Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by Mgr. Peter Lengyel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010469
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7920010469.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 7.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. I. F., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom bez udania Košice,

s poukazom na právoplatne uznanú vinu zo spáchania zločinu falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 1T/62/2020 z 13.1.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 6To/31/2022 z 19.5.2022,

s ú d u k l a d á

Podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečné odkladá a obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a omamných, psychotropných a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 10. septembra 2020 Okresnému súdu Trebišov (ďalej
len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom bez udania
Košice (ďalej aj „obžalovaný“) obžalobu pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.
1T/62/2020 z 13.1.2022, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu, za použitia§ 38 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložil trest odňatia vo výmere tri roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu štyri roky s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných, psychotropných a iných návykových látok a

povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania prokurátora podaného proti výroku o treste, uznesením
sp.zn.6To/31/2022z19.5.2022rozsudokprvostupňovéhosúduz13.1.2022podľa§321ods.1písm.b),

c),ods.2Tr.poriadkuzrušilvovýrokuotresteaospôsobejehovýkonuavtejtočastivecvrátilokresnému
súdunaopätovnéprejednaniearozhodnutie.Odvolacísúdzrušujúcerozhodnutieodôvodnil(vpodstate)
tým, že pri rozhodovaní o treste je osobu páchateľa potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy a prognózu budúceho vývoja jeho správania na základe
objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Za týmto účelom je
preto potrebné do konania pribrať znalca z odboru psychiatra za účelom posúdenia vyspelosti a úrovne

obžalovaného, aj v kontexte skutočnosti, že obžalovaný podľa jeho vlastného vyjadrenia fetuje toluén,
ktorý má nepriaznivý vplyv na psychiku človeka.

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom vydal podľa § 148 ods. 2 Tr. poriadku dňa 25.11.2022
príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného a uznesením z rovnakého dňa pribral do konania J.

K.L.,znalkyňuzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria,zaúčelomznaleckéhovyšetrenia
obžalovaného a podania znaleckého posudku s odpoveďami na súdom ustanovené otázky.

Po doručení znaleckého posudku 23.1.2023 okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na
30.3.2023, ktoré sa však nevykonalo z dôvodu neúčasti obžalovaného, hoci si predvolanie naň riadne

a včas prevzal. Aj nasledujúce hlavné pojednávanie vo veci, 25.5.2023 bolo zmarené neúčasťou
obžalovaného, ktorého sa príslušnému útvaru PZ nepodarilo predviesť s tým, že podľa zistení polície
sa obžalovaný nachádza v meste Trnava. Keďže ani obhajcovi sa presnú adresu pobytu obžalovaného
napriek jeho snahe nepodarilo zistiť, súd 24.7.2023 podľa § 73 ods. 1 Tr. poriadku vydal príkaz na
zatknutie obžalovaného, ku ktorému došlo 1.8.2023. Obžalovaný pri výsluchu po jeho zatknutí uviedol,

že aktuálne sa zdržiava na ul. Záhradnej v Trebišove so svojou priateľkou, od včerajšieho dňa pracuje
v Zemplínskom Branči, predtým dva mesiace pracoval v Bratislave na stavbe, všetky uvedené práce
vykonával na základe dohody, bez pracovného pomeru. Obžalovaný zároveň prevzal predvolanie na
hlavné pojednávanie, operatívne nariadené na 7.9.2023 a prisľúbil účasť na ňom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Na hlavnom pojednávaní 7.9.2023 bol postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítaný znalecký
posudok (č. 7/2023) J. K. L., znalkyne z odvetvia psychiatria, podľa ktorého obžalovaný netrpí
duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy, bolo u neho zistené zneužívanie návykovýchlátok, a to toluénu a alkoholu, avšak bez prejavov závislosti od ich užívania. Úroveň psychického
vývoja obžalovaného je slabšie rozvinutá, nemá veľké nároky na život, jeho zmýšľanie je aj vplyvom
sociokultúrneho prostredia a intelektovej výbavy simplexné, rigidné, správanie je primitívne, s dôrazom

na uspokojovanie aktuálnych potrieb, je však spôsobilý a schopný sociálneho správania a fungovania
vo svojej komunite, ako aj mimo nej. Jeho osobnosť je menej diferencovaná, simplexne štruktúrovaná,
emočne labilná, s primitívnymi vzorcami správania so sklonmi k impulzívnemu konaniu, s oslabenou
frustračnou toleranciou. Vzhľadom na uvedené osobnostné vlastnosti, ako aj skutočnosť, že obžalovaný
nemá snahu sa zamestnať a zmeniť svoj životný štýl, je podľa znalkyne predpoklad, že bude pokračovať

