Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 37Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201251
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:1022201251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., občan Slovenskej
republiky proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 600 619 7230 0 zo dňa 3. augusta 2022 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou o predčasný starobný dôchodok spísanou a vlastnoručne podpísanou

žalobcom dňa 23. júna 2021 v OSSZ Uherské Hradiště, Česká republika, požiadal žalobca o priznanie
predčasného starobného dôchodku od 29. júna 2021. Predmetná žiadosť bola z Českej správy
sociálneho zabezpečenia, ústredie Praha doručená Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“ dňa 27. septembra 2021.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)
Rozhodnutím č. 600 619 7230 0 zo dňa 15. marca 2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu

verejnej správy“) o žiadosti žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku rozhodla tak, že
podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť
žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že suma predčasného starobného
dôchodku určená k 29. júnu 2021 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu. Predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi zamietnutý aj s použitím čl. 52
ods. 1 písm. a/ a ods. 4 a čl. 57 ods. 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004

o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 988/2009 (ďalej aj „Nariadenie“) V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy
uviedol, že suma predčasného starobného dôchodku žalobcu určená k 29. júnu 2021 je 257,79 Eur, čo
znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
čo je 257,79 Eur. Žalobca k 29. júnu 2021 získal 8 597 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa
priloženého osobného listu dôchodkového poistenia, t. j. 23 rokov a 202 dní. Priemerný osobný mzdový
bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho

obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce
obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky 1984 –
2020. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia
je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobiazískal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto
kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku
nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možno určiť osobný mzdový bod, tento

kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového
bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka a obdobia dôchodkového poistenia. Ak takého obdobie
dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového
bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení.
Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v kalendárnom roku 1984 29 dní, v kalendárnom roku 1985 6 dní,
v kalendárnom roku 1987 15 dní, v kalendárnom roku 1990 19 dní, v kalendárnom roku 1994 321 dní,
v kalendárnom roku 1995 126 dní, v kalendárnom roku 1996 100 dní, v kalendárnom roku 1997 58 dní,
v kalendárnom roku 1998 136 dní, v kalendárnom roku 1999 48 dní, v kalendárnom roku 2004 4 dni,
patrí žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 5,4163. V rozhodujúcom období žalobca

úhrnom získal 5973 dní dôchodkového poistenia, to znamená 16,3644 rokov dôchodkového poistenia
podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom postení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,3310. Podľa § 63
ods. 4 písm. d) Zákona o sociálnom poistení sa k priemernému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako
1,0 pripočítava v roku 2021 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného

mzdového bodu. Vzhľadom na uvedené je hodnota priemerného osobného mzdového bodu u žalobcu
0,4648. K 29. júnu 2021 žalobca získal 8597 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu
predčasného starobného dôchodku je 23,5535 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková
hodnota je podľa § 64 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. dôchodková
hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2021

stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tak, že dôchodkovú
hodnotu platnú v roku 2020, ktorá je 13,6361 Eur, upravila indexom určeným ako podiel priemernej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí
štvrťrok kalendárneho roka 2020, t. j. 1 113,00 EUR a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t.

j. 1 068,00 EUR a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 29. júnu 2021 je 14,2107 EUR a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2020 13,6361
EUR a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Pretože žalobca sa narodil
v r. 1960 dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení dosiahne
dovŕšením 63 rokov dňa 19. júna 2023. Od 29. júna 2021 žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku

chýba 720 dní. Suma predčasného starobného dôchodku žalobcu je 137,00 EUR mesačne. Suma
predčasného starobného dôchodku sa podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvyšuje
o 9,10 Eur mesačne na 146,10 EUR mesačne. Suma predčasného dôchodku sa podľa § 82 a §
293dx Zákona o sociálnom postení zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia

určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku vykázanej Sociálnou
poisťovňou k 30. júnu 2020, to znamená najmenej o 9,10 EUR mesačne. Predčasný starobný dôchodok
žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 9,10 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia
ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov,
čo predstavuje 3,60 EUR mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku je tak spolu so sumou

