Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-13Ps/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2516203144.21

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní o spôsobilosti na právne úkony, o návrhu navrhovateľa: Mesto Piešťany,
NámestieSNP3,Piešťany,naobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyE.H.,narodenéhoXX.X.XXXX,
bývajúceho v N., T. XX, v tomto konaní zastúpeného procesnou opatrovníčkou: Mgr. S. B., vyššia súdna
úradníčka, tiež zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Katarína Cibulková, advokátka, Rázusova 9,
Piešťany, za účasti dôverníkov: 1/ U. L., narodený XX.X.XXXX, 2/ E. L., narodená XX.XX.XXXX, obaja

bytom T. XX, N., tiež za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Račianska 153,
Bratislava, aj Okresnej prokuratúry Piešťany, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, na náhradu trov konania, sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ Mesto Piešťany sa domáhalo návrhom doručeným dňa 3.6.2016 Okresnému súdu
Piešťany, ako v tom čase miestne príslušnému súdu, pozbavenia spôsobilosti na právne úkony E.

H., narodeného XX.X.XXXX s odôvodnením, že menovaný sa dlhodobo nezdržiava v mieste trvalého
pobytu (matka prišla o byt a neskôr spáchala samovraždu), je slobodný, bezdetný, poberateľ invalidného
dôchodku, má dvoch súrodencov, s ktorými sa nekontaktuje. Zdržiava sa u pána L. na T. ulici XX
v N., predtým využíval služby v Zariadení sociálnych služieb Domum. Podľa navrhovateľa si nie je
pán H. schopný zabezpečovať svoje potreby, je ľahko ovplyvniteľný, nevie hospodáriť s finančnými
prostriedkami, uplatňovať si svoje práva, vystupovať pred orgánmi štátnej správy a samosprávy.

Vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžaduje pomoc inej osoby, resp. poskytovanie sociálnych služieb
v domove. Za hmotnoprávneho opatrovníka mu navrhli ustanoviť svoju osobu. S odkazom na zmenu
právnej úpravy účinnú už od 1.7.2016 na výzvu súdu zo dňa 14.8.2023 špecifikoval navrhovateľ
na pojednávaní rozsah úkonov, na ktoré by sa mala spôsobilosť osoby pána H. obmedziť, a to
na uzatváranie zmlúv, hospodárenie s finančnými prostriedkami nad hodnotu 20 eur týždenne,
rozhodovanie o svojom zdravotnom stave, pobyte a na zastupovanie pred orgánmi štátnej správy a

samosprávy. K pôvodnému návrhu bola ešte pripojená lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia
zo dňa 11.4.2016 od MUDr. V., v ktorej sa uvádza, že pacient E. H. trpí diagnózou mentálna
retardácia stredne ťažká (horné pásmo imbecility), vyžaduje neustály dozor, dohľad, usmernenie
druhou osobou alebo inštitúciou. Vzhľadom na mentálny deficit, iba čiastočnú gramotnosť je indikované
pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom. Z psychiatrického hľadiska je plne odôvodnené prisúdenie
plného invalidného dôchodku. Dňa 28.6.2016 vstúpil do konania Okresný prokurátor v Piešťanoch. Za

procesného opatrovníka bola pánovi H. ustanovená vyššia súdna úradníčka Mgr. S. B., aby ho v tomto
konaní zastupovala a dohliadala na ochranu jeho záujmov.2. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku (CMP), v konaní o spôsobilosti na právne úkony
súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

3. Podľa § 10 odsek 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov,
či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony

a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. V odseku 1 citovaného ustanovenia § 10 OZ, je ešte
zavedená aj úprava úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktoré však od účinnosti Civilného
mimosporového poriadku (od 1.7.2016) už nie je možné realizovať. Novozavedená právna úprava
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sleduje primárne záujem dotknutej osoby a až následne
záujem verejný, či tretích osôb.

