Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616200063
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8616200063.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: Z. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX K. č. XX, zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX K. č. XX, zastúpený Mgr. Petrom Baranom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 06.12.2022, č. k. 3C/2/2016-100 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením konanie
zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II.).

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa (pôvodne označená ako žalobkyňa v 2. rade) a pôvodní

žalobcovia v 1. a 3. rade (Y. H., Q. W.) sa žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2016 domáhali zriadenia
vecného bremena voči žalovanému. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.09.2020 č. k. 3C 2/2016 - 79
z dôvodu späťvzatia žaloby pôvodných žalobcov v 1. a 3. rade konanie zastavil a zaviazal žalobcov v
1. a 3. rade nahradiť žalovanému trovy konania. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2022 žalobkyňa
(pôvodne žalobkyňa v 2. rade) zobrala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. O
trovách konania žiadala rozhodnúť postupom podľa § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré spočívajú v tom, že v čase podania žaloby nebolo na liste vlastníctva zapísané zákonné vecné
bremeno. K zapísaniu vecného bremena do katastra nehnuteľností (zriadenia ktorého sa v tomto konaní
domáha) došlo len nedávno podľa § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil; pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, trval
na tom, aby mu bola priznaná náhrada trov konania voči žalobkyni. Poukázal na skutočnosť, že žaloba
bola voči nemu podaná nedôvodne, bez ohľadu na to, či v čase podania žaloby bolo na liste vlastníctva

zapísané vecné bremeno. Od začiatku bol dôvod pre zamietnutie žaloby, nakoľko účastníkmi konania
neboli všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom sa malo vecné bremeno zriadiť. Naviac vecné bremeno
podľa § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z.z. je zákonným vecným bremenom a zápis na liste vlastníctva má
len deklaratórny a nie konštitutívny účinok, čo znamená, že vecné bremeno existovalo a vzniklo aj bez
toho, aby bolo na liste vlastníctva zapísané.

3. S poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, z. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) súd uzavrel,
že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou v celom rozsahu, konanie v zmysle vyššie citovanýchzákonných ustanovení zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 256
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Tým, že žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému späť, z
procesnéhohľadiskazavinilazastaveniekonania,apretojepovinnánahradiťžalovanémutrovykonania.

Ďalejuviedol,ževdanomprípadeneexistujúdôvodyprepostuppodľa§257CSP.Žalovanýužvosvojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 14.04.2016 (č. l. 19 súdneho spisu) poukázal na neúplný okruh účastníkov
konania; ide o nútené nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov podľa § 78 CSP, a preto nie je
možné zaťažiť nehnuteľnosť vecným bremenom bez toho, aby ďalší spoluvlastník nehnuteľnosti nebol
účastníkom konania o zriadenie vecného bremena. Žalobkyňa, ako aj pôvodní žalobcovia napriek výzve

súdu zo dňa 19.05.2016 k námietke vecnej legitimácie procesný postup nezaujali, naviac žalobkyni
zastúpenej v konaní kvalifikovaným zástupcom muselo byť zrejmé, že žalobe nebude možné vyhovieť
už len z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Keďže súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, priznal mu vo vzťahu k
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II. o trovách konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že uznesením zo dňa 19.12.2019 bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 3C/42/2017, ktoré však do dnešného dňa nie je
právoplatne skončené. O pokračovaní v konaní súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06.12.2022,
pričom žalobkyňa na uvedenom pojednávaní zobrala žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania

kataster nehnuteľností zapísal vecné bremeno do tiarch na liste vlastníctva, čím odpadol predmet
sporu. Preto považuje za spravodlivé pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby si trovy
konania znášal každý účastník sám. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil
a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

5. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol uznesenie vo výroku II. o trovách konania ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že už podaním zo dňa 14.04.2016 poukázal na nedôvodnosť podanej žaloby
z viacerých dôvodov. Nedôvodnosť spočívala jednak v tom, že žalobkyni nikdy nebránil vo vstupe do
bytového domu cez pozemok a žalobkyňa ho ani nikdy nepožiadala o zmluvné zriadenie vecného
bremena. Nedôvodnosť žaloby zároveň odôvodňoval od začiatku aj tým, že žalobkyňa v podanej žalobe