zvýšenia 146,10 Eur mesačne. Keďže suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu bola
k 29. júnu 2021 214,83 Eur mesačne, 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 257,79 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že suma predčasného starobného dôchodku žalobcu nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalobca nesplnil podmienky nároku na predčasný
starobný dôchodok.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odolanie zo dňa 29.04.2021,
v ktorom vyjadril nesúhlas so zamietnutím žiadosti, namietal zdĺhavé vybavenie žiadosti a poukázal
na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Podaním zo dňa 12.05.2022 prvostupňový orgán verejnej správy
oznámil žalobcovi, že rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bola zamietnutá jeho žiadosť

o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku k 29. júnu
2021 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Podrobné
vysvetlenie výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku bolo uvedené v citovanom rozhodnutí,
pričom obdobie, ktoré bolo zhodnotené pre nárok na predčasný starobný dôchodok, je uvedené naOsobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej
správy žalobcu vyzval, aby v prípade, ak vlastní doklady preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia,
ktoré na Osobnom liste dôchodkového poistenia nie je uvedené, tieto zaslal prvostupňovému orgánu

verejnej správy, prípadne oznámil skutočnosti o chýbajúcom období dôchodkového poistenia. Pre
nárok na predčasný starobný dôchodok sa v konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok
zisťovalo len obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej
republiky v rozsahu menej ako 1 rok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok z 23. júna 2021
bola doručená prvostupňovému orgánu verenej správy 27. septembra 2021, pričom Formulár SED

P5000 s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky bol prvostupňovému
orgánu verejnej správy doručený 17. februára 2022. Na základe doručeného formuláru bolo rozhodnuté
o žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli
započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté
v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K poukazu žalobcu na

jeho nepriaznivý zdravotný stav prvostupňový orgán verenej správy v predmetnom liste žalobcovi
oznámil, že nakoľko sa zdržiava v Rakúskej republike, o priznanie invalidného dôchodku je potrebné
požiadať na predpísanom tlačive prostredníctvom príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia v Rakúskej
republike. Pre prípad, ak by bol žalobca medzičasom prepustený a bude sa zdržiavať opätovne
v Českej republike, prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu poučil, že je potrebné požiadať

o priznanie invalidného dôchodku cez príslušnú okresnú správu sociálneho zabezpečenia podľa miesta
jeho bydliska v Českej republike, resp. v prípade zdržiavania sa v Slovenskej republike, o priznanie
invalidného dôchodku je možné požiadať aj v mieste jeho trvalého bydliska v Slovenskej republike
na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Poučil žalobcu, že k žiadosti bude potrebné predložiť
zdravotnú dokumentáciu podľa požiadaviek posudkového lekára, pričom o takto spísanej žiadosti a po

posúdení zdravotného stavu bude rozhodnuté o žiadosti o invalidný dôchodok podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež poučil žalobcu, že v zmysle § 215 ods.
9 Zákona o sociálnom poistení začína plynúť nová lehota na podanie odvolania v lehote 30 dní od
doručenia predmetného Oznámenia. Žalobca následne podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu
verejnej správy v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 06.06.2022, v ktorom uviedol obsahovo totožné

námietky, resp. skutočnosti, ako v odvolaní zo dňa 29.04.2022.

4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 600 619 7230 0 zo dňa 3.
augusta 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a priloženej spisovej
dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy
bol správny. Žalovaný následne zopakoval spôsob výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku
žalobcu vykonaný prvostupňovým orgánom verejnej správy tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nepriaznivého

zdravotného stavu uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav nezakladá nárok na predčasný starobný
dôchodok, s tým, že o možnosti požiadať o invalidný dôchodok bol žalobca poučený listom zo dňa 12.
mája 2022.

