Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Katarína Marčeková

Legislation area – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122207811
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122207811.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XXX/XX, zast. JUDr. Ľubicou Gkortsilas,
advokátkou, so sídlom Nitra, Ríbezľová 12, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo

dňa 18. októbra 2022 č. k. 18Vyd/2/2022-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol
arozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.Rozhodnutiepoprávnejstránke

odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 359d ods. 2, § 359c ods. 2, § 359e ods. 2, § 52 CMP a uviedol, že
dňa 04. 08. 2022 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré neobsahovalo náležitosti predpokladané ustanoveniami §
127ods.1,§129ods.1atiež §132ods.1CSPvspojenís§25CMP.Uznesenímč.k.18Vyd/2/2022-37
zo dňa 19. 08. 2022 vyzval súd prvej inštancie navrhovateľku, aby v lehote 20 dní doplnila podanie
doručené súdu dňa 04. 08. 2022, pričom uviedol, v akom smere je potrebné podanie doplniť. V

odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v podaní navrhovateľky absentuje údaj, ktorý by účastníkov
konania jednotlivo identifikoval, aby nemohli byť zameniteľní s inými, pričom zároveň poukázal na otázku
zastúpenia tzv. nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom. Navrhovateľka dňa 09. 09.
2022 doplnila podanie tak, že vlastníka č. 1 identifikovala ako neznámy (nezistený) právny nástupca
ostatnej vlastníčky: O. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D., k. ú. D. pod D ako
Q. O. (r. J.) 1/1, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335

345. Vlastníka č. 5 identifikovala ako neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. C.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec D., k. ú. D. pod D. ako K. C. (ž. K. J.) v X/X, zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. Uviedol, že konanie o
potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a
druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že
nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil

splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v
návrhu a ním označených, predložených dôkazov. Súd prvej inštancie preskúmal návrh navrhovateľky a
dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán
nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku
vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej

legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 31. 10. 2017 sp. zn. 6Co/110/2017). Okruh účastníkov upravuje ust. § 359c CMP, pričom sa jednáo kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže
byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase

začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým
subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania
týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a

účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie
o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský
pozemkovýfond,pričomtietosubjektymôžubyťvkonanínečinné,aksaichpredmetkonaniaopotvrdení
vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného
vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania). Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D. absentuje dátum

narodenia, resp. iný identifikačný údaj o vlastníkovi č. 1, keď je ako vlastníčka označená O. Q., rod. J.
(SPF). Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla dátum narodenia vlastníčky č. 1 a predložila
dedičské uznesenie sp. zn. D 1317/73 po zomrelej poručiteľke, z čoho vyplýva, že nejde o neznámeho
(nezisteného vlastníka) a je známy okruh dedičov po poručiteľke ako ďalších účastníkov konania,
ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť konaním o potvrdení vydržania vlastníckeho práva

priamo dotknuté. Navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku
a Slovenský pozemkový fond, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c
ods. 2 písm. c) a d) v spojení s § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia. Vzhľadom na
kogentný charakter ustanovenia a skutočnosť, že ide o výlučne návrhové konanie, nie je možné uvedené
odstrániť ani postupom podľa § 10 CMP. Ustanovenie § 359c) ods. 2 CMP jednoznačne stanovuje,

kto je účastníkom konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania
neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a uviedla, že súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 359e ods. 2 CMP dôsledkom jeho nesprávnej interpretácie, podľa ktorého súd návrh
na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky

na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. Podľa ust. § 359f ods. 1 CMP, ak
navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. Z citovaných
ustanovení zákona je zrejmé, že súd zamietne návrh len z dôvodov, ak zistí, že navrhovateľ neosvedčil,
že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutiu o zamietnutí

návrhu teda zákonite predchádza posudzovanie osvedčenia hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Súd je povinný vykonať dokazovanie vo veci samej, vykonané dôkazy
zhodnotiť samostatne, ako aj v ich logických súvislostiach a na základe riadne vykonaného dokazovania
rozhodnúť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním. V prípade, ak navrhovateľ osvedčí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd vydá

vyzývacie uznesenie (§ 359f CMP). Ak navrhovateľ neosvedčí nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359e ods. 2 CMP zamietne.
V žiadnom prípade súd nemôže rozhodnúť o zamietnutí návrhu bez tohto, aby posudzoval splnenie
hmotnoprávnych podmienok vydržania, teda bez toho aby sa zaoberal meritom veci. Rozhodnutie o
zamietnutínávrhujerozhodnutímvovecisamej,ktorézakladáprekážkuužrozhodnutejveciresiudicata,

