Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118215666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7118215666.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1. AGRODROON, s.r.o., IČO: 36
592 358, so sídlom Hlavná 187, Valaliky, 2. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, E., zastúpený
splnomocneným zástupcom F. C. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, E., proti žalovanému: A. G. H., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. X/XX, E., zastúpený JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, so sídlom Štúrova
20, Košice, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 42C/74/2018-468 zo dňa 26.10.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 42C/74/2018-468 zo dňa 26.10.2022
zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume
17.434,30 € s úrokom omeškania, z toho pre žalobcu v 1. rade 4.438,01 € s úrokom omeškania a pre
žalobcu v 2. rade, ako aj náhrady trov konania. Druhým výrokom súd žalovanému voči žalobcom priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov v katastrálnom území E., žalobca
v 1. rade spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č.
116 o výmere 4384 m2 v podiele 2/8 + 1/16 + 2/48, ďalej nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX
ako parcela registra „E“ č. 117 vo výmere 2190 m2 v podiele 1/1 a vlastníkom parcely registra „E“
evidovanej na LV č. XXXX, parcela parc. č. 118 o výmere 2190 m2 v podiele 1 + 1/42 + 1/42 +1/42,
na LV č. XXXX, parcela registra „E“ č. 119 o výmere 2190 m2 v podiele 176/1512 a nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 120 o výmere 2190 m2 s podielom 3/84. Žalobca
v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku v katastrálnom území E., zapísaného na LV č. XXXX ako
parcela registra „E“ č. 120 o výmere 2190 m2 v podiele 11/14. Žalobcovia tvrdili, že tieto pozemky
žalobcov sú užívané žalovaným bez právneho dôvodu a bez poskytnutia akéhokoľvek plnenia za toto
užívanie, pričom pozemky žalobcov sú sčasti zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, ktoré
nadobudol kúpou dňa 9.11.2015 a ktoré sú v katastri nehnuteľností k. ú. E. zapísané na LV č. XXXX ako
priemyselná budova, poľnohospodárska budova, budova technickej vybavenosti, iná budova - skleník,

iná budova - strážnica, a tie sú postavené na parcelách č. 116, 117, 118, 119, 120, teda práve parciel
vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný využíva aj bezprostredne priľahlé plochy k týmto
stavbám vrátane plôch prístupových a parkovacích a užíva teda najmenej 2977 m2 z celkovej plochy
uvedených pozemkov, z ktorej na vlastnícky podiel žalobcu v 1. rade pripadá výmera 1365 m2 a nažalobcu v 2. rade výmera 318 m2. Napriek výzve žalobcov určenej žalovanému zo dňa 16.10.2018
na zaplatenie sumy za užívanie pozemkov v ich vlastníctve žalovaný, že požadovanú sumu neuhradil
a na výzvu nereagoval. Žalobca v 1: rade požaduje za užívanie pozemkov, ktoré mu v podielovom

spoluvlastníctve patria 17.434,30 € a to za obdobie od 22.11.2015 do 22.11.2018 a žalobca v 2. rade
sumu 4.438,01 € tak isto za toto obdobie. Žalobcovia vychádzali pri výpočte výšky bezdôvodného
obohatenia z priemerného trhového nájomného 0,50 € mesačne za 1 m2 výmery. Výmera žalobcu v 1.
rade do 10.9.2018 predstavovala 931 m2, od 11.9.2017 výmera na neho pripadajúca bola zvýšená na
1018 m2 a od 13.11.2018 nadobudnutím ďalšieho podielu na žalobcu v 1. rade pripadla výmena 1365

m2. U žalobcu v 2. rade od počiatku rozhodného obdobia je to výmera 318 m2. Žalobcovia predložili
súdu tri nájomné zmluvy verejne dostupné, aby preukázali výšku nájomného za porovnateľné užívanie
pozemkov v kat. úz. E. a poukázali na to, že požadujú podstatne menej ako je nájomné uvedené v týchto
zmluvách.

3. Žalovaný neuznal nárok žalobcov v celom rozsahu a to pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia,

pričom základ nároku žalobcov čiastočne uznal, ale len pokiaľ ide o časti pozemkov, ktoré skutočne
užíva.Výškubezdôvodnéhoobohateniabezznaleckéhoposudkuvšaknevedelpresnevypočítaťatvrdil,
že aj keď niektoré nehnuteľnosti užíva, neužíva ich celé ako priľahlé nehnuteľnosti, pretože sa tam
nachádzajú aj cesty využívané už v minulosti ako cesty, aj keď v katastri nehnuteľností sú uvedené
ako orná pôda. Vytkol žalobcom nekorektnosť, že čakali tri roky a pred podaním žaloby ho nevyzvali

na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Neskôr, po oboznámení sa s právnou úpravou zák. č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2018 navrhol, aby súd vychádzal pri
určení výšky odplaty za užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku
zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, z priemeru ocenenia pozemkov iných

nájomnýchzmlúvtýkajúcichsakat.úz.E.extravilán,ktorézároveňpripojilksvojmuvyjadreniu.Následne
predložil znalecký posudok č. 11/2019 vyhotovený 12.8.2019 znalcom v odbore poľnohospodárstvo
odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy A. I. J., kde tento znalec stanovil obvyklú výšku
nájomného v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z., použijúc kód B/EJ 042 60 02 (kde všeobecná hodnota za
mernú jednotku pozemku je 0,2091 € za m2), teda nájomné za m2 by činilo 0,002091 € mesačne.