v trestnej činnosti. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný, dôvod na uloženie ochranného liečenia akéhokoľvek druhu nebol znalkyňou zistený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 7.9.2023 vypovedal, že aktuálne býva so svojou družkou
v Trebišove na ul. I. Krasku č. 28, je bezdetný, pracuje brigádnicky, v evidencii uchádzačov
o zamestnanie nie je vedený (na otázku, prečo je to tak, kýval hlavou, že nevie). Tiež uviedol, že

v súčasnosti neužíva alkohol ani drogy, toluén nefetuje „už roky“ (na doplňujúce otázky obhajcu nevedel
uviesť, čo je to rok, koľko mesiacov má rok), nie je voči nemu vedené trestné stíhanie v inej veci.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doteraz štyri krát odsúdený. Prvý
záznam v registri trestov je z roku 2015, keď Okresný súd Košice-okolie rozsudkom sp. zn. 5T/99/2015

z 25. 11. 2015 pri trestnom čine porušovania domovej slobody upustil od potrestania obžalovaného,
a teda vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalšie
tri odsúdenia obžalovaného sú z Českej republiky. Dňa 14. 6. 2019 bol obžalovaný rozhodnutím
Obvodného súdu Praha I sp. zn. 44T/64/2019 uznaný za vineného z trestného činu krádeže, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ako aj trest vyhostenia na jeden rok (trest odňatia

slobody obžalovaný vykonal 14.8.2020). Rozhodnutím Obvodného súdu Praha II sp. zn. 2T/4/2020 z 12.
1. 2020 bol obžalovanému za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania, uložený
trest vyhostenia na jeden rok. Napokon rozhodnutím Mestského súdu Brno sp. zn. 5T/8/2020 z 18.
1. 2020, znovu za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania, bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace (tento trest obžalovaný vykonal 16. 4. 2020).

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný za ostatných 6 rokov 21
záznamov, z čoho 11 priestupkov spočívalo v násilnom konaní, pričom posledného priestupku
(proti občianskemu spolunažívaniu) sa obžalovaný dopustil 15.6.2022. Mesto Trebišov k povesti
obžalovaného neposkytlo informácie s odôvodnením, že obžalovaný na jeho území nemá vedený trvalý

ani prechodný pobyt.

Základná trestná sadzba v posudzovanej veci predstavovala sedem až desať rokov odňatia slobody
podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ako priťažujúcu okolnosť mu
postupom podľa § 37 písm. m) Tr. zákona v časti za bodkočiarkou, nepričítal tú skutočnosť, že
už bol za trestný čin odsúdený. Okresný súd pritom prihliadol na odlišnú povahu predchádzajúcich
(nezahladených) odsúdení, ktoré sa vzťahovali v jednom prípade na trestný čin krádeže a v dvoch
prípadoch na trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania, ktorých spáchanie

evidentne spočívalo v tom, že obžalovaný nerešpektoval vyhostenie z územia Českej republiky, ktoré
mu bolo uložené pri jeho prvom (českom) odsúdení za krádež. Pri uvedených trestných činoch teda boli
porušenými zákonom chránenými objektmi majetok, resp. poriadok vo verejných veciach, kým v teraz
prejednávanej veci je porušeným objektom ochrana meny. Vzhľadom na mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona by napokon ani pričítanie priťažujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 37

písm. m) Tr. zákona a následné obligatórne zvýšenie dolnej hranice základnej trestnej sadzby (podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona) nemalo vplyv na v konečnom dôsledku uloženú výšku trestu. Inú priťažujúcu
okolnosť súd u obžalovaného nezistil.

Vzhľadom na uvedené, po prihliadnutí na § 38 ods. 2 Tr. zákona, aj konkrétna trestná sadzba v danom

prípade predstavovala sedem až desať rokov odňatia slobody.

Okresný súd po zvážení všetkých okolností prípadu (rovnako ako v prvom vo veci vydanom rozsudku)
pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa§ 39 ods. 1 Tr. zákona. Označené ustanovenie Trestného zákona takýto postup umožňuje, ak by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to (alternatívne) v dvoch prípadoch, buď

vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa.

Súd v danom prípade trest obžalovanému mimoriadne znížil s ohľadom na okolnosti prípadu, keď
prihliadol na relatívne nízku hodnotu použitej falošnej bankovky (sto eur), ktorú obžalovaný dal do obehu
(a teda na nízku závažnosť spáchaného trestného činu), ďalej na skutočnosť, že obžalovaný si falošnú

bankovku neobstaral s vopred uváženým úmyslom neskôr ju použiť (teda nevyrobil ju ani si ju nedal
vyrobiť), ale našiel ju v odpadkovom koši a napokon aj na skutočnosť, že obžalovaný evidentne v čase
skutku zneužíval organické rozpúšťadlá (predmetnú bankovku chcel použiť na kúpu toluénu), čo muselo
ovplyvňovať jeho úsudok.

