omeškaní s ich zaplatením. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho
zákonníka či zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, dokedy je osoba povinná na zaplatenie nárokunáhrady za stratu na zárobku uspokojiť. V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom

prípade splatnosť záväzku žalovaného nastala prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie už
existujúceho nároku. Vzhľadom k tomu, že súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16 832,38
eur (nárok za obdobie 9.4.2015 - 30.11.2021) za daný a zároveň mal preukázané, že tento nárok mu
zaplatený nebol ani po začatí konania, dospel k záveru, že žalovaný je s plnením v omeškaní. Nárok
na úroky z omeškania súd žalobcovi priznal až počnúc dňom nasledujúcim po doručením podania zo

dňa 26.11.2021 žalovanému, ktorým bol žalovaný na zaplatenie nároku na stratu na zárobku za obdobie
od 9.4.2015 do 30.11.2021 vyzvaný. Žalovanému bolo toto podanie doručené dňa 9.12.2021, pokiaľ v
ňom požadovaný nárok nezaplatil, dňom nasledujúcim, teda 10.12.2021 sa dostal do omeškania a je
povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania. Uvedený záver je aplikovateľný aj na nárok žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 2 734,71 eur, ktorú sumu si žalobca vyčíslil ako kladný rozdiel, ktorý mu patrí
k nárokom za obdobie od 1.12.2019 do 30.11.2021 v dôsledku zmien právnej úpravy. S poukazom na

ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 19 567,09 eur (16 832,38 eur + 2 734,71 eur = 19 567,09
eur) od 10.12.2021 do zaplatenia a nárok žalobcu na ďalšie úroky z omeškania zo sumy 16 832,38 eur
a zo sumy 2 734,71 eur zamietol. Súd uvádza, že nárok na úroky z omeškania posudzoval v súlade s
podanou žalobou, jej rozšírením a následným čiastočným späťvzatím vychádzajúc zo sumy 16 832,38

eur a 2 734,71 eur a jednotlivé mesačné sumy náhrad tu nerozlišoval, pretože to žalobca nežiadal,
nešpecifikoval a ani neodôvodnil. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na ďalšie úroky z omeškania za náhradu za
stratu na zárobku za mesiace december 2021 až máj 2022, je z podaní žalobcu v tomto konaní zrejmé,
že sa voči žalovanému domáhal, aby mu peňažnú náhradu za stratu na zárobku vyplácal mesačne
pozadu, vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keďže tento nárok považoval súd v

celomrozsahuzadôvodný,pričommalzároveňpreukázané,žežalovanýtietonárokyneuspokojil,dostal
sa dňom nasledujúcim, t. j. 16. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca do omeškania a je povinný
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na úroky z
omeškania v zákonnej sadzbe 5 % ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, zo sumy
363,12 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 363,12 eur od 16.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 363,12

eur od 16.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia a zo sumy 363,12
eur od 16.5.2022 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie ďalších úrokov z omeškania do budúcna,
ktoré žalobca žiadal priznať vždy od 16. dňa v mesiaci súd zamietol, pretože v čase vyhlásenia tohto
rozhodnutia žalovaný ešte nie je v omeškaní s plnením prípadných ďalších nárokov žalobcu, ktoré sa
stanú splatné v budúcnosti. V časti konania o zaplatenie sumy vo výške 1 412,15 eur (suma 177,91 eur

titulom nároku za stratu na zárobku počas práceneschopnosti + suma 1 234,24 eur titulom nároku za
stratu na zárobku v období od 9.4.2015 do 30.11.2019 zodpovedajúcom 10 % spoluzavinenia žalobcu)
žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že nárok si zle vyčíslil. Zavinenie zastavenia konania v tejto časti je
nutné pričítať žalobcovi, preto z tejto časti konania má nárok na náhradu trov žalovaný. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, a to v jeho výrokoch
II., III., V. a odvolanie odôvodňoval ustanovením § 365 ods. 1 písm. b,d,h CSP.
2.1. Nerozporoval, že poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri dopravnej nehode zavinenej jeho

poistencom dňa 22.4.2014 pri vedení motorového vozidla s evidenčným číslom T a vozidlo bolo u
neho poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pre účely odvolania uvádza, že nie je sporná miera
spoluviny žalobcu v rozsahu 10% ani výška denného vymeriavaceho základu žalobcu za rok 2013 vo
výške 19,9002 eura ani výpočet základu straty na zárobku žalobcu v období od 9.4.2015 do 30.11.2019.