V prepočte na požadovanú výmeru u žalobcu v 1. rade za 36 mesiacov za 1.018 m2 by to bolo 6,48 €
a u žalobcu v 2. rade za 318 m2 za 28 mesiacov výška nájomného by bola 1,54 €. Od 1. mája 2018 však
nadobudla účinnosť novela zák. č. 504/2003 Z.z. a znalec ustálil v zmysle tejto novely obvyklú výšku
nájomného za rok 2018 v sume 47,18 € za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy a rok. Na základe toho za
užívanie pôdy pri prevádzkovaní podniku v extraviláne obce Valaliky by bolo minimálne nájomné 94,36

€ za hektár a rok a pri výmere 1.018 m2 za obdobie troch rokov by bolo nájomné 28,80 €, pri výmere
318 m2 za obdobie 28 mesiacov by to bolo 7 €. Zároveň uviedol, že stavby, ktoré vlastní žalobca v 1.
rade na pozemkoch spoločnosti AGRODROON zaberajú výmere 1018 m2 a ktoré vlastní žalovaný v 2.
rade 318 m2.

4. Žalobcovia tvrdili, že žalovaným predložené zmluvy sa netýkajú užívania zastavaných pozemkov,
ale len poľnohospodárskych pozemkov k pestovaniu poľnohospodárskych plodín a trvali na tom, že
pozemky, ktoré užíva žalovaný spĺňajú legálnu definíciu pojmu zastavané územie obce podľa ust. §
139a ods. 8 Stavebného zákona. Táto definícia je odlišná od vymedzenia zastavaného územia podľa
katastrálneho zákona, keďže toto vymedzenie sa vzťahuje určeniu hraníc intravilánu a extravilánu pred

1.1.1990 podľa niekdajších platných definícií. Tvrdili, že stavby vo vlastníctve žalovaného ako aj zvyšné
stavby ďalších dvoch vlastníkov nevytvárajú a ani nikdy nevytvárali svojim charakterom areál definovaný
zákonom. Žalovaný nevykonáva poľnohospodársku činnosť, ani neprevádzkuje poľnohospodársky
podnik. Žalovaný taktiež zotrval na svojom tvrdení, že nejde o stavebné pozemky, lebo tieto sa
nachádzajú v extraviláne obce a podľa neho je záväzný stav uvedený v katastri nehnuteľností,

pričom tieto nehnuteľnosti ktorých je vlastníkom, užíva na poľnohospodársky účel. V priebehu konania
žalovaný oznámil, že Zmluvou o výpožičke zo dňa 15.11.2015 všetky stavby vypožičal spoločnosti
AGROCHEMINA, s.r.o., ktorá ich užívala v období od. 22.11.2015 do 22.11.2018 na poľnohospodárske
účely a vyslovil názor, že žalobcovia doteraz nepreukázali, akú výmeru z pozemkov im patriacich
žalovaný za žalované obdobie užíval, ani to, kto mal a ako mal tieto stavby užívať. Žalobcovia tiež súdu

oznámili po predložení grafickej identifikácie sporných parciel, že v konaní 40C/36/2018 tamojšieho
súdu, ktorého predmet bol totožný s predmetom tohto sporu, žalovaná strana nepodala odpor voči
platobnému rozkazu.5. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 10.7.2020 súd prvej inštancie v tomto spore uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 19,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
22.11.2018 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu 4,33 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne od 22.11.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku obe strany sporu podali odvolanie a Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací uznesením č.k. 2Co/64/2021-441 zo dňa 28.4.2022 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
predčasné v časti premlčania aj nepreskúmateľné.

6. Následne súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie a nariadil aj pojednávanie. Po oboznámení
sa s listinnými dôkazmi zistil, že žalobca v 1. rade je skutočne podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX katastrálne územie E. a žalobca v 2.
rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie E.
od 26.7.2016. Žalovaný je vlastníkom stavieb zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie E. od

9.11.2015. Z grafickej identifikácie zo dňa 17.10.2019, ktorú žalobcovia predložili vyplýva, že výmera,
ktorú užíva žalobca v 1. rade je 1374 m2 a z urbanistickej štúdie obce Valaliky vyplýva komplexný výkres
priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.