neoznačila za účastníkov všetkých spoluvlastníkov pozemku, ku ktorému požadovala zriadiť vecné
bremeno. K žalobkyni tvrdeným dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že otázka zapísania
vecného bremena v katastri nehnuteľností je z pohľadu úspešnosti, resp. neúspešnosti podanej žaloby
bez právneho významu, nakoľko vzniklo zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z.z.
Žalobkyni uvedená skutočnosť (o vzniku zákonného vecného bremena) objektívne musela byť známa

už pred podaním žaloby, keďže uvedená skutočnosť vyplýva zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na
základe ktorej žalobkyňa vlastníctvo k bytu nadobudla. Tak ako žalobkyňa dokázala zabezpečiť v katastri
zápis vecného bremena (po podaní žaloby), mohla tak učiniť už pred 20. rokmi, t.j. po nadobudnutí
vlastníctva k bytu.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda

zásada úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá
zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania.
Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Ide o zásadu procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po

začatí konania. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu k tomu,čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
bolo konanie zastavené.

9. Z uvedeného vyplýva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu o
veci, ktorá je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada zodpovednosti za zavinenie je
vyjadrená v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila,
že tieto trovy konania vznikli.

10. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené (§ 256 ods. 1 CSP), pričom ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania, podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácií,kdesatietočastovyskytujú,atentodôvodjedanýcharakteromtohtokonaniaalebocharakterom
procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov
právnej normy nie sú dané normy. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k
určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Judikatúra považuje

za nedostačujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP, len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom
druhu nároku /porovnaj R 34/1982, R 23/1989).

11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP nevzhliadol
odôvodňujúc, že žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2016 namietal nedôvodnosť podanej

žaloby z viacerých dôvodov. Bránil sa predovšetkým tým, že z predloženého listu vlastníctva č. XXX,
k. ú. K., okres B. vyplýva, že žalovaný nie je vedený ako jediný vlastník pozemku, parcely reg. „E“ č.
XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2, cez ktorý žalobkyňa žiadala zriadiť vecné bremeno.
Tiež tvrdil, že v prejednávanej veci ide o nútené nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov (§ 78
CSP), a preto nie je možné zaťažiť nehnuteľnosť vecným bremenom bez toho, aby ďalší spoluvlastník

nehnuteľnosti, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. K., bol účastníkom konania o zriadenie tohto
vecného bremena.

12. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania za zavinené
zastavenie konania, súd posudzuje trovy konania bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Preto nebolo

možné v tomto štádiu konania hodnotiť vecnú legitimáciu strán sporu. K žalobkyňou tvrdeným dôvodom
hodným osobitného zreteľa (pre postup podľa § 257 CSP), že kataster zapísal vecné bremeno do tiarch
(zriadenia ktorého sa v predmetnom konaní domáhala), až po podaní žaloby na súde, v čom žalobkyňa
vzhliada výnimočné okolnosti, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zriadené vecné bremeno
predstavuje zákonné vecné bremeno v zmysle ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z.z., existencia ktorého

nebolazávisláodzápisudokatastranehnuteľností,nakoľkozápismálendeklaratórnyaniekonštitutívny
účinok. Vecné bremeno vzniklo už prevodom vlastníctva bytu, na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 11.01.2002, čo vyplýva explicitne zo znenia ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z.z. Naviac
žalobkyni táto skutočnosť (o vzniku zákonného vecného bremena) objektívne musela byť známa už
pred podaním žaloby, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy o prevode vlastníctva

bytu zo dňa 11.01.2001, uzatvorenej medzi Poľnohospodárskym družstvom Y. a žalobkyňou, na základe
ktorej žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k bytu. Zo znenia článku IV. tejto zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa
bola oboznámená aj so vznikom zákonného vecného bremena (v zmysle ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993
Z.z. v znení neskorších predpisov), a preto nič nebránilo žalobkyni iniciovať zápis vecného bremena v
katastri nehnuteľností už pred 20. rokmi, a nie až po podaní žaloby na súde.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacia námietka žalobkyne neobstojí, nakoľko ani odvolací súd,
tak ako to v odvolaní tvrdí žalobkyňa, nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa
§ 257 CSP. Žalobkyňa svojim konaním procesne zavinila vznik trov konania pre žalovaného, a preto
je v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP povinná nahradiť trovy konania žalovanému. Z uvedených dôvodov

odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku postupom podľa § 387 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto priznal žalovanému
voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).