2.2. Namietal, že rozsudok vo vyhovujúcej časti súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a zároveň
rozsudok trpí vadou arbitrárnej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Namietal, že nie je zrejme ako sa
súd vysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 9.5.2022 na ktoré sám súd v odôvodnení čo do vyčíslenia
nárokov žalobcu odkazuje, ale z ktorého obsahom sa v procese nijak nevysporiadal a to v kontexte
nadväznosti na žalobu a na zmenu žaloby zo dňa 26.11.2021. Z obsahu z vyjadrenia je pritom zjavné, že

nímdošloopäťkzmenežalobyoktorejvšaksúdprvejinštancienerozhodovalanapriektomurozsudkom
rozhodol práve v intenciách vyjadrenia. Žalobou sa žalobca domáhal petitom po a) straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti v sume 452,18 eura s príslušenstvom (nezohľadňujúc spoluvinu) b) renty
1447,26 eura s príslušenstvom za obdobie od 9.4.2015 do 31.10.2015 (nezohľadňujú spoluvinu), c)renty 214,94 eura do budúcna od 1.11.2015 (nezohľsadňujúc spoluvinu). Zmenou žaloby sa žalobca po
zmätočnom vyčíslení domáhal petitom výlučne zaplatenia po a) straty na zárobku vo výške 20 802,33
eura s príslušenstvom za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2021, b) straty na zárobku vo výške 356,65

eura s príslušenstvom mesačne od 1.12.2021 do budúcna.Na základe zmeny žaloby túto súd prvej
inštancie pripustil uznesením zo dňa 8.12.2021 číslo konania 15C/537/2015-70 na ktoré sám odkazuje
v ods. 66 rozsudku. Napriek uvedenému v čase vyhlásenia rozsudku súd mohol rozhodovať výlučne
o petite v zmysle uznesenia, tento zmätočne a bez opory v procesnom stave rozhodol tak, že žalobe
čiastočne vyhovel v zmysle petitu podľa vyjadrenia pričom o tejto zmene zo strany okresného súdu

nijako rozhodnuté nebolo. Má zato, že oproti žalobe zmenou žaloby došlo k späťvzatiu v časti straty
na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 452,18 eura, kedže táto sa zmene žaloby ani v
uznesení nenachádza, opäť sa tento nárok vyskytuje až vo vyjadrení pričom opäť týmto podaním došlo
k dispozícii žalobou aj v mimo časti ktoré žiadal žalobca konanie zastaviť. Súd tak mohol konať o návrhu
do budúcna vo výške 356,65 eura mesačne od 1.12.2021 opäť sa bez ďalšieho uchýlil k osvojeniu
výpočtu a petitu v zmysle vyjadrenia, ktorým žalobca žiadal sumu 363,12 eura mesačne od 1.12.2021.

Má zato, že v časti nad sumu renty do budúcna pripustenú uznesením by bol nárok žalobcu premlčaný.
Pokiaľ ide o výpočet straty na zárobku vrátane valorizácie za obdobie po 30.11.2019 tieto výpočty
nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku a sú arbitrádne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie
sa v rozpore s § 220 ods. 3 CSP sa žiadnym spôsobnom nevysporiadal s námietkou žalovaného o
stanovení priemerného zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019,

kde podľa jeho názoru by sa tento mal stanovovať práve v zmysle § 134 Zákonníka práce, ktorý ako
jediný narába s pojmom ,,priemerný zárobok a stanovuje spôsob jeho určenia“. Súd túto námietku síce
v ods. 59 rozsudku uvádza, ale vysporiadať sa s ňou absolútne opomenul. Bez ďalšieho si pre účely
stanovenia priemerného zárobku aj v čase po 30.11.2019 osvojil tvrdenia žalobcu a ten by mal byť a to
bez akejkoľvek opory v zákone založený na priemernom mesačnom zárobku žalobcu za rok 2013 ako

aj roku predchádzajúceho dopravnej nehode. Postupom súdu tak došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces a tiež k ďalšiemu zaťaženiu rozsudku vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
Ďalšia arbitrárnosť rozsudku je zrejmá aj z neobmedzenia vyplácania prípadnej straty na zárobku do
budúcna do doby nadobudnutia dôchodkového veku žalobcu resp. do doby vzniku nároku na starobný
dôchodok ale de facto až dokonca života. Domáhal sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v jeho

napadnutý výrokoch a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania nové rozhodnutie.

3. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.7.2022 (čl.159), žalovaný v zmysle § 369 CSP
zobral čiastočne odvolanie zo dňa 1.7.2022 proti rozsudku súdu prvej inštancie späť a to v rozsahu
týkajúceho sa v časti výroku II. rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatitť žalobcovi ,,zaostalú náhradu

za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019 v sume 11 108,19 eura a
úroku z omeškania zo sumy 11 108,19 eura vo výške 5% ročne od 10.12.2021 do zaplatenia“. Naďalej
trval na odvolaní proti výroku II. v rozsahu náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume
265,30 eura, v časti zaostalostnej náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.12.2019
do 31.5.2022 v sume 10 631,15 eura s príslušenstvom a vo výroku III.

4. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaný namietol, že sudca nevysporiadal s jeho podaním zo dňa 9.5.2022
ktorým malo dôjsť k zmene žaloby o ktorej súd nerozhodol poukázal na čl. 1 CSP a uviedol, že podstatou

jeho podania zo dňa 26.11.2011 bola zmena žaloby na základe zmeny ustanovenia § 447 Občianskeho
zákonníka a to novelou zákonov číslo 394/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2019. Zo žiadnej časti tohto
podania nevyplýva, že by chcel zobrať žalobu späť v časti do vtedy uplatňované náhrady za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti. Nikde v podaní neuvádza, že berie podanú žalobu v časti späť resp.
túto čast uplatneného nároku už nechce v konaní uplatňovať. Predmetné podanie z obsahu podania

je teda zrejmé, že si ním uplatňoval len zmenu žaloby nie späťvzatie, preto sú tieto námietky v tomto
smere žalovaného absolútne neopodstatnené.

5. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 9.5.2022 označené ako vyjadrenie čiastočné späťvzatie, v jeho obsahu
vyplýva, že ním nemienil meniť žalobu len do vtedy uplatnené nároky vzal čiastočne späť a to z dôvodu

zohľadnenia spoluzavinenia na vzniku škody v rozsahu 10%. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že
došlo k chybe v písaní a uplatňuje si čiastku 363,12 eura od 1.6.2022 smerom do budúcna, čo súd prvej
inštancie v rozsudku aj zohľadnil. Otázku, či podaním zo dňa 9.5.2022 okrem čiastočného späťvzatia
menilžalobujepotrebnéposudzovaťvkontextes§140ods.1,2CSPpodľaktoréhojezmenoužalobylenrozšírenie uplatneného práva uplatnenie iného práva alebo posledná zmena či doplnenie rozhodujúcich
skutočnosti. V dôsledku plynutia času od poslednej zmeny žalobného návrhu vzhľadom k tomu, že si v
konaníuplatňovalnároknapeňažnýdôchodoksmeromdobudúcnaapouplynutíurčitéhočasuužvedel,

tento nárok za tento uplynulý čas vyjadril v sumárnej sume nie len vo forme mesačného peňažného
dôchodku splatného v budúcnosti. Nešlo teda o rozširenie uplatneného práva. Pokiaľ ide o nárok od
1.6.2022 smerom do budúcna, ten si uplatňoval na základe rovnakých skutočností (vrátane zohľadnenia
valorizácie predchádzajúceho zárobku rozhodného pre výpočet nároku) ako do vtedy. Nešlo preto o
zmenu návrhu a nebol dôvod aby súd rozhodoval prispustením zmeny žaloby.

6. Žalovaný namietal aj výpočet náhrady na stratu na zárobku týkajúcu sa jeho nároku od 1.12.2019
(zohľadňujúc aj následné čiastočné späťvzatie odvolanie žalovaného) vrátane valorizácii, ktorá nemá
oporu v právnom poriadku. Namieta absenciu posúdenia otázky ustanovenia priemerného zárobku
podľa § 447 Občianskeho zákonníka. Svoj postup pri výpočte svojich nárokov oprel jednak o zákonné
ustanoveniajudikatúrusúdovatiežprávneprincípyazásadyvzťahujúcesanariešeniespornýchotázok.