7. Zo súkromného znaleckého posudku č. 11/2019 vyhotoveného dňa 28.8.2019 znalcom z odboru

Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy A. J. vyplýva, že minimálna
výška nájomného by predstavovala 20,91 € za hektár a rok a nájomné za 1 m2 by bolo vo výške
0,002091 €. V prepočte na výmeru 118 m2 by to za 36 mesiacov bolo 6,48 €, pri výpočte 318 m2
za 28 mesiacov by výška nájomného 1,54 €. Ide o minimálnu výšku nájomného, keď sa prenajímateľ
a nájomca nedohodnú o inej výške. Od 1. mája 2018 nadobudla účinnosť novela zák. č. 504/2003

Z.z., ktorá priniesla novú definíciu poľnohospodárskeho pozemku, v zmysle ktorej výška nájomného za
pozemok musí byť stanovená najmenej na dvojnásobok výšky nájomného v danom katastrálnom území.
Obvyklou výškou nájomného sa bude rozumieť údaj o výške nájomného za 1 hektár poľnohospodárskej
pôdy, každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejní tento údaj príslušný okresný úrad pre každé
katastrálne územie. Obvyklá výška nájomného za rok 2019 je vo výške 47,18 € za hektár a rok. Na

základe toho nájomné za užívanie pôdy pri prevádzkovaní podniku v extraviláne obce Valaliky bolo
minimálne nájomné 94,36 € za hektár a rok. pri výmere 1.018 m2 za obdobie troch rokov by nájomné
predstavovalo sumu 28,80 € a pri výmere 318 m2 za obdobie 28 mesiacov by nájomné bolo 7 €.
Znalec taktiež v posudku uviedol, že stavby, ktoré vlastní žalovaný zaberajú na pozemkoch spoločnosti
AGRODROON, s.r.o. výmeru 1.018 m2 a na pozemkoch A. C. výmeru 318 m2.

8. Žalobcovia predložili v spore nájomné zmluvy nájomcu obce Valaliky a prenajímateľov F. E.,
prenajímateľa GRUNI, s.r.o. a nájomcu obce Valaliky, prenajímateľa TOKLEX s.r.o. a nájomcu InvEast
SK, s.r.o., pričom všetko išlo o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce Valaliky.

9. Zo zmluvy o výpožičke z 15.11.2015 súd mal preukázané, že žalovaný bezplatne zapožičal na dobu
neurčitú spoločnosti AGROCHEMINA s.r.o. nebytové skladové priestory v objektoch ležiacich na par.
č. 1306/2, vedené ako stavba a č. 1306/3 vedené ako stavba strážnice súp. č. XXX, zapísané na LV
č. XXXX k. ú. E. a stavby ležiacej na par. č. 1304/6 ako UNIMO-ZEL, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré
vlastní požičiavateľ na sociálne a skladové využitie (kancelária, šatňa, sociálne zariadenie a uskladnenie

nevyhnutných dokumentov).

10. Z potvrdenia o pridelení IČO, ktoré vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky vyplynulo, že hlavnou
činnosťou žalovaného je chov hydiny, dátum vydania potvrdenia je z 23.4.2019. Z výpisu štatistického
registra organizácií z 3.2.2020 a výpisu zo štatistického registra organizácií súd zistil, že hlavnou

činnosťoužalovanéhojechovhydinyažalovanýjesamostatnehospodáriacimroľníkomod16.4.1993. Z
verejného registra Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mal súd preukázané, že obvyklá
výška nájomného za rok 2018 pre k. ú. E. je 47,18 €/ha. Ďalej súd vychádzal z potvrdení obce Valaliky,
z ktorých vyplynulo, že podľa platného územného plánu obce Valaliky je funkčné využitie pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu, ako pozemky a objekty výrobných služieb, priemyselno-poľnohospodárskej

výroby a skladov, pričom predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Zároveň
z iného potvrdenia vyplýva, že stavby na predmetných parcelách boli postavené v rokoch 1970 až 1979.11. Súd prvej inštancie vykonal na predmetných pozemkoch aj ohliadku, aby mal bezprostredný obraz
o využití týchto pozemkov.

12. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1,
§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1,2, § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2018, podľa § 2 písm. b/ a písm. c/ zák. č. 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii

a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa §
7 zák. č. 504/2003 Z.z., § 9, § 24d ods. 3 uvedeného zákona a použil aj ust. § 107 ods. 1, 2, § 123,
§ 120 ods. 2, § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj § 43h ods. 1, 2 tohto zákona.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, na ktorých sú sčasti umiestnené stavby vo vlastníctve žalovaného. Medzi stranami
sporu pritom nebolo sporné, že žalovaný užíval v žalovanom období pozemky žalobcov bez právneho
dôvodu, sporný bol rozsah užívania pozemkov, ako aj výška náhrady za užívanie, keďže sporný bol
aj druh pozemku. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobcovia
zotrvali na svojom názore, že pozemky sú zastavené stavbami a neslúžia na poľnohospodárske

účely. Súd ohliadkou predmetu sporu na mieste samom zistil, že pozemky žalobcov sa nachádzajú
v oplotenom areáli a stavby na nich postavené slúžia na poľnohospodárske účely, skleník slúži na
pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hydiny rovnako ako sklad. Kancelárske priestory sú
v zlom technickom stave a slúžia ako skladisko.

