Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 6, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121557649
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:6121557649.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 3.430 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.769 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 11.08.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Zmena žaloby z 11.07.2023 sa n e p r i p ú š ť a .

IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 61,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu 01.06.2022 sa
žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví rozsudku.

2. Nárok žalobca uplatnil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 10.08.2021 medzi
spoločnosťou Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140
a žalobcom.

3. Žalobca tvrdil, že 08.11.2018 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 011033773R. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur.

4. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 72 mesačných splátkach vo výške 51,18 eur do celkovej
sumy pôžičky vo výške 3.684,82 eur.

5. Žalovaný dlh nezaplatil, a preto žalobca úver zosplatnil 26.11.2019. O tom bol žalovaný informovaný
listom z 28.11.2019 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“.

6. Do podania žaloby žalovaný dlh nezaplatil.

7. Výzvu súdu zo 06.06.2022 žalovaný prevzal 13.07.2022. K žalobe sa nevyjadril.

8. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 3.430 eur.9. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu (Československá obchodná banka, a.s.) uzavrel so žalovaným
08.11.2018 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 011033773R. Jej predmetom boli peňažné
prostriedky vo výške 3.000 eur.

11. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 6,9 %.

12. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami vo výške 51,18 eur.

13. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 7,12 %.

14. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 26.12.2019. Ďalšie splátky sa žalovaný zaviazal splácať
k 26. dňu v príslušnom mesiaci.

15. Doba trvania zmluvy je na dobu určitú, dátum poslednej splátky je 26.11.2024.

16. Listom z 28.11.2019 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlhu vo výške 2.876,52 eur.

17. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému istinu vo výške 2.769
eur. Riadny úrok vo výške 389,07 eur, úrok z omeškania vo výške 247,89 eur a poplatky vo výške 25

eur. Nie je zrejmé, koľko žalovaný zaplatil na dlh. Dlh vo výške žalovanej sumy však nezaplatil.

18. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

19. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(ust. § 497 Obchodného zákonníka).

20. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

23. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka).26. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka).

27. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

28. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

29. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

30. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

31. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v právnom

postavení dodávateľa, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný dodávateľom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

32. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o úvere

občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom postavení dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 518 eur. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných
splátkach.Keďžežalovanýdlhnesplácalriadneavčas,právnypredchodcažalobcuoprávnenezosplatnil
úver.

33. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého istina, ktorú má žalovaný zaplatiť
predstavuje sumu v celkovej výške 2.769 eur.

34. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

35. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

36. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

37. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

39. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

40. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a

vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

41. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej

zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

42. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

43. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

44. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe

ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

45. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby vôbec posúdil schopnosť žalovaného splácať

spotrebiteľský úver.46. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1C. s. p.).

47. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132
ods. 2 C. s. p.).

48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť

týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie
splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.

49. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

50. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť
pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to
ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.

51. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

52. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

53. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

54. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym

dôkazným bremenom.

55. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

56. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

57. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatnenej pohľadávky).

58. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné

dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.

59. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy sožalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

60. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

61. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou

pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových
a majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.

62. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník

veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch

a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).

63. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ schopnosť žalovaného v postavení spotrebiteľa vôbec neskúmal.
V priebehu konania žalobca nepreukázal, žeby pôvodný veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou
zisťovať celkovú zadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri

uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so
zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

64. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je
úver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.

65. Žalovaný čerpal úver vo výške 3.000 eur. Istina na zaplatenie ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavuje sumu 2.769 eur. Žalobca má tak nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi
sumou poskytnutých peňažných prostriedkov (3.000 eur) a sumou splátok realizovaných žalovaným
v postavení dlžníka (231 eur). Preto bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.769 eur.

66. Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola
sadzba úroku z omeškania ku dňu 11.08.2019 vo výške 5 % ročne. Preto bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.769 eur.

67. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ust. § 153
ods. 1 C. s. p.).

68. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ust. § 153 ods. 2 C. s. p.).

69. Ak sú na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ust. § 153 ods. 3 C. s. p.).

70. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že žalobca predložil prostriedky procesného útoku až
23.08.2023 na pojednávaní (vyše osem mesiacov (!!) po postúpení sporu Okresným súdom Banská
Bystrica ako súdom upomínacím).

71. Je nepochybné, že žalobca tak porušil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 153 ods. 1
keď prostriedky procesného útoku nepredložil včas, pričom dôsledkom jeho konania bola potrebavykonania ďalších úkonov súdu (doručenie listinných dôkazov žalovanému na vyjadrenie v lehote nie
kratšej ako desať dní) a s tým súvisiaca potreba odročenia pojednávania za týmto účelom.

72. Preto na prostriedky procesného útoku predložené žalobcom v podaní doručenom 11.07.2023 súd
podľa ust. § 153 ods. 2 C. s. p. neprihliadol.

73. Podanie žalobcu predložené označené ako ,,Vyjadrenie (10.07.2023)“ bolo súdom prvej inštancie
kvalifikované ako zmena žaloby podľa ust. § 140 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého zmenou žaloby je

i doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

74. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté, že zmena žaloby sa nepripúšťa (ust. § 294 C. s. p.). Podľa
citovaného zákonného ustanovenia totiž platí, že zmena žaloby sa v spotrebiteľskom spore nepripúšťa,
ak je žalovaným spotrebiteľ. Táto procesná situácia nastala v prejednávanom spore.

75. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 C. s. p.)

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).

77. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.430 eur. Jeho úspech predstavuje suma vo výške 2.769 eur
(80,73 %). Úspech žalovaného predstavuje suma vo výške 661 eur (19,27 %).

78. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 61,46 %, a preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok
na náhradu trov konania v tomto rozsahu (výrok IV).

79. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.