Pokiaľ žalovaný namietal výšku priemerného zárobku a zároveň neuviedol, či nekonkretizoval v čom je
výška stanoveného priemerného zárobku nesprávna resp. aká by podľa neho mala byť správna výška
priemerného jeho zárobku nemožno takúto námietku považovať za účinnú a to v zmysle § 151 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie svoj postup posúdenia jeho nárokov pomerne podrobne presvedčivo odôvodnil
a v tomto smere nemožno vyčítať odôvodneniu súdu arbitrárnosť či nepreskúmateľnosť.

7. Pokiaľ žalovaný namieta neobmedzenie vyplácania náhrady na stratu na zárobku do budúcna, do
doby nadobudnutia dôchodkového veku, táto námietka nemá žiadne opodstatnenie vzhľadom k tomu,
že CSP upravuje možnosť zmeny právoplatného rozsudku v prípade zmeny pomerov, rozhodujúci
pre výšku, či trvanie dávok alebo splátok. Touto zmenou pomerov je jednoznačne nadobudnutie jeho

dôchodkového veku, čo môže mať vplyv na trvanie jeho nároku a náhradu na strate na zárobku. Pokiaľ
by takáto skutočnosť nastala, a on by sa naďalej domáhal plnenie, mohol by sa žalovaný brániť žalobou,
uplatňujúcou zmenu rozsudku.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) na základe podaného odvolania žalovaného,

v neprospech ktorého rozhodnutie bolo vydané (§ 359 a § 362 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za použitia ust. § 177 ods. 2 písm. c) CSP, preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch II., III., V., viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní, ako aj procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý žalovaný namietal a dospel k záveru, že v rozsahu späťvzatia

podania, doručeného súdu prvej inštancie dňa 13.7.2022, je potrebné odvolacie konanie zastaviť a vo
zvyšnej časti, vo výroku II., III. a V. je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže tu neboli
dôvody ani pre jeho potvrdenie, ani pre zmenu.

9. Predmetom konania, v zmysle pripustenej zmeny žaloby, uznesením zo dňa 8.12.2021 č.k.
15C/537/2015-70 je zaplatenie zaostalej náhrady za stratu na zárobku pri invalidite v sume 20.802,33
eura, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 18.066,93 eura od 11.09.2015 do zaplatenia, úrok
z omeškania 5% ročne zo sumy 2.734,71 eura od 26.11. do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalším nárokom, ktorý bol pripustený v zmysle uznesenia, je povinnosť

zaplatenia žalobcovi žalovaným náhrady za stratu na zárobku pri invalidite, vo fome peňažného
dôchodku, mesačne v sume 356,65 eura, počnúc od 1.12.2021 do budúcna, vždy do 15. dňa mesiaca s
5% úrokom z omeškania, z každej mesačnej dávky od 16. dňa v mesiaci do zaplatenia, ako aj uplatnený
nárok na náhradu trov konania žalobcom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2021. Žalobca
sa svojho nároku domáhal z dôvodu, že pri dopravnej nehode dňa 22.4.2014 v katastri obce N., utrpel

ako spolujazdec v motorovom vozidle zn. T., ťažké ublíženie na zdraví, kedy vodič motorového vozidla
R. N. pri prechádzaní ľavotočivej zákruty sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, zišiel mimo cestu
a následne sa niekoľkokrát prevrátil. Žalobca si svoje nároky na náhradu škody z ublíženia na zdraví
uplatňuje zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
vočipoisťovateľovi.Svojnárokvovecináhradyškodynaublíženínazdraví,ztitulubolestnéhoasťaženia

spoločenského uplatnenia, si uplatňuje v inom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
7C/206/2015. Predmetom tohto konania je strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ako aj
úrazová renta.
9.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1 412,15 eur s príslušným úrokom z omeškania sa
zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume

265,30 eur, zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 31.5.2022 v
sume 21 739,34 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 567,09 eur od 10.12.2021 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 356,65 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12 eur od 16.2.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 363,12 eur od 16.3.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 363,12 eur od 16.4.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
363,12 eur od 16.5.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
I. Žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme peňažného
dôchodku v sume 363,12 eur mesačne počnúc 1.6.2022 do budúcna, vždy do 15. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
VI. Z časti konania, ktoré bolo zastavené, má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
9.2.Žalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku II., III. a V.