hoci sa súd meritom veci nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné a zmätočné, keď súd
zamietol návrh pre nesplnenie procesných podmienok na vydanie vyzývacie uznesenia, hoci ust. § 359f
ods. 1 CMP pod pojmom podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia rozumie výslovne osvedčenie
hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Mala za
to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že prvoinštančný súd použil nesprávnu
právnu normu (ust. § 359e ods. 2 CMP pre zamietnutie návrhu), ktorú zároveň nesprávne právne
interpretoval (ust. § 359e ods. 2 neumožňuje zamietnutie návrhu pre nedostatok procesným podmienok
v zmysle ust. § 359c ods. 2 písm. c) a d) CMP). Súd zároveň nesprávne právne interpretoval aj ust. § 10ods. 1 CMP, keď dospel k záveru, že postup pribratia účastníka konania nemožno použiť v návrhových
konaniach, hoci v tomto konaní, ktoré je mimosporové, má súd vyhľadávaciu povinnosť. Dôsledkom
tejto nesprávnej interpretácii ust. § 10 CMP súdom došlo zároveň k nesprávnemu procesnému postupu

súdu, keď súd nepribral účastníka do konania, resp. nevyzval ju (navrhovateľku) na doplnenie podania.
Súd zamietol návrh z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm.
c) a písm. d) CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP. Uvedený postup súdu je nesprávny. Nemožno
sa stotožniť s názorom súdu o nesplnení procesných podmienok pre neúplné označenie účastníkov
konania. V civilnom mimosporovom konaní účastníkov konania definuje zákon. V danom type konania

ich presne vymedzuje v § 359c ods. 2 CMP. Ak nie sú účastníci označení správne, resp. úplne, súd
musí navrhovateľa vyzvať na odstránenie vád jeho podania a zároveň ho aj poučiť o vadách jeho
podania, ako aj o tom, v akom znení ich treba odstrániť. Poukázala na § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 CMP. Z
citovaných ustanovení je zrejmé, že v takýchto konaniach sú účastníkmi tí, ktorých Civilný mimosporový
poriadok za účastníkov označuje. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že v predmetnom prípade
- nedostatočné označenie účastníkov nebolo možné odstrániť postupom podľa ust. § 10 CMP. Zo

znenia ust. § 10 ods. 1 CMP nevyplýva, že toto sa aplikuje iba na nenávrhové konanie tak, ako ho
interpretuje súd v napadnutom rozhodnutí. Ak navrhovateľka neoznačila účastníkov konania riadne, mal
súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 10 ods. 1 CMP a pribrať účastníka do konania. Preto neobstojí
odôvodnenie súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci návrh navrhovateľky neobsahuje účastníkov
konania, ktoré účastníctvo je dané kogentne, a to zákonným ustanovením § 359c ods. 2 písm. c) a

písm. d) CMP, a preto bolo potrebné zamietnuť návrh navrhovateľky. Súd ju uznesením zo dňa 19.
08. 2022 sp. zn. 18Vyd/2/2022 vyzval, aby doplnila podanie tak, že presne označí účastníkov konania
uvádzaných ako nezistených vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom a zároveň ju
poučil, že ak podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd podanie odmietne. Súd jej v uznesení zo dňa 19. 08. 2022 nevytýkal neoznačenie správcu lesného

pozemku a Slovenský pozemkový fond ako účastníkov konania, a to v rozpore s ust. § 129 ods. 2
CSP, hoci práve absencia označenia týchto účastníkov bola, tak ako vyplýva z bodu 12. odôvodnenia
napadnutého uznesenia, dôvodom na zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
procesne pochybil (§ 129 ods. 1, 2 CSP) s odkazom na ust. § 1, § 2 CMP, ako aj § 359d ods. 2 CMP.
Preto bolo rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre ňu prekvapivé a nezrozumiteľné. Ak súd dospel k

záveru, že nedostatočne označila účastníkov, mal v zmysle poučenia súdu jej podanie odmietnuť a nie
zamietnuť bez tohto, aby posudzoval osvedčenie hmotnoprávnych podmienok splnenia predpokladov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Podľa jej názoru, ak na výzvu súdu účastníkov konania
nedostatočne označila, mohol ju súd opätovne vyzvať na presné označenie. Opätovná výzva súdu by
bola vhodná najmä s poukazom, že súd v napadnutom rozhodnutí vytýkal iné nedostatky označenia,

ako tie, ktoré vytýkal v uznesení zo dňa 19. 08. 2022. Súdom namietané nedostatky však boli nanajvýš
dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí podania podľa ust. § 129 ods. 1, 2, 3 CSP v spojení s ust. §
2 CMP. Napriek tomu súd, v rozpore so zákonom, rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu, že neboli
splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. c) a d) v spojení s § 7 ods. 1 CMP. Ak
by súd postupoval v zmysle zákona a podanie by odmietol, mala by možnosť vytýkané nedostatky

