Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222010593
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4222010593.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr.
Štefana Hrvolu a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného F. H. pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14.06.2023

sp. zn. 2T/96/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného F. H., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) horeuvedeným rozsudkom uznal obžalovaného F. H.
vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
a pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od1.januára2022do10.mája2022narôznychmiestachvmesteJ.,atopredovšetkýmvbytenaadrese

S. č. XX/XX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou, poškodenou N. O., nar. X. O. XXXX, do
nejkaždýdeňstrkalatrhalňou,hádzaljunaposteľ,hroziljejbitkouavjejprítomnostisavychvaľovaltým,
ako v minulosti zbil manželku, urážal ju, vulgárne jej nadával a vyčítal jej správanie k iným mužom a to,
že ho s nimi podvádzala, preto za ňou aj napriek jej nesúhlasu chodil do zamestnania, kde ju pozoroval,
po práci na ňu čakal na mieste, kde ju doviezla jej zamestnávateľka a odprevádzal ju domov, zamykal
dvere a zobral jej kľúče, aby nemohla odísť, a to aj vtedy, keď on odišiel preč, poškodená mohla spoločnú

domácnosť opustiť len v jeho prítomnosti alebo pokiaľ prostredníctvom videohovoru komunikovala s
obžalovaným, aj proti svojej vôli musela poškodená obžalovaného sprevádzať, ak niekam chcel ísť, v
uvedenom období približne trikrát mesačne sa nahý obžalovaný sadol na hruď poškodenej, ktorá ležala
na posteli a pokúšal sa vsunúť svoj pohlavný úd do úst a žiadal od nej, aby ho orálne uspokojila, keďže
podľa jeho domnienky mala mať orálny styk s inými mužmi, avšak poškodená sa bránila a rukami
smerujúcimi na hruď alebo ruky obžalovaného sa jej podarilo ho zo seba odtlačiť a ujsť,

dňa 6. mája 2022 jej obžalovaný vyčítal neveru, kopol ju do stehna a spôsobil jej tak pomliaždenie v
ľavej sedacej oblasti s podkožným krvným výronom vo veľkosti 5 cm x 7 cm,
dňa 9. mája 2022 po tom, čo sa obžalovaný opätovne neúspešne domáhal orálneho sexu s poškodenou,
ktorá ho zo seba odtlačila a postavila sa z postele, do nej obžalovaný sotil, v dôsledku čoho spadla na
zem a utrpela odreninu a pomliaždenie kože ľavého lakťa vo veľkosti 4 cm x 2 cm
so začervenaním, následne poškodená prešla do kuchyne, kde si ľahla na zem a držala sa radiátora,

aby ju obžalovaný nemohol odtiahnuť do postele aj keď sa o to snažil, pričom poškodená N. O. saobžalovaného v dôsledku jeho správania k nej bála a prežívala ho ako hrubé a bezcitné, vnímala ho
ako psychické a fyzické utrpenie.

Za to mu uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a §
38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním proti „všetkým“ výrokom napadol obžalovaný. V
jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajkyne popieral spáchanie skutku a naplnenie znakov
žalovaných zločinov. Uviedol, že ako sa stal nezamestnaným, chodil na pracovisko poškodenej. Len
tam vysedával, neobťažoval ju. Rozprával sa so zákazníkmi, potom odišiel domov alebo si hľadať
prácu. Keď zamestnávateľka vozila poškodenú autom pri lodenici, po predchádzajúcom telefonáte alebo

videochate ju čakal so psom, chodil s ňou nakupovať. Popiera, že by do poškodenej strkal, trhal ňou,
hádzal na posteľ, hrozil jej bitkou, vychvaľoval sa, ako v minulosti zbil manželku, urážal ju, vulgárne
jej nadával, vyčítal správanie k iným mužom, že ho s nimi podvádzala, zamykal dvere bytu a zobral
jej kľúče, aby nemohla odísť. Poukazoval na výpoveď svedkyne K. T., ktorá uviedla, že v bufete nič
zlé nerobil, nebol agresívny, neotravoval, ani ho nevidela a nepočula agresívneho, výbušného, žiadne