4. Navrhovateľ v priebehu konania zotrvával na svojom upravenom návrhu, aj napriek ďalšiemu
dokazovaniu, z ktorého napokon vyplynul pre súd jednoznačný záver, že nie sú splnené predpoklady
pre obmedzenie spôsobilosti osoby, o ktorej sa konalo, na žiadny právny úkon, teda inými slovami,
že E. H. je plne spôsobilý na všetky právne úkony. Súd na pojednávaní vypočul účastníkov aj
niekoľkokrát, oboznámil sa s listinami založenými do spisu, so znaleckými posudkami vypracovanými

v priebehu konania, aj s dodatočným vysvetlením, z ktorých považoval za preukázané nižšie opísané
skutočnosti. Zohľadnil sa aj výsluch samotnej osoby, o spôsobilosti ktorej sa konalo pred súdom,
keď E. H. jednoznačne a nemenne počas celého prebiehajúceho sedemročného konania vyjadroval
spokojnosť so súčasným stavom a prosil súd, aby sa nič v jeho živote po rozhodnutí nezmenilo. V
záujme vyslúchaného, ktorý je prvoradým hľadiskom v prejednávanej veci, bolo aj podľa názoru súdu

zachovanie momentálneho stavu bez potreby zásahu do uskutočňovaných právnych úkonov osoby,
ktorá sa nedopustila doposiaľ žiadneho takého ľahkovážneho, či nebezpečného konania, aby bolo
odôvodnené niečo tu riešiť, meniť, či obmedzovať. Výsluch osoby pána H. pred súdom považoval za
„relevantný prostriedok objektívneho objasnenia skutočného stavu predmetnej veci“ aj navrhovateľ vo
svojom podaní zo dňa 18.1.2017 (č. l. 50 spisu), ktorým žiadal o jeho vypočutie.

5. Z vysvedčenia o záverečnej skúške Odborného učilišťa v Trnave zo dňa 16.6.1994 vyplynulo, že E.
H., narodený XX.X.XXXX v Piešťanoch vykonal záverečnú skúšku v odbore poľnohospodárska výroba,
zameranie vinohradníctvo - ovocinárstvo s celkovým hodnotením: prospel veľmi dobre. Z oznámenia
Mesta Piešťany zo dňa 21.1.2009 je zrejmé, že žiadosti E. H. o predĺženie Zmluvy o poskytovaní

sociálnych služieb v ÚZ Domum nebolo vyhovené a táto zmluva skončila dňom 31.1.2009. Z potvrdenia
o pobyte vyplynulo, že E. H. má od 17.2.2009 hlásený prechodný pobyt na adrese T. XX, N.. Zo správy
psychiatra MUDr. Zachara datovanej 23.11.2018 súd zistil, že stav pacienta E. H. je stabilizovaný,
nezávislý v osobnej starostlivosti, je schopný posúdiť právne úkony. Jedná sa u neho o ľahkú mentálnu
retardáciu.

6. Podľa § 234 ods. 1 až 3 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná (1). Súd výsluch
uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu
zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa
koná, vzhliadne (2). Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy (3).

7. Výsluchom osoby, o spôsobilosti ktorej sa konalo na pojednávaní dňa 12.12.2018 súd zistil, že E. H. je
v domácnosti u pána L. už 9 rokov spokojný, má tam právo doživotného bývania, U. L. označil za svojho
dobrého kamaráta, hrajú spolu šach, chodia na výlety po celom Slovensku, na chatu do Handlovej, aj
na pretekoch v Brne boli, tiež v Stupave na vystúpení. Čo sa týka denného režimu, tak okolo deviatej

až desiatej hodiny vstáva, potom ide do kúpeľne, pochodí okolo domu, či netreba niečo porobiť, aj riady
poumýva a potom keď chce, ide do mesta nakúpiť čo potrebuje; chodieva tiež do kostola, pozerá doma
TV. Nepije alkohol, nehráva automaty, ani žiadne zmluvy nepodpisuje. Poberá invalidný dôchodok vo
výške 230 eur, z čoho si hradí stravu a drogériu, za bývanie neplatí nič. Nemá žiadny majetok väčšej
hodnoty. Po predložení bankovky v hodnote 10 eur a dvojeurovej mince k nahliadnutiu pánovi H.vi, tieto

vedel pomenovať. Na pojednávaní dňa 14.8.2023 ešte k tomu doplnil, že mu varí pani E. L., ktorú označil
tiež za svoju dôverníčku. Oproti predchádzajúcemu výsluchu sa nič podstatné u pána H. nezmenilo. Na
ostatnom pojednávaní požiadal pán H., aby ho súd znova vyslúchol, lebo chcel ešte súdu povedať, že
nechce nikam ísť do žiadneho zariadenia ako navrhovalo Mesto Piešťany; zopakoval, že nepije alkohol,nekradne, žiadne zmluvy nepodpisuje. O stravu má postarané, u pána xa je fakt dobre. V Handlovej,
kde majú chatu, bolo veľké vystupovanie, prišli tam kapely, pekne si ich vypočul, zabavil sa a bolo mu
dobre. Opätovne sa úprimne vyjadril, že je spokojný tam kde je.