odvolanie z dôvodu arbitrárnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a zároveň namietal procesný
postup, keď uviedol, že z postupu súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako procesne uchopil a vyporiadal
sa s podaním žalobcu zo dňa 9.5.2022.
9.3.Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.7.2022, žalovaný čiastočne zobral svoje odvolanie
zo dňa 1.7.2022 proti rozsudku súdu prvej inštancie späť, a to v rozsahu, týkajúceho sa časti výroku II.

rozsudku o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu za stratu na zárobku pri invalidite,
za obdobie od 9.4.2015 do 30.11.2019, v sume 11.108,19 eura a úrok z omeškania zo sumy 11.108,19
eura vo výške 5% ročne od 10.12.2021.

10. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znovu.

11. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.

12. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

13. Podľa § 369 ods. 4 CSP, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

14. Keďže odvolacie konania, ovládané zásadou dispozičného princípu, ktorá sa prejavuje právom
odvolateľa vziať svoje odvolanie späť, resp. čiastočne zobrať späť, až do doby, kým nebolo rozhodnutie

o odvolaní, odvolací súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí odvolania tak, že zastavil odvolacie konanie v
časti výroku II. o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu za stratu na zárobku
pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 31.11.2019 v sume 11.108,19 eura, ako aj úroku z omeškania zo
sumy 11.108,19 eura, vo výške 5% ročne od 10.12.2021 do zaplatenia. Účinnosť späťvzatia odvolania
nie je podmienená súhlasom súdu, ani protistrany, preto odvolací súd postupoval v zmysle § 369 CSP

a odvolacie konanie čiastočne zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Odvolací súd sa primárne (okrem ďalších dôvodov odvolania) zaoberal odvolacou námietkou
žalovaného, že nie je zrejmé z rozhodnutia súdu prvej inštancie ako procesne uchopil a vysporiadal sa
s podaním žalobcu zo dňa 9.5.2022 (vyjadrenie), a to v kontexte v nadväznosti na žalobu a na zmenu

žaloby zo dňa 26.11.2021. Mal za to, že z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že došlo k zmene žaloby,
o ktorej súd prvej inštancie však nerozhodol.

16. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.17. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

18. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje
strane, aby modifikovala svoj návrh. Nová právna úprava (CSP) v podstate precizuje inštitút zmeny
žaloby a vyslovene uvádza, čo je, a čo nie je zmenou žaloby. Zároveň zákon určuje, dokedy je
možné žalobu zmeniť. Zákon hovorí o tom, že žalobu možno meniť počas konania, avšak výslovne

nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní (§ 371) a v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2). Z uvedeného
teda možno vysloviť záver, že zmena žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania pred súdom
prvej inštancie, a to do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej, alebo do momentu vydania
kontumačného rozsudku, ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne.

19. V zmysle § 140 CSP, zmenou žaloby je: a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna

zmena), b) návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c) podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe.

20. Za kvantitatívnu zmenu možno považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobca teda
požaduje viac ako žiadal v podanom návrhu. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť buď bez zmeny

v skutkovom stave (napríklad pretože sa žalobca až v tejto fáze konania rozhodol uplatniť si vyšší
nárok) alebo ako dôsledok zmeny skutkového stavu (napr. zvýšenie výšky škody v priebehu konania,
v dôsledku tvrdenej protiprávnej udalosti, alebo v dôsledku porušovania práv žalobcu, prípadne ako
dôsledok zhoršenia zdravotného stavu a podobne).

21. Žalobca sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 12.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 452,18 eura s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania od 5.6.2015 do zaplatenia. Ďalej zaplatiť zaostalú rentu v sume 1.447,26
eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.09.2015 do zaplatenia, ďalej vyplácať žalobcovi
mesačnú rentu v sume 214,94 eura, počnúc od 1.11.2015, s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej

valorizácie do 15. dňa v mesiaci s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky
príslušného mesiaca až do zaplatenia. Podaním zo dňa 26.11.2021 (č.l. 53) sa žalobca domáhal zmeny
žaloby, a to v dôsledku, že dňom 1.12.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2019, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a ktorým bolo zmenené ust. § 447. Z uvedeného
dôvodu došlo aj k zmene spôsobu výpočtu nároku na náhradu za stratu zárobku pri invalidite za obdobie