vyhrážky.Poškodenábolapripravenápodaťtrestnéoznámenienaneho,akouviedla„navždysaho takto
zbaviť“. Jediným dôkazom fyzického násilia je lekárska správa z 10.05.2022 predložená poškodenou
po podaní trestného oznámenia, avšak poškodená na druhej strane uvádza, že obžalovaný sa voči nej
nedopustil fyzického útoku a pri výsluchu dňa 19.07.2022 uviedla dvakrát, že k žiadnemu fyzickému
útoku na jej osobu z jeho strany nikdy nedošlo. Pokiaľ ide o dôvod zo žiarlivosti, kedy prichádzal

poškodenej v ústrety k lodenici, aby ju sprevádzal, toto nenapĺňa zákonné znaky zločinu podľa § 208
ods. 1 písm. a) Tr. zák. U poškodenej nebol znalkyňou zistený syndróm týranej osoby a jej výpoveď nesie
známky nevierohodnosti. Okrem výpovede poškodenej nebolo preukázané žiadnym iným dôkazom, že
by sa dopustil zločinu sexuálneho násilia a je otázne, či v tejto časti je výpoveď poškodenej pravdivá.
Poškodená dňa 10.05.2022 vypovedala, že sa pokúšal o orálny sex každé 2-3 dni. Dňa 19.07.2022 toto

poprela s tým, že pôvodne vypovedala, pretože sa ho chcela zbaviť. Opakovane uviedla, že k pokusu o
orálne uspokojenie nedošlo, ani riadny sexuálny styk nemávali často. Dňa 22.09.2022 vypovedala, že
sa pokúšal o orálny styk 3x v mesiaci a riadny styk bol dobrovoľný.
ĎalejpoukazovalnavýpoveďW.J.-bývalejdružky,podľaktorejsasprávalveľmislušne.Oprvýsexuálny
styk sa pokúsil po vyše roku spolužitia, neúspešne, mal problémy s erekciou. Vytýkal súdu I. stupňa,

že sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Prihliadal
predovšetkým na výpoveď poškodenej bez toho, aby sa vysporiadal s jej zmenenými výpoveďami s
dostatočným odôvodnením, prečo neprihliadol na výpoveď svedkyne W. J., K. T., K.. W. W. a ostatných
svedkov, ktorí sa k nemu pozitívne vyjadrovali a ani na záver znaleckého posudku o tom, že všeobecná
vierohodnosť poškodenej je ľahko znížená a špecifická vierohodnosť nesie známky nevierohodnej

výpovede, že sú u nej prítomné známky konfabulácie, teda má tendenciu vypĺňať si medzery v pamäti
neskutočnými, vymyslenými obrazmi a predstavami.
Zvykonanéhoprepisutelefonickýchhovorovmedzinímapoškodenounevyplynulo, žebysapriznalku
skutku ako ho uvádzala poškodená. Táto vedela, že telefonáty sa nahrávajú, uvedené vyrozprávanie sa
otom,čohosamalobžalovanýdopustiť,mohlobyťjejzámerom.Onlenhovoril,žeužtorobiťnebude,ale

nie je jasné, čo mal na mysli. V nahrávke č. 25 uviedol, že si na neho vymyslela také veci...nedopovedal,
avšak nezvyšoval na ňu hlas ale plakal, pekne ju oslovoval, obaja si povedali, že sa ľúbia. S poukazom
na výpovede svedkov je nepravdepodobné, aby sa k poškodenej správal ako to uvádzala v trestnom
oznámení a prvej výpovedi, preto nemožno neakceptovať znalecký posudok z odboru psychológie.
Navrhol, aby ho odvolací súd podľa zásady v pochybnostiach v prospech podľa § 285 písm. a) Tr. por.

oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa Trestného zákona pri týraní sa musí
jednať o blízku osobu, avšak poškodená nebola jeho žena ani družka. Bola jeho kamarátka, s ktorou
mal občas sex. Odkedy bývala u neho, začali hádky. Nevedel, že keď je niekto k niekým kamarát, je to

blízka osoba. Poukázal i na znalecký posudok psychologičky, ktorá poškodenú opísala a konštatovala,
že jej výpoveď nesie známky nevierohodnej výpovede. Bolo porušené právo na jeho obhajobu, pretože
bolo odmietnuté pribratie znalca psychológa podľa § 146 Tr. por., keď o záveroch znalkyne PhDr.
Katonovej boli pochybnosti a malo byť vykonané nové znalecké dokazovanie. Nemohlo sa jednať opokus znásilnenia ako vypovedala poškodená, k orálnemu styku nedošlo, pretože ho zo seba zhodila.
Má zdravotné problémy (a vôbec mu nestojí). Poškodená si to na neho vymyslela, chcela sa
ho zbaviť, lebo bol veľmi žiarlivý, čo vyplýva z výpovedí všetkých svedkov a znaleckého posudku. K

zraneniam došlo tým, že poškodená spadla na bicykli. Žiadal o spravodlivé rozhodnutie. Nevie, za čo
dostaltrest11rokov,nikohonezabil,niejetoprimerané.Okrempoškodenejneboližiadnepriamedôkazy.
Záverom uviedol, že má 52 rokov a už nikdy neuvidí svoju rodinu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že sa

nedopustil žiadneho sexuálneho násilia. Poškodená sa ho chcela zbaviť, vyhodila ho z bytu, mali dva
kľúče. Ruku na ňu nepoložil. Navrhol rozhodnúť v zmysle konečného návrhu predneseného obhajkyňou.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trvala na dôvodoch podaného
odvolania. Uviedla, že obžalovaný nepopiera určitú formu správania sa, ktoré boli preukázané,
napr. svedkyne K. T., avšak tieto podoby správania sa - sprevádzanie, nakupovanie, kedy príde

domov, spoločné prechádzky so psom aj žiarlivostné scény, čakanie v zamestnaní, nenapĺňajú
skutkovú podstatu trestného činu. Ďalšie formy správania sa obsiahnuté v obžalobe a rozsudku neboli
preukázané, vychádzajú len z výpovede poškodenej, túto časť je treba chápať k ustanoveniu § 208
ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný požiadal poškodenú, s čím ona súhlasila, a po ich súkromnom akte
prišiel obžalovaný o prácu a až v tej druhej časti spolužitia začala poškodená poukazovať na pre ňu

nevyhovujúce formy správania sa obžalovaného, čo sa týka sexuálneho násilia. K uvedenému skutku
okrem výpovede poškodenej neexistujú žiadne priame a nepriame dôkazy v podobe výpovede svedkov
alebo lekárskych správ a práve z pohľadu na takúto dôkaznú situáciu nebolo jednoznačne preukázané
spáchanie skutku, aj s ohľadom na dôkaz svedkyne W. J. - bývalej družky obžalovaného, ktorá
vypovedala o dvojročnom spolužití s obžalovaným bezprostredne predchádzajúcom s poškodenou, kde

uvádzala, že obžalovaný ani nebol schopný riadneho sexuálneho kontaktu z dôvodu, že mal problémy s
erekciou, čo na základe tlaku zo strany tejto svedkyne začal riešiť. Poukázala na výpoveď poškodenej,
ktorá pri opise jej sexuálneho života s obžalovaným uvádzala, že ten bol iba sporadický, avšak z jej
strany dobrovoľný. Navrhla, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že
odvolaním napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Súd I. stupňa sa riadne vysporiadal so
všetkými ostatnými okolnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Podané odvolanie považoval
za neopodstatnené a čo sa týka tvrdení obžalovaného v odvolaní, obžalovaný poukazuje na to, že skutok
je právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu, domnieva sa, že údajné problémy

obžalovaného s erekciou vo vzťahu k tomuto skutku sú irelevantné. Navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená N. O. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavila. Z tohto dôvodu bolo verejné
zasadnutie vykonané v jej neprítomnosti.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodaného odvolaniaoprávnenouosobou
- obžalovaným, nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 ods. 1, 3 Tr. por., preskúmal podľa §