podania odstrániť do uplynutia lehoty na podanie odvolania spolu s podaním odvolania. V predmetnom
prípade však súd rozhodol o zamietnutí návrhu, pri ktorom jej zákon takúto možnosť nepriznáva, čím
jej súd de facto odoprel prístup k súdu. Uvedeným postupom bolo porušené jej základné právo na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných. Rozhodnutie o

zamietnutí podania (aplikáciou nesprávnych zákonných ustanovení) je rozhodnutím vo veci samej, teda
meritórnym rozhodnutím, ktoré zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) a bráni jej podať nový
návrh, ktorý bude spĺňať všetky zákonné náležitosti. Týmto nesprávnym procesným postupom jej súd
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Tvrdila, že jej nie je zrejmé, ako súd dospel k záverom o nutnosti zamietnuť

návrh bez tohto, aby sa zaoberal meritom veci a posudzoval hmotnoprávne podmienky osvedčenia
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje
odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo zákonným štandardom. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, teda tým, v neprospech
koho bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súduprvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 65, § 66 a § 67 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 1. augusta 2022 dožadovala
potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. reg. „C“ J. druh pozemku: vinica o

výmere XXXX m2 pre k. ú. D. a parc. reg. „C“, KN p. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2 pre k. ú. D., v celosti tak, ako sú tieto nehnuteľnosti zakreslené v
Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 31. 05. 2022, vypracovaným zhotoviteľom Z. s.r.o., úradne
overeným Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 06. 07. 2022 pod č. Z ktoré vznikli zlúčením a
znovurozdelením pozemkov: parc. reg. „E“ KN p. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX
m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. D. a parc. reg. „E“ KN p. č. XXXX, druh pozemku: záhrada

o výmere XXX m2 a parc. reg. „E“ KN p.č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2,
obe parcely zapísané na LV č. XXXX, pre k. ú. D.. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. augusta
2022 č. k. 18Vyd/2/2022-37 vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj návrh zo dňa 1. augusta 2022
tak, že presne označí účastníkov konania uvádzaných ako nezistení vlastníci zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, v zmysle § 129 ods. 1, 2, 3 CSP s poučením, že ak toto podanie neopraví alebo

nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by
podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom vo veci samej. Navrhovateľka podaním zo dňa 9. septembra
2022, reflektujúc na výzvu súdu, doplnila svoje podanie zo dňa 1. augusta 2022 nasledovne; „Vlastník 1
podľa katastra nehnuteľností: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatnej vlastníčky O. Q., zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D. a k. ú. D. pod B1 ako Q. O. (r. J.) v X/X-ina, zastúpený

Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345. Vlastník 5 podľa
katastra nehnuteľností: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. C., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, pre obec D. a k. ú. D. pod B4 ako K. C., rod. C. (ž. K. J.) v X/X-ina, zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345“. Následne súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa čl. 1 CMP, súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených
zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo
zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

6. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

9. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský
pozemkový fond.

10. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.11. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

12. Podľa § 359e ods. 1, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa §

8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

13. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

14. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

15. Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

16. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

17. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

18. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak súd v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd

podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

20. Z povahy Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že podaním návrhu
na začatie konania sa založí procesné postavenie navrhovateľa ako účastníka konania, tento nemá tak,
ako je to v konaní sporovom, absolútnu autonómiu pre vymedzenie okruhu ďalšieho, resp. ostatných

účastníkov konania. Verejný záujem favorizovaný v týchto konaniach teda rešpektuje procesné následky
podanianávrhunazačatiekonania,alevymedzenieokruhuúčastníkovkonaniaupravujezákonodlišným
spôsobom, a to, že identifikuje kto bude účastníkom. Prelínanie hmotnoprávnej a procesnej legitimácie
viedloktomu,žezákonpreoznačenieúčastníkovkonaniavyužívavzásadehmotnoprávnuterminológiu.

21. Pre mimosporový proces je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto má zásadný
význam otázka tzv. vecnej legitimácie, na rozdiel od konania sporového, už vo fáze začatia konania a
tiež v jeho priebehu. Vecná legitimácia ako stav vyplývajúci z hmotného práva vyjadruje, že procesné
subjektysúnositeľmihmotnoprávnychsubjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmov.Jejnedostatok
nebráni začatiu konania, ale bráni priznaniu práva (alebo uloženiu povinnosti) v meritórnom rozhodnutí.

V mimosporových konaniach je nutné vecnú legitimáciu vnímať skôr ako predpoklad účasti na konaní.
Vecná legitimácia má určite zásadný význam aj v mimosporových konaniach, ak má súd rozhodnúť o
práve jedného účastníka voči druhému. Kvalitatívne odlišnosti právnej úpravy civilného mimosporového
procesu sa prejavujú aj v spôsobe identifikácie procesných subjektov, v právach a povinnostiach, resp.právom chránených záujmoch, o ktorých sa koná. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových
konaní je na rozdiel od koncepcie účastníctva v sporovom procese ovplyvnené verejným záujmom štátu
a súčasne oslabením vôle subjektov nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania.