od 1.12.2019 do 30.11.2021 svoj nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite žiadal rozšíriť o
sumu 2.734,71 eura a počnúc od 1.12.2021 do budúcna žiada priznať náhradu za stratu na zárobku pri
invalidite vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume 356,65 eura od 1.12.2021 do budúcna, vždy
do 15. dňa mesiaca, s 5 % úrokom omeškania ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa v mesiaci.
Uznesením zo dňa 8.12.2021 č.k. 15C/537/2015-70, súd pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že bude

rozhodovať o žalobe v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaostalú náhradu
za stratu na zárobku pri invalidite v sume 20.802,33 eura, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
18.066,93 eura od 11.9.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.734,71 eura od
26.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume

356,65 eura, počnúc od 1.12.2021 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci s 5 % úrokom z omeškania
z každej mesačnej dávky od 16. dňa v mesiaci do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.12.2021. Podaním zo dňa 9.5.2022 (č.l. 119) - vyjadrenie žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby,
žalobca uvádza, že opomenul zohľadniť spoluvinu 10 % v časti svojich nárokov, preto berie žalobu
čiastočne späť o sumu 177,90 eura s príslušenstvom, pokiaľ ide o náhradu na stratu na zárobku počas

práceneschopnosti. Ďalej zobral svoj nárok späť za obdobie od 9.4.2015 do 31.11.2019 o sumu 1.234,24
eura a navrhol, aby súd vydal nasledovný rozsudok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za
stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 274,27 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 5.6.2015 do zaplatenia, a to do troch dní a ďalej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaostalostnú
rentu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 9.4.2015 do 31.5.2022 v sume 21.739,34 eura

spolu s vyčísleným úrokom z omeškania za jednotlivé roky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a do budúcna sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný žalobcovi vyplácať náhradu za stratu na
zárobkupriinvaliditevoformepeňažnéhodôchodkumesačnevsume363,12eura,počnúcod1.12.2021do budúcna, a to vždy do 15. dňa v nasledujúcom mesiaci s 5 % úrokom omeškania ročne z každej
mesačnej dávky od 16. dňa v mesiaci do zaplatenia, až do zmeny pomerov.
21.1.Zuvedenéhopodaniazodňa9.5.2022jezrejmé,ajkeďžalobcahonazvalakočiastočnéspäťvzatie

žaloby, avšak súd je vždy povinný posudzovať podania podľa ich obsahu, je zrejmé, že týmto podaním
žalobca rozšíril uplatnené právo, a to v časti, ktorou sa domáhal náhrady za stratu na zárobku pri
invalidite vo forme peňažného dôchodku mesačne v sume 363,12 eura od 1.12.2021 do budúcna (keď
naposledy pripustenou zmenou žalobného petitu sa domáhal peňažného dôchodku do budúcna v sume
356,65 eura. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto posúdiť podanie žalobcu zo dňa 9.5.2022

ako Zmena žaloby a o tejto rozhodnúť. Iba na základe jasne stanoveného predmetu konania, môže
súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie,
v kontexte na žalobu, ale aj na zmenu žaloby zo dňa 26.11.2021, ale aj na podanie zo dňa 9.5.2022
procesne správne nereagoval, keď si neujasnil predmet konania. Svoje rozhodnutie zaťažil vadou, keď
napadnutým rozsudkom rozhodol nad rámec pripustenej zmeny žalobného petitu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (okrem
späťvzatia odvolania, do časti výroku II.), zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva a
takýmto postupom došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nebolo možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o

zmene žaloby, resp. žalobca po tom, čo došlo k čiastočnému späťvzatiu odvolania, upresní svoj žalobný
návrh tak, aby bolo jednoznačné, čo je predmetom ďalšieho konania a o takomto zmenenom návrhu,
pokiaľ sa bude domáhať rozšírenia uplatneného práva oproti naposledy pripustenej zmeny žalobného
petitu, bude povinnosťou súdu prvej inštancie, o takejto zmenenej žalobe rozhodnúť, v zmysle § 139 a
nasl. CSP a o uplatnenom nároku opätovne rozhodnúť.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).