317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul skúmať, či vec
neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., za rešpektovania zásady zákazu „reformatio in peius“, pretože odvolaniev neprospech obžalovaného prokurátor nepodal. Daným postupom odvolací súd zistil, že odvolanie nie
je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku
- nedošlo k procesným chybám konania charakteru porušenia zákona v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
Tr. por.,

- v konaní pred súdom I. stupňa bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania
všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré
boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol dostatočné právne úvahy,
ktorými sa riadil pri zistení a ustálení skutkového stavu veci, hodnotení dôkazov, právnej kvalifikácie
žalovaného skutku, tiež pri úvahách o druhu a výmere trestu, špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností i aplikácie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v rozsahu dôležitom pre trestné
stíhanie, poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov, obhajobu obžalovaného, jeho námietky voči
hodnoteniu vykonaných dôkazov, ako aj na to, ako sa s nimi vysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku tiež

možno zistiť dôvody, pre ktoré súd I. stupňa odmietol návrh prokurátorky na doplnenie dokazovania
pribratímznalcazodborupsychológie.OdvolacísúdnadanéúvahysúduI.stupňaakonavecnesprávne
a zákonné poukazuje.

Vykonané dôkazy i obhajobu obžalovaného súd I. stupňa hodnotil v súlade s kritériami vyplývajúcimi z §

2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k správnemu záveru, že spáchanie žalovaného skutku je obžalovanému
spoľahlivo preukázané. V tomto smere podrobne poukázal na priame dôkazy - výpovede poškodenej
N. O. zo dňa 10.05.2022, svedecké výpovede Q. J. - syna poškodenej, ktorý potvrdil, že obžalovaný bol
poškodenej neustále v pätách a nemohla ísť sama ani do obchodu z dôvodu, aby nešla za
chlapmi. Tiež mal vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú zbil a pokúsil sa na nej o násilný

orálny styk. I svedkyňa K. T. - zamestnávateľka poškodenej potvrdila, že obžalovaný
ublížil poškodenej, ktorá musela ísť z toho dôvodu k lekárovi. Videla na jej tele fľaky, podliatiny na ľavom
predlaktí. Podporila tvrdenia poškodenej, že obžalovaný chodil za ňou do jej zamestnania po
čase už každý deň z dôvodu že žiarlil, čakával poškodenú, keď išla zo zamestnania domov. Pokiaľ nebol
obžalovaný v zamestnaní poškodenej, volal jej cez videochat, čo poškodenej prekážalo.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčovala i svedkyňa D. C. - dcéra poškodenej, ktorá vypovedala
o tom, že obžalovaný bol žiarlivý, nepúšťal poškodenú samú a ani telefonovať s poškodenou nemohli,
pretože obžalovaný do hovoru vykrikoval a strašil ich. Táto svedkyňa potvrdila, že poškodená musela
telefonovať s obžalovaným cez videochat aj pokiaľ bola venčiť psa. Skutočnosť, že obžalovaný
sprevádzal poškodenú aj na nákupy, potvrdil i svedok F. F.. I. K. C. mal tiež vedomosť o tom, že

obžalovaný poškodenú nikam nepúšťal samú.
Zavinenie obžalovaného bolo preukázané tiež nepriamymi dôkazmi, na ktoré poukázal súd I. stupňa,
a to odborným vyjadrením MUDr. Gustáva Škodáčeka k zraneniam poškodenej, ktoré jej spôsobil
obžalovaný a znaleckým posudkom z odboru psychológie. Z ich záverov vyplývajú zistenia o tendencii
k agresivite a impulzivite u obžalovaného.