8. Podľa § 240 ods. 1 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná,
ak nemá zákonného zástupcu.

9. Procesná opatrovníčka pána H. po vypracovaní znaleckých posudkov navrhovala celé konanie

zastaviť, resp. súhlasila so zastavením konania, ak by navrhovateľ vzal späť podaný návrh na začatie
konania.

10. Podľa § 242 CMP, osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania
jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.

11. Podľa tohto ustanovenia sa na žiadosť E. H. zúčastnili konania aj manželia L. ako jeho dôverníci,
u ktorých žije v domácnosti, na ktorých sa spolieha, dôveruje im a ktorí ho aj najlepšie poznajú. Na
pojednávaní dňa 14.8.2023 sa dôverník U. L. vyjadroval, že pán H. má u neho v nehnuteľnosti doživotné
právo bývania, žije tam od roku 2009, lebo dôverník mu chce pomôcť. Pozná pána H. odmalička, teraz
je riadnym členom ich domácnosti, každý večer si zahrajú jednu partiu šachu; zapája ho do bežných

domácich prác. Ráno sa zobudia, naraňajkujú, pokosia, ak treba a po obede, keď sa mu chce, ide E. na
vychádzku. Nechodí po žiadnych pohostinstvách. Pije nealkoholické pivo. Chodievajú spolu na chatu
do H., či k Váhu s karavanom. Dôverník poberá príspevok za opatrovanie pána H.. E. sa u nich cíti
dobre, neužíva žiadne lieky, všetko čo potrebuje má zabezpečené. Vie narábať s peniazmi, chodí sám
na nákupy. Ak by si všimol nejaké jeho problémy, riešil by ich. Na ďalšom pojednávaní ešte doplnil, že

podľa jeho názoru má tento prípad veľmi zvláštne a čudné pozadie. Poukázal na osud rodiny pána H.
po ukončení nájmu zo strany mesta Piešťany. Záverom dôverník zdôraznil, že pán x trpí len ľahkou
mentálnou retardáciou. Návrh považoval od začiatku za šikanózny a nedôvodný.

12. Podľa § 13a písm. a) CMP účinného od 1.1.2023, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím

môže vstúpiť do začatého konania o spôsobilosti na právne úkony.

13. Do tohto konania komisár vstúpil podaním doručeným súdu dňa 18.2.2017 (uznesením z 18.8.2017
bol tiež pribratý do konania, lebo ustanovenie § 13a CMP nadobudlo účinnosť až 1.1.2023) a uvádzal, že
dokazovaním bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané nesplnenie materiálnych predpokladov

preobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonypánaH..Samotnáexistenciajehoduševnejporuchy,ktorá
bola aj v tomto konaní zistená, nie je bez ďalších skutočností dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti.
Upriamil pozornosť na doterajšie správanie E. H., že sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu, ani
žiadneho priestupku, nebolo voči nemu vedené exekučné konanie. Jeho príjmom je jedine jeho invalidný
dôchodok vo výške cca 200 eur a nevlastní žiadny majetok. Pokiaľ by mal pán H. ohroziť seba vo svojich

majetkových veciach ako tvrdil navrhovateľ, v tomto smere by to ani nebolo možné. Mohol si zobrať aj
nejaký úver, na splátky telefón alebo iný tovar cez rôzne spoločnosti, ale ani takéto konanie z jeho strany
zistené nebolo. Svojím správaním doposiaľ nikoho neohrozil, ani seba, čím absentuje ďalšia podmienka,
ktorá musí byť prítomná a súčasne viazaná k duševnej poruche, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Pán
H. pozná hodnotu peňazí, lebo vykonáva drobné nákupy a vie koľko si môže dovoliť minúť. Komisár

preto navrhoval konanie ako nedôvodné zastaviť.