14. Poukazujúc aj na právny názor odvolacieho súdu vysloveného v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom
uznesení, súd prvej inštancie uzavrel, že námietka žalobcov ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 504/2003 Z.z. nie je dôvodná vo vzťahu k časti pozemkov, ktoré sú pod zastavanými
budovami vo vlastníctve žalovaného, ako aj pozemkami priľahlými, pretože ide o areál bývalého
poľnohospodárskeho družstva oplotený od čias jeho fungovania a žalovaný uvedené nehnuteľnosti

využíva ako podnikateľ v poľnohospodárske na poľnohospodárske účely a opak preukázaný v spore
nebol. Pozemky podľa účelu, vychádzajúc zo znenia ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení
účinnom do 30.4.2018 a od 1.5.2018, podľa názoru súdu prvej inštancie naplnili dikciu zákona
a je možné ich považovať za pozemky slúžiace na poľnohospodárske účely. Stavby žalovaného
na predmetných pozemkoch v uzavretom areáli spolu s okolím tvoria ucelený komplexný priestor

a nie je možné oddeliť funkcionalitu budov a samostatných pozemkov, nakoľko je potrebné sa
k budovám, a to ku skladu, skleníku, kancelárskym priestorom, regulačnej stanici aj fyzicky dostať.
Neprihliadol na obranu žalovaného, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný využíva iba pozemky pod
budovami a nevyhnutne priľahlý pozemok. Žalovaný užíva celú výmeru, žalobcovia k nej nemajú prístup
a skutočnosť, že niektoré plochy slúžia ako cesta, resp. zeleň, je podľa názoru právne irelevantná.

15. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo stanovenie druhu pozemkov rozhodujúce u tých pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu. V konaní totiž bolo sporné, či ide o ornú pôdu, zastavané plochy
alebo stavebné pozemky. Súd aj ohliadkou, aj na základe potvrdenia obce Valaliky zistil, že
predmetné pozemky sú využívané na poľnohospodársku výrobu, keďže sú zastavané stavbou na

poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 či stavbou slúžiacou na poľnohospodársky účel. Žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno a súdu nepreukázali opak.

16. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol
zrušený v poradí prvý rozsudok v spore, že vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného nesprávne

vyhodnotil vzťah ako obchodnoprávny a je potrebné posudzovať ho podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného
súd sa preto prioritne zaoberal námietkou premlčania ohľadne nároku žalobcu v 1. rade a ohľadne
nároku žalobcu v 2. rade. Keďže aj v zmysle názoru odvolacieho súdu premlčanie nárokov obidvoch
žalobcov sa posudzuje ako vzťah občianskoprávny, teda nárok z bezdôvodného obohatenia, posúdil

premlčanie podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Žalobca v 1. rade pritom požadoval vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.11.2015 do 22.11.2018 a žalobca v 2. rade za obdobie od
26.7.2016 do 22.11.2018. Žaloba bola konajúcemu súdu podaná osobne dňa 22.11.2018. Žalobcovia
netvrdili a nepreukazovali, kedy sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a kto sa na ich úkorobohatil, a teda nespochybnili tvrdenia žalovaného o tom, že sa dozvedeli o tom, kto sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil, momentom zápisu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností.
Údaje o žalovanom ako vlastníkovi stavby na pozemku sú verejne prístupné a platí zásada, že právo

patrí bdelým. Súd teda uzavrel, že žalobca v 1. rade sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil už odo dňa zápisu žalovaného ako vlastníka v katastri, to
znamená ku dňu 9.11.2015, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie E.. Žalobca
v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti, za užívanie ktorých si uplatňuje nárok až dňa 26.7.2016. V čase
nadobudnutia žalobca v 2. rade musel vedieť, aké nehnuteľnosti nadobúda a či sú zastavané stavbou,

pretože žalobca mal stavbu vo vlastníctve od 9.11.2015. Žalobca v 2. rade pritom požaduje vydanie
bezdôvodného obohatenia odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti, pričom už týmto dňom sa žalobca v 2.
radedozvedelotom,žedochádzakbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil.Dvojročná
subjektívna premlčacia doba začala teda plynúť vzhľadom na podanú žalobu na súde 22.11.2016.
Trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť 3 roky pred podaním žaloby, čiže od 22.11.2015,
pričom tak subjektívna a objektívna premlčacia lehota vznikala odo dňa 9.11.2015. Súd preto prihliadol

na námietku premlčania a považuje nárok žalobcov v 1. a 2. rade sa dôvodný, v čase od 22.11.2016 do
22.11.2018 u žalobcu v 1. rade a u žalobcu v 2. rade od 26.7.2016 do 21.11.2018.