Žaloba

5. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.09.2022, označeným ako „Odvolanie proti
Rozhodnutiu Okresného súdu o zamietnutí predčasného dôchodku“, ktoré bolo podľa obsahu posúdené
ako správna žaloba v sociálnych veciach, sa žalobca domáhal preskúmania Rozhodnutia žalovaného č.
600 619 7230 0 z 03.08.2022, ktoré bolo pripojené k podaniu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp.zn.8Sa/79/2022-9z30.11.2022,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa05.12.2022,bolavecpostúpená
vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline. Žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2021 požiadal
v Českom Těšíne o predčasný starobný dôchodok v 61. roku života a predložil doklady. Vec bola
poslaná do Prahy, Praha to poslala do Bratislavy, kde bola jeho žiadosť zamietnutá s odôvodnením, že
„mu chýbajú nejaké odpracované roky a nemôžu ich dohľadať.“ Následne žalobca opätovne požiadal

opredčasnýstarobnýdôchodok„zozdravotnýchdôvodov,lebosamuzhoršilzdravotnýstav“(poznámka
správneho súdu: žiadosť zo dňa 23. júna 2021). Jeho žiadosť bola opätovne zamietnutá. Žalobca
v žalobe poukázal na svoj zdravotný stav a na podmienky vo výkone trestu v Rakúsku s tým, že požiadal
o výkon trestu na Slovensku.Vyjadrenie žalovaného k žalobe

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2023 poukázal na rozhodnutie žalovaného,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi
zamietnutá žiadosť o predčasný starobný dôchodok a poukázal na dôvody týchto rozhodnutí. Žalobca
v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so zamietnutím žiadosti o predčasný starobný dôchodok, poukazujúc
na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré podľa žalovaného nie sú

predmetom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preto správnu žalobu považuje za neopodstatnenú.
Poukázal na ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má
nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma
predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2
násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené

podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok musia byť splnení kumulatívne. Žalobca požiadal
o priznanie predčasného starobného dôchodku k 29. júnu 2021, ku ktorému dňu získal 8597 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 23 rokov a 202 dní, čo na účely výpočtu predstavuje 23,5535 rokov
obdobia dôchodkového poistenia. Podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia žalobca splnil. Žalobca
sa narodil v roku 1960, a preto dôchodkový vek s poukazom na § 65 ods. 2 a prílohu č. 3a Zákona

o sociálnom poistení dosiahne dovŕšením 63 rokov dňa 19. júna 2023. Od 29. júna 2021 do dovŕšenia
dôchodkového veku (19. júna 2023) chýba 720 dní, to je menej ako 2 roky. Uvedenú podmienku žalobca
taktiež splnil. Žalobca však nesplnil podmienku, ktorá vyžaduje, aby suma predčasného starobného
dôchodku bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Suma predčasného starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia podľa § 82 a § 293dx Zákona

o sociálnom poistení predstavuje sumu 146,10 EUR mesačne. Podrobný výpočet sumy predčasného
starobného dôchodku je uvedený v rozhodnutí žalovaného. 1,2 násobok sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu k 29. júnu 2021 predstavuje 257,79 EUR. Nakoľko suma predčasného
starobného dôchodku 146,10 EUR mesačne nie je ku dňu, od ktorého žalobca žiadal o jeho priznanie,
k 29. júnu 2021, vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

257,79 EUR, žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok podľa §
67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a preto mu bola žiadosť o predčasný starobný dôchodok
zamietnutá. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav žalovaný uviedol,
že táto je irelevantná, nakoľko žalobca požiadal o predčasný starobný dôchodok, nie o invalidný
dôchodok. Zdravotný stav sa pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok nepreskúmava

a preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané vo veci zamietnutia žiadosti o predčasný starobný
dôchodok. Žalovaný poukázal na skutkové a právne dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného a žiadal,
aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) cit. zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z Krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej

Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
37Sa/1/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-37Sa/1/2022.

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa

§ 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod
podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na Úradnejtabuli Správneho súdu a na webovej stránke súdu dňa 16. augusta 2023 s tým, že rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 19. septembra 2023 postupom podľa § 137 ods.3 SSP.

10. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení v rozhodnutím prvostupňového
orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

13. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie

a) Sociálnej poisťovne.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o

konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

18. Podľa § 67 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení úč. do 30.06.2021 (ďalej

len „Zákon o sociálnom poistení“)
(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,2-násobkusumyživotnéhominimaprejednu

plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)
(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti
o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v
kalendárnom roku najviac dvakrát.19. Podľa § 68 ods. 1-7 Zákona o sociálnom poistení (1) Suma predčasného starobného dôchodku sa
určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku

dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5%
za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej
podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného

starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného
starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru
kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej
podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy
predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje

suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie
v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo
sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom
kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody
určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie

sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného
dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody
určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových
bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové
poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(3) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná
osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku
vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia
pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového
poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového

poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej
polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy
predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného
dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(5) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného
predpisu, 1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(6) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a
posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods.
8 rovnako.

(7) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz.

20. Podľa § 63 ods. 1, ods. 4 písm. d/, ods. 6, ods. 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Priemerný osobný
mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov
dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového

poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa
získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi

hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 2016 a
nasledujúcich rokoch 20%.
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred
rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov
pred1.januárom1984,aktentozákonneustanovujeinak.Zrozhodujúcehoobdobiasavylučujúobdobia,

za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo
obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali
celý kalendárny rok.(7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych
rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo
dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva

kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov.

21. Podľa § 82 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1.
januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra

príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková
dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného

kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia
na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(4) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom
kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok
pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,
sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí
od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku

na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok,
v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na
výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene
sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí

zvýšenie odo dňa zmeny.
(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.
(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku
nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

22.Podľa§257Zákonaosociálnompoisteníosobnývymeriavacízákladvobdobípred1.januárom1993
je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania
tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn

vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila
poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

23. Podľa § 293dx ods.1 až 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Od 1. januára 2018 do 31. decembra
2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného

kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do
31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2%
z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu
kalendárnehoroka,ktorýpredchádzapríslušnémukalendárnemuroku.Príslušnoudôchodkovoudávkou
podľa prvej vety pre

a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o
70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac

o 70%.
(2) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá saa) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí
z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok,

b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí
z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z
dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
(3)Naurčeniepriemernejmesačnejsumystarobnéhodôchodku,priemernejmesačnejsumyinvalidného
dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a

priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného
dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(4) Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine
podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť
pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov

Slovenskej republiky.
(5) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní
a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu
kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(6) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka zvyšuje podľa § 89 ods. 8 najmenej o 2%.

24. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Ak zamestnanie trvalo aspoň rok
započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:
a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba
vojaka z povolania,

b) doba inej vojenskej služby,
c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových
dôvodov v čase neslobody,2)
d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu,2a)

e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu
starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným
pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní
člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo
peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan
poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,
g) doba odborného školenia,

h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný
dôchodok,3)
i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,
j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením
do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,

k) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom
čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr
od 1. októbra 1988.

25. Podľa § 172 ods. 1,2,3 Zákona o sociálnom poistení (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov
sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu

upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia
rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu.
(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

26. Podľa § 179 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Zákona o sociálnom poistení (1) Do pôsobnosti ústredia patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného
predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,

2. o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo
pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
3. o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené
sumy na dávkach uvedených v prvom bode,
4. o náhradách trov konania,

5. o prerušení konania a o zastavení konania,
6. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
7. o ustanovení osobitného príjemcu,
8. o uložení poriadkovej pokuty,
9. o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a

penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom a dlžných súm dávok,
10. o odpustení zmeškania lehoty,
11. o ustanovení opatrovníka,
12. o predbežnom opatrení,
13. o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto

osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu,
14. o priznaní príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku podľa osobitného predpisu,
15. o príspevku športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu a o povinnosti poberateľa
príspevku vrátiť príspevok alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril,
16. vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa prvého

bodu, pokute a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa
prvého bodu,
b) rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti
pobočky,

27. Podľa § 209 ods. 1,2,3,4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je

potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

28. Podľa § 210 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne

vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1
najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie

predčasného dôchodku zamietnutá, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.
V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd
posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom
žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 203 ods.