Ďalej okresný súd pri znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby prihliadol aj na to, že obžalovaný

síce na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie o vine, avšak vypovedal (ako sa ukázalo v kontexte
ostatnýchdôkazov)pravdivo,atotakýmspôsobom,žesavpodstateusvedčovalzospáchaniatrestného
činu, bez snahy vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, resp. ju zmierniť napríklad tým, že by poukazoval na
to, že o falošnosti predmetnej bankovky (pri jej použití) nevedel.

Prvostupňový súd pri mimoriadnom znížení trestu napokon prihliadol aj na to, že podľa výpovede
svedkyne M. N., matky obžalovaného (vykonanej ešte pred vyhlásením prvého rozsudku vo veci), ako
aj podľa vlastnej výpovede obžalovaného po vrátení veci odvolacím súdom, sa tento v súčasnosti snaží
viesť riadny život, žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, návykové látky neužíva a prostriedky
na uspokojovanie svojich životných potrieb si obstaráva brigádnickou prácou.

Vzhľadom na súhrn uvedených skutočnosti by podľa názoru súdu bolo uloženie trestu v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby pre obžalovaného neprimerane prísne a nezodpovedajúce závažnosti
a okolnostiam skutku, a preto súd obžalovanému uložil (mimoriadne znížený) trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky (podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, pričom takýto trest je zároveň postačujúci aj na

ochranu spoločnosti.

V kontexte zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola pre okresný súd relevantnou aj otázka, či
obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo bude postačovať uloženie
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Hoci

znalkyňa z odvetvia psychiatria v záveroch znaleckého posudku (v podstate) uviedla, že vzhľadom na
osobnostnúvýbavuobžalovanéhoajehoneochotuzmeniťsvojživotnýštýl,jepredpoklad,žeobžalovaný
bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, podľa názoru prvostupňového súdu je vzhľadom na nižšiu
závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj osobu obžalovaného v danom prípade na naplnenie
účelu postačujúce podmienečné odsúdenie so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním

obžalovaného v skúšobnej dobe. Okresný súd pri tomto závere vychádzal (aj) z toho, že právna úprava
pri súdenom trestnom čine (v základnej skutkovej podstate) nerozlišuje (celkovú) hodnotu falšovaných
peňazí uvedených do obehu, ktorú je preto potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu. V danom prípade pritom išlo o jednu (obžalovaným nájdenú) falšovanú bankovku v hodnote
100 €, čo svedčí o nižšej závažnosti spáchaného trestného činu. Ani osobnostná výbava obžalovaného

podľa prvostupňového súdu nemôže byť jediným (resp. rozhodujúcim) kritériom pri ukladaní trestu.
Aj z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že obžalovaný má snahu usporiadať svoj život
(brigádnicky pracuje), napriek dlhšej dobe od spáchania súdeného skutku (štyri roky) nebol odsúdený
v inej veci a na tunajšom súde nie je voči nemu vedené iné trestné konanie. Iným slovami povedané,
okresný súd by uloženie trestu odňatia slobody s priamym nariadením jeho výkonu (tzn. uloženie

nepodmienečného trestu) považoval najmä vzhľadom na (nízku) závažnosť spáchaného skutku, ale aj
vzhľadom na dlhšiu dobu, ktorá uplynula od jeho spáchania a aj vzhľadom na osobu obžalovaného
za neadekvátne a neprimerane prísne. Súd pri podmienečnom odklade výkonu trestu tiež prihliadol na
záver znalkyne, že obžalovaný nie je závislý od užívania návykových látok a že jeho pobyt na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

Trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na pomerne dlhú
skúšobnú dobu štyri roky považuje prvostupňový súd za daných okolností za primeraný, spravodlivý
a za spôsobilý naplniť funkciu individuálnej aj generálnej prevencie trestu. Uvedené platí zvlášť zasúčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, so súčasným
uložením zákazu požívania omamných, psychotropných a iných návykových látok, v porovnaní s prvým
rozsudkom navyše aj zákazu užívania alkoholických nápojov, ako aj príkazu zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Zneužívanie návykových látok a nedostatok
prostriedkov na uspokojovanie životných potrieb totiž zjavne malo podstatný vplyv na spáchanie
súdeného skutku obžalovaným. Hrozba výkonu trojročného trestu odňatia počas skúšobnej doby (až)
štyroch rokov zároveň podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred prípadným
ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným. Bude tak vecou obžalovaného, aby viedol riadny

život, nedopúšťal sa ďalšej protiprávnej činnosti a nedal tak dôvod na nariadenie výkonu podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.