Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-11Cpr/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216114
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1316216114.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :

B.. Y. L., U. XX.XX.XXXX, R. E. V. Č.. X, R., zastúpená JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom, so sídlom
Košovská cesta č. 1, Prievidza, proti žalovanému : Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č.
36, Bratislava, IČO : 17 335 345, o zaplatenie náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 23.943 eur a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 29.09.2016, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Zároveň sa domáhala
zaplatenia náhrady mzdy vo výške 1.041 eur mesačne, za obdobie od 10.03.2016 do právoplatného
skončenia sporu. Neskôr spresnila, že sa domáha náhrady mzdy vo výške 1.041 eur mesačne za
obdobie od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX.

2. Rozsudkom č.k. 11Cpr/10/2016-223 zo dňa 31.10.2019 súd žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že považoval za preukázané, že žalovaný vyzval žalobkyňu na podanie vysvetlenia, čo považoval

za výzvu na nástup do zamestnania, žalobkyňa sa však aj napriek doručenej výzve do zamestnania
nedostavila, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce, jej konanie zakladá závažné
porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.

3. Odvolací súd rozhodnutím č.k. 4CoPr/4/2020-278 zo dňa 26.02.2021 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Rozsudkom č.k. 11Cpr/10/2016-320 zo dňa 11.11.2021 súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa XX.X.XXXX je neplatné. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy vo výške 23.943 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 4CoPr/6/2022-358 zo dňa
15.2.2023 rozsudok vo výroku, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné

potvrdil. Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo
výške 23.943 eur a výroku o trovách konania bol rozsudok zrušený a v tomto rozsahu vrátený súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.6. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti náhrady mzdy rozsudok súdu prvej inštancie
nespĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí a preto ho nemožno považovať za preskúmateľný.

7. Po zrušení a vrátení veci súd nariadil pojednávanie, ale žalovaný zostal v spore nečinný.

8. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

9. Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,prípadnenáhradumzdyzamestnancovi
vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

10. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových
cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,

príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež

nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

11. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba

práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

12. Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden

mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

14. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalobkyne je druhý kalendárny štvrťrok
roku XXXX, štvrťrok predchádzajúci pred skončením pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX. V tomto

období žalobkyňa u žalovaného nevykonávala prácu, z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru.15. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období
neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný
zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku

rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

16. Súd považoval priemerný zárobok určený Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod
sp.zn. 9C/178/2010 vo výške 1.041 eur za pravdepodobný zárobok a pri výpočte náhrady mzdy
vychádzal z tejto sumy. Takto určený priemerný zárobok nenamietala ani jedna zo strán sporu a táto

suma bola určená súdnym rozhodnutím.

17. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX bolo žalobkyni doručené dňa
XX.X.XXXX a listom zo dňa XX.X.XXXX oznámila žalovanému, že s ním nesúhlasí a žiadala o možnosť
nástupu do práce, oznámila teda žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný v liste zo
dňa X.X.XXXX potvrdil, že mu bolo doručené oznámenie žalobkyne o tom, že nesúhlasí s okamžitým

skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní a to konkrétne dňa XX.X.XXXX.

18. Žalobkyni teda patrí náhrada mzdy za obdobie od XX.X.XXXX až do času, keď súd rozhodol o
skončení pracovného pomeru. Rozsudok, ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, čo je obdobie presahujúce 36 mesiacov.

19. Keďže v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce náhrada mzdy môže byť priznaná najviac
za čas 36 mesiacov, ale žalobkyňa sama požadovala náhradu mzdy iba za 23 mesiacov, súd jej priznal
náhradu mzdy za takto žalované obdobie. Konkrétne náhrada mzdy predstavuje sumu 23.943 eur (t.j.
23 mesiacov x 1.041 eur).

20. Už odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že predmetom konania je individuálny pracovnoprávny spor s
ochranou žalobkyne, ako slabšej strany sporu, ktorá má nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného
zárobku a ak celkový čas presiahne 12 mesiacov, je zamestnávateľ oprávnený žiadať moderáciu tejto
náhradyzaobdobienaduvedenúdobu.Zároveňodvolacísúduviedolžeideosporovékonanieovládané

prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je
zásadne vecou strán sporu.

21. V priebehu sporu žalovaný nevyužil svoje právo v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce a
to ani po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa nepožiadal o moderáciu náhrady mzdy presahujúcu

12 mesiacov, preto súd náhradu mzdy nemoderoval.

22. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd voči žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania v plnej výške.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka

tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.