17. Podľa názoru prvostupňového súdu je irelevantná námietka žalovaného, že z dôvodu opatrnosti
uhradilžalobcoviv1.radesumu48,86€ažalobcoviv2.rade15,26€.Vzhľadomnapodaniežalovaného,

ktoré bolo súdu doručené 8.3.2019, žalovaný tam uviedol, že sumu 64,12 €, teda spolu sumy pre oboch
žalobcov, bezodkladne uhradí, avšak ďalej netvrdil, že k úhrade tejto sumy došlo a ani žalobcovia
nereagovali procesne na uvedenú situáciu. Vzhľadom na preukázanie úhrady sumy je nesporné, že
žalovaný tieto sumy žalobcom poukázal. Žalovaný počítal u žalobcu v 1. rade s výmerou 1.118 m2
a u žalobcu v 2. rade s výmerou 318 m2 za obdobie od 23.11.2016 do 22.11.2018. Keďže žalovaný

uviedol, že zaplatil uvedené sumy z opatrnosti, súd prvej inštancie nepovažoval tento úkon za uznanie
nároku žalovaným, pretože v podaní z 21.12.2018 v bode II žalovaný neuznal nárok žalobcom v celom
rozsahu, pokiaľ ide o základ i výšku nároku. Dodal len v bode III. podania, že čiastočne uznáva nárok,
pokiaľ ide o časť, ktorú skutočne užíva a ktorú bez znaleckého posudku aj na určenie plochy užívania
nevie presne vyčísliť. Základ nároku teda uznal, avšak navrhol znalecké dokazovanie. Súd je toho

názoru, že nedošlo k uznaniu nároku vo vzťahu k jeho výške, a preto nie je možné povedať, že žalovaný
nárok žalobcov uznal. Žalobcovia nevzali žalobu v uvedenej časti späť, t.j. v časti úhrady žalovaným
spolu v sume 64,12 €.

18. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve

dal do bezplatnej výpožičky spoločnosti AGROCHEMINA, s.r.o. a poukázal pritom na právny názor
vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2018, že v prípade užívania cudzieho pozemku bez
právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby
na cudzom pozemku.

19. Pokiaľ žalobcovia namietali použiteľnosť znaleckého posudku (predloženého žalovaným) a jeho
závery, nakoniec aj osobu znalca, súd považoval závery znaleckého posudku za preskúmateľné.
Pri stanovení nájmu znalec vychádzal z porovnateľných zmlúv a chybu v znaleckej doložke súd
nepovažoval za relevantnú, ale ide o chybu v písaní. Čo sa týka tvrdenia, že znalec je bývalým
vlastníkom sporných pozemkov, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa o vypracovaní znaleckého

posudku uvedeným znalcom dozvedeli doručením posudku 6.9.2019 a 27.9.2019 a na pojednávaní
5.11.2019 nešpecifikovali, v akom čase bol znalec vlastníkom sporných pozemkov. V čase vypracovania
znaleckého posudku znalec vlastníkom sporných pozemkov už nebol, preto nebol ani dôvod na
vylúčenie znalca, pretože by mal vzťah k nehnuteľnosti.

20. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal spôsobom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia
a v bode 76. odôvodnenia dospel k záveru, že žalobca má v 1. rade nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 13,68 € a žalobca v 2. rade vo výške 4,33 €, avšak žalovaný už uhradil žalobcovi
v 1. rade vyššiu sumu, t.j. 48,86 € a žalobcovi v 2. rade 15,26 €, čo mal preukázané listinnými dôkazmi.
V tejto časti však žalobcovia žalobu nevzali späť, a preto súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže
žalovaný bol úspešný takmer v plnej výške, priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov konaniav plnom rozsahu, pritom nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore rozhodnúť podľa
§ 257 CSP.

22. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja žalobcovia. Žalobca v 1.
rade, ako to vyplýva z dôvodov jeho odvolania, použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, f/ a h/ CSP. Považuje celý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a nespravodlivý,
pretože súd nesprávne zisťoval a zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s procesnou obranou žalobcov,
ale aj preto, že tento rozsudok je nepreskúmateľný a nerešpektuje zásady spravodlivého procesu,

pretože postupom súdu mu bolo odňaté právo zúčastniť sa prejednania v jeho právnej veci napriek
riadnemu ospravedlneniu. V prvom rade namietal nesprávne posudzovanie statusu žalovaného ako
poľnohospodárskeho podniku a nepreukázanie vzniku právnych vzťahov medzi stranami sporu podľa
zák. č. 504/2003 Z.z.. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný užíval pozemky označené
žalobcami v ich vlastníctve len ako poľnohospodársku pôdu a v postavení samostatne hospodáriace
roľníka od 16.4.1993. Nepovažoval za relevantný dôkaz potvrdenie Štatistického úradu SR, z ktorého