S poukazom na obsahy týchto dôkazov bola obhajoba obžalovaného vyvrátená. Odvolací súd sa
nestotožnil s hodnotením svedeckej výpovede K. T. obžalovaným, pretože táto jednoznačne podporuje
verziu udávanú poškodenou, a to, že obžalovaný chodil za ňou do zamestnania napokon
už každý deň, poškodená sa jej sťažovala i na to, že ju nepúšťal samú ani k jej rodine. Svedkyňa K. T.

mala vedomosť o tom, že poškodená spadla z bicykla, čo však bolo mesiac resp. minimálne 2 týždne
pred tým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. Uvedené teda nasvedčuje tomu, že zranenia zistené
u poškodenej nevznikli pádom z bicykla ale násilím zo strany obžalovaného, čo nepriamo potvrdzujú
závery znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka a obsah lekárskej správy.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zmeny výpovede poškodenej zo dňa 19.07.2022 oproti jej spontánnej
výpovedi zo dňa 10.05.2022, už zo samotnej výpovede poškodenej možno jednoznačne vyvodiť, že
dôvodomzmenyjejpostojavprospechobžalovanéhobolažiadosťadresovanásmeromkobžalovanému
- len aby jej už nevyvolával a nepísal listy.Súčasne odvolací súd pripomína, že poškodená sa sama dostavila na hlavné pojednávanie na súd
I. stupňa dňa 29.03.2023, kde potvrdila svoju prvotnú výpoveď z prípravného konania vyjadrením, že
„všetko, čo vypovedala, z čoho ho obviňovala, je pravda“. Tiež potvrdila, že obžalovaný

jej viackrát telefonoval a písal jej listy so žiadosťou, aby „stiahla“ trestné oznámenie. Uvedené je
preukázané prepismi telefonických hovorov, ktorými obžalovaný opakovane kontaktoval poškodenú z
výkonu väzby sám, ale aj prostredníctvom iného väzňa. Žiadal, aby poškodená išla k vyšetrovateľovi,
advokátovi a tým ju nabádal k zmene svedeckej výpovede v jeho prospech. V danom smere boli preto
právne úvahy súdu I. stupňa, ktorými hodnotil výpoveď poškodenej, správne, založené na logickom

úsudku, v kontexte s udalosťami, ktoré zmenám výpovedí zo strany poškodenej predchádzali.

Výpoveď poškodenej je potrebné hodnotiť aj z pohľadu jej statusu v zmysle zákona o obetiach trestných
činov č. 274/2017 Z.z., na základe ktorého s poškodenou boli vykonávané procesné úkony ako s
obzvlášť zraniteľnou obeťou, pretože je obeťou trestného činu domáceho násilia, t.j. trestného činu
spáchaného násilím alebo hrozbou násilia, ktorého páchateľom je jej príbuzný - druh, s ktorým obeť žila

v spoločnej domácnosti a ktorý konal spôsobom uvedeným vo výroku o vine napadnutého rozsudku,
naviac na poškodenú opakovane vplýval, aby zmenila výpoveď v jeho prospech.
Medzi základné práva obetí trestných činov patria právo na rešpekt, ohľaduplný a profesionálny prístup
bez akejkoľvek diskriminácie, právo na informácie, odbornú pomoc, ochranu pred druhotnou alebo
opakovanouujmou,právonaodškodnenie.Obžalovanýopakovanýmkontaktovanímpoškodenejformou

listov a telefonickou konverzáciou do týchto jej práv hrubo zasahoval.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obžalovaného v tom smere, že žiarlivostné konanie
nenapĺňa znaky žalovaného zločinu podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., keďže žiarlivosť (aby poškodená
nechodila za chlapmi), bola motívom, ktoré ho viedlo ku konaniu ustálenému súdom I. stupňa vo výroku

o vine napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. odvolací súd
uvádza, že jeho objektom je ochrana kategórie osôb uvedených v odseku 1 pred domácim násilím.
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorej páchateľ prejavuje hrubší stupeň

necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne sústavnosťou a alebo
opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť
považuje za ťažké príkorie.

Objektom trestného činu sexuálneho násilia je právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom

živote. Donútením k orálnemu styku sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu poškodeného. V
danomprípadebolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žeobžalovanýsadopustilkonania,ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu daného trestného činu v úmysle donútiť poškodenú k orálnemu
styku a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - družke, pričom k dokonaniu činu nedošlo.