Postavenieúčastníkovtakvzákonomstanovenýchprípadochvýslovnevyplývaexlegeanato,abysaso
subjektom konalo ako s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne postavenie.
Účastníkom konania bude vždy a teda výlučne ten, koho zákon za účastníka označuje (§ 7 CMP).

22. V danej veci neboli v pôvodnom návrhu označené za účastníkov konania všetky subjekty, ktoré nimi

v zmysle ustanovenia § 359c ods. 2 CMP mali byť, preto súd správne postupoval, keď navrhovateľku
vyzval, aby návrh doplnila a presne označila účastníkov konania uvádzaných ako nezistení vlastníci
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Aj keď v napadnutom uznesení súd uviedol že zistil, že
na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D. absentuje dátum narodenia, resp. iný identifikačný údaj o
vlastníkovi č. 1, keď je ako vlastníčka označená O. Q., rod. J. (SPF), navrhovateľka v návrhu na začatie
konania uviedla dátum narodenia vlastníčky č. 1 a predložila dedičské uznesenie sp. zn. D 1317/73

po zomrelej poručiteľke, z čoho vyplýva, že nejde o neznámeho (nezisteného vlastníka) a je známy
okruh dedičov po poručiteľke ako ďalších účastníkov konania, v uznesení zo dňa 19. 08. 2022 ani na
túto skutočnosť nepoukázal a navrhovateľku nevyzval na odstránenie tohto nedostatku návrhu. Napriek
tomu, že podľa § 359c ods. 2 písm. c) CMP je účastníkom konania aj správca lesného pozemku a
v návrhu ako účastník konania označený nebol, ani na tento nedostatok návrhu súd navrhovateľku

neupozornil a nevyzval ju na doplnenie tohto účastníka, avšak následne v napadnutom uznesení
uviedol, že navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku, z
ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. c) CMP v spojení
s § 7ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia, preto návrh navrhovateľky zamietol. Uviedol
tiež, že navrhovateľka za účastníka konania neoznačila ani Slovenský pozemkový fond, pričom v

návrhu Slovenský pozemkový fond figuroval, a to ako zástupca vlastníka 1 podľa katastra nehnuteľností
a vlastníka 5 podľa katastra nehnuteľností. Po výzve súdu navrhovateľka návrh doplnila a uviedla
ako vlastníka 1 - neznámy (nezistený) právny nástupca ostatnej vlastníčky O. Q., zapísanej na liste
vlastníctvač.XXXX,preobecD.,k.ú.D.podDakoQ.O.(r.J.)X/X,zastúpenýSlovenskýmpozemkovým
fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a vlastníka 5 - neznámy (nezistený) právny nástupca

ostatného vlastníka K. C., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec D., k. ú. D. pod B4 ako K.
C. (ž. K. J.) v X/X, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335
345. Ak teda súd prvej inštancie mal za to, že v návrhu nie sú označené za účastníkov konania všetky
subjekty, ktoré by nimi v zmysle ustanovenia § 359c ods. 2 CMP mali byť, mal na všetky tieto nedostatky
návrhu poukázať a vyzvať navrhovateľku na ich odstránenie. Ak takýmto spôsobom nepostupoval,

na všetky nedostatky návrhu nepoukázal a následne návrh pre takýto nedostatok zamietol (okrem
iného aj neoznačenie za účastníka správcu lesného pozemku), znemožnil navrhovateľke realizovať jej
patriace procesné právo, teda jeho postupom došlo k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces. Ak
bolo podanie navrhovateľky neúplné, mal ju súd vyzvať, aby návrh doplnila v lehote, ktorá nemôže
byť kratšia ako desať dní a mal uviesť, ako je potrebné návrh doplniť, pričom mala byť upozornená na

možnosť odmietnuť jej podanie.

23. Odvolací súd poukazuje na nálet Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.
septembra 2011 sp. zn. I. ÚS 361/2010: „právny názor, podľa ktorého nie je vecou súdu, aby žalobcu
poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, nie je možné uplatňovať rigorózne bez

prihliadania na špecifiká konkrétneho konania. Pokiaľ v konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný
na odstránenie vád návrhu, je nutné uvedené považovať za vadu konania. Ak táto vada konania nebola
v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom zhojená a táto skutočnosť je dôvodom neúspechu
účastníka konania, konanie je potom postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného
postavenia tohto účastníka, resp. porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.“

24. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu o potvrdení vydržania, došlo k znemožneniu
realizácie procesných práv navrhovateľa do takej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces a tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a
pokiaľ by dospel k záveru, že ani po doplnení podania zo dňa 04. 11. 2022, ktoré bolo súdu predloženéspolu s odvolaním nie je návrh úplný, vyzvať navrhovateľku opätovne na odstránenie všetkých vád
neúplného podania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.