2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase vyhlásenia, resp.
vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).

30. Z administratívneho spisu i z preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že
prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný zistili, že žalobca splnil podmienky pre predčasný
starobný dôchodok stanovené v § 67 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o sociálnom poistení, pretože bol

dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov (k 29.06.2021 získal 23 rokov a 202 dní obdobia dôchodkového
poistenia) a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbali najviac 2 roky (720dní). Žalobca požiadal
o predčasný starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 23.06.2021 a nárok na predčasný dôchodok
si uplatnil od 29.06.2021. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a prílohy č. 3a tohto zákona
žalobcovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením 63 rokov, t. j. dňa 19.06.2023. Žalobcovi od

podania žiadosti chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku menej ako 2 roky (720 dní). Z Osobného listu
dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobca bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov.

31. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu vrátane Osobného listu dôchodkového poistenia,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, s ktorým bol

žalobca oboznámený, správny súd zistil, že žalobcovi boli zohľadnené všetky obdobia dôchodkového
poistenia, ktoré boli preukázané zabezpečenými dokladmi a žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré
by preukazovali získanie iného rozsahu obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca napokon túto
skutočnosť v správnej žalobe (ani v administratívnom konaní) nenamietal.

32. Suma predčasného starobného dôchodku tak, ako to vyplýva z obsahu dávkového spisu
i z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i žalovaného, bola určená
podľa § 68 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný

starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod žalobcu bol
určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce
obdobiebolourčenévsúlades§63ods.6Zákonaosociálnompoisteníakokalendárneroky1984-2020.
Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je

uvedenývOsobnomlistedôchodkovéhopoistenia,pričomúhrnosobnýchmzdovýchbodovzajednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 5,4163. Správny súd poukazuje na to, že žalobca údaje
uvedené v Osobnom lister dôchodkového poistenia ani v správnej žalobe ani v administratívnom
konaní nenamietal a tieto údaje teda neboli medzi účastníkmi konania sporné. V rozhodujúcom období
žalobca získal 5 973 dní dôchodkového poistenia, t. j. 16,3644 rokov dôchodkového poistenia podľa

§ 63 ods. 1 cit. zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia
v rozhodujúcom období, t. j. priemerný osobný mzdový bod je 0,3310. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ cit.
zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v r. 2021
20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Vzhľadom
na uvedené bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu určená správne vo výške 0,4648.

Z administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca k 29. júnu
2021 získal 8 597 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného
dôchodku predstavuje 23,5535 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 29.06.2021 bola 14,2107 €. Keďže sa žalobca narodil v r. 1960, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2
a prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení dosiahne dovŕšením 63 rokov (t. j. 19.06.2023), pričom od

29.06.2021 do dovŕšenia dôchodkového veku (19.06.2023) chýbalo 720 dní. Vynásobením získaného
obdobia dôchodkového poistenia (23,5535 rokov), priemerného osobného mzdového bodu (0,4648)
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (14,2107) dospel prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný
k sume, ktorá bola znížená o 12 %, t. j. o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sadôchodok znižuje, pričom za 720 dní sa znižuje o 12%, t. j. o 18,66888103 € mesačne (23,5535
rokov obdobia dôchodkového poistenia x priemerný osobný mzdový bod 0,4648 x aktuálna dôchodková
hodnota 14,2107 – 18,66888103 € = 137,00 €). Túto sumu orgány verejnej správy valorizovali v zmysle

§ 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení o 9,10 € mesačne na 146,10 € mesačne. Takto správne
určenásumapredčasnéhostarobnéhodôchodkuneprevýšila1,2násoboksumyživotnéhominima,ktorý
bol k 29.06.2021 214,83€ (suma životného minima podľa § 2 písm. a/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z. z. k 29.06.2021 predstavovala 257,79 €).

33. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
orgánu verejnej správy správne a súladné so zákonom, pokiaľ došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu
o priznanie predčasného starobného dôchodku, pretože žalobca nesplnil jeden zo zákonných
predpokladov pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok tým, že jeho suma nepresiahla 1,2
násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Všetky tri zákonné podmienky

vyplývajúce z ust. § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pre možnosť priznania predčasného
starobného dôchodku musia byť splnené súčasne a bez splnenia čo i len jednej z nich nie je možné
predčasný starobný dôchodok poistencovi (žalobcovi) priznať. Závery žalovaného i prvostupňového
orgánu verejnej správy sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovaného
i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy boli vydanú v súlade s § 209 ods.1 Zákona

o sociálnom poistení a obsahujú náležitosti uvedené v § 209 ods. 2-4 cit. zákona.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že požiadal o predčasný starobný dôchodok zo zdravotných dôvodov,
pretože sa mu zhoršil zdravotný stav, táto námietka žalobcu nie je vo vzťahu k rozhodovaniu
prvostupňového orgánu verejnej správy ani žalovaného o jeho žiadosti o priznanie predčasného

starobného dôchodku relevantná, keďže v konaní o žiadosti o predčasný starobný dôchodok
sa zdravotný stav žiadateľa (žalobcu) nepreskúmava, ani nezohľadňuje. Pre účely rozhodovania
o uplatnenom nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok orgány verejne správy posudzujú
výlučne splnenie podmienok stanovených v § 67 ods. 1 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, medzi ktoré
podmienky skúmanie zdravotného stavu žiadateľa nepatrí. Zdravotný stav žalobcu by orgán verejnej

správy zohľadňoval v konaní podľa § 70 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, v prípade podania žiadosti
žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, t. j. dôchodkovej dávky odlišnej od predčasného starobného
dôchodku, tak, ako bol žalobca správne poučený aj prvostupňovým orgánom verejnej správy v liste zo
dňa 12. mája 2022. Rovnako poukaz žalobcu na podmienky výkonu trestu odňatia slobody v Rakúskej
republike nemá žiadny vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti

správny súd uvádza, že žalobca bol z výkonu trestu odňatia slobody v Justizanstalt, Sonnberg, Rakúska
republika eskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Bratislava, Chorvátska 5. Podľa lustrácie v Registri ZVJS
vykonanej dňa 17.07.2023 sa žalobca nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne
(Nemocnica pre obvinených a odsúdených Trenčín) a že výkon trestu žalobcu bol do 03.08.2023. Ku
dňu 14.08.2023 sa žalobca už nenachádza v evidencii ZVJS (lustrácia č.l.78a). Uvedené námietky

žalobcu preto nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení
s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy).

35. Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu správny súd nezistil žiadne
pochybenie žalovaného (ani prvostupňového orgánu verejnej správy), keď orgány verejnej správy

rozhodujúce o žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok správne zistili obdobie dôchodkového
poistenia, získané náhradné doby i výšku zárobkov, ktoré počas zamestnania žalobca dosiahol a tieto
údaje v celosti a správne preniesli do Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol
prílohou prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uvedené údaje navyše medzi účastníkmi
konania neboli ani sporné. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) pri rozhodovaní
o žalobcom uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok postupovali v súlade so Zákonom
o sociálnom poistení. Keďže žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie
predčasného dôchodku v zmysle § 67 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení, t. j. že vypočítaná
suma predčasného starobného dôchodku k 29. júnu 2021 nie je vyššia, ako je suma 1,2 násobku sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodli v súlade so zákonom, ak žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku
zamietli. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 190 SSP.36. Správny súd pre úplnosť poukazuje na to, že žalobca už ku 19. júnu 2023 splnil podmienky pre
riadny starobný dôchodok.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).