K námietkam odvolateľa ohľadne znalkyňou nezisteného syndrómu týranej osoby u poškodenej je
potrebné uviesť, že pre naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby sa vyžaduje spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia niektorým zo spôsobov
predpokladaných pod písmenom a) až e) Tr. zák. § 208 ods. 1 Tr. zák.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že

obžalovaný sa voči poškodenej v žalovanom období dopustil práve takého protiprávneho konania,
ktoré predpokladá ustanovenie § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože sa voči blízkej osobe - svojej
družke - poškodenej, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, navštevovali sa i s ich príbuznými - deťmi či
súrodencami, spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to viacerými formami - kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a

stresu, čo ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie.
Poškodená vypovedala, že uvedené konanie zo strany obžalovaného bolo pre ňu ponižujúce, tlačilo na
ňu, sťahovalo ju, pretože jej nedovolil normálne žiť, naviac sa voči nej dopustil opakovane sexuálneho
násilia. Žiarlivostné scény z jeho strany mali dôsledky v hádkach, tieto trvali niekedy aj celú noc. Sklony
k násilnému konaniu zo strany obžalovaného vyplývajú zo záverov znalkyne z odboru psychológia. Z

týchtodôvodovsapretoodvolacísúdstotožnilishodnotenímsúduI.stupňaohľadneznaleckýchzáverov
z odboru psychológie týkajúcich sa poškodenej.Z hľadiska právnej kvalifikácie je v danom prípade bez právneho významu skutočnosť, ak u poškodenej
niejeznaleckyzistenýsyndrómtýranejosoby,pretožezákladnáskutkovápodstatatrestnéhočinutýrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil následok

spočívajúci v syndróme týranej osoby, ktorý nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného
činu.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, o ktorých vypovedala svedkyňa W. J. - bývalá družka
obžalovaného, nemajú žiaden súvis so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba, pričom daná svedkyňa

nežila v inkriminovanom období v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou.

Odvolacie námietky obžalovaného neboli dôvodné, pričom v prevažnej miere sú len opakovaním jeho
obhajoby pred súdom I. stupňa, s ktorou sa tento náležite, logicky a správne vysporiadal. Odvolací
súd poukazuje na horeuvedené dôkazy a dodáva k nim, že boli v zhode s podstatnými okolnosťami, o
ktorých poškodená vypovedala v prípravnom konaní po začatí trestného stíhania. Zároveň sa odvolací

súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného v tom, že jeho vina je založená len alebo takmer
výlučne na svedeckej výpovedi poškodenej, kde poukazuje na správne a zákonné úvahy súdu I. stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku i jeho správny záver o tom, že obžalovaný žalovanými skutkami
naplnil všetky formálne znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov.

Odvolací súd nezistil ani porušenie práv obžalovaného v konaní prechádzajúcom napadnutému
rozsudku tak, ako sú upravené v § 34 Tr. por., vrátane práva na obhajobu i zásad kontradiktórneho
trestného konania, ktoré je založené na zásade rovnosti strán v konaní pred súdom.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu správne postupoval podľa § 34 ods. 1 - 4 Tr. zák., keď

dostatočneprihliadolnavyššieuvedenékritériá.Správneuobžalovanéhonezistilžiadnuzpoľahčujúcich
okolností vymenovaných v § 36 Tr. zák. a súčasne zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.
Splnené boli i zákonné podmienky pre ukladanie trestu za aplikácie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. z
dôvodov, ktoré súd I. stupňa uviedol na strane 10 napadnutého rozsudku.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému na samej spodnej hranici upravenej sadzby nie je možné
v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny, neadekvátny k miere závažnosti protiprávneho
konania a ani za nespravodlivý. Niet pochýb o tom, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa so sklonmi
k páchaniu násilnej trestnej činnosti voči svojim partnerkám.

Súd I. stupňa obžalovaného správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných 10-tich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe
páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Zároveň
je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania
ani dôvodov podľa § 371 Tr. por., odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa 319 Tr. por.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný

riadny opravný prostriedok.