nemožno vyvodiť deň zápisu žalobcu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov a domnieva
sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou k takémuto zápisu došlo až v mesiaci apríl 2019, teda v čase,
ktorý sa už netýka predmetu sporu. Skutočné a legálne aktivity žalovaného v podnikateľskom areáli
nachádzajúcom sa v obci E. na pozemkoch žalobcov teda nikdy nesúviseli s poľnohospodárstvom,
ale s jeho dlhoročným prevádzkovaním živnosti, presnejšie kúpou a predajom obuvi a s nimi

spojenou výrobou a skladovaním obuvi. Žalobcovia vyslovujú podozrenie z neoprávneného podnikania
v poľnohospodárstve a z týrania zvierat zo strany žalovaného. Pokladal toto podnikanie žalovaného
v oblasti poľnohospodárstva len za predstierané, dokonca nelegálne, kde sa porušuje viacero právnych
predpisov a vyslovil podozrenie, že pred ohliadkou (o ktorej musel žalovaný vedieť oveľa skôr ako
žalobca) začal žalovaný vykonávať úpravy k prestieraniu živočíšnej výroby. Odvolateľ naďalej tvrdil,

že u žalovaného ide o nepoľnohospodárske stavby a pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako
zastavané plochy a nádvoria sú využívané na rôzne komerčné účely. Bez ohľadu na nesprávne zistený
štatus žalovaného ako samostatne hospodáriaceho roľníka vytkol súdu aj nesprávne nazeranie na
charakter stavieb vo vlastníctve žalovaného v uzavretom podnikateľskom areáli. Aj z vykonanej súdnej
ohliadky na mieste samom musel mať súd preukázané, že sa jedná o podnikateľský areál slúžiaci

na rôzne podnikateľské aktivity, napríklad vrátane prenájmu subjektom podnikajúcim v kamiónovej
doprave. Súd prehliadol skutočnosť, že tieto pozemky nie sú a nemôžu byť už tzv. produkčne
potenciálnou pôdou pre svoje zastavanie a určenie územným plánom na ďalšie zastavanie a poukázal
na záväznosť údajov v katastri nehnuteľností. V ďalšom naďalej namietal listinu označenú ako znalecký
posudok pre jej zmätočnosť a zotrvávali na svojich tvrdeniach o tom, že pozemky v ich vlastníctve

nie sú poľnohospodárske a nemôžu byť tzv. produkčne potenciálnou pôdou pre svoje zastavanie
a určenie územným plánom na ďalšie zastavanie. O pravdivosti a presvedčivosti ako aj preskúmateľnosti
uvedeného znaleckého posudku sú závažné pochybnosti a s takýmto znaleckým posudkom nie je
možné sa stotožniť ani ho v konaní prijať. V ďalšom namietal nesprávne stanovenú výšku bezdôvodného
obohatenia a nerešpektovanie trhového nájomného. Namietol správnosť argumentácie súdu, že

porovnateľnosť miesta, umiestnenie nehnuteľnosti by mala byť nedôvodne obmedzená, či zúžená len
zaradením porovnávaných pozemkov medzi intravilán a extravilán (vo vzťahu k nájomným zmluvám,
ktoré žalobcovia predložili). Považujú za nespravodlivé, aby pozemok prenajatý na nekomerčný účel,
napr. na umiestnenie žumpy v záhrade v intraviláne sa platilo 4 € ročne za m2 a za prenajatie pozemku
na rôzne komerčné účely vrátane umiestnenia stavieb by sa malo platiť len 0,006 € ročne za m2.

V ďalšom namietali nesprávne právne posúdenia veci a nemožnosť aplikovať ust. zák. č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pretože
tieto pozemky nie je možné užívať k pestovaniu poľnohospodárskych plodín pre ich zastavanosť.
Súd sa ani riadne a absolútne nevysporiadal s predloženými dôkazmi žalobcov, najmä s nájomnými
zmluvami či grafickou identifikáciou a urbanistickou štúdiou, z ktorej podobne ako z grafickej identifikácie

bol zrejmý stavebný charakter pozemkov žalobcov. V neposlednom rade súd nesprávne namietal
a posúdil premlčanie. Je doslova podľa neho absurdné, že žalobca sa dozvedel o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom kto sa na jeho úkor obohatil už odo dňa zápisu žalovaného ako vlastníka v katastri,
t. j. ku dňu 9.11.2015. Je tiež nepodstatné kedy kupoval žalobca svoje pozemky, keďže pri kúpe
pozemkov zvlášť ak sa týka viacerých pozemkov, nemá kupujúci povinnosť skúmať ani reálne zistiť pri

neprehľadnosti faktických vzťahov k pozemkom, kto skutočne užíva všetky tieto nadobúdané pozemky
a obohacuje sa pri tomto užívaní. V neposlednom rade namietal nepresvedčivosť časti rozsudku,
a to jeho výroku o náhrade trov konania. V tomto konaní existuje nepochybne viacero dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému nemôže byť priznaná náhrada trov konania vovzťahu k odvolateľom, ale aj súd absolútne nerozlišoval čo bolo základné a čo sprevádzajúce a teda
nerešpektoval, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov preukázateľne došlo
a nemôže žalobcov zaťažiť procesná zodpovednosť za predvídanie výsledku na základe pochybného

znaleckého posudku. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobcovi prizná požadované plnenie v plnom rozsahu a prizná mu aj plnú náhradu
trov konania.

23. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca v 2. rade v podstate z dôvodov identických tak ako ich

použil žalobca v 1. rade a to vrátane odvolacieho návrhu.

24. K odvolaniam sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny a ako taký ho navrhol potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V prvom
rade sa vyjadril k dôvodu odvolania a to, že údajne súd prvej inštancie porušil právo žalobcov na
spravodlivý proces a nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania. Poukázal na to, že dôvod, pre

ktorý žalobca v 1. rade žiadal odročiť pojednávanie nie je dôležitým dôvodom podľa ust. § 183 CSP
a preto nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu procesnému postupu súdu a k znemožneniu, aby si tento
žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere aká mu patrí. Na civilné sporové
konanie sa neuplatňujú ustanovenia Zákonníka práce, na ktoré žalobca poukazuje, ale ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku povahy pozemkov, keď

aplikoval ust. zák. č. 504/2003 Z.z. a posúdil pozemky ako pozemky slúžiace na poľnohospodárske
účely. Žalobcovia totiž opätovne poukazujú na tie isté skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie, ale
aj vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd už vysporiadal. Taktiež súd sa presvedčivo a správne
vysporiadal aj s námietkami žalobcov k znaleckému posudku č. 11/2019 A. I. J.. Ak by aj bolo pravdivé
tvrdenie žalobcov, že znalec bol vlastníkom spoločnosti Agro Valaliky, a. s., ktorá v minulosti vlastnila

nehnuteľnosti teraz vo vlastníctve žalovaného, táto skutočnosť nezakladá dôvod na jeho vylúčenie,
pretože znalec nemá z toho dôvodu žiaden vzťah k sporu, k stranám, ani k ich zástupcom alebo
osobám zúčastnených v konaní. Z obchodného registra vyplýva, že znalec A. I. J. bol do 10.12.2014
podpredsedom predstavenstva spoločnosti Agro Valaliky, a. s., o tom, či vlastnil aj akcie spoločnosti,
žalovaný však vedomosť nemá. Tvrdenie o tom, že žalobcovia sa so znalcom osobne dobre poznajú,

avšak ich obchodné záujmy boli a sú vo vzájomnom rozpore žalobcovia prvýkrát uvádzajú až v odvolaní,
a ide o všeobecné a nekonkrétne tvrdenia, nespôsobilé založiť dôvod pre vylúčenie znalca. Čo sa
týka znaleckej doložky uvedeného znalca, tá nebola nesprávna, obsahovala len nepodstatnú chybu
v písaní, ktorá nemala žiaden vplyv na obsah a závery znaleckého posudku. K tvrdeniam žalobcov,
že znalec videl pôdu môže zopakovať, lenže z ust. zák. č. 504/2003 Z.z. vyplýva skutočnosť, či sú

pozemky zapísané ako orná pôda alebo zastavané plochy a nádvoria, pre jeho aplikáciu je nepodstatná.
Nedôvodné sú ani námietky žalobcov ohľadne výšky nájmu. Poukázal na to, že súdu podaním zo dňa
27.12.2020 predložil nájomné zmluvy za obdobné pozemky v tom istom katastrálnom území obce E.
s úplne inou výškou nájmu a to 60 € ročne za jeden hektár. Platí preto, že tvrdenia žalobcov sú popreté
a žiaden iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o výške nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia

žalobcovia nepredložili ani nenavrhli. Ak sa žalobcovia navyše v prípade právoplatného rozhodnutia
súdu odvolávajú na platobný rozkaz, kde súd žiadnym spôsobom neskúmal ani len základ nároku, nieto
jeho výšku, pretože žalovaná strana nepodala proti platobnému rozkazu odpor, tak tento ich argument
neobstojí. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej
lehoty veľmi správne nárok posúdil. Žalobcovia totiž nepreukázali ani netvrdili žiaden dátum, ku ktorému

by sa mali dozvedieť o tom, že im mala začať plynúť subjektívne premlčacia doba. Naopak, žalovaný
tvrdil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, že vedeli kto sa bezdôvodne obohatil na ich úkor,
bol zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a aj keď toto tvrdenie žalobcovia popreli, čo
však zo spisu nevyplýva, ich popretie by bolo neúčinné, pretože neuviedli žiadne svoje tvrdenie o danej
skutkovej okolnosti, hoci sú jediní, ktorí by ho vedeli uviesť. Čo sa týka výroku o trovách konania, toto

rozhodnutie je v civilnom sporovom konaní primárne založené na zásade zodpovednosti za výsledok
a ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od tejto zásady ako aj od zásady o zodpovednosti za zavinenie
zastavenia konania. Pre uplatnenie § 257 CSP podľa žalovaného jednoznačne splnené podmienky
neboli,atožeideodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaasúčasnevýnimočnéokolnosti.Opäťsavosvojom
vyjadrení žalovaný vrátil aj k výške uplatneného nároku s tým, že žalovanú sumu stanovili žalobcovia bez

akéhokoľvek reálneho podkladu a nič im nebránilo dať si vypracovať odborné vyjadrenie alebo znalecký
posudok pred podaním žaloby a žalovanú sumu stanoviť na tomto základe.25.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdprejednalodvolaniežalobcovakopodanévčasoprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.10.2023, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

26. Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.

Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania

(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je
možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon
normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

27. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny

záver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval procesne správne a aj odvolaním
napadnutý rozsudok je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP.

28. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý

sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvejinštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na
doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

30. Ak žalobcovia v odvolaniach namietajú nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď nevyhovel ich
požiadavke o odročenie pojednávania (zrejme nariadeného na deň 26.10.2022, keďže v odvolaní ho
neupresňujú), tak odvolací súd z obsahu spisu zistil, že postup súdu prvej inštancie bol správny a nemal
za následok porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces. Dôvod, pre ktorý žiadali žalobcovia odročiť
pojednávanie, t.j. volebná kampaň, nie je dôvodom podľa § 183 CSP. Predvolanie na pojednávanie

bolo doručené ešte v auguste 2022, elektronická žiadosť o odročenie pojednávania bola zaslaná Mgr.
Drahoslavom Drotárom dňa 25.10.2022 v popoludňajších hodinách. Hneď pred pojednávaním bolo
telefonicky oznámené žalobcom (zástupcom), že pojednávanie sa uskutoční a žiadosť o odročenie
pojednávania súd neakceptuje.

31. Namietanie zistení súdu, že žalovaný nie je (nebol v rozhodnom období) samostatne hospodáriacim

roľníkom neobstojí, pretože žalobcovia nedoložili okrem svojho tvrdenia na toto tvrdenie relevantný
dôkaz.

32. Otázku premlčania nároku posúdil súd prvej inštancie správne, podrobne a logicky toto posúdenie
vysvetlil v dôvodoch rozsudku. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je správne stanovený, keďže

v konaní žalobcovia vôbec neuviedli iný dátum, kedy by sa skutočne dozvedeli o tom, že na strane
žalovaného na ich úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v prvom rade je právnickou
osobou, u ktorého sa predpokladá zvýšené právne vedomie a žalobca v druhom rade pri elementárnej
opatrnosti pri kúpe predmetných pozemkov musel vedieť aký je tam užívací stav.

33. V súvislosti s námietkou žalobcov ohľadne právneho posúdenia podľa zák. č. 504/2003 Z.z.
a tvrdením, že nejde o poľnohospodársku pôdu odvolací súd poukazuje na úplne správne závery
súdu prvej inštancie, pretože predmetný pozemok žalobcov jednoznačne spĺňa kritéria podľa § 1 ods.
2 tohto zákona. Pojem "pozemok" nie je legislatívne upravený, možno ho však definovať ako časť
zemského povrchu oddelenú od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho

územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby
alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Odsek 2 definuje pojem
pozemok na poľnohospodárske účely ako: a) pozemok alebo jeho časť, ktorý je poľnohospodárskou
pôdou - za poľnohospodársku pôdu sa považuje produkčne potenciálna pôda, evidovaná v katastri
nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, b)

pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná
plocha a nádvorie, a zároveň slúži na poľnohospodárske účely, alebo pozemok zastavaný stavbou
slúžiacou na poľnohospodárske účely, c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely;
ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Týmito definíciami mal normotvorca zámer
odstrániť nejednotnosť výkladu, čo v praxi spôsobovalo nezodpovedané otázky, či je možné aj pozemok

zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, ktorý je súčasťou napríklad hospodárskeho
dvora, považovať za pozemok na účely Zákona o NPP. Súd prvej inštancie vykonal v tomto smere
rozsiahle dokazovanie so správnym záverom a tvrdenia žalobcov preukázané neboli, keďže žiadne
relevantné dôkazy v spore nepredložili.
32. Ohľadne námietok o výške bezdôvodného obohatenia sú záveru súdu prvej inštancie taktiež

správne. Napriek výhradám proti výške bezdôvodného obohatenia v zmysle posudku, ktorý predložil
žalovaný, žalobcovia nepredložili iný posudok a ani iný relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil ich nárok.
Súd teda na základe odborníka stanovil výšku bezdôvodného obohatenia. Podrobne tiež uviedol svoje
úvahy a závery ohľadne už uhradenej sumy zo strany žalovaného žalobcom, ako aj to, že v tejto časti
žaloba vzatá späť nebola, čo bolo dôvodom na zamietnutie celej žaloby a s tým súvisiaci plný úspech

v konaní, čo sa odrazilo na výroku o náhrade trov konania.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním ako
vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobcovia neboli so svojím odvolaním úspešní, preto úspešnému žalovanému bola
proti nim priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).