14. Právna zástupkyňa dotknutej osoby namietala voči celému konaniu i podanému návrhu, že Mesto
Piešťany žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nezdôvodnilo prečo je podľa ich názoru v prípade pána
H. možné iba krajné riešenie vo forme obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony. V konaní bolo

síce preukázané, že menovaný trpí duševnou poruchou, ale zároveň nebola splnená podmienka, že by
v dôsledku tejto poruchy nebol schopný robiť niektoré právne úkony. Výsledky znaleckého dokazovania
považovala za kľúčové. Poukazovala na to, že ľahká mentálna retardácia je najmenej závažným
postihnutím, pričom väčšina ľudí s týmto typom postihnutia dosahuje úplnú nezávislosť v starostlivosti
o seba, v praktických zručnostiach; ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá, dosahujú úroveň sociálnej

adaptácie a integrácie a plne sa zaraďujú do spoločnosti, pričom v konaní bolo preukázané, že sa jedná
aj o prípad pána H., ktorý je riadne začlenený do spoločnosti. Navrhovateľ sa po ukončení zmluvy o
pána x a jeho ďalšie bývanie nezaujímal, až teraz mu ponúka možnosť zabezpečiť starostlivosť, keď
o túto pán x záujem nemá, lebo sa cíti dobre tam, kde momentálne býva, teda u xových. Zástupkyňatiež namietala voči tvrdeniam navrhovateľa žeby bol zdravotný stav pána x zanedbaný. Všetci účastníci
okrem mesta žiadali, aby sa konanie zastavilo.

15. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa treba mať vždy na zreteli, že obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov (menej represívnych
opatrení napr. trestného, priestupkového či administratívneho práva) vylúčené alebo ak sa už iné
obmedzenianedajúpoužiť(resp.sastalineúčinnými)alebojezjavné,žeichúčinnosťnebudemaťžiadny
dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, teda aj vtedy,

ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu
nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by
mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad,
ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na
obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod

vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na
základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie
dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen
na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní
ospôsobilostinaprávneúkonymusívykonaťajinédôkazy(atonajmävýsluchdotknutejosoby)adôkazy

smerujúce k posúdeniu jej mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi dotknutou
osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti
na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať
právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia,
v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú

splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

16. Konaním o spôsobilosti na právne úkony totiž možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do
prirodzených práv človeka; v spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo,
zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej

slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom,
následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k
popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie
o spôsobilosti k právnym úkonom.

17. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

18. Navrhovateľ v priebehu celého konania nepripúšťal možnosť, že by neboli splnené podmienky
pre obmedzenie spôsobilosti pána x na právne úkony, hoci v závere konania bolo už zjavné, aj po

doplnení posudku znalcom z odboru psychiatrie a vyjadrení posudzovanej osoby, že tu nie sú aktuálne
naplnené žiadne predpoklady pre vyhovenie ich návrhu. Zároveň z obsahu celého spisu vyplynulo,
že takýto jasný výsledok tu nebol od začiatku konania trvajúceho vyše sedem rokov a vec podstatne
ovplyvnili odborné vyjadrenia znalcov. Zotrvávanie mesta na podanom návrhu napriek tomu malo byť
podľa právnej zástupkyne pána x sankcionované povinnosťou uloženou navrhovateľovi nahradiť trovy

tohto konania, ktoré osobe neobmedzenej v jej spôsobilosti vznikli. S týmto návrhom sa súd nestotožnil,
a preto ho zamietol.

19. Ešte na poslednom pojednávaní navrhovateľ cestou splnomocnenkyne v rámci procesnej obrany
voči tomuto návrhu na náhradu trov právnej zástupkyne zdôraznil, že v čase podania návrhu v júni 2016

boli dané dôvody na začatie tohto konania, s ohľadom na navrhovateľovi známe a dostupné informácie
týkajúce sa zdravotného stavu a pomerov pána H.. Navrhovateľ mal za to, že bolo jeho povinnosťou
iniciovať konanie smerujúce k zabezpečeniu opatrovníka pre pána E. H., resp. na účely zabezpečenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prvotnom návrhu tento obsahoval petit na
pozbavenie spôsobilosti s ohľadom na priloženú lekársku správu i v tom čase platnú právnu úpravu.

Následne bol tento petit pozmenený na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony so špecifikáciou
úkonov, vo vzťahu ku ktorým by bola spôsobilosť pána H. obmedzená. Vzhľadom na uvedené by nemal
mať nikto z účastníkov nárok na náhradu trov tohto konania. Pre prípad, ak by súd zvážil, že sú tu dôvodyna obmedzenie, je navrhovateľ pripravený vykonávať funkciu opatrovníka, a to vrátane zabezpečenia
ubytovania a zdravotnej starostlivosti pre opatrovanca.

20. Prokurátor po oboznámení záverov znaleckých posudkov žiadal takisto ako všetci účastníci okrem
navrhovateľa predmetné konanie ukončiť bez meritórneho rozhodnutia. Voči podaniu tohto návrhu
mestom Piešťany nemal výhrady, avšak s ohľadom na výsledky dokazovania namietal proti ich zotrvaniu
na ňom. Zdôraznil, že ak niekto bez ďalšieho trpí takouto duševnou poruchou ako pán H., teda ľahkou
mentálnou retardáciou, nezakladá to dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony.

21. Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. Podľa § 246 CMP, od znaleckého
dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce
vyslúchnuť ošetrujúceho lekára. Podľa článku 12 základných princípov CMP, súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. S

ohľadom na dva znalecké posudky vypracované vo veci, doplnenie posudku a ich jednoznačný záver,
považoval súd za nehospodárne, nadbytočné a neefektívne vypočúvanie a zaťažovanie týchto znalcov,
keď napokon pred skončením dokazovania na takomto dôkaze už nikto ani netrval.

22. Znaleckým posudkom 21/2022 psychologičky PhDr. U. K., PhD. mal súd preukázané, že pán H.

je schopný vykonávať jednoduché každodenné činnosti, ktoré sú zautomatizované a pod pozorom
dospelého. V rodine pána L. sa má dobre. Jeho IQ zodpovedá pásmu ľahkej mentálnej retardácie.
Znaleckým posudkom 146/2022 psychiatra MUDr. K. I. mal súd preukázané, že vyšetrovaný E. H.
trpí duševnou poruchou: mentálna retardácia ľahkého stupňa bez porúch správania, či obligátnosti
psychofarmakologickej intervencie. Aktuálne je porucha stabilizovaná, je trvalého charakteru s

perspektívou doživotného ochorenia. Pri tomto stupni mentálnej retardácie bez porúch správania
všeobecne nie je odôvodniteľné obmedzovať osobu k právnym úkonom. Z hľadiska psychiatrického
môže vykonávať vyšetrovaný právne úkony bez podstatného obmedzenia i pri svojej duševnej poruche.
Je schopný nakladať s financiami. Jeho účasť na pojednávaní je možná, má schopnosť pochopiť zmysel
a dôsledky tohto súdneho konania. V doplnku č. 1 k tomuto posudku znalec vysvetlil, že vyšetrovanému

bol stanovený intelekt v rozsahu 68-69 bodov, pričom hranica „ešte normy“ je 70 bodov. Vyšetrovanému
E. H. chýba vlastne iba jeden bod do „nie mentálnej retardácie“. Z hľadiska psychiatrického nie je
medicínsky odôvodnené obmedzovať osoby ľahkej mentálnej retardácie ku ich právam vykonávať
právneúkony.Takétoosobysúajztrestnoprávnehohľadiskazodpovednézasvoječiny.Znovazdôraznil,
že aktuálne nie je odôvodniteľné obmedziť vyšetrovaného spôsobilosti vykonávať právne úkony.

23. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného
stavu osoby, o ktorej spôsobilosť v konaní ide, t.j. či ide o osobu, ktorá je skutočne postihnutá duševnou
poruchou, a akú intenzitu táto porucha dosahuje. Ide tu o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí
pribrať do konania znalca. Ďalším predpokladom pre rozhodnutie súdu je zistenie, do akej miery je osoba

postihnutá duševnou poruchou spôsobilá sama si obstarávať svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky
súd vychádza zo zistení na základe posudku znalcov v spojení s ostatnými dôkaznými prostriedkami a
všetky vykonané dôkazy musí hodnotiť vo vzájomnej súvislosti. V danej veci boli ustanovení dvaja znalci,
psychologička a psychiater, pričom druhý v poradí vypracovával na žiadosť navrhovateľa aj doplnenie
svojho posudku. Z oboch posudkov potom spoľahlivo vyplynul záver, že vyšetrovaná osoba, o ktorej

spôsobilosti sa koná, trpí ľahkou mentálnou retardáciou a táto diagnóza neodôvodňuje jej obmedzenie
na žiadny právny úkon. Pán x má svoje zázemie u dôverníkov, u ktorých je spokojný, poskytujú mu
pocit bezpečia, sú si navzájom nápomocní a dobre sa im spolunažíva; hrávajú šach, chodia na výlety,
do obchodov; bežné nákupy zvláda pán H. aj sám. Potvrdil, že si kúpi v obchode niečo pre seba, na
čo má chuť a čo potrebuje. Nikdy neuzatvoril žiadnu nevýhodnú zmluvu, napr. o pôžičke alebo inak

nevhodne nehospodáril s financiami. Nespáchal žiadny trestný čin, ani priestupok. Nie je voči nemu
vedené exekučné konanie. Zastavenie konania bolo logickým vyústením celého procesu.

24. Podľa § 251 ods. 1 a 2 CMP, trovy dôkazov platí štát (1). Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na
začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej

spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu (2). Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov
konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 56 CMP, povinnosť
nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Podľa § 58 ods. 1 a 2 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady

trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (2).

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a o výške trov sa neuplatní dvojfázový postup
ako v konaní sporovom, ale súd rozhodne súčasne, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O povinnosti

nahradiť trovy konania, okrem trov štátu, sa rozhoduje len na návrh. Takýto návrh v konaní podala v
mene osoby, o ktorej spôsobilosť išlo, jej právna zástupkyňa. Žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa
na náhradu jej trov, lebo podal šikanózny návrh na pozbavenie, potom obmedzenie spôsobilosti jej
klienta. Predpokladom postupu podľa § 251 odseku 2 CMP je, že bol podaný zjavne bezdôvodný
návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné
hneď usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Zo šikanózneho návrhu musí byť

už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný. Ak sa však navrhovateľ okolnosti o bezdôvodnosti
návrhu objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania,
nemožno mu túto povinnosť uložiť. Náhrada ujmy patrí osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi a štátu. Pojem ujma je širší ako len pojem trovy konania (aj keď v prípade štátu pôjde
spravidla práve o trovy konania, ktoré štátu vznikli) a zahŕňa v sebe aj náhradu škody. Takisto nie je

možnévylúčiťanináhradunemajetkovejujmyuloženímpovinnostiposkytnúťprimeranézadosťučinenie.
Vzniknutá širšia ujma, či už majetková alebo nemajetková, tvrdená nebola; právna zástupkyňa xa
H. si uplatnila voči navrhovateľovi len nárok na náhradu vzniknutých trov konania. S ohľadom na
skutočnosť, že predpoklady pre zastavenie konania tu nastali až v jeho priebehu, a to po vypracovaní
znaleckých posudkov dvoch znalcov, resp. definitívne po doplnení neskoršieho znaleckého posudku,

súd sa nemohol stotožniť s názorom advokátky pána H., že bol podaný šikanózny návrh zo strany Mesta
Piešťany, keď ešte počas posledného pojednávania sa dopĺňal skutočný stav veci, kedy osoba, o ktorej
spôsobilosti sa konalo, súd jasne presvedčila o tom, že nespĺňa žiadny predpoklad pre obmedzenie
svojej spôsobilosti. Rozhodnutie o trovách konania nepriznaním ich náhrady žiadnemu z účastníkov
považoval súd za najviac spravodlivé a zároveň nepovažoval za spravodlivejšie, ak by ich náhradu (či už

dotknutej osobe alebo štátu) uložil navrhovateľovi, pretože táto vec sa prejednáva na súdoch už sedem
rokov a pokiaľ neboli vypracované znalecké posudky, či ukončený výsluch vyšetrovanej osoby, výsledok
tohto konania bol nejasný. Každý z účastníkov si teda trovy tohto konania bude znášať sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia

odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho
robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:
g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 Civilného